Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-13-2016.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Subarea
7CoP/13/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. K. nar. XX.X.XXXX a O. K.L.G. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov L. K. nar. X.X.XXXX bývajúceho v N. na O. ul. č. X zastúpeného Advokátskou kanceláriou B&B s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 a F. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. na O. ul. č. X v konaní o zvýšenie výživného na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 11.9.2015 č.k. 18P 128/2015-40 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd určil matke predbežne povinnosť prispievať na výživu mal. Y. 150 mesačne a mal. O. 100 € mesačne.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal matku na náhradu trov konania, alternatívne, aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril názor, že je tu záujem maloletých detí na tom, aby bolo predbežné opatrenie nariadené, nakoľko matka prispieva na výživu detí len v absolútne nevyhnutnej miere, žiadnym iným spôsobom sa o ne nezaujíma, ani mu v starostlivosti o deti nepomáha. Má za to, že preukázal zvýšené náklady na starostlivosť o maloletých, pričom aj jeho schopnosť plne im zabezpečiť všetko, čo potrebujú, ktorá sa zníži z dôvodu nevyhnutného vypratania bytu do 31.12.2015 a sťahovaním sa do rozostavaného domu, na dokončenie ktorého je nevyhnutné ešte vynaložiť množstvo peňažných nákladov, ako aj jeho povinnosťou zložiť matke detí sumu 5.000 € v hotovosti. Navyše je tu odôvodnený predpoklad, že matka využije získané prostriedky takým spôsobom, aby z nich nemusela maloletým prispievať na výživu viac ako doposiaľ. O jej zámeroch svedčí aj vyhýbanie sa zvýšeniu vyživovacej povinnosti tým, že odmieta prijať zamestnanie na trvalý pracovný pomer a uzatvára poväčšine len dohody o vykonaní práce. Z uvedeného dôvodu existuje odôvodnená obava, že po rozhodnutí vo veci samej, ak by súd vyhovel jeho návrhu na zvýšenie výživného, bude zmarené uskutočnenie platieb zvýšeného výživného zo strany matky. Poukázal na to, že naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti ustupuje záujmu maloletého dieťaťa, a teda ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy. Je nespochybniteľné, že tu je záujem detí na dočasnej úprave pomerov, a preto považuje záver súdu o neodôvodnenosti jeho zásahu a nariadenia predbežného opatrenia za nesprávny. Takisto nemožno súhlasiť s názorom súdu, že určením vyššieho výživného by matke vznikla nenahraditeľná škoda, pretože skonzumované výživné na maloleté dieťa sa nevracia. Je absurdné tvrdiť, že výživné zaplatené rodičom v prospech maloletého dieťaťa spôsobuje rodičovi akúkoľvek škodu. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda nenapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. K vzniku škody dochádza porušením určitej právnej povinnosti, pričom toto porušenie má za následok vznik škody. Zaplatenie výživného rodičom maloletému dieťaťu nemôže byť v žiadnom prípade chápané ako škoda, lebo je to povinnosť rodiča, ktorá vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Vzhľadom na to, ak súd nariadi rodičovi platiť výživné vyššie než je nevyhnutné minimum, hoc len dočasne a následne by výšku výživného zmenil, nemožno už takto vyplatené výživné považovať za škodu. Nemôže sa stotožniť ani so záverom súdu, podľa ktorého by vydaním predbežného opatrenia prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, keďže sumy, ktoré žiadal v návrhu vo veci samej, sa zhodujú so sumami v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že predbežným opatrením sa upravujú pomery účastníkov len dočasne, a to bez toho, aby sa vykonávalo rozsiahlejšie dokazovanie. Preto nebráni vydaniu predbežného opatrenia ani to, ak sa v ňom žiada rovnaké plnenie ako v návrhu vo veci samej, pokiaľ sa osvedčila dôvodnosť nároku žiadaného v konaní vo veci samej.
Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože nebola osvedčená naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyživovacej povinnosti vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, nakoľko nariadeným predbežným opatrením podľa ust. § 76 ods. ods. 1 písm.a/ O.s.p. možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak,
aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného. Z obsahu spisu vyplýva, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol upravený rozsudkom Okresného súdu Košice I z 13.3.2014 č.k. 18P 108/2013-42, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.4.2014 a ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode boli deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu každého dieťaťa vo výške 30 % zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa. Otec návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval zmenou pomerov u maloletých detí, nakoľko mal. Y. v septembri nastúpila na strednú školu a mal. O. do 2. ročníka základnej školy, čo predstavuje nepochybné navýšenie výdavkov na maloleté deti. Ďalej poukázal na zmenené pomery oboch rodičov v dôsledku vyporiadania ich BSM na základe súdneho zmieru uzavretého medzi ním a matkou detí na pojednávaní Okresného súdu Košice I pod sp.zn. 39C 280/2015 30.6.2015, na základe ktorého matka nadobudla vlastníctvo k 4-izbovému bytu na O. ulici v N. spolu so zariadením bytu a on rozostavaný rodinný dom v N., dva osobné automobily a peňažné prostriedky na jeho účte s povinnosťou vyplatiť matke detí sumu 5.000 € do 30 dní od právoplatnosti uznesenia a vypratania bytu na O. ulici najneskôr do 30.12.2015. Z opisu mzdového listu otca vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie posledných 12 mesiacov 981 €. Príjem matky doposiaľ zistený nebol, avšak zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov vyplýva, že jej príjem v spoločnosti Fresh s.r.o. v Košiciach je 380 € mesačne. Vzhľadom na uvedené príjmy rodičov dospel odvolací súd k záveru, že otec spolu s doposiaľ určeným výživným môže zabezpečovať potrebnú výživu detí v nevyhnutnom rozsahu, pričom je zároveň potrebné zdôrazniť, že vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rodičov detí, v zásade nedošlo k zmene ich majetkových pomerov, nakoľko ich majetok predtým spoločný sa neznížil, ani nezvýšil, len sa rozdelil a navyše zo súdneho zmieru nevyplýva, že by niektorý z rodičov nadobudol zo spoločného majetku podiel väčší. Uvedená skutočnosť teda nemôže byť dôvodom pre ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania formou nariadenia predbežného opatrenia. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že argumentácia otca vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa o nemožnosti nariadenia obsahovo rovnakého predbežného opatrenia ako sa navrhuje i rozhodnutie vo veci samej nevylučuje možnosť nariadiť obsahovo zhodné predbežné opatrenie, je v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti správna, nakoľko v týchto konaniach sa spravidla vždy ukladajú obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že nie je potrebné osvedčovať ohrozenie, resp. existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletým deťom, nakoľko postačuje, že nariadenie predbežného opatrenia je v záujme detí, odvolací súd podotýka, že aj v takomto prípade musí byť splnená podmienka nevyhnutnosti potreby dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletých detí, nie len záujem detí. V opačnom prípade by predbežné opatrenie nahradzovalo konanie vo veci samej. Nakoľko predbežným opatrením sa neprejudikuje výrok konečného rozhodnutia vo veci samej, definitívny rozsah vyživovacej povinnosti matky k deťom určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za účelom zistenia osobných, majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb detí a následne určí výživné podľa zákonných kritérií stanovených v ust. § 62 a 75 Zákona o rodine. Pretože súd prvého stupňa vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.