Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/536/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou v právnej veci navrhovateľa: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., štátny občan SR, v zastúpení: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 47 231 599 proti odporcokyni: W. A. rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. XXX, M., štátny občan SR,, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. XXX, M., štátny občan SR, 2/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. XXX, M., štátny občan SR, 3/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. XXX, M., štátny občan SR, maloleté deti v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny pracovisko Senec, Krátka 1, 903 01 Senec, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa: T. A., rod. A. nar. XX.júna XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a a odporkyne: W. A., rod. B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, uzavreté dňa 16.11.2002, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Ružinov, zväzok 40, ročník 2002, strana 273, poradové číslo 195 r o z v á d z a .

Na čas po rozvode manželstva súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nasledovne:

Maloleté deti T. A., nar. XX.X.XXXX, O. A., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. X.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí T. A., nar. XX.X.XXXX, O. A., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. X.XX.XXXX budú obaja rodičia.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa T. A., nar. XX.X.XXXX vo výške XX,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa O. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 75,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa P. A., nar. X.XX.XXXX vo výške 30% sumy životného minima, určeného osobitným zákonom v pravidelne sa opakujúcich mesačných plneniach, splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Právo styku otca s maloletými deťmi T. A., nar. XX.X.XXXX, O. A., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. 3.10.2015 súd na čas po rozvode ponecháva bez súdnej úpravy.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ neúplným návrhom na začatie konania ,doručeným súdu dňa 15.12.2015, doplneným podaním zo dňa 09.03.2015 na tunajší súd, ktorého výlučná miestna príslušnosť je daná podľa § 88 ods.1, písm. a) OSP žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 16.11.2002, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Ružinov, zväzok 40, ročník 2002, strana 273, poradové číslo 195 rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia a zároveň na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods. 2 OSP pokus o ich zmierenie, bezúspešne.

Vo veci úpravy výkon u rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, otec zotrval na tom, aby mal. deti súd na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky, zotrval na tom, aby zastupovaním maloletých detí a správou ich majetku súd určiť oboch rodičov, zotrval na určení výšky výživného na maloletého Ivana ako v pôvodnom žalobnom petite vo výške 75,- eur mesačne, rovnako na maloletého Petra žiadal výživné určiť tak ako v pôvodne navrhovanej výške 75,- eur mesačne. Nesúhlasil s určením výživného na mal. P. A. z dôvodu, že nie je biologickým otcom tohto dieťaťa, jeho otcovstvo doposiaľ zapreté nebolo., za konania právo styku s mal. deťmi na čas po rozvode žiadal ponechať bez súdnej úpravy.

Na pojednávaní dňa 01.02.2015 súd rozšíril konanie aj o úpravu výkonu rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu: P. A., nar. 03.10.2015, ku ktorému svedčí domnienka otcovstva v neprospech navrhovateľa ako manžela matky dieťaťa, aj keď biologickým otcom dieťaťa je matkin súčasný partner .

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva ako aj s návrhom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode súhlasila okrem výživného. Zhodne s navrhovateľom žiadala na čas po rozvode právo styku s mal. deťmi ponechať bez súdnej úpravy. Kolízny opatrovník sa vo svojom vyjadrení pripojil k zhodným prednesom rodičov, výživné na mal. deti na čas po rozvode žiadal na mal. deti okrem Radoslavy určiť vo výške po 75,- eur mesačne, na mal. Radoslavu určiť výživné vo výške 30% sumy životného minima. Podľa čl. I základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní

prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine z dôvodu, že odporkyňa žije s biologickým otcom jej tretieho dieťaťa. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode je potrebné konštatovať, že hoci si rodičia výkon svojich rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode / vrátane úpravy styku/ neupravili prednostne dohodou, aspoň čiastočne akceptovali výchovné pôsobenie súdu a v spolupráci s kolíznym opatrovníkom dospeli k zhode výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou ,k zhode zastupovania a správy majetku maloletých detí oboma rodičmi a zhodne súdu navrhli na čas po rozvode právo styku navrhovateľa/otca s mal. deťmi ponechať bez súdnej úpravy.

Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené, prihliadal na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného prostredia mal. detí za skutkového stavu, že otec je zamestnaný v spoločnosti Sarpo a.s., jeho priemerná mesačná čistá mzda je 457,00 eur, iný príjem nemá. Otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Matka sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojmu priateľovi- otcovi maloletej Radoslavy, ktorý zabezpečuje pre maloletú Radoslavu výživu v celom rozsahu, uhrádza aj náklady bývania. Matka je na materskej dovolenke s príjmom 517 eur mesačne, iný príjme nemá.

Maloletý O. má dovŕšený vek 10 rokov, je žiakom tretej triedy na ZŠ M., jeho odôvodnené mesačné náklady matka vyčíslila vo výške 100 eur.

Maloletý T. má dovŕšený vek 12 rokov, je žiakom šiestej triedy, navštevuje základnú školu v Bratislave, jeho mesačné náklady sú vo výške 100 eur.Náklady s dopravou do školy nemá, tieto uhrádza obec.

Maloletá P. má dovŕšené 4 mesiace, náklady maloletej podľa vyjadrenia matky sú cca 50 eur mesačne na plienky.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine súd styk otca s maloletým dieťaťom po rozvode neupravoval, akceptoval zhodný návrh rodičov, a rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods.3 OSP.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP)

Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)