Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-147-2013.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci navrhovateľa: A.. O. L., M.., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., právne zast.: JUDr. Tiborom Horváthom, advokátom, Havelkova 2, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 24.07.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 834.218,09 eur z dôvodu nezákonného rozhodnutia.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Krajského úradu vyšetrovania Bratislava zo dňa 12.09.2001 ČVS: KÚV-132/OVEK-00 bolo začaté voči navrhovateľovi trestné stíhanie pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1k § 250 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona. Na návrh Krajskej prokuratúry Bratislava rozhodol Okresný súd Bratislava I svojim uznesením zo dňa 14.10.2001 sp.zn. 3Nt/144/01 a dňom 11.10.2001 zobral navrhovateľa do väzby. Sťažnosť navrhovateľa proti rozhodnutiu, ktorým bol vzatý do väzby zamietol Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím zo dňa 26.02.2002 sp.zn. 4Nto/9/02. Navrhovateľ bol prepustený na slobodu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.01.2004 sp.zn. 2To/105/03. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2004 sp.zn. 1T/18/02 bol navrhovateľ uznaný vinný pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 5 v spojení s § 8 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR svojim uznesením zo dňa 20.06.2007 sp.zn. 3To/52/2004 odcudzujúci rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Krajský súd v Bratislave ďalším svojim rozhodnutím zo dňa 15.10.2008 navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2011 bolo odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku krajského súdu zamietnuté. O predbežné prerokovanie nároku požiadal navrhovateľ Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosťou doručenou mu dňa 17.01.2013. Odporca na jeho žiadosť nereagoval. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej vo výdavkoch vzniknutých uhradením nákladov za odmenu a výdavkov za obhajobu v trestnom konaní vo výške 23.512,81 eur, náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 11.10.2001 do 20.01.2004 vo výške 45.990,42 eur, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu a trestné stíhanie vo výške 300.000,- eur a nárok na náhradu škody, ktorá vznikla nemožnosťou uplatniť si vlastné zmenky vo výške zmenkovej sumy 464.714,86 eur.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď nositeľom zodpovednosti za porušenie práva orgánom verejnej moci v súvislosti s jej výkonom nie je orgán verejnej moci ako taký. Odporca vzniesol námietku premlčania. Podľa odporcu pri posudzovaní otázky premlčania podľa § 22 ods.1 a 2 z.č. 58/1969 Zb. , keď navrhovateľovi muselo byť uznesenie o vznesení obvinenia vydané Krajským úradom vyšetrovania zo dňa 12.09.2001, ČVS:KÚV-132/OVEK-00 doručené (oznámené) v priebehu roku 2001, požiadal navrhovateľ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody svojou žiadosťou zo dňa 16.01.2013 po márnom uplynutí premlčacej doby. Odporca považuje nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia za premlčaný. Aj nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je potrebné považovať za premlčaný, keď lehota na uplynutie tohto nároku navrhovateľovi uplynula dňa 26.10.2012.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 16.01.2013, uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Bratislava z 12.09.2001 ČVS: KÚV-132/OVEK-00, uznesením Okresného súdu Bratislava I z 14.10.2001 sp.zn. 3Nt/144/01, ftk. vlastných zmeniek vystavených 01.októbra 2001, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 22.07.2013, vyúčtovanie trov konania z 23.12.2002, vyúčtovanie trov konania z 29.12.2003, vyúčtovanie trov konania z 20.12.2004, vyúčtovanie trov konania z 18.01.2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30.06.2004 sp.zn. 1T/18/02, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15.10.2008 sp.zn. 1T/18/02, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.10.2011 sp.zn. 3To 1/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.01.2004 sp.zn. 2To/205/03, doklady preukazujúce príjem navrhovateľa za 02-05/2001, potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a o funkčných požitkoch za kalendárny rok 2001 ako aj ďalším obsahom spisu, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ v Bratislave zo dňa 12.09.2001, ČVS: KÚV-132/OVEK-00 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku stíhaný navrhovateľ ako obvinený pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 14.10.2001, sp.zn. 3Nt/144/01 bol navrhovateľ vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom zadržania t.j. 11.10.2001 o 09.40 hod.
Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom z 30.06.2004, sp.zn. 1T/18/02 uznal navrhovateľa za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a za to ho dosúdil na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením z 20.01.2004, sp.zn. 2To/105/03 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21.11.2003, sp.zn. 1T/18/02, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a navrhovateľa ihneď prepustil podľa § 72 ods. 1 Tr.por. z väzby.
Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom z 15.10.2008, sp.zn. 1T/18/02 oslobodil podľa § 226 písm. b) Tr.por. účinného do 31.12.2005 navrhovateľa spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako pokus trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26.10.2011, sp.zn. 3To/1/2009 dovolanie prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15.10.2008, sp.zn. 1T/18/02 zamietol.
Podľa § 5 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.
Podľa § 22 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 2 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 22 ods. 3 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Podľa § 23 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.
Podľa § 27 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Predmetom konania sa stal nárok navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy , ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním a vykonanou väzbou.
Súd aplikoval na daný prípad ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pretože navrhovateľ vznik nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy odvodzoval z nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania vydaného Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave dňa 12.09.2001 a uznesenia Okresného súdu Bratislava I o vzatí do väzby z 14.10.2001 s tým, že väzba začala plynúť dňom zadržania t.j. 11.10.2001, pričom v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008 (§ 27 ods. 1).
Odporca vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatnených nárokov , na ktorú súd povinne zo zákona prihliadne a premlčané právo neprizná. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej mu rozhodnutím o začatí trestného stíhania a rozhodnutím o väzbe z dôvodu, že bol spod obžaloby oslobodený. Uznesenie vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ v Bratislave zo dňa 12.09.2001, ČVS: KÚV-132/OVEK-00, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku navrhovateľ obvinený pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona , bolo navrhovateľovi doručené v roku 2001, preto ak si svoj nárok uplatnil navrhovateľ žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku doručenou odporcovi dňa 17.01.2013, urobil tak po márnom uplynutí desaťročnej objektívnej premlčacej doby stanovenej v § 22 ods. 2 z.č. 58/1969 Zb., ktorá uplynula koncom roku 2011. Popri tejto tzv. objektívnej premlčacej doby na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci upravuje z.č. 58/1969 Zb. vo svojom § 22 ods. 1 aj subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie a ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie subjektívna premlčacia doma odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Objektívna aj subjektívna premlčacia doba začínajú teda plynúť nezávisle od seba a nezávisle od seba aj uplynú. Nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť v dobe plynutia oboch premlčacích dôb, tak subjektívnej ako aj objektívnej. Márnym uplynutím niektorej z premlčacích dôb tak, ako k tomu prišlo v posudzovanom prípade, sa nárok premlčí, bez ohľadu na to či uplynula druhá premlčacia doba.
Navrhovateľ odvodzoval uplatnený nárok na náhradu škody aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 14.10.2001, sp.zn. 3Nt/144/01, ktorým bol vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom zadržania t.j. 11.10.2001. Navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15.10.2008, sp.zn. 1T/18/02, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2011. Navrhovateľ teda odvodzoval zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá mu vznikla rozhodnutím o väzbe podľa prvej časti, druhej hlavy, § 5 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb.. V zmysle § 23 z.č. 58/1969 Zb. sa nárok navrhovateľa, pretože išlo o nárok podľa prvej časti, druhej hlavy citovaného zákona, premlčal za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie oslobodzujúce rozhodnutie. Nárok navrhovateľa sa preto premlčal najneskôr uplynutím 26.10.2012. Navrhovateľ doručil svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odporcovi dňa 17.01.2013, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.
Svoje nároky si navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 24.07.2013, teda vždy po márnom uplynutí premlčacích dôb.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa z dôvodu premlčania nároku nie je možné vyhovieť, a to bez potreby meritórneho prejednania veci.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.