Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-23-2009.pdf
PDF · 186.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/23/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. G.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. X, W., zastúpený: AK MULARČÍK a PARTNERI, s.r.o., IČO:36 860 522, Bratislava, 2. H.H. W., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, W., proti odporcom: 1. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XX, W., zastúpený: JUDr. Igorom Macúchom, advokátom, Trnková 13, Bratislava, 2. T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, W., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že vec patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade s ú p o v i n n í , spoločne a nerozdielne, zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 822,10 Eur, všetko k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 27.1.2009, sa právny predchodca navrhovateľov ( ďalej len " G.. P. W.") domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007, uzavretej medzi darkyňou Y. W. nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a obdarovaným B. W., nar. XX.XX.XXXX ( odporcom v 1. rade), predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností. Zároveň sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej medzi odporcom v 1. rade ako darcom a vtedy označenými odporcami v 2. rade P.. Q. M. a v 3. rade G.. P. M., predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností. V rámci tretieho petitu návrhu na začatie konania sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti: p.č. XXXXX o výmere 2496 m2, orná pôda v podiele 1/1 k.ú. S., p.č. XXX o výmere 1511 m2, orná pôda v podiele 1/1, p.č. XXX/XX o výmere 76 m2, orná pôda v podiele 1/1 a p.č. XXXX o výmere 3129 m2, orná pôda v pdiele 1/1 v k.ú Q., patria do dedičstva po nebohej Y. W., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je ( G.. P. W.) synom nebohej Y. W.. Vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam ( ktoré tvoria predmet darovacích zmlúv) bolo vedené v čase podania návrhu na začatie konania v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo odporcu v 1. rade ( B. W.), odporcu v 2. rade ( Q. M.) a odporcu v 3. rade ( P. M.). Pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností bola Y.Š. W. v podiele 1/1. Sporné nehnuteľnosti mala darovať darovacou zmluvou zo dňa 23.2.2007. Pôvodný navrhovateľ z osvedčovacej pečiatky na tejto darovacej zmluve zistil, že podpis Y. W. bol osvedčovaný na matričnom úrade mestskej časti W.- Q. a v osvedčovacej knihe je podpis evidovaný pod č. G../. zo dňa 23.2.2007. V osvedčovacej knihe je uvedené, že podpis Y. W. bol osvedčovaný na kúpnej zmluve a nie darovacej zmluve. Z príslušnej strany listiny, na ktorej sa nachádza osvedčovací podpis a osvedčovacia pečiatka je možné dovodiť iba toľko,
že sa listina týka nehnuteľnosti uvedenej na LV č. XXXX k.ú. S. a LV č. XXX v k.ú. Q.. Zmluva nemá očíslované strany a nie je možné ani zistiť, koľko strán mala, keď bola podpisovaná. Podpisy sú pod text pripojené bez toho, že by sa uvádzala aj tlačená forma mena. Listina, ktorá bola vkladovaná, pozostáva z 2 strán. Na prvej strane je uvedené, že ide o darovaciu zmluvu a kto sú jej účastníci, potom nasleduje čl. I predmet daru a čl. II prevod vlastníctva. Druhá strana však neobsahuje označenie ďalšieho textu ako čl. III. Okrem toho je v bode V ostatné dojednania napísané, že po rozhodnutí o povolení vkladu na základe tejto listiny vyznačí Správa katastra pre HM SR Bratislavu zmenu na LV. č. XXX k.ú Q. a LV XXXX k.ú S.. Na uvedených LV je však na meno vlastníka Y. W. zapísané aj ďalšie parcely, preto z obsahu zmluvu nie je možné vyvodiť, že predmetom daru bola práve p.č. XXXXX v k.ú S. a p.č. XXX, XXX,XX a XXXX v k.ú Q.. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa zmluvou manipulovalo. Podpis osvedčoval iba 1x. Celkom boli dňa 23.2.2007 na matričnom úrade osvedčované 3 podpisy Y. W. na troch listiných- 2 x kúpna zmluva a 1x čestné vyhlásenie. Ďalšie exempláre " darovacích zmlúv" boli získané osvedčením fotokópie. Po podpise pôvodných listín bolo s týmito manipulované a zmenili sa darovacie v prospech odporcu v 1. rade. Podpis Y. W. tiež javí známky nepravosti. P. Y. W.Á. bola v čase podpisu zmluvy vo veku 85 rokov a ťažko chorá, bola jej predložená na podpis listina, ktorej obsah jej nebol známy, nakoľko po jej podpise, bolo so zmluvou manipulované tak, že k druhej strane sa pripojila prvá strana v znení, ktoré bolo predmetom povoľovania vkladu. Darovacia zmluva zo dňa 23.2.2007 je teda absolútne neplatná, odporca v 1. rade sa vlastníkom prevádzaných nehnuteľností nestal a tieto následne nemohol platne previesť v časti na odporcov v 2. a 3. rade.
Podaním, doručeným súdu dňa 23.3.2010 sa odporcovia ( 1. B. W., 2. P.. Q. M., 3. G.. P. M.) vyjadrili k návrhu na začatie konania s tým, že tento žiadali zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Namietali v prvom rade neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že darovacie zmluvy sú platné alebo neplatné. V časti o určenie, že nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohej Y. W., poukázali na nesprávne vymedzenie okruhu účastníkov konania odchylne od okruhu účastníkov dedičského konania po nebohej Y. W.. Návrh ako taký preto trpí nedostatkom vecnej legitimácie. Okrem uvedeného sporná darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcom v 1. rade a p. Y. W. obsahuje všetky podstatné náležitosti za zachovania jej písomnej formy, prejav vôle darcu prenechať bezplatne predmet daru obdarovanému, prejav vôle obdarovaného predmet daru prijať, presnú a nezameniteľnú identifikáciu predmetu daru a úradne osvedčený podpis darcu. O perfektnosti darovacej zmluvy nemal pochybnosť ani príslušný správny orgán v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva. Je zrejmé, že darkyňa p. Y. W. v čase darovania bola plne spôsobilá na právne úkony. Dňa 23.2.2007 bola pravosť podpisu na zmluve overená na matričnom úrade. Prípadný chybný evidenčný záznam v matričnej knihe je vecou a zodpovednosťou konajúceho pracovníka matričného úradu. Okrem toho p. Y. W. za svojho života darovala navrhovateľovi ( svojmu synovi) rozsiahle pozemky v celkovej výmere 11.007 m2, pričom je potom logické, že obdobným spôsobom chcela obdarovať aj svojho druhého syna- odporcu v 1.rade. Navrhovateľ spochybňuje darovaciu zmluvu nepodstatnými skutočnosťami ako číslovanie strán, neoznačenie textu, tlačená forma mena, pričom tieto jeho tvrdenia zostávajú v rovine nepodložených dohadov. Okrem uvedeného podľa ustálenej judikatúry, prioritou výkladu zmlúv je výklad, ktorý zakladá platnosť zmluvy, čo deklaruje princíp autonómie zmluvných strán. Právny formalizmus orgánov verejnej moci a vznášanie prehnaných nárokov na formuláciu zmluvy, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo by zasahovali do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené odporcovia zastali názor, že darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcom v 1. rade a p. Y. W. je platným právnym úkonom.
Oznámením zo dňa 17.5.2010 vstúpil do konania okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II. Ten sa v priebehu konania vyjadril v tom zmysle, že prokuratúra sa platnosťou spornej darovacej zmluvy zaoberala v rámci konania o preskúmanie správnosti rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva odporcov. Podnet navrhovateľa bol odložený s tým, že darovacia zmluva je platná. Poukázal na skutočnosť, že na darovacej zmluve sa na prvej aj poslednej strane spomína darca a obdarovaný a nikde nie je spomenuté, že by malo ísť o predávajúceho a kupujúceho.
Uznesením súdu č.k. 9C/23/2009-124 zo dňa 20.2.2012, právoplatným dňa 12.4.2012, súd konanie v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007, uzavretej medzi darkyňou Y. W., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a obdarovaným odporcom v 1. rade a v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade ako darcom a odporcom v 2. rade a odporkyňou v 3. rade ako obdarovanými, zastavil. Súd zastavil konanie proti odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania odporcu v 2. rade a odporcu v 3. rade. Súd uvádza, že
nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia zostali účastníkmi konania p. G.. P. W. ako navrhovateľ a p. B. W. ako odporca.
Podaním, doručeným súdu dňa 7.4.2011 navrhovateľ požiadal súd o pripustenie ďalšieho účastníka do konania p. T. W.. Súd uznesením č.k. 9C 23/2009-139 zo dňa 13.7.2012 pripustil vstup T. W., nar. 21.5.1961 do konania na strane odporcu, ktorý v konaní následne vystupoval ako odporca v 2. rade.
Podaním, doručeným súdu dňa 3.5.2011, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, požiadal súd o nariadenie znaleckého dokazovania za účelom odstránenia pochybností o pravosti podpisu na darovacej zmluve zo dňa 23.2.2007. Súdu predložil aj odborné stanovisko P.. P. N., znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Nakoľko znalkyňa nedisponovala originálmi sporných listín nemohla vypracovať znalecký posudok. Žiadal, aby súd ustanovil znalca z odboru kriminalistika odvetvie grafická diagnostika a odboru kriminalistika alebo písmoznalectvo, odvetvie grafická diagnostika. Úlohou znalca malo byt overenie, či sa na sporných písomnostiach vyskytujú znaky nasvedčujúce falšovaniu sporných písomností a podpisov, overenie, či možno vylúčiť vyhotovenie podpisov skôr ako samotných textov, overenie či sporné podpisy boli vyhotovované v tom istom čase a tým istým písacím prostriedkom. Úlohou malo byť tiež porovnanie sporných podpisov p. Y. W. na darovacej zmluve zo dňa 23.2.2007 a návrhu na vklad zo dňa 23.2.2007 s cieľom overenia, či ich pisateľom je totožná osoba a či sú tieto pravé.
V priebehu konania právny zástupca odporcu v 1. rade upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že v rámci trestného konania bolo konštatované, že falšovanie podpisov Y. W. nebolo preukázané. Rovnako na sťažnosť navrhovateľa reagoval aj kontrolór MEO vo Q., ktorý rovnako konštatoval, že nebolo preukázané falšovanie podpisov pani Y. W.. Poukázal tiež na obsah čestného vyhlásenia p. Y. W. zo dňa 23.2.2007, v ktorom táto prejavila vôľu darovať pozemky odporcom v 1. a 2. rade. Podpis na tomto čestnom vyhlásení navrhovateľ nespochybňuje , hoci bol overovaný súčasne s darovacou zmluvou.
Súd v priebehu konania zistil, že pôvodný navrhovateľ v konaní G.. P. W. dňa XX.X.XXXX zomrel a jeho dedičmi sa stali synovia G.. W. W.T. a H. W., a manželka Y. W.. Následne dňa X.X.XXXX zomrela Y. W., pričom jej dedičmi sa stali synovia G.. W. W. ( s ktorým súd následne pokračoval v konaní ako s navrhovateľom v 1. rade) a H. W. ( s ktorým súd následne pokračoval v konaní ako s navrhovateľom v 2. rade). Výsluch navrhovateľov súd nevykonal, nakoľko bolo deklarované, že ich vedomosti o skutkových okolnostiach podpisovania spornej darovacej zmluvy sú len sprostredkované zo strany otca- G.. P. W..
Navrhovatelia špecifikovali dôvodnosť svojho návrhu na začatie konania odvolaním sa na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Darovacia zmluva je absolútne neplatná. Zo strany navrhovateľov boli, podľa ich názoru, vznesené vážne pochybnosti o platnosti zmluvy najmä z dôvodu, že nebohá Y. W. darovaciu zmluvu nepodpísala a prejav jej vôle nebol preto dostatočný, zrozumiteľný, vážny a slobodný. Navrhovatelia zdôraznili najmä skutočnosť, že v osvedčovacej knihe figuruje osvedčenie podpisu na kúpnej a nie darovacej zmluve ako aj to, že podpisy p. Y. W. vykazujú vážne pochybnosti o pravosti. V zmluvách chýba podpisová doložka, podpis lieta na papieru, nie je v štandardnom vodorovnom smere. P.. P. N. v odbornom stanovisko vzniesla vážne pochybnosti o pravosti spornej listiny a tieto svoje závery náležite odôvodnila. Priebeh osvedčovania podpisov neboli schopní jednoznačne opísať ani svedkovia, v konaní vypočutí. Je zrejmé, že zmluvami po ich podpise disponovala p. Y. W. a nemožno, najmä vzhľadom na stanovisko P.. N., vylúčiť manipuláciu s nimi. Je neštandardné, aby niekto nemal k dispozícii po podpise listinu, ktorou prejavuje svoju vôľu a až následne bola táto listina podaná osobou, ktorá nebola účastníkov tohto právneho úkonu, na kataster nehnuteľností. Trvali preto na znaleckom dokazovaní.
Odporcovia mali za to, že navrhovatelia postavili svoj návrh výlučne na púhom podozrení. Na darovacej zmluve bol riadne osvedčený podpis darcu a to vo forme osvedčovacej doložky, ktorá ako verejná listina preukazuje skutočnosti, ktoré sú v nej obsiahnuté vo vzťahu k listine na ktorej je vyhotovená alebo ku ktorej je pripojená. Pri verejnej listine ako dôkaznom prostriedku platí, že potvrdzuje pravosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, pričom nestačí len jednoduché popieranie pravdivosti. Odporca v 1. rade sa stal na základe darovacej zmluvy vlastníkom darovaných nehnuteľností, čo je osvedčené aj čestným vyhlásením p. Y. W. s jej podpisom, ktorý nepopierali ani navrhovatelia v konaní. Ďalej zdôraznil, že sám p. P. W. dostal od matky darom nehnuteľnosti vo výmere väčšej ako v prípade odporcov.
Prokurátor v konaní konštatoval, že súdne konanie prebiehalo v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v 2. rade, ktorý sa na pojednávanie konané dňa 1.2.2016 nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne vykázané v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom G.. P. W. ako navrhovateľa v konaní, výsluchom B. W. ako odporcu v 1. rade, výsluchom T.Š. W. ako odporcu v 2. rade, výsluchom svedkov Q. F., U. P. a Y. W., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov: rodný list P. W., darovacia zmluva zo dňa 23.2.2007 uzavretá medzi Y. W. a B. W., návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 23.2.2007, čestné vyhlásenie zo dňa 23.2.2007, list miestneho kongtrolóra MČ W. Q.- zaslanie informácie zo dňa 18.8.2009, prehlásenie G.. P. W. zo dňa 8.9.2003, úmrtný list G.. P. W.T., úmrtný list Y. W., osvedčenie o dedičstve 30D/465/2013, Dnot 47/2013, právoplatným dňa 24.9.2014, list Okresnej prokuratúry zo dňa 2.3.2009, znalecký posudok P.. H. F. č. X/XXXX zo dňa 15.8.2014, znalecký posudok G.. S. L. č. X/XXXX zo dňa 11.7.2014, výpis z Osvedčovacej knihy Mestského úradu W.-Q., ,výpis z LV č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, odborné stanovisko P.. P. N. č. XX/XXXX zo dňa 19.4.2011. Súd sa rovnako oboznámil s obsahom súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 50 C 23/2009 z ktorého si vyhotovil kópie návrhu na začatie konania, zápisnice z pojednávania zo dňa 1.6.2012, zo dňa 26.10.2012. Súd po vykonaní dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pre účely riadneho ustálenia skutkového stavu sa súd zaoberal ustálením rodinných vzťahov medzi účastníkmi konania. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že pôvodný navrhovateľ v konaní G.. P. W. bol synom p. Y.Š. W., pričom odporcovia v 1. a 2. rade boli jeho bratmi. Terajší navrhovatelia v konaní p. W. a H. W. sú synmi G.. P. W., ktorí v zmysle vyššie označeného právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa stali jeho právoplatnými dedičmi. S nimi preto súd následne, a to bez vyhotovenia osobitného procesného rozhodnutia, pokračoval v konaní.
Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007, uzavretej medzi darcom p. Y. W. a obdarovaným B. W., súd zistil, že darca ako vlastníčka v zmluve špecifikovaných nehnuteľností ( vedených na LV č. XXX k.ú. Q., p.č. XXX o výmere 1.511 m2- orná pôda, p.č. XXX/XX o výmere 76 m2, p.č. XXXX o výmere 3129 m2 a vedených na LV č. XXXX k.ú.S., p.č. XXXXXo výmere 2496 m2- orná pôda) darovala svoj podiel 1/1 na uvedených nehnuteľnostiach B. W. a obdarovaný dar prijal. Zmluva pozostávala z dvoch článkov a oddielu- ostatné dojednania. Zmluvné strany vyhlásili, že obsah zmluvy sa zhoduje s prejavmi ich vôle, zmluvu schvaľujú a na znak súhlasu túto vlastnoručne podpisujú. Celá zmluva bola vyhotovená na dvoch stranách, pričom v texte zmluvy sa opakovane( a to aj na druhej strane zmluvy) uvádzajú ako zmluvné strany darca a obdarovaný. V obsahu zmluvy zmluvné strany deklarovali aj to, že berú na vedomie skutočnosť, že obdarovaný nadobudne vlastnícke právo k darovaných nehnuteľnostiam až vkladom do katastra nehnuteľností ( čl. 2 bod 2 a bod 4 ostatných dojednaní). Podľa bodu 5 ostatných dojednaní zmluvy po rozhodnutí o povolení vkladu na základe tejto zmluvy vyznačí Správa katastra pre HM SR zmenu na LV č. XXX Q. a č. XXXX k.ú. S.. Na predmetnej zmluve bol overený podpis p. Y. W. pričom v rámci overovacej doložky boli uvedené identifikačné údaje p. Y. W., ktorej totožnosť osoba, vykonávajúca overenie zistila z občianskeho preukazu a potvrdila, že listina, podpis na ktorej bol overovaný, bola podpísaná za jej prítomnosti. Overovacia doložka bola opatrená pečiatkou Mestskej časti W.- Q. a uvedením dátumu osvedčenia dňa 23.2.2007. Súd v súvislosti s obsahom darovacej zmluvy len dodáva, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné a tátu skutočnosť osvedčujú aj v spise založené listy vlastníctva, že v čase podpisu tejto zmluvy bola p. Y. W. výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvorili predmet darovacej zmluvy a s ktorými teda mohla disponovať na základe vlastnej vôle.
Dňa 23.2.2007 p. Y. W. podpísala čestné vyhlásenie ( jej podpis na tejto listine bol rovnako overený ako podpis na darovacej zmluve zo dňa 23.2.2007) , v rámci ktorého vyhlásila, že súhlasí s návrhom svojich synov B. a T. W. na vyrovnanie podielov formou darovacích zmlúv v prípade, že syn P. W. nezmení svoje stanovisko ( písomne potvrdené listom zo dňa 11.2.2007) a diel, ktorý prináleží B. W. mu neprevedie. Jedná sa o podiel 3808/27403, čo predstavuje výmeru 3.669 m2 z parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXX k.ú. I. L.. Synovi P. W. previedla darovacou zmluvou výmeru 11.007 m2 orná pôda. Reštitučný nárok v -1/4 po manželovi Ľ. W. vo výške 3082 m2 a 7925 m2 ( dôvod prevodu je jasný všetkým
účastníkom). Darovacie zmluvy sa stanú bezpredmetné v prípade, že podiel B. W. bude prevedený. Vyhlásila, že si je vedomá právnych následkov, ktoré by ju postihli v prípade uvedenia nepravdivých údajov.
Listom zo dňa 18.8.2009 miestny kontrolór Mestskej časti W.- Q. G.. P. O., reagoval na podnet resp. sťažnosť P.. P. W. na postup zamestnanca pri osvedčovaní podpisu. V prvom rade poukázal na výsledky a závery trestného konania. Už v trestnom konaní G.. P. W. požiadal orgány činné v trestnom konaní o vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne pravosti podpisov p. Y. W., nakoľko podľa neho podpisy jeho matky v osvedčovacej knihe MČ W.- Q., ako aj čestnom vyhlásení zo dňa 23.2.2007 sú pravé, ale jej podpisy na darovacích zmluvách pravé nie sú. Vo svojom oznámení uviedol, že s listinami, na ktorých sa nachádzajúc podpisy matky bolo manipulované, teda potom čo Y. W. listiny podpísala, tieto boli rozobraté a listiny sa zmenili na darovaciu zmluvu. V liste bolo uvedené, že vyšetrovateľ nepovažoval za potrebné prizvať znalca, trestné oznámenie P. W.Ú. ako aj jeho sťažnosť na Krajskú prokuratúru bola zamietnutá a uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 6.5.2009 dňom 22.5.2009 nadobudlo právoplatnosť. Miestny kontrolór konštatoval, že všetky argumenty sťažovateľa, vrátane sťažnosti na postup zamestnanca pri osvedčovaní podpisu boli súčasťou vyšetrovacích úkonov. Pokiaľ sa v inkriminovanom prípade nevyskytnú nové, závažné listinné dôkazy, zásadne ovplyvňujúce stanovisko vyšetrovateľa, miestny kontrolór nebude vstupovať do uznesenia vyšetrovateľa, či stanoviska Krajskej prokuratúry spôsobom spochybnenia ich rozhodnutí ex post, podaním vlastného alebo iného podnetu na nové šetrenie. Z uvedeného dôvodu považoval sťažnosť za vybavenú.
V liste Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 2.3.2009 bolo konštatované, že pri vydávaní rozhodnutí Q.-XXXX/XX zo dňa 27.3.2007 a Q.-XXXX/XX zo dňa 29.3.2007 na základe darovacích zmlúv ( uzavretých medzi Y. W. a jej synmi B. a T.), nebol správou katastra porušený zákon a preto podnet P. W. bol odložený bez prijatia niektorého z prokurátorských opatrení.
Pôvodný navrhovateľ v konaní G.. P. W. v čestnom vyhlásené zo dňa 8.9.2003 uviedol, že od svojej matky Y. W. obdržal pozemky o výmere 11.424 m2 ornej pôdy. Vyhlásil, že sa mu podarilo vybaviť, že ich rodina okrem B. W. dostala za reštitúciu ornú pôdu na parcele XXXX/X v rozsahu 17.822 m2, čo predstavovalo v priemere 5.253,-sk na m2. T. W. a P. W. dostali od SPF na uvedenej parcele po 3.199 m2. Darovanie podielu mamy bolo uskutočnené preto, aby mohol ako väčšinový vlastník odkúpiť od SPF zbytok parcely. Prehlásil a zaviazal sa, že v prípade akéhokoľvek predaja alebo iného zmenenia majiteľa pozemkov, bude jedna tretina v predajnej cene z darovanej výmeny zníženej pomerom o plochu pre čističku, vyplatená bratom B. W. a jedna tretina bratovi T. W..
Navrhovatelia v konaní súdu predložili odborné stanovisko P.. P. N. ( č. XX/XXXX), ktorého vypracovanie bolo zadané navrhovateľom v konaní a ktorého účelom malo byť preskúmanie podpisov p. Y. W. na darovacej zmluve zo dňa 23.2.2007 a návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 23.2.2007. Z obsahu odborného stanoviska je zrejmé, že toto bolo realizované na základe predloženia len kópií sporných dokumentov, ktoré samotná P.. N. označila ako pomerne nekvalitné, ktoré písmoznaleckému skúmaniu vyhovujú len čiastočne. Kópie akejkoľvek písomnosti neumožňujú overiť či pri jej vyhotovené a podpise bola/ nebola použitá niektorá metóda technického falšovania písomností, podpisov. V zmysle obsahu tohto stanoviska bolo konštatované, že kópia sporného podpisu na návrhu na vklad v porovnaní s predloženými ukážkami podpisov Y. W. vykazuje celkovo viac ( a identifikačne hodnotných) rozdielnych znakov ako kópia sporného podpisu na darovacej zmluve. Bol vyslovený záver, že originál podpisu, z ktorého následne vznikla skúmaná kópia podpisu na návrh na vklad, nie je pravým podpisom Y. W.. Na základe zistených podobných, zhodných, rozdielnych znakov, ktoré vykazuje kópia podpisu na darovacej zmluve a predložené ukážky podpisov Y. W. z roku 2006, 2005, v tomto štádiu skúmania nie je možné jednoznačne potvrdiť pravosť originálu sporného podpisu, z ktorého následne vznikla skúmaná kópia podpisu na darovacej zmluve. Sama P.. N. záverom uviedla, že ak má byť vykonané objektívne znalecké skúmanie s cieľom overenia pravosti sporných listín a sporných podpisov p. Y. W. je potrebné predložiť originály všetkých sporných písomností ako aj osvedčovaciu knihu podpisov úradu Mestskej časti W.- Q. a ukážky podpisov Y. W. najmä z roku 2007 a 2006, prípadne 2008, ktoré by však mali pochádzať z objektívneho zdroja.
Súd z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50 C 23/2009 zistil, že v tomto konaní sa G.. P. W. ako navrhovateľ domáhal voči T. W. a B. W. ako odporcom určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007, uzavretej medzi darcom Y. W. a obdarovaným T. W.
a určenia, že darované nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej Y. W.. Toto konanie nebolo v čase vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne skončené. Z tohto spisu si vyhotovil kópie znaleckého posudku, predmetom skúmania ktorého bola darovacia zmluva uzavretá medzi Y. W. a T. W. zo dňa 23.2.2007 a návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 23.7.2007. Znalkyňa G.. S. T. v záveroch znaleckého posudku č. X/XXXX konštatovala, že skúmaním sporných písomností darovacej zmluvy a návrhu na vklad neboli zistené žiadne charakteristické znaky, svedčiace o pozmeňovaní ( t.j. dopisovaní, prepisovaní, odstraňovaní textu), montáži, resp. technickom falšovaní spornej darovacej zmluvy a sporného návrhu na vklad vlastníckeho práva. Nebolo možné sa však vyjadriť k možnosti vylúčenia toho, že podpisy boli vyhotovené skôr ako samostatné texty na sporných písomnostiach. Podpis v tvare Y. W. na darovacej zmluve je vyhotovený iným guľočkovým perom ako podpis W. na spornom návrhu na vklad. Z dôvodu potreby zistenia všetkých relevatných skutočností, ktoré by mohli prispieť k objasneniu vzniku sporných nehnuteľností, bola preskúmaná ďalšia listina, nachádzajúca sa v súdnom spise a to čestné vyhlásenie Y. W. zo dňa 23.2.2007. Na základe jej porovnania so spornou darovacou zmluvou znalkyňa konštatovala, že tieto dve listiny boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené, podpísané a overené súčasne. Súčasťou súdneho spisu sp. zn. 50 C 23/2009 bol aj znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalkyňou P.. H. F., ktorá v obsahu záverov konštatovala, že sporný podpis obsiahnutý na darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007 ( obdarovaným bol T.Š. W.) vyhotovila Y. W.. Sporný podpis na návrhu na vklade vlastníckeho práva č. Q.-XXXX/XX zo dňa 23.2.2007 nie je podpisom Y. W.. Podpisy na čestnom vyhlásení zo dňa 23.2.2007 a v osvedčovacej knihe ( pod poradovým číslom G.-X XXXX) zo dňa 23.2.2007 vyhotovila Y. W.. Súd si s pripojeného spisu ešte vyhotovil a do spisu založil kópiu výpisu z osvedčovacej knihy ( č.l. 433) z ktorej je zrejmé, že dňa 23.2.2007 p. Y. W. podpísala pred pracovníčkou úradu kúpnu zmluvu a čestné vyhlásenie, pričom v osvedčovacej knihe v príslušnej kolónke s poradovým číslom G.-X XXXX figuroval aj podpis p. Y. W..
Súd sa tiež oboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu č. O.-XX/XX-Xh. G.. P. W. podal trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu. Podľa oznamovateľa došlo k odbudnutiu rozsiahlych nehnuteľností z majetku Y.G. W., konkrétne parciel č. XXXXX, XXX, XXX/XX, XXXX, XXXXX. Spochybnil overenie podpisov na dvoch kúpnych zmluvách, tak ako to bolo označené v osvedčovacej knihe a podpisu na čestnom vyhlásení zo dňa 23.2.2007. Vyslovil podozrenie, že došlo k manipulácii s listinami, tieto mali byť rozobraté, zmenené na darovacie zmluvy, poukázal na rozdiely pokiaľ ide o väzbu jednotlivých písmen a tvar. V rámci svojho výsluchu pred orgánom činným v trestnom konaní G.. P. W. konštatoval, že si myslí, že na čestnom vyhlásení zo dňa 23.2.2007 a v overovacej knihe sú vlastnoručné podpisy Y. W.. Podpisy na darovacích zmluvách nie sú vlastnoručnými podpismi p. W. a preto žiadal znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 6.5.2009 vyšetrovateľ podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP trestné oznámenie P.. P. W. odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 TP. V rámci odôvodnenia bolo konštatované, že zo zabezpečených dôkazov bolo zistené, že p. Y. W. previedla vlastnícke právo k inkriminovaných nehnuteľnostiam v mesiaci marec 2007 na synom B. a T. v súlade s právnym poriadkom. Na základe podanej sťažnosti Krajská prokuratúra Bratislava uznesením zo dňa 21.5.2009 túto zamietla, pretože nebola dôvodná. V rámci odôvodnenia bolo konštatované, že oznamovateľom popísaný skutok nie je trestným činom. Z obsahu čestného vyhlásenia p. Y. W. z 23.2.2007, ktorej osvedčený podpis nespochybňuje ani oznamovateľ, nesporne vyplýva záver, že vyrovná podiely synov B. Y. T. formou darovacích zmlúv. Logicky, ak v tom čase osvedčovala dve ďalšie listiny je zrejmé, že nešlo o kúpne, ale o darovacie zmluvy, ktoré naviac aj skutočne existujú. Tvrdia to i obaja obdarovaní a má tak opodstatnenie aj výpoveď pracovníčky, ktorá podpisy osvedčila, že sa mohla pomýliť a zapísať zmluvy ako kúpne. Táto pracovníčka uviedla, že osvedčila podpisy Y. W., ktorú osobne poznala. Záznam o tom, je v osvedčovacej knihe. Pre rozhodnutie vo veci všetky ostatné zistenia sú nepodstatné, lebo takto zistený skutkový stav neodôvodňuje začať trestné stíhanie ani znalecké dokazovanie v rozsahu navrhovanom oznamovateľom. G.. P. W., ako pôvodný navrhovateľ v konaní, v rámci svojho výsluchu, poukázal na údajné negatívne vzťahy so svojimi bratmi- odporcom v 1. a 2. rade, ktoré eskalovali v čase prejednávania dedičstva po nebohej matke Y. W.. V konaní pred notárkou vyhlásila p. Y. W., manželka odporcu v 1. rade, že tento sa nezúčastní dedičského konania osobne, nakoľko nenávidí svojho brata P. a nechce ho nikdy vidieť. Toto bolo dôvodom, že sa navrhovateľ zaktivizoval a začal sa domáhať spravodlivosti voči svojim bratom. Dôvodom prečo sa bratia nezúčastnili dedičského konania bolo to, aby sa nepreriekli, pretože celú realizáciu prevodov pozemkov riadila p. Y. W.. Potvrdil, že v čase vyporiadavania dedičstva zistil, že pozemky jeho matky boli pripísané odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade. Následne bolo zistené, že podpisy na darovacích zmluvách pre odporcov nesú známky pochybností. V overovacej knihe podpisov na MEU vo Q. bola podpísaná Y. W., ale bolo tam uvedené, že dňa 23.2.2007 podpisovala kúpnu
a nie darovaciu zmluvu. V tomto čase bolo p. Y. W. podpísané aj čestné vyhlásenie, na ktorom sa nachádza pravdepodobnej jej podpis, ale navrhovateľ mal za to, že celkový význam vyhlásenia jeho matka ako 85 ročná mohla len ťažko porozumieť. Pred každým úkonom si vždy prečítala , čo podpisuje, ale čestnému vyhláseniu porozumieť nemohla. Uviedol, že je presvedčený, že by takéto niečo nikdy nepodpísala, v tom čase už slabšie počula, s okuliarmi videla dobre. Pani F.Č., ktorá overovala podpis p. Y. W. najskôr uvádzala, že samotný akt podpisu sa uskutočnil v rodinnom dome matky, kde túto doviezla osobne p. Y. W.. Neskôr zmenila výpoveď a vyšetrovateľovi povedala, že podpisovanie sa uskutočnilo na Mestskom úrade za prítomnosti odporcov v 1. a 2. rade. Zdôraznil, že žiadal vypracovať znalecký posudok už pred vyšetrovateľom. Po tom, ako sa matke vrátili doručenky z Katastrálneho úradu, kde si prečítala, že darovala pozemky bratom, ochorela, bola hospitalizovaná a odmietala komunikovať. Nakoniec dňa 18.10.2007 zomrela. Jeho matka si bola vedomá, že darovacie zmluvy nepodpísala a toto ju asi ranilo. Zdôraznil, že brat B. dostal darovacou zmluvou najhodnotnejšiu časť pozemkov. Okrem toho uviedol, že matka ho vždy oboznamovala so všetkým, čo prišlo a to za účelom, aby to za ňu vybavoval, ale o darovacích zmluvách ho neinformovala, pretože museli byť pred ním utajené. Podľa názoru navrhovateľa podpisy na darovacích zmluvách sú značne odlišné od skutočných podpisov jeho matky. Matka sa pred ním rovnako nikdy nezmienila, že sporné pozemky darovala bratom. Uviedol, že v čase podpisu darovacích zmlúv nemala vážnejšie zdravotné problémy a to ani mentálne. Zdravotný stav sa jej podstatne zhoršil až po doručení zásielky zo správy katastra a navrhovateľ usudzuje, že sa tak stalo práve v dôsledku vyššie opísaných skutočností. Potvrdil však, že matka mu darovacou zmluvou darovala pozemky o väčšej výmere a bolo to preto, lebo vybavil pre rodinu v rámci reštitúcie pôdu o veľkej výmere. Sľúbil, že príslušný podiel z týchto pozemkov, vrátiť bratom. Bratovi T. už vrátil, bratovi B. ich ešte nevrátil.
Odporca v 1. rade súdu uviedol, že jeho matka p. Y. W. darovala bratovi P.- pôvodnému navrhovateľovi, v roku 2003 pozemky, určené na individuálnu bytovú výstavbu. V roku 2006 sa matka rozhodla, že pozemky chce darovať aj jemu a bratovi T., čo aj urobila darovacími zmluvami, nakoľko chcela podiely vyrovnať. Po vypracovaní darovacích zmlúv tieto dali matke, aby sa s nimi oboznámila. Podpisovali sa na MEU, kde bol prítomný on, jeho manželka, brat T., matka a zamestnankyňa úradu. Návrh na vklad podpisovali následne u neho doma. Na MEU matka zároveň s darovacou zmluvou podpísala aj čestné vyhlásenie. Nevedel uviesť, či matka oboznámila o darovaní nehnuteľností brata P.. Uviedol, že s ním a bratom T. matka komunikovala normálne aj po obdržaní zásielky z katastrálneho úradu, avšak uviedol, že v tomto období nechcela už chodiť k navrhovateľovi na obedy. Potvrdil, že pri overovaní podpisu na MEU poskytla matka príslušnej pracovníčke občiansky preukaz. O darovaní pozemkov bratovi P. v roku 2003 sa dozvedeli až v roku 2006, kedy brat T. našiel u matky darovaciu zmluvu. Potvrdil, že text čestného vyhlásenia zo dňa 23.2.2007 koncipovala jeho manželka. Dôvodom, prečo bol návrh na vklad vlastníckeho práva podaný až tri mesiace po podpise darovacej zmluvy bol ten, že matka čakala, že navrhovateľ vec vyrovná. Matka pôvodne chcela, aby navrhovateľ jemu a bratovi T. daroval 1/3 nehnuteľností v I. L., ktoré mu darovala. Nakoľko navrhovateľ túto záležitosť neurovnal, rozhodli sa podať návrh na vklad vlastníckeho práva. Návrh na vklad na základe darovacej zmluvy podala jeho manželka, pred podaním návrhu o tom s matkou hovoril a tá s podaním návrhu súhlasila.
Vo veci sa rovnako vyjadril aj odporca v 2. rade, ktorý bol vypočutý na pojednávaní, konanom dňa 29.5.2013. V podstate sa stotožnil s tvrdeniami odporcu v 1. rade. Potvrdil, že niekedy v roku 2006 našiel u matky listinu, ktorou darovala pozemky v I. L. navrhovateľovi. Matka mu darovanie týchto nehnuteľností potvrdila. Uviedla, že pôjde za bratom P. a vec vyrovná, čo však tento, podľa tvrdení matky, odmietol. Preto sa matka rozhodla vyrovnať podiely, darovaním pozemkov jemu a odporcovi v 1. rade. Následne došlo k uzavretiu darovacích zmlúv medzi matkou a odporcom v 1. rade ako aj odporcom v 2. rade. Iniciatíva vyšla od matky potom, čo jej navrhovateľ nevrátil pôžičku. Obe darovacie zmluvy vypracovala manželka odporcu v 1. rade, tá mala v tom čase realitnú kanceláriu. Potvrdil pravdivosť toho, čo uviedol odporca v 1. rade o priebehu overovania podpisov na MEU. Overovanie prebehlo na MEU. Potvrdil skutočnosť, že na neho navrhovateľ časť pozemkov previedol ( asi 4000 m2), a zvyšnú časť ( okolo 3000 m2) mu dorovnala matka, práve darovaním ďalších nehnuteľností. Dôvodom bolo, že navrhovateľ dostal darom nehnuteľnosti o výmere cca 11.000 m2. Potvrdil, že matka podpísala i čestné vyhlásenie v deň, keď podpísala darovacie zmluvy.
Svedkyňa Q. F. potvrdila, že od roku 2001 pracovala na MEU Q., pričom od roku 2004 bolo predmetom jej pracovnej činnosti aj overovanie podpisov. Pri overovaní vždy skúmala, či osoba, ktorej podpis osvedčuje, je naň spôsobilá, či má platný občiansky preukaz a či svoj podpis uvedie na listinu bez nátlaku
a dobrovoľne. Takýmto spôsobom overila aj podpis p. Y. W., pričom potvrdila, že ju a časť jej rodiny aj poznala. Pri podpise darovacích zmlúv boli prítomní jej synovia B. a T., pričom pani Y. W. listiny podpísala pred svedkyňou, ktorá následne jej podpisy overila. Dodala, že obsah listín, ktoré boli podpisované, neskúmala, ju zaujímal len podpis a jeho overenie. Nespomenula si koľko podpisov p. Y. W. overovala. Po overení podpisu na predložených listinách, sa následne urobil zápis do osvedčovacej knihy, kde sa zároveň musí podpísať aj osoba, ktorej podpis bol osvedčený. Takýmto spôsobom to prebehlo aj v prípade p. W.. Svedkyňa pripustila možnosť chyby pri uvádzaní názvu zmluvy do osvedčovacej knihy, kedy namiesto darovacej zmluvy uviedla kúpnu zmluvu, čo bolo spôsobené návalom práce. Zdôraznila však, že podstatné je osvedčenie samotného podpisu, ktoré prebehlo v tomto prípade riadne a podľa zákona. Po podpise zmlúv prišla po p. W. jej nevesta Y. autom. Uviedla, že pri overovaní podpisov, sa zatiaľ nikto nesťažoval, že by následne v osvedčovacej knihe bol nesprávne označený názov podpisovanej listiny. Svedkyňa nevedela uviesť z akého dôvodu je pri jej mene v osvedčovacej knihe uvedené v čase od 10 do 11 hodiny osvedčovanie mimo úradu. Dodala však, že aj osvedčovanie mimo úradu prebiehalo rovnakým spôsobom ako priamo na úrade a to za dodržovania zákonných predpisov.
V konaní súd vypočul aj svedka U. P., ktorý bol v roku 2007 starostom MČ Q.. O nezrovnalostiach v overovaní podpisov sa dozvedel do p. P. W.Ú., ktorý ho požiadal o umožnenie nahliadnutia do knihy osvedčovania podpisov. Z tejto knihy bola urobená aj fotokópia, pričom pri nahliadaní v roku 2008 bol prítomný on a p. F.. Asi v máji 2009 sa na úrad obrátil listom p. P. W. za účelom zisťovania okolností podpisu a overovania, pričom mu bolo odpovedané listom zo dňa 15.5.2009. V ňom bolo uvedené, že p. F. na stretnutí v roku 2008 uviedla, že za účelom overenia podpisu p. Y. W. po ňu prišla do práce p. Y. W., ktorá ju odviezla do bytu p. Y. W., kde došlo k overeniu podpisu. V tomto liste bolo tiež uvedené, že p. F. nad okolnosťami tohto overenia rozmýšľala a uvedomila si, že samotné overovanie podpisov prebiehalo na úrade. Pri nahliadaní do overovacej knihy vyjadril p. P. W. prekvapenie, že v osvedčovacej knihe bolo zapísané overenie podpisov na kúpnej zmluve. P F. na tomto stretnutí chybu nepripustila a trvala na tom, že overovala podpis na kúpnej zmluve. Uviedol, že s prácou p. F. bol spokojný, pričom za 4 roky sa nevyskytli v súvislosti s osvedčovaním žiadne problémy. Nedostatky nezistili ani kontroly. Taktiež vyslovil záver, že overovanie podpisu na úrade alebo mimo neho má rovnakú váhu.
Posledným svedkom, ktorého súd v konaní vypočul, bola p. Y. W., manželka odporcu v 1. rade. Potvrdila, že problémy medzi bratmi nastali po tom, čo v roku 2003 ich matka darovala pozemky synovi P., o čom sa odporcovia dozvedeli náhodou. Matka im uviedla, že P. sa zaviazal tieto podiely vyrovnať. V roku 2006 p. Y. W. prejavila svoju vôľu a súhlasila s tým, že svojim ostatným dvom synom podiely dorovná tak, že im daruje rovnako časť pozemkov. Preto bola v roku 2007 vyhotovená darovacia zmluva pre B. ako aj pre T., a čestné vyhlásenie, v ktorom p. Y. W. vyhlásila, že v prípade, že P. W. nedorovná pozemky s bratmi, tak prevedie svoje pozemky na ostatných synov. Dňa 23.2.2007 došlo k overeniu týchto zmlúv ako aj čestného vyhlásenia na Mestskom úrade. Tento krok v podstate predstavoval poslednú výzvu pre P. W., aby podiely dorovnal. Po osvedčení podpisov p. P. W. odmietal akýkoľvek kontakt so svojimi bratmi, bola následne osvedčená pravosť zmlúv u notára a podaný návrh na vklad vlastníckeho práva. Svedkyňa potvrdila, že darovacie zmluvy, čestné vyhlásenie vypracovávala ona, nakoľko mala realitnú kanceláriu a rovnako podávala návrh na vklad na kataster. Rovnako uviedla, že p. Y. W. bola riadne oboznámená s obsahom zmlúv a to v rámci jednej z nedeľných návštev. Tieto si aj prečítala. Ďalej uviedla, že k overeniu podpisov došlo na Mestskom úrade, kde boli tieto zmluvy aj podpísané. Pani Y. W. viezla na úrad, kde boli prítomní odporcovia , p. Y. W. a p. F.. Následne ju odviezla domov. Ďalej konštatovala, že p. P. W. vyzýval na dorovnanie podielov odporca v 1. rade a tiež p. Y. W.. Darovacia zmluva bola vyhotovené len v jednom vyhotovení z dôvodu, že v tomto období chceli vec riešiť priamo s P. W.. Keď ten ale nereagoval, následne boli zmluvy overené u U.. F.. Pani Y. W. súhlasila s tým, že v prípade, že P. W. nebude mať záujem na urovnaní majetkových vzťahov, bol podaný návrh na vklad do katastra. Tento bol datovaný dňom 23.2.2007, nakoľko takto boli datované aj zmluvy, pričom ale uviedla, že návrh na vklad bol podpisovaný až následne po podpise zmlúv. Svedkyňa záverom zhodnotila zdravotný stav p. Y. W. v rozhodnom období tak, že hoci trpela cukrovkou a brala viacero liekov, na svoj vek bola vitálna.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrými mravom.
Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon), v znení novely č. 173/2004 Z.z. ( ďalej len katastrálny zákon) účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 31 ods. 1,2,3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 3 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami, v znení novely č. 515/2003 Z.z. ( ďalej len "citovaný zákon") osvedčovanie sa vykonáva v úradnej miestnosti obvodného úradu alebo obce. Ak žiada o osvedčenie podpisu fyzická osoba, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemôže dostaviť do úradnej miestnosti obvodného úradu alebo do úradnej miestnosti obce, možno osvedčenie vykonať na inom vhodnom mieste.
Podľa § 4 ods. 2 a 3 citovaného zákona pri osvedčovaní podpisu na listine obvodný úrad a obec zodpovedajú za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje, preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, cestovným dokladom, vojenským preukazom, námorníckou knižkou alebo povolením na pobyt pre cudzinca; skôr, ako dôjde k osvedčeniu podpisu fyzickej osoby, podpíše sa táto do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie.
Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu na listine obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, b) rodné číslo fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, c) adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, d) údaj, že podpis na listine urobila alebo uznala za svoj vlastný fyzická osoba, ktorej podpis bol osvedčený, e) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, f) údaj, akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený (druh a číslo preukazu totožnosti, adresa pobytu v čase osvedčovania), g) miesto a dátum osvedčenia, a ak je to potrebné, aj hodinu, kedy bola listina predložená.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia
vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.
V konaní neboli sporné rodinné a príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom je zrejmé, že tak pôvodný navrhovateľ G.. P. W. ako aj odporcovia B. W. Y. T. W. sú zákonnými dedičmi po ich nebohej matke p. Y. W.. Ako dedičia nepochybne nadobudli po jej smrti dedičstvo, pričom sporným momentom medzi nimi bolo určenie, či vyššie špecifikované nehnuteľnosti- pozemky patria do dedičstva po nebohej poručiteľke. Je nepochybné, že predmetom dedenia môžu byť len také veci ( v tomto prípade nehnuteľnosti), ktoré poručiteľ v čase svojej smrti vlastnil. Na to, aby súd mohol vyhovieť návrhu na začatie konania v tomto prípade, by navrhovateľ súdu v konaní musel preukázať existenciu vyššie uvedenej skutkovej okolnosti, teda existenciu vlastníckeho práva p. Y. W. k sporným pozemkom v čase jej smrti. Nakoľko je nepochybné, že v konaní bola do spisu založená darovacia zmluva, predmetom ktorej bolo práve darovanie sporných nehnuteľností ešte za života p. Y. W. odporcovi v 1. rade, predpokladom úspechu navrhovateľa v konaní bolo preukázanie jej neplatnosti.
Pri skúmaní ustáleného skutkového stavu a jeho následnej subsumcii pod vyššie citované zákonné ustanovenia, sa súd zaoberal po teoretickej stránke podmienkami platnosti spornej darovacej zmluvy, nadobudnutím jej účinnosti, ako aj jej vecnoprávnymi následkami v kontexte tvrdení navrhovateľa o jej údajnej neplatnosti. Podrobil spornú darovaciu zmluvu skúmaniu z hľadiska jednotlivých argumentačných námietok navrhovateľa, pričom vykonal v tejto súvislosti náležité dokazovanie.
Darovacia zmluva predstavuje jeden zo spôsobom založenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorého následkom je zmena nositeľa vlastníckych práv k darovanej veci. Charakteristickým znakom je bezodplatné prenechanie veci zo strany darcu obdarovanému, pričom podmienkou platnosti a účinnosti tohto právneho úkonu je zároveň prijatie veci obdarovaným. Zákon určuje ako predpoklad platnosti právneho úkonu aj existenciu jeho písomnej formy v prípade, že predmetom darovania je nehnuteľnosť. Vyššie uvedené obsahové náležitosti, ako predpoklady riadneho uzavretia darovacej zmluvy, musia samozrejme korešpondovať aj s inými zákonnými predpokladmi, podmieňujúcimi platnosť tohto právneho úkonu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 37 a 39 Občianskeho zákonníka aj v darovacej zmluve, ako typickom dvojstrannom právnom úkone, musia byť prejavy vôle oboch zmluvných strán urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Zmluva zároveň svojim obsahom a účelom nesmie odporovať zákonu, tento obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom.
Vychádzajúc z naznačených teoretickoprávnych východísk, súd podrobil skúmaniu aj darovaciu zmluvu zo dňa 23.2.2007, ktorou p. Y. W.T. ako darkyňa, darovala odporcovi v 1. rade ako obdarovanému nehnuteľnosti- pozemky. Zo strany navrhovateľa bolo v prvom rade namietané, že obsah darovacej zmluvy nezodpovedal vôli darkyne, ktorá nemala v úmysle sporné pozemky darovať. Pri skúmaní tejto otázky súd vychádzal z celkového kontextu skutočností, ktoré vyšli najavo v spornom období. Je nepochybné, že p. Y. W. disponovala pomerne rozsiahlym majetkom, ktorý pozostával najmä z nehnuteľností- pozemkov. Súd mal za preukázané, že už za jej života začala tieto pozemky prerozdeľovať svojim trom deťom- účastníkom konania. Sám G.. P. W.T. potvrdil, že zo strany matky dostal darom rozsiahle pozemky o rozlohe vyše 11.000 m2. Túto skutočnosť osvedčuje aj obsah jeho čestného vyhlásenia zo dňa 8.9.2003. V rámci svojho výsluchu rovnako potvrdil, že sa zaviazal, že časť týchto darovaných pozemkov prevedie na bratov. Realizoval to čiastočne len voči bratovi T., bratovi B. však nepreviedol nič. Z toho jeho postoja je zrejmé, že hoci mu matka darovala sporné pozemky, minimálne v budúcnosti bolo počítané z ich následným prerozdelením medzi všetkých súrodencov. Tomuto nasvedčuje aj vyjadrenie oboch odporcov, ktorí obaja zhodne uviedli, že vzhľadom na darovanie rozsiahlych pozemkov P. W., bolo záujmom ich matky podiely dorovnať, pričom uzavretie darovacích zmlúv bolo výsledkom toho, že pôvodný navrhovateľ v konaní tento svoj záväzok nesplnil. Z vykonaného dokazovania ( výsluch oboch odporcom ako aj svedkyne Y. W.) má súd za preukázané, že p. Y. W. mala záujem a vôľu dorovnať podiely na darovaných nehnuteľnostiach medzi svojimi synmi ešte za svojho života. Tento záver osvedčuje aj jej čestné vyhlásenie zo dňa 23.7.2007, v rámci ktorého avizovala darovanie nehnuteľností svojim synom B. a P., pričom bolo zrejmé, že darovacie zmluvy by sa stali bezpredmetnými len vtedy, ak podiel B. W. bude zo strany P. W. bude prevedený. Z obsahu svedeckých výpovedí ako aj tohto čestného vyhlásenia, je súdu zrejmá vyššie naznačená skutková situácia, ktorá predchádzala uzavretiu spornej darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007.
Je nutné dodať, že obsah darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007 plne zodpovedá vyššie naznačeným skutkovým záverom, postoju p. Y. W.T. ako aj jej vôli, ktorú prejavila práve vo forme uzavretia darovacej zmluvy s odporcom v 1. rade. Súd pri skúmaní platnosti tejto zmluvy nemohol opomenúť kontext všetkých skutkových okolností, tak ako boli vyššie naznačené. Platnosť toho ktorého právneho úkonu je totiž povinný skúmať s prihliadnutím na všetky časové a skutkové súvislosti, ktoré ovplyvňovali konanie účastníkov zmluvného záväzku v čase jeho vzniku. Práve v tomto prípade sa uzavretie darovacej zmluvy javí ako logický následok všetkých udalostí, teda toho, že p. Y. W. najskôr obdarovala rozsiahlymi pozemkami svojho syna P., následne, keďže tento prislúchajúci podiel nepreviedol na odporcu v 1. rade ( čo sám v konaní nepoprel), snažila sa dorovnať podiely práve formou darovania iných nehnuteľností v jej vlastníctve odporcovi v 1. rade.
Súd sa ďalej zaoberal argumentmi navrhovateľa, akcentujúcimi údajnú formálnu neúplnosť darovacej zmluvy. Skutočnosť, že darovacia zmluva nie je očíslovaná, že mená účastníkov zmluvy pri ich podpisoch neboli predtlačené, ako aj neoznačenie posledného ( tretieho) článku zmluvy rímskym číslom III ( vzhľadom na označenie prvých dvoch článkov zmluvy rímskymi číslami), nemôže mať za žiadnych okolností za následok neplatnosť darovacej zmluvy. Jednalo by sa nepochybne o prílišný a teda neprípustný formalizmus, ktorý by viedol v jednotlivých prípadoch až k absurdným záverom, kedy by za neplatné museli byť považované aj zmluvy, ktoré obsahujú všetky zákonné obsahové a formálne náležitosti. V prípade darovacej zmluvy, táto musí obsahovať riadne prejavy vôle oboch zmluvných strán, teda darcu, že obdarováva a obdarovaného, že dar príjma. Predmet darovania musí byť riadne vymedzený, čo v tomto prípade nepochybne nastalo v článku 1 darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá písomne, nakoľko v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Na spornej darovacej zmluve figurovali podpisy oboch zmluvných strán. Nakoľko sporná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, bola dodržaná zákonná písomná forma, neočíslovanie strán alebo článkov zmluvy, či nepredtlačenie mien osôb, ktoré ju podpisovali ( najmä za situácie, kedy v hlavičke zmluvy boli zmluvné strane nezameniteľne špecifikované) je irelevatné. Rovnako je neopodstatnené aj tvrdenie, že predmet darovania nebol riadne špecifikovaný, v tejto súvislosti súd poukazuje na čl. I darovacej zmluvy. Skutočnosť, že sa v ostatných dojednaniach zmluvy bode 5 nenachádza úplná špecifikácia predmetu darovania, je, vzhľadom na jeho nezameniteľnú charakteristiku v čl. I, úplne bezpredmetná. Navrhovateľ v konaní poukazom na vyššie naznačené " nedostatky" zmluvy, tvrdil, že tieto osvedčujú manipuláciou so zmluvou po jej vyhotovení a podpise. V tomto kontexte však súd poukazuje na to, že aj na druhej strane zmluvy, sa kontext, spôsob formulácie, ani obsah neodlišuje od prvej strany zmluvy, taktiež sa tu spomínajú zmluvné strany označené ako darca a obdarovaný. Hoci z vykonaného dokazovania nie je sporné, že zmluvu, ako aj čestné vyhlásenie mala po jej podpise vo svojej dispozícii p. Y. W., čo táto sama v rámci svojej svedeckej výpovede potvrdila, manipuláciu so zmluvou alebo jej obsahom toto žiadnym spôsobom neosvedčuje.
Jednou z hlavných námietok navrhovateľa bolo, že p. Y. W. darovaciu zmluvu nepodpísala, že jej podpis bol falšovaný, pozmeňovaný a ako taký javí známky nepravosti. Súdu na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil jediný dôkaz, ktorý by dôvodne a bez pochybností naznačoval pravdivosť týchto jeho záverov. V prvom rade súd poukazuje na zhodné výpovede odporcov, svedkyne Q. F. ako aj Y. W., ktorý sa zhodli v tom, že darovaciu zmluvu p. Y. W., spolu s čestným vyhlásením, podpísala na Mestskom úrade Q., v ich prítomnosti, pričom jej podpis bol riadne a zákonne osvedčený p. F., ako poverenou zamestnankyňou úradu. Je nesporné a vyplýva to aj z výpisu z knihy osvedčovaní, že dňa 23.2.2007 došlo k osvedčeniu podpisov p. Y. W. príslušnou pracovníčkou Mestského úradu, čo nepochybne táto potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi, kedy sa odvolávala dokonca na to, že p. W. pred tým poznala. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, upravujúcich spôsob overovania podpisov je zrejmé, že pri overovaní sa príslušný zamestnanec nezaoberá obsahom overovanej listiny. Overuje totižto len podpis ako taký, teda to, že tento bol urobený pred ním a v jeho prítomnosti a že ho realizovala príslušná osoba, ktorej totožnosť musí riadne overiť. Skutočnosť, že k takémuto podpisu zo strany p. Y. W., je preto nesporné. Jednoznačnosť tohto záveru nijako neoslabuje ani skutočnosť, že v osvedčovacej knihe, namiesto darovacej zmluvy, bola uvedená zmluva kúpna. Táto skutočnosť nemá nijaký vplyv na osvedčenie podpisu ako takého, ani na obsah podpisovanej zmluvy. Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdení svedkyne F., ktorá pripustila možnosť chyby z nepozornosti. Svedkyňa nemala dôvod neuvádzať súdu pravdu, jej nedôveryhodnosť nebola namietaná ani jednou zo sporových strán. Rovnako možno vyhodnotiť aj to, že pred iným orgánom najskôr uvádzala overovanie listín priamo v dome p. Y. W.. V konaní pred súdom jednoznačne potvrdila, že k overeniu došlo na úrade, opísala, kto bol prítomný pri
podpisovaní a jej svedecký výpoveď plne korešpondovala s ostatnými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania.
V podstate jediným dôkazom, ktorý navrhovateľ predložil súdu a ktorý mal osvedčiť nepravosť podpisu p. W. na zmluve a na návrhu na vklad nehnuteľností bolo odborné stanovisko P.. P. N.. Súd však tento listinný dôkaz vyhodnotil ako nedôveryhodný, čo napokon vyplýva aj z jeho obsahu, resp. záverov v ňom prijatých. Na viacerých miestach je zdôraznené, že pri jeho vyhotovovaní mal znalec k dispozícii len kópie ( aj to nekvalitné) skúmaných listín, ktoré nevyhovujú písmoznaleckému skúmaniu. Sama znalkyňa uvádza, že kópie akejkoľvek písomnosti neumožňujú overiť, či pri jej vyhotovení a podpise bola použitá niektorá z metód technického falšovania. Okrem toho, v podstate žiadnym jednoznačným spôsobom nebola spochybnená pravosť podpisu p. Y. W. na spornej darovacej zmluve ( keď len bolo konštatované, že návrh na vklad resp. podpis na ňom vykazuje viac rozdielnych znakov ako kópia sporného podpisu na darovacej zmluve). Je zrejmé ( a konštatuje to aj samotná znalkyňa, pričom táto skutočnosť je súdu známa aj z jeho rozhodovacej činnosti), že na overenie pravosti podpisov je vždy nutné predložiť originály listín. Tento listinný dôkaz preto súd vyhodnotil ako nepresvedčivý. Pre účely ustálenia si všetkých skutkových okolností, si súd pripojil aj znalecké posudky, vyhotovené v inom konaní, ktoré síce neskúmali spornú zmluvu ( uzavretú medzi Y. W. a odporcom v 1. rade), ale darovaciu zmluvu medzi Y. W. a odporcom v 2. rade, ale nakoľko k podpisom oboch zmlúv došlo za obdobných okolností a v rovnakom čase a mieste, predstavovali znalecké závery nepochybne relevantné dôkazné prostriedky, podporne využiteľné aj v tomto konaní. Z takto vykonaného dokazovania ( znalkyne T.) vyplýva, že skúmaním sporných písomností neboli zistené žiadne charakteristické znaky, svedčiace o pozmeňovaní alebo technickom falšovaní. Podpis na darovacej zmluve bol vyhotovený iným perom ako na návrhu na vklad ( čo je logické, keďže k podpisu týchto listín došlo v inom čase- poznámka súdu). Zároveň znalkyňa konštatovala, že darovacia zmluva ako aj čestné vyhlásenie zo dňa 23.2.2007 boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené, podpísané a overené súčasne. Znalkyňa F. v znaleckom posudku konštatovala len skutočnosť , že podpis na návrhu na vklad nie je podpisom p. Y. W.. Podpisy na darovacej zmluve, na čestnom vyhlásení a v osvedčovacej knihe však podpismi p. Y. W. sú. Z takto vykonaného dokazovania nemožno prijať iný záver, len taký, že dňa 23.2.2007 došlo k podpisu a následnému osvedčeniu podpisov na darovacích zmluvách ( pre obdarovaného B. W. a pre obdarovaného T. W.) zo strany p. Y. W.. Aj tieto znalecké posudky obsahovo svedčili v prospech tvrdenia odporcov, že darovacia zmluva ( medzi Y. W. a B. W.) bola podpísaná spolu s darovacou zmluvou ( medzi Y. W. a T. W.), čestným vyhlásením p. Y. W. dňa 23.2.2007, pričom jej podpisy boli riadne overené príslušnou zamestnankyňou úradu. Bolo by totiž nelogické predpokladať, a žiadny dôkaz ani argument navrhovateľa neosvedčuje opak, že by v tento deň, boli p. Y. W. podpísané len listiny- darovacia zmluva pre syna T., čestné vyhlásenie a osvedčovacia kniha, avšak k podpisu darovacej zmluvy pre syna B.( spornej darovacej zmluvy, skúmanej súdom v tomto konaní) nedošlo a zo strany príbuzných došlo k následnému falšovaniu alebo pozmeňovaniu tohto podpisu. Všetky listinné dôkazy ako aj obsah svedeckých výpovedí smerujú k jedinému logickému záveru, že p. Y. W. dňa 23.2.2007 riadne podpísala spornú darovaciu zmluvu, ktorou previedla sporné nehnuteľnosti na syna B., jej podpis bol riadne osvedčený, čím riadne, určite a zrozumiteľne prejavila svoju vôľu darovať nehnuteľnosti, ktorých určenia že patria do dedičstva sa domáha navrhovateľa, synovi B.- teda odporcovi v 1. rade.
Vychádzajúc z tohto záveru, súd následne nevykonal navrhovaný dôkaz navrhovateľom a nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zisťovania prípadnej manipulácie s darovacou zmluvou a falšovania podpisu p. Y. W.. Súd zastáva názor, že nariadenie znaleckého dokazovania, ako v podstate pripustenie vykonania akéhokoľvek dôkazu, musí vychádzať z existencie spornej skutočnosti v konaní, ktorej osvedčenie a ustálenie nemožno dosiahnuť iným spôsobom ako znaleckým dokazovaním. Na to, aby ho nariadil je teda nevyhnutná existencia relevatného sporného momentu, kedy sa konkrétna skutočnosť ako nepreukázaná nesporne javí, jej spornosť osvedčujú relevantné argumenty účastníkov konania, ale aj obsahovo odlišné listinné dôkazy. Nariadiť znalecké dokazovanie v tomto prípade, by bolo podľa názoru súdu, len zbytočné a nehospodárne predlžovanie sporu. Navrhovateľ totiž súdu nepredložil jediný dôkaz, z ktorého obsahu by vyplýval záver o falšovaní podpisu na darovacej zmluve, prípade manipulácii s touto listinou, svoje tvrdenia postavil len na púhych domnienkach a záveroch prijatých na základe subjektívneho hodnotenia skutkovej situácie p. P. W.. Ani predložené odborné stanovisko po obsahovej stránke argumentačne neobstálo v porovnaní s poznatkami a závermi, zistenými vykonaním ostatných navrhnutých dôkazov. Súd len dodáva, že nariadenie znaleckého dokazovania, v konfrontácii s obsahom spisu, by predstavovalo zbytočný a finančne nákladný úkon, ktorého dôvodnosť a nutnosť realizácie nebola v konaní osvedčená.
Vážnosť a určitosť realizácie právneho úkonu darovacej zmluvy súd preskúmal aj v kontexte tvrdení G.. P. W. o tom, že p. Y. W. v rozhodnom čase nemohla pochopiť význam právnych úkonov. V tejto súvislosti sám pôvodný navrhovateľ v konaní uvádzal, že p. W. nemala žiadne zdravotné problémy ( s výnimkou problémov súvisiacich s jej vekom). Toto potvrdila aj svedkyňa Y. W.. Hoci išlo o osobu vyššieho veku, nebol v konaní predložený jediný dôkaz, spochybňujúci príčetnosť a teda aj plnú spôsobilosť p. Y. W. na právne úkony.
Súd už naznačil, že v konaní bolo preukázané, že následne darovacie zmluvy ako aj čestné vyhlásenie bolo v dispozícii p. Y. W.T.. Táto, ako sama potvrdila, vykonávala celý právny servis v súvislosti s uzatváraním a koncipovaním zmlúv ako aj návrhov na vklad do katastra. Skutočnosť, že návrh na vklad bol podávaný až s asi trojmesačným oneskorením, nie je podľa názoru súdu dôvodom na pochybnosti o vážnosti vôle prejavenej v týchto zmluvách. Omeškanie s podaním návrhu na vklad, logicky vysvetlil tak odporca v 1. rade ako aj svedkyňa Y. W. tým, že v tomto období bola stále vyvíjaná snaha o urovnanie celej záležitosti. Nakoľko ale ( ako to potvrdil sám P.. P. W.) z jeho strany nedošlo k poskytnutiu pozemkov bratovi B., došlo predložením darovacej zmluvy na kataster a návrhom na vklad vlastníckeho práva len k realizácii prejavenej vôle p. Y. W., vyjadrenej jasne zrozumiteľne a určite tak v darovacej zmluve ako aj v čestnom vyhlásení zo dňa 23.2.2007.
Súd pri príjmaní svojho právneho záveru vo veci vychádzal aj zo záverov trestného konania, v rámci ktorého bola tiež konštatovaná zrejmosť dôvodov konania p. Y. W., keď obdarovala nehnuteľnosťami aj svojich synov B. Y. P., rovnako ako to urobila pri synovi P.. Ani v tomto konaní nepovažoval príslušný orgán činný v trestnom konaní za nutné vykonávať znalecké dokazovanie. Taktiež konštatácia okresnej prokuratúry v liste zo dňa 2.3.2009 o neporušení zákona zo strany správy katastra pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva, osvedčuje dôvodnosť záverov prijatých súdom.
Súd len záverom dodáva, že hoci v konaní bol spochybnený podpis p. Y. W. výlučne na návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy pre T. W., aj v prípade prijatia záveru o možnosti podpísania návrhu na vklad vlastníckeho práva pre B. W. niekým iným ako darkyňou Y. W., nemá táto skutočnosť vplyv na vyššie uvedené závery. Dôvodom je v prvom rade to, že návrh na vklad vlastníckeho práva nemusia podávať obe zmluvné strany, navrhovateľom môže byť v zmysle zákona aj len jedna zo zmluvných strán. Návrh na vklad v tomto prípade bol podpísaný aj p. B. W. a ako taký bol po formálnej stránke riadnym návrhom na vklad, tak ako to predpokladá katastrálny zákon.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zároveň, nakoľko vo veci bol návrh v časti zobratý späť súd prihliadol aj na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p.. Je zrejmé, že navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2007 späť, bez uvedenia dôvodu, čím nesporne procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti návrhu a ako takému mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi. Rovnako bol neúspešný aj v ostatnej časti návrhu, ktorý súd zamietol. Odporcom teda vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Odporca v 1. rade bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, preto mu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorej výšku súd vypočítal nasledovne. Súd v prvom rade vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ( ďalej len vyhláška) v zmysle ktorej pri spojená dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základne sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach ( tarifná odmena sa zvyšovala v zmysle tohto ustanovenia o jednu polovicu a to až do nadobudnutia účinnosti novely 232/2010 Z.z. dňom 31.5.2010). Nakoľko v tomto konaní sa navrhovateľ pôvodne domáhal jednak určenia neplatnosti darovacej zmluvy a jednak určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, jednalo sa nesporne o dva rôzne nároky, preto súd až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o čiastočnom zastavení konania v časti nároku o určenie neplatnosti zmluvy dňa 12.4.2012, zvyšoval priznanú odmenu o ? resp. o 1/3, v závislosti od dátumu realizácie úkonu právnej služby. Pri určení výšky tarifnej odmeny súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, kedy nebolo možné ani v prípade jedného uplatneného nároku vyjadriť hodnotu veci v peniazoch, preto základnú sadzbu je nutné počítať ako jednu trinástinu výpočtového základu. Odporcovi v 1. rade teda súd priznal, v zmysle vyššie naznačených záverov, náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby: 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia v roku 2009 vo výške 80,23 Eur ( 1/13 výpočtového základu činila 53,49 Eur, túto súd zvýšil
o ?), 2. písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 23.3.2010 vo výške 83,23 Eur ( 1/13 výpočtového základu činila 55,49 Eur, túto súd zvýšil o ?), 3. účasť na pojednávaní dňa 20.4.2011 vo výške 76,-Eur ( 1/13 výpočtového základu činila 57,-Eur, túto súd zvýšil o 1/3), 4. účasť na pojednávaní dňa 20.3.2013 vo výške 60,07 Eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 15.5.2013 vo výške 60,07 Eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 29.5.2013 vo výške 60,07 Eur, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015 vo výške 64,53 Eur, 8. účasť na pojednávaní dňa 25.11.2015 vo výške 64,53 Eur a 9. účasť na pojednávaní dňa 1.2.2013 vo výške 66,-Eur. Súd zároveň v zmysle § 16 ods .3 vyhlášky priznal za jednotlivé úkony právnej služby aj náhradu hotových výdavkov nasledovne: 1 x 6,95 Eur, 1 x 7,21 Eur, 1 x 7,41 Eur, 3 x 7,81 Eur, 2 x 8,39 Eur a 1 x 8,58 Eur. Nakoľko právny zástupca odporcu v 1. rade je platiteľom DPH súd priznal zvýšenie priznanej odmeny a hotových výdavkov o 20% DPH. Celková výška priznanej náhrady trov právneho zastúpenia preto činí sumu 822,10 Eur.
Napriek tomu, že odporca v 2. rade ako úspešný účastník konania, má rovnako nárok na náhradu vzniknutých trov konania, tieto si nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Súd tiež z obsahu spisu zistil, že mu v konaní žiadne nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal v zmysle § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.