Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/117/2011

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa: C. T., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpený JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., Treskoňova 816/1, Bytča, proti odporcom: 1/ F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - T. XX, 2/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/X, R., ČR, zastúpená splnomocneným zástupcom G.. Bc. L. C., bytom N. 3, R., ČR, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 145,83 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd odporcovi v rade 1/ trovy konania n e p r i z n á v a .

O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom novovytvorených parciel č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 vytvorených geometrickým plánom č. 70/2004, upraveným dňa 7.7.2004, ktorý zhotovila firma GEOMETRA Žilina, spol. s.r.o., A. Kmeťa č. XX, Žilina. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Žiline ešte v roku 1972 mu bol pridelený pozemok do osobného užívania, a to pozemok nachádzajúci sa v E. - T., parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX zo dňa 6.12.1971 z pôvodnej parcely č. XXX/X - pastviny o výmere XXXXX m2. Právo osobného užívania nadobudol za úhradu 1.560,-Kčs. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa 27.1.1972, č.k. RI 30/72. Na základe vyššie uvedených listin dostal navrhovateľ rozhodnutím o prípustnosti stavby povolenie na výstavbu rekreačnej chaty na parc. č. XXX/X.. Novovytvorenú parcelu XXX/X o výmere XXX m2 nadobudol Československý štát - Miestny národný výbor v E. - T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1971 od pôvodných vlastníkov D. N.. H. N. a G. N. zapísaných vo vložke XXX z pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. XXX/X. Parcela XXX/X o výmere XXX m2 E. - T. bola následne prevedená na navrhovateľa vyššie uvedenými rozhodnutiami. Odporca v rade 1/ nadobudol podiel 1-cu na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E. - T. kúpnou zmluvou V XX/XXXX od G. N. (G. N. nadobudol uvedený podiel od svojich právnych predchodcov nebohého H. N. a nebohej G. N.). Odporkyňa v rade 2/ nadobudla podiel 1-cu v uvedenej parc. č. XXXX/XX od svojho právneho predchodcu nebohého D. N.. Dňom 14.6.2004 sa navrhovateľ dozvedel, že na základe spracovaného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v kat. úz. E. - T. , že zápisom geometrického plánu 55/2000 nedošlo k zohľadneniu predchádzajúceho geometrického plánu 762-683-71 a dohody o zriadení práva osobného

užívania, ktorým bolo od pôvodnej PKN parcely XXX/X odčlenených XXX m2, teda došlo k duplicitnému vlastníctvu časti pozemku o výmere XXX m2. Na základe uvedených skutočností následne navrhovateľ podal odboru katastrálnemu v Bytči návrh na začatie katastrálneho konania o prešetrenie vlastníctva. Navyše navrhovateľ má záujem, aby sa problém duplicitného vlastníctva vyriešil prípadne aj mimosúdne, resp. podal návrh na súd, aby súd určil, že je vlastníkom novovytvorených parciel.

Odporca v rade 1/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Tento žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní poukázal, že je tu kúpna zmluva, ktorej prevod z rodiny N. na štát bola ešte 7.12.1971. Poukázal na to, že výkaz plôch z kat. nehnuteľností a majetku z pozemku na štát ale aj na pána T. bol X.XX.XXXX, čo je úplne zvláštne, že ešte nemal kúpnu zmluvu urobenú, ale už pozemky boli zapísané dátumovo, teda presne, že 7.12.1971 bola urobená kúpna zmluva od rodiny N. na štát. Ďalej uviedol, že geometrický plán zo dňa 6.12.1971 v tomto konaní bol absolútne nepoužiteľný a nezapísateľný. Ešte pán T. nebol vlastníkom a už bol zapísaný do výkazov plôch. Nie je zaznamenaný prevod pán N. na štát ani vo výkaze plôch vôbec nie je zaznamenaný, čo je zvláštne. Je nepochybné, že navrhovateľ postavil chatku na cudzom pozemku a teraz sa domáha určovacou žalobou získať pozemok. Odporca v rade 1/ sa cíti byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe kúpno-predajnej zmluvy. Túto nehnuteľnosť kúpil v roku 2002. Keď kupoval nehnuteľnosť, tak už vedel, že na pozemku je postavená chata. Dobre vedel, že vlastníkom tejto chatky je pán T.. Nehnuteľnosť kupoval od G. N. v roku 2002. Pán N. túto nehnuteľnosť získal dedením. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti a nevie z akého dôvodu a z akého právneho titulu si navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti.

Odporca v rade 2/ s návrhom navrhovateľa v plnom rozsahu súhlasil. Dokonca si dal vypracovať návrh na zmierovacie konanie, s tým, že to bude C. T., ktorý sa stane podielovým spoluvlastníkom v 1-ci novovytvorených parciel, ako je to už vyššie uvedené.

Vzhľadom na vyjadrenie sa účastníkov konania súd v tejto veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s rozhodnutím Kat. úradu v Žiline, s geometrickými plánmi, výpisom z kat. nehnuteľností, kúpnou zmluvou, dohodou o zriadení práva osobného užívania, rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, návrhom na zmierovacie konanie, znaleckým posudkom Ing. K. H., znaleckým posudkom Ing. H. T., písomným vyjadrením znalca Ing. H. T. a zistil nasledovné:

Navrhovateľ sa na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, č. 42/1972-72/3 zo dňa 25.1.1972 vydaného Okresným národným výborom v Žiline - finančný odbor a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku vydanej Miestnym národným výborom E. - T., stal výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorá bola novovytvorený geometrickým plánom č. 762-683-71 zo dňa 6.12.1971 z pôvodnej parcely č. XXX/X - pastviny o výmere XXXXX m2. Právo osobného užívania navrhovateľ nadobudol za úhradu 1.560,-Kčs. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 26.1.1972 bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa 27.1.1972 č.k. RI 30/72. Na základe vyššie uvedených listín dostal navrhovateľ rozhodnutím o prístupnosti stavby číslo jednacie -81 zo dňa 15.12.1971 vydaným Okresným národným výborom, odbor výstavby v Žiline, povolenie na výstavbu rekreačnej chaty na parc. č. XXX/X v kat. úz. E. - T..

Ďalej mal súd zistené, že novovytvorenú parcela XXX/X o výmere XXX m2 nadobudol Československý štát - Miestny národný výbor v E. - T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.1971 od pôvodných vlastníkov D. N., H. N. a G. N., zapísaných vo vložke XXX z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXX/X. Nepochybne bolo zistené a vyplýva to aj z LV, že odporca v rade 1/ nadobudol podiel v 1-ci na parcele č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX kúpnou zmluvou od G. N., ktorý tento podiel získal od svojich právnych predchodcov - nebohého H. N. a nebohej G. N.. Odporkyňa v rade 2/ nadobudla podiel v X-ci parcely XXXX/XX od svojho právneho predchodcu - nebohého D. N..

Z ďalšieho listinného dôkazu z bývalej Správy katastra v Bytči vyplýva, že to bol navrhovateľ, ktorý sa dozvedel ešte v roku 2004, že na základe spracovaného registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. E. - T. bolo zistené, že zápisom geometrického plánu č. 55/2000 nedošlo k zohľadneniu predchádzajúceho geometrického plánu č. 762-683-71 a dohody o zriadení práva osobného užívania RI

30/72, ktorým bolo od pôvodnej PKN parcely č. XXX/X odčlenených XXX m2, teda došlo k duplicitnému vlastníctvu časti pozemku o výmere XXX m2. Šetrením bývalej správy katastra sa zistilo, že vlastníctvo parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 je vedené na LV č. XXX ako stav neidentický. Časť výmery z parcely XXX/X bola po technicko-hospodárskom meraní vykonanom v kat. úz. E. - T. v roku 1980 prebratá ako parcela č. CKN XXXX o výmere XX m2. Výmera pozemku sa prevzala len pod stojacou chatou.

Geometrickým plánom č. 55/2000 zameraná pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXX/X sa vytvorila parcela CKN XXXX/XX TTP o výmere XXXXX m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX. Novovytvorená parcela však zahŕňala vo svojej výmere aj výmeru parcely XXX/X. Na základe šetrenia bývalá Správa katastra Bytča vydala rozhodnutie X 79/2006, ktorým návrh na vykonanie opráv ich chýb pre parcelu CKN XXXX/XX a parcelu XXX/X kat. úz. E., zatavila. V tomto rozhodnutí je konštatované, že duplicitné vlastníctvo spôsobuje to, že na tú istú časť parcely majú právoplatné doklady dvaja rôzni vlastníci.

Vzhľadom na duplicitu vlastníctva, najmä z toho dôvodu, či chata navrhovateľa bola správne postavená na nehnuteľnosti, ktorú získal bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. Ing. K. H. vypracovala znalecký posudok a jej úlohou bolo predovšetkým identifikovať pôvodnú EN parcelu XXX/X na súčasný stav evidovaný v kat. nehnuteľností a identifikovať postavenú chatu na parcele CKN XXXX. Táto uviedla, že pôvodná parcela EN XXX/X nie je identická s novým označením parcely XXXX a XXXX/XX podľa geometrického plánu č. 70/2004. Postavená chata vlastníka C. T. nie je postavená na pôvodnej parcele EN XXX/X. Geometrický plán na pôvodnú parcelu EN XXX/X sa nedá vykonať, a to z toho dôvodu, že pôvodný geometrický plán 782-683-71 nebol zameraný na súradnicový systém. Súd podrobne vypočul znalkyňu Ing. K. H. aj na pojednávaní. Vo všeobecnosti zhrnula, že v minulosti vytýčenie a oddelenie pozemku bolo vykonávané Strediskom geodézie v Žiline. Samotný navrhovateľ si postavil chatu tam, kde mu pozemok vyznačil stavebný úrad, v tom čase ONV a zameral zamestnanec strediska geodézie. Pokým boli vytýčené hranice pozemkov pred výstavbou tejto chaty a boli vymerané pracovníkom strediska geodézie, musel by sa o tom zachovať vytyčovací náčrt. V tomto prípade tak však nebolo. Zotrvala na svojom znaleckom posudku, že v minulosti a v súčasnosti sú iné metódy vytyčovania pozemkov. Aj keby sa porovnávali spôsoby, ktoré sa vykonávali v minulosti (vytyčovacie náčrty a mapové podklady) so súčasnými, tak by nemohlo dôjsť k tomu, že by došlo k takému výraznému posunu, ako je to v tomto danom prípade. Pripustila, že by mohlo ísť o posun 1m, maximálne 2 m, ale nie ako je to v tomto prípade, že ide o posun o jednu celú parcelu. Ďalej uviedla, že za identifikáciu v geometrickom pláne je zodpovedný geodet a nie správa katastra.

V rámci objektivity, námietok navrhovateľa a spochybňovania znaleckého posudku Ing. H., nariadil súd kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia Ing. H. T.. Tento prakticky zhodne zodpovedal na zadané otázky tunajšieho súdu, keď uviedol, že pôvodná parcela EN XXX/X nie je úplne identická s novým označením parcely podľa geometrického plánu č. 70/2004, ktorý zhotovila firma GEOMETRA Žilina a parc. č. 1175 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 identická je len v malej časti v zmysle pripojeného plánu. Na ďalšiu otázku uviedol, že postavená chata vlastníka C. T. nie je postavená na pôvodnej parcele, ktorú získal od Československého štátu ešte v roku 1971. Aj na samotnom pojednávaní prakticky zhodne vypovedal s predošlou znalkyňou B.. H..

V minulosti ešte robil geometrický plán pán O.. Na základe tohto plánu, ktorý on vyhotovil k predmetnej nehnuteľnosti, je na úplne inom mieste, ako ju určil. D. O. síce vyhotovil identický podklad a každý ďalší znalec vychádzal z tohto pokladu a podľa tohto podkladu parcela leží na tom mieste, ako určil on vo svojom znaleckom posudku. Druhá alternatíva je taká, či vôbec tá parcela bola niekedy v teréne geodetom pánom O. vytýčená. Trval na tom, že pôvodná parcela XXX/X, ktorá podľa zamerania, spätného zamerania geodetom O., leží na tom mieste, ako on určil vo svojom znaleckom posudku. Poukázal na svoj plánik, kde zeleným šrafovaním je to, čo zameral a urobil geodet O.. Červenou čiarou je zameranie tým najpresnejším spôsobom. D. O. už v súčasnosti nežijúci to zameranie urobil zle. Znalec zdôraznil, že jedine chybou geodeta O. sa mohlo stať to, že navrhovateľ postavil chatu prakticky na inom pozemku, než kúpil od Československého štátu. Prakticky celá chata je postavená na pozemku odporcov. Aj znalec uviedol, že kvôli zameraniu, ktoré sa robilo v minulosti a teraz v súčasnosti, je absolútne vylúčené, aby ten rozdiel činil 20 m až 25 m.

Následne po takomto znaleckom dokazovaní súd uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Je nepochybné, že navrhovateľ sa určovacou žalobou domáhal, že je výlučným vlastníkom novovytvorených parciel č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a prac. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 vytvorených geometrickým plánom z roku 2004. Zo znaleckých posudkov je však úplne zrejmé, že chata navrhovateľka prakticky stojí na nehnuteľnosti odporcov v rade 1/ a 2/. Na tomto mieste pre upresnenie dáva súd do pozornosti grafickú prílohu P5 k znaleckému posudku Ing. T., ktorá sa nachádza v spisovom materiáli na č.l. 165. To znamená, že je nemysliteľné, aby sa domáhal určovacou žalobou, že je vlastníkom nehnuteľností odporcov v rade 1/ a 2/. Podľa názoru súdu buď došlo jednoznačne ku chybe v čase, keď sa navrhovateľ chystal stavať chatu a geometer omylom zle zameral kúpenú nehnuteľnosť, alebo chybu urobil samotný navrhovateľ, ktorú posunul hranice kúpeného pozemku na pozemok niekoho iného. Je potrebné uviesť, že to bol odporca v rade 1/, ktorý chránil svoje vlastnícke právo a v súlade s ochranou svojho vlastníckeho práva nemohol súhlasiť s tým, aby bola žaloba navrhovateľa úspešná. Na druhej strane odporca v rade 2/ opakoval počas celého súdneho konania, že mu je ľahostajné, či pán T. si postavil chatu na nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom spoločne s odporcom v rade 1/. V rámci tohto konania odporca v rade 2/ dokonca súhlasil, aby súd medzi ním a navrhovateľom uzatvoril zmier, že sa vzdá svojej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Je však jasné, že odporcovia v rade 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi parcely, na ktorej stojí chata navrhovateľa. Súd nemohol uzatvoriť súdny zmier s odporcom v rade 2/ a s navrhovateľom, pokým je odporca v rade 2/ len polovičný vlastník tejto nehnuteľnosti a navyše odporca v rade 1/ s takýmto súdnym zmierom absolútne nesúhlasil. Takéto schválenie súdneho zmieru by bolo úplne zmätočné. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Pokým by súd vyhovel návrhu na terajšom stave by sa nič nezmenilo. Naďalej by bolo v katastri zapísané duplicitné vlastníctvo. Odporcovia získali vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy. Nepochybne bolo znaleckými posudkami preukázané, že chata navrhovateľa stojí na pozemku odporcov. Napokon súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Je len na navrhovateľovi a odporcovi v rade 2/, že v budúcnosti sa môžu dohodnúť na darovacej zmluve alebo kúpno-predajnej zmluve, na základe ktorej polovičný vlastník, t. j. odporca v rade 2/ časť svojej nehnuteľnosti daruje alebo odpredá navrhovateľovi.

V spore boli úspešní odporcovia v rade 1/ a 2/, na pojednávaní si uplatnili trovy konania. Odporca v rade 1/ však v zákonnej lehote troch dní si svoje trovy nevyčísli, preto v tejto časti rozhodol súd tak, že mu trovy konania nepriznal. Odporca v rade 2/ si svoje trovy vyčíslil, a to z titulu cestovného za tri pracovné dni:

- 13.2.2012 pojednávanie,

- 1.2.2016 pojednávanie,

- účasť na znaleckej ohliadke v Súľove dňa 5.8.2013.

Cena cestovného na trase Brno - Žilina je 309 Kč, teda dve osoby cesta tam a späť 1.236 Kč. Za tri cesty 3.708 Kč, čo je v prepočte na euro 137,23 eur. Okrem toho ešte účtovali cestou zo Žiliny do Súľova, cestovné 2,15 eur, dve osoby tam a späť 8,60 eur (cesta na znaleckú ohliadku). Za cestovné celkom vo výške 145,83 eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy cestovného, oboznámil sa s kurzovým lístkom, pripojenými internetovými výpismi autobusu na trase Brno - Žilina, Žilina - Súľov a výškou cestovného a konštatoval, že odporca v rade 2/ si cestovné vyčíslil v súlade s vytlačenými internetovými stránkami, ktorým súd nemal dôvod nedôverovať. Je treba ešte navyše uviesť, že samotný odporca v rade 2/ cestoval so svojím splnomocneným zástupcom, preto si vyúčtovali cestovné za dve osoby za cesty na pojednávanie a na znaleckú ohliadku. Súd preto priznal trovy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).