Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/189/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: W.. N. J., L. K. XX.XX.XXXX, J. J.Á. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2 525,44 € spolu s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 525,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne, zo sumy 2 525,44 € od 01.11.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 1 226,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, E. E. P. J., S..D.., W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Michalovce dňa 12.11.2013, postúpeným konajúcemu súdu dňa 13.10.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2 525,44 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na Okresnom súde Michalovce bola vedená exekúcia pod sp. zn. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti navrhovateľovi, ktorý v exekučnom konaní bol v procesnom postavení povinného. Exekučným titulom v exekučnom konaní bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 03.08.2011. Predmetným rozsudkom bol navrhovateľ, ako povinný, zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 910,97 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 638,- € od 18.06.2011 do zaplatenia, zároveň bol zaviazaný na zaplatenie zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1 638,- € od 18.06.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 434,13 €. Podkladom pre vydanie tohto rozsudku bola zmluva o úvere č. 900300619 zo dňa 06.08.2010 a blanko zmenka zo dňa 06.08.2010. V rámci exekučného konania na návrh navrhovateľa, ako povinného, zo dňa 12.04.2012 prvostupňový exekučný súd, uznesením č.k. -40 zo dňa 31.05.2012, exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.03.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -71 zo dňa 14.02.2013. Oba súdy sa v rozhodnutiach zaoberali charakterom vzťahu založeného medzi navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o úvere č. 900300619 zo dňa 06.08.2010, pričom oba súdy konštatovali, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov oba súdy uzavreli, že tento úver je potrebné považovať zo zákona za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy o úvere bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 3 500,- €, za poskytnutie ktorého mal navrhovateľ odporcovi zaplatiť odplatu vo výške 3 028 Eur. Tento poplatok bol oboma súdmi posúdený ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je ex lege neplatná. Navrhovateľ do podania žalobného návrhu odporcovi zaplatil sumu 6 025,44 Eur. Navrhovateľ dňa 12.11.2010 uhradil odporcovi sumu 544,- Eur, 18.01.2011 sumu 270,- Eur, 19.01.2011 sumu 300,- Eur, 17.02.2011 sumu 544,- Eur, 16.05.2011 sumu 3 264,- Eur, 14.06.2011 sumu 300,- Eur, 17.06.2011 sumu 303,44 Eur, 19.07.2011 sumu 150,- Eur, 02.08.2011 sumu 50,- Eur, dňa 20.09.2011 sumu 300,- Eur. Z prehľadu zaplatených súm vyplýva, že odporcovi zaplatil dovolené plnenie v podobe istiny poskytnutého úveru vo výške 3 500,- Eur a na viac odporcovi zaplatil sumu 2 525,44 €, ktorá predstavuje

bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, nakoľko táto suma bola odporcovi uhradená bez právneho dôvodu, resp. ide o plnenie z neplatného právneho úveru, nakoľko v rámci exekučného konania súdy uviedli, že úverová zmluva obsahovala neprijateľnú podmienku, a tým že zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov bolo potrebné úver považovať zo zákona za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ sa zároveň domáhal, aby súd zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj spolu s príslušenstvom, a to 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 01.11.2013, nakoľko vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 25.10.2013 s tým, aby mu vydal bezdôvodné obohatenie najneskôr nasledujúci deň po doručení písomnej výzvy na bankový účet navrhovateľa, výzvu si odporca prevzal osobne dňa 28.10.2013, avšak navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie navrhovateľom v určenej lehote nevydal. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -38 zo dňa 28.04.2014, voči ktorému odporca doručil dňa 03.06.2014 odpor, ktorým namietal skutkové dôvody návrhu a zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľovi nie je možné prisúdiť status spotrebiteľa, nakoľko navrhovateľ s odporcom uzatvoril zmluvu o úvere dňa 11.05.2009. Navrhovateľ prehlásil pri uzavretí uvedenej zmluvy, že finančné prostriedky využije na podnikanie. Navrhovateľ pri uzavretí zmluvy bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo potvrdil navrhovateľ pri podpise zmluvy a zároveň súhlasil s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Odporca riadne oboznámil navrhovateľa aj s výškou poplatku za poskytnutie úveru, ktorého výška je v zmluve uvedená, je výrazne napísaná a je uvedená hneď pri sume poskytnutého úveru. Teda navrhovateľ musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Odporca mal za to, že predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľ vstúpil do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a nie na svoju súkromnú potrebu. Teda súd nemôže zmluvu posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda odporca má za to, že zmluva ani nemusela obsahovať údaj RPMN. Odporca zároveň žiadal, aby súd konanie zastavil nakoľko prejednaniu veci bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci podľa ust. § 159, odsek 3 O.s.p., nakoľko vo veci rozhodol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 03.08.2011 sp. zn. SR 07222/11, ktorý potvrdil, že zmluva o úvere, vrátane všetkých jej častí, bola uzatvorená platne. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79, ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101, ods. 1 O.s.p.. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Odporca sa na určený termín pojednávania, na deň 1.2.2016, nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 29.1.2016 kde žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca žiadal, aby súd prihliadol na obsah jeho písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu. Súd na pojednávaní konanom dňa 12.11.2015 vypočul navrhovateľa, ktorý v rámci výsluchu uviedol, že finančné prostriedky si od odporcu požičal za účelom splatenia pohľadávky voči SPP a elektrárňam. Finančné prostriedky od odporcu si nepožičal za účelom podnikania. Navrhovateľ pri podpise zmluvy na otázku pracovníka odporcu uviedol, že je živnostníkom, pracovník odporcu požiadal navrhovateľa, aby šiel na matriku a dal si overiť podpis na podpisovom liste, ktorý mu predložil. Keď sa navrhovateľ z matriky vrátil s overeným podpisom, pracovník odporcu už mal vyplnené tlačivo zmluvy o úvere s tým, že v tomto tlačive uviedol, že navrhovateľ je podnikateľ, túto zmluvu navrhovateľ podpísal a pracovník odporcu mu vyplatil finančné prostriedky, ktoré si prevzal. Navrhovateľ pracovníkovi odporcu pri popise zmluvy uviedol, že finančné prostriedky si požičiava na osobné účely, nikdy neuviedol, že finančné prostriedky si požičiava za účelom ich využitia v podnikaní. Na dôkaz toho, že finančné prostriedky si navrhovateľ od odporcu nepožičal za účelom ich využitia v podnikaní súdu predložil listinné dôkazy z obsahu ktorých vyplynulo, že navrhovateľ finančné prostriedky získané od odporcu na základe uzavretej zmluvy nezaúčtoval do účtovníctva, ktoré vedie ako fyzická osoba podnikateľ. Navrhovateľ súdu predložil výkaz o majetku a záväzkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2010, ako aj evidenciu záväzkoch navrhovateľa od 01.01.2010 do 31.12.2010 a výkaz o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2010. To, že sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, sa navrhovateľ dozvedel

z rozhodnutia súdov v rámci exekučného konania, ktoré konštatovali, že bol navrhovateľ odporcovi povinný zaplatiť len istinu, nakoľko zmluva nespĺňala zákonom stanovené náležitosti. Navrhovateľ sa vyjadril aj k odporcom vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku, mal za to, že nárok voči odporcovi si uplatnil včas, nakoľko jeho subjektívna dvojročná lehota začala plynúť od momentu, keď sa skutočne dozvedel o tom, kedy sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu dozvedel dňa 25.03.2013, kedy mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -71 zo dňa 14.02.2013. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu táto začala najskôr plynúť dňom 16.05.2011, kedy došlo k zaplateniu celej istiny úveru a touto platbou už vznikol preplatok na istine. Objektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr 16.05.2014 a žaloba bola súdu doručená 12.11.2013 teda včas. Z predložených listinných dôkazov vyplýva - z výkazu o majetkoch a záväzkoch z koloniek 18 a 20, že navrhovateľ poskytnutý úver od odporcu za rok 2010 nezaúčtoval do svojho účtovníctva. Predložené výkazy tvoria súčasť účtovnej závierky, ktorú navrhovateľ za rok 2010 predložil na Daňový úrad Michalovce. Z obsahu listinného dôkazu - evidencie záväzkov vyplýva, že za rok 2010 mal navrhovateľ záväzky v sume 3 850,- € a tieto záväzky korešpondujú s riadkom 20 výkazu o majetkoch a záväzkoch za rok 2010. Z obsahu uznesenia vydaného Okresným súdom Michalovce č. k. -40 zo dňa 31.05.2012 právoplatného dňa 25.03.2013 vyplýva, že súd exekučné konanie zastavil. V exekučnom konaní mal navrhovateľ procesné postavenie povinného a odporca v predmetnom exekučnom konaní mal procesné postavenie oprávneného. Z obsahu predmetného uznesenia vyplýva, že účastníci exekučného konania uzatvorili zmluvu o úvere č. 900300619 dňa 06.08.2010, v zmysle ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 3 500,- €, pričom sa súčasne zaviazal zaplatiť odporcovi poplatok vo výške 3 028,- €. Súd v rámci vykonaného dokazovania konštatoval, že zmluvu o úvere treba charakterizovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd zistil, že úverová zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v zmysle zmluvy o úvere bol poskytnutý navrhovateľovi úver vo výške 3 500,- €, za ktorý mal zaplatiť odplatu 3 028,- €. Túto dohodu o odplate, ktorej výška je takmer 87 % ceny úveru súd považoval za neprimerane vysokú. Súd ďalej konštatoval, že z rozhodcovského rozsudku nebolo možné zistiť, ktorá suma predstavovala nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ odporcovi celkovo zaplatil sumu 5 553,44 €. Z obsahu odôvodnenia uznesenia ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ak nastane celý dlh splatný, dlžník má zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške podľa ust. § 369, odsek 1 Obchodného zákonníka. Súd konštatoval, že záväzok medzi zmluvnými stranami je potrebné definovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda bolo možné dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva. Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania navrhovateľa, t.j. 18.06.2011 bola vo výške 1,25 %, teda úroková sadzba v zmysle dohody zmluvných strán mala byť nanajvýš 9,25 % ročne a nie 0,25 % denne ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom. Dohodnutý úrok zmluvnými stranami predstavoval výšku 91,25 % ročne, ktorý súd charakterizoval ako úrok v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Súd ďalej konštatoval, že úverová zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkove náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré mali byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd preto považoval uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej súd poukázal na tú skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch zakazuje splnenie dlhu zmenkou s výnimkou, ak dlžná suma nedosahuje 30 % istiny z poskytnutého úveru v čase jej vyplnenia a oprávnený vyplnil zmenku vo výške celého poskytnutého úveru, odporca konal tak v rozpore so zákonom. Zo záveru uznesenia exekučného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako povinný zaplatil odporcovi ako oprávnenému celú istinu vo výške 3 500,- €, pričom túto sumu preplatil o 2 525,44 €. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. -71 zo dňa 14.02.2013 vyplýva, že odvolací súd v celom rozsahu potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa na tých istých skutkových a právnych základoch. Súd konanie nezastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej, nakoľko navrhovateľ sa v prejednávanej vedci domáha vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle zmluvy o úvere a Stály rozhodcovský súd rozhodoval svojím rozsudkom o nároku odporcu, ktorý si uplatňoval voči navrhovateľovi nárok titulom blanko zmenky. Podľa ustanovenia § 100, ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej / právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 107, ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ustanovenia § 107, ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ustanovenia § 451, ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 451, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ustanovenia § 456 veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ustanovenia § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa ustanovenia § 458, ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Súd má za to, že navrhovateľ si svoj nárok voči odporcovi uplatnil včas v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá navrhovateľovi začala plynúť dňom 25.03.2013, kedy sa dozvedel, že odporca sa na jeho úkor obohatil z obsahu rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. -71 zo dňa 14.2.2013, ktoré navrhovateľovi bolo doručené dňa 25.3.2013, a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Michalovce č.k. -40 zo dňa 31.5.2012, v ktorom jednoznačne bolo uvedené, že navrhovateľ odporcovi zaplatil celú istinu úveru vo výške 3 500,- €, pričom túto istinu preplatil o 2 525,44 €. Objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 16.05.2011, kedy došlo k zaplateniu celej istiny úveru a následne touto platbou už vznikol preplatok na istine. Navrhovateľ o tom, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil nemohol vedieť skôr, než uznesenie o zastavení exekučného konania, č.k. -40 zo dňa 31.05.2012, nenadobudlo právoplatnosť. Súd má za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd na základe vyššie citovaných právoplatných uznesení Okresného súdu Michalovce a Krajského súdu v Košiciach uvádza, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere pod číslom 900300619, ktorú súdy charakterizovali ako zmluvu o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Úver z predmetnej zmluvy oba súdy považovali za bezúročný a bez poplatkov a teda odporcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 2 525,44 €, ktorej vydania sa navrhovateľ titulom bezdôvodného obohatenia voči odporcovi domáhal. V konaní nebolo preukázané, že by si navrhovateľ finančné prostriedky požičal na podnikanie. Odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko z obsahu listinného dôkazu, a to zmluvy o úvere, je uvedený len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania. Tento údaj necharakterizuje ako podnikateľskú činnosť vykonáva navrhovateľ, a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním uzavretie zmluvy má, a teda nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.. Navrhovateľ v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, jednak vo svojej výpovedi potvrdil, že finančné prostriedky od odporcu použil na splatenie energií, ktoré sú dodávané do jeho rodinného domu, ktorý nevyužíva na podnikateľskú činnosť ako aj z citovaných listinných dôkazov - účtovných dôkazov z obsahu ktorých jednoznačne vyplynulo, že úver poskytnutý od odporcu navrhovateľ do účtovníctva ako živnostník nezaúčtoval. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil prijatím sumy 2 525,44 €, v dôsledku čoho vznikla odporcovi povinnosť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 517 ods.1, veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia § 517, ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Navrhovateľ, ktorému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi, odporcu písomne vyzval na jeho vydanie nasledujúcim dňom po doručení písomnej výzvy. Výzva zo dňa zo dňa 25.10.2013, bola odporcovi doručovaná do vlastných, čo vyplýva z podacieho lístku zo dňa 25.10.2013. Odporca si písomnosť prevzal dňa 28.10.2013. Dňa 29.10.2013 bol odporca povinný navrhovateľovi

bezdôvodné obohatenie vydať. Navrhovateľ si príslušenstvo žalovanej - úrok z omeškania zo žalovanej peňažnej pohľadávky uplatnil až dňom 1.11.2013, vo výške 5,50% ročne do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 O.s.p v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľ v konaní mal plný úspech, preto súd zaviazal odporcu, ktorý v konaní úspech nemal na náhradu trov v prospech navrhovateľa. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku navrhovateľom a z trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ dňa 24.3.2014 zaplatil súdny poplatok za dôvodne podaný návrh v sume 151,50 € v zmysle výzvy súdu zo dňa 12.3.2014. Súd zaviazal odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 075,08 €. Odporca je povinný trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia, v zmysle ustanovenia § 149, ods. 1 O.s.p., zaplatiť na bankový účet právneho zástupcu navrhovateľa, číslo ktorého súd uviedol vo výroku rozsudku v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca navrhovateľa doručil súdu vyčíslené v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. I. úkony právnej služby - § 10 v spojení s § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- 12.9.2013 prevzatie a príprava zastúpenia ..............................................................101,25 €

- 25.10.2013 písomné podanie odporcovi za účelom vydania bezdôvodného obohatenia ....................................................................................................................................101,25 €

- 11.11.2013 písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na vydanie platobného rozkazu doručený súdu dňa 12.11.2013 ..................................................................................101,25 € -písomné podanie na súd vo veci samej doručené súdu dňa 19.10.2015...................101,25€

- 2.11.2015 účasť na pojednávaní v trvaní kratšom ako dve hodiny..........................101,25 €

- 1.2.2015 účasť na pojednávaní v trvaní kratšom ako dve hodiny ...........................101,25 €

II. paušálny suma - režijný paušál - § 16, ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

- tri úkony právnej služby v roku 2013 á 7,81 € .......................................................23,43 €

- dva úkony právnej služby v roku 2015 á 8,39 € .....................................................16,78 €

- jeden úkon právnej služby z a rok 2016 á 8,58 €.....................................................8,58€

III: cestovné výdavky- § 16, ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a opatrením MPSVaR č. 632/2008Z.z.

- 2.11.2015 Žilina -Bratislava a späť 402 km x 0,242 €.............................................97,28 € / použitý typ vozidla a R.: S. S. X, ZA XXXFF; kombinovaná spotreba podľa TP:5,5 l/100 km ; cena 1l PHM v čase použitia vozidla 1,085 €; náhrada za PHM za jeden 1km 0,059 €; základná náhrada za 1km 0,183€; cestovná náhrada za 1 km 0,242€ ;celková cestová náhrada 0,242 €x402km/ -1.2.2016 Žilina -Bratislava a späť 402 km x 0,237 €............................................95,28€ / použitý typ vozidla a R.: S. S. X, ZA XXXFF; kombinovaná spotreba podľa TP:5,5 l/100km ;cena 1lPHM v čase použitia vozidla 0,985€; náhrada za PHM za jeden 1km 0,054 €; základná náhrada za 1km 0,183€ ; cestovná náhrada za 1 km 0,237 €; celková cestová náhrada 0,237€ x402km/

IV. náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. -2.11.2015 8 polhodín x13,98€.............................................................................111,84€ -1.2.2016 8 polhodín x14,30€.............................................................................114,40€

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods.2 O.s.p./