Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-33-2021.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
5
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 2C/33/2021-34 8621201948
file_0.png
thumbnail_0.bin
thumbnail_1.bin
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobkyne D. E., nar. 21. 08. 1980, bytom
F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátska kancelária so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, proti žalovanému: H. I., nar. 12. 09. 1993, bytom XXX XX E. XX, o zaplatenie 5.582,53 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.582,53 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 25.10.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.582,53 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 25.10.2019 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.10.2019 požičala žalovanému sumu vo výške 5.582,53 Eur s tým, že túto sumu vyplatila zo svojho účtu na účet Poštovej Banky a.s., kde mal žalovaný poskytnutý úver na auto. Na úvere odporcu v I. J. bola vedená ako ručiteľ a preto sa so žalovaným dohodli na pôžičke pre neho na vyplatenie tohto jeho úveru. Predmetnú sumu vyplatila zo svojho úveru, ktorý uzavrela dňa 14.10.2019 v ČSOB a.s. a ktorá po poskytnutí úveru zaslala z jej úveru priamo financie vo výške 5.582,53 Eur, na vyplatenie úveru žalovaného vedeného v Poštovej Banke a.s. Žalovaný tuto sumu neuhradil, a to aj napriek tomu, že ho na vrátenie viackrát v písomne, emailom aj telefonicky vyzývala.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 2C/33/2021 – 17 dňa 14.2.2022, proti ktorému žalovaný podal odpor, preto uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2C/33/2021 – 21 zo dňa 17.3.2022 bol predmetný platobný rozkaz zrušený.
Žalovaný v písomnom podaní odporu zo dňa 10.3.2022 uviedol, že so žalobkyňou nikdy neuzavrel zmluvu o pôžičke tak, ako je to tvrdené v návrhu, ale spolu so žalobkyňou spoločne žili, pričom sa dohodli na niektorých veciach, ktoré užívali spoločne, ako napr. osobné motorové vozidlo. Keďže pôžička nikdy nebola uzavretá, nemohla mu vzniknúť ani povinnosť vrátiť žalobkyni finančné prostriedky.
Žalobkyňa k odporu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 10.5.2022 uviedla že trvá na tom, že požičala žalovanému sumu na kúpu motorového vozidla, ktorú jej žalovaný do dnešného dňa nevrátil. Túto sumu vo výške 5.582,53 Eur vyplatila zo svojho účtu na účet Poštovej banky a.s., kde mal žalovaný poskytnutý úver na auto. Na úvere žalovaného v Poštovej banke a.s. bola vedená ako ručiteľka.
Žalovaný sa pojednávania konaného dňa 28.9.2022 nezúčastnil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené dňa 8.8.2022, pričom zo svojej neúčasti sa neospravedlnil, preto súd konal v jeho neprítomnosti.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. 619428 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 37.000,- Eur, ktorý mal byť použitý na rekonštrukciu, zariadenie bývania a splatenie úveru. Tento úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 158,51 Eur počnúc od 21.10.2019 do 20.3.2045.
Z výpisu ČSOB zo dňa 24.10.2019 je zrejmé, že z poskytnutého úveru bola uhradená istina vo výške 5.582,53 Eur na č. protiúčtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti od augusta 2017 do júna 2021. Ich spolužitie nebolo trvalé, pretože raz spolu žili a raz nie. Ich vzťahy neboli stále dobré. V čase, keď spolu žili, žalovaný požiadal I. J. o pôžičku, aby si mohol kúpiť ojazdené motorové vozidlo, pričom na tejto pôžičke bola ručiteľkou. Keď vyplácala pôžičku dňa 24.10.2019, bol to iba zostatok pôžičky. Žalovaný zobral pôžičku vo výške 6.000,- Eur. Urobila tak preto, že keď chcela, aby jej banka poskytla úver na bývanie, bolo od nej požadované, aby zároveň vyrovnala pôžičku, ktorú vzal žalovaný, kde figurovala ako ručiteľka. Žalovaný jej sľúbil, že bude túto sumu splácať jednotlivými mesačnými splátkami, avšak nezaplatil nič. Predtým pôžičku splácal splátkami vo výške 100,- Eur mesačne. Ako
vlastník motorového vozidla bol vedený žalovaný. Má síce vodičské oprávnenie, ale motorové vozidlo šoférovala 3 – 4 krát. Žalovaný stále prezentoval, že motorové vozidlo je jeho.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je teda dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), v druhovom určení veci a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia.
Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť ústne i konkludentným prejavom. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci v druhovom určení veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia.
Vykonaným dokazovaním mal sud za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna zmluva, ktoré tieto náležitosti spĺňa. Žalobkyňa vyplatila pôžičku žalovaného v I. J., kde bola ručiteľkou zo svojho úveru poskytnutého jej ČSOB a.s. vo výške 5.582,53 Eur, o čom svedčí výpis z banky zo dňa 24.10.2019. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný jej mal pôžičku splácať tak, ako by to robil pri splácaní úveru od Poštovej banky splátkami vo výške 100,- Eur mesačne. Toto však žalovaný nesplnil. Od júna 2021 žalovaný už so žalobkyňou nežil v spoločnej domácnosti a preto neobstojí jeho tvrdenie, že sa dohodli na spoločnom užívaní motorového vozidla. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle citovaných ustanovení preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú istinu s 5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 25.10.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu, čo sa týka úroku z omeškania, súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania (100 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 28. septembra 2022
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca