Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sa-47-2017.pdf
PDF · 135.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/47/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: Invescorp, s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 36 737 623, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776 proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.06.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť konať vo veci jej odvolania, podaného proti rozhodnutiu č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014 a do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť, alebo vec postúpiť na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.
2. V žalobnej argumentácii odkázala na rozhodnutie žalovaného č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, ktoré jej bolo doručené dňa 19.02.2014, proti ktorému podala dňa 27.02.2014 (teda na ôsmy deň po prevzatí), osobne, v podateľni žalovaného (Daňový úrad Bratislava) písomné odvolanie. Následne, dňa 10.03.2014, obržala Oznámenie č. 9104405/5/795056/2014/Zem zo dňa 03.03.2014, v ktorom jej žalovaný oznámil, že jej odvolanie zo dňa 27.02.2014 „považuje za nepodané, nakoľko v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má v zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku, povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami." Po prevzatí tohto oznámenia, už nemala možnosť podať odvolanie elektronicky ani nijako inak, pretože lehota na podanie odvolania už medzičasom uplynula.
3. V rozhodnutí č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, bolo uvedené nasledovné poučenie: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku podať odvolanie. Odvolanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Včas podané odvolanie podľa ustanovenia § 72 ods. 7 Daňového poriadku má odkladný účinok.“ Akékoľvek poučenie o povinnosti podať odvolanie elektronicky, v predmetnom rozhodnutí chýbalo.
4. Odvolanie podané v lehote, následne, dňa 17.03.2014, doplnila spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškanej lehoty aj elektronicky. Na to žalovaný vydal rozhodnutie č. 9104405/5/1110794/2014/Zem zo dňa 25.03.2014, ktorým žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty nevyhovel. Žalovanému preto doručila aj „Doplnenie odvolania“ zo dňa 07.04.2014 (ktoré mal žalovaný podľa obsahu posúdiť
ako sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach), na ktoré žalovaný reagoval Oznámením č. 9104405/5/1598519/2014/Zem zo dňa 24.04.2014, v ktorom uviedol, že doplnenie odvolania nie je prípustné. Na oznámenie žalovaného reagovala Vyjadrením zo dňa 21.05.2014, na ktoré jej žalovaný odpovedal Oznámením č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014. Na toto oznámenie reagovala vyjadrením zo dňa 05.08.2014, ktoré výslovne označila aj ako sťažnosť (podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach). Dňa 07.11.2014 jej bolo doručené Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 9100100/5/4832096/2014 zo dňa 30.10.2014, ktorým žalovaný jej sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú. Následne podala Opakovanú sťažnosť zo dňa 30.04.2015, o vybavení ktorej obdržala Oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti č. 1223066/2015 zo dňa 27.07.2015, v ktorom žalovaný konštatoval, že predchádzajúca sťažnosť bola vybavená správne.
5. Žalobkyňa zdôraznila, že uvedenými sťažnosťami preukazuje splnenie podmienky využitia inštitútu sťažnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach) pred podaním tejto žaloby, pričom oznámenia o výsledku prešetrení týchto sťažností pripojila do jej prílohy. Tiež poznamenala, že okrem uvedeného podala aj podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa ust. § 77 a nasl. zák.č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“). O vybavení tohto podnetu alebo o výsledku prípadného preskúmania rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho konania však neobdržala žiadnu informáciu.
6. V žalobnej argumentácii s odkazom na ust. § 242 a nasl. ust. zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) žalobkyňa dôvodila tým, že nečinnosť v danom prípade spočíva v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon, teda po obdržaní jej odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 03.02.2014 žalovaný bez vážneho dôvodu v odvolacom konaní nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a v konaní je teda nečinný. Ona sama sa pokúsila odstrániť nečinnosť žalovaného prostredníctvom podania sťažnosti podľa zák.č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ako aj prostredníctvom podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa ust. § 77 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, avšak bezúspešne.
7. Odvolanie doručila žalovanému včas, v lehote a v zmysle poučenia v rozhodnutí, proti ktorému odvolanie smerovalo. Písomne vyhotovené odvolanie podala v podateľni žalovaného osobne, pričom až po uplynutí lehoty na podanie odvolania bola žalovaným upozornená (v Oznámení č. 9104405/5/795056/2014/Zem zo dňa 03.03.2014), že odvolanie je potrebné podať elektronicky, čo následne urobila, keďže je platcom DPH. Žalovaný ako správca dane si svoju povinnosť vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania podľa ust. § 13 ods. 8 Daňového poriadku nesplnil včas a ani nevyhovel jej žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty v zmysle ust. § 29 Daňového poriadku, ktorú neskôr pripojila k odvolaniu podanému už elektronickými prostriedkami. Rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smerovalo, pritom neobsahovalo poučenie o povinnosti podať odvolanie elektronickými prostriedkami, hoci už v tom čase (t. j. začiatkom roka 2014) správca dane bežne poskytoval poučenia aj o potrebe elektronického podávania podaní subjektom na to povinným (§ 14 Daňového poriadku). Zákonná povinnosť pre platcov DPH podávať podania a teda aj odvolania správcovi dane v elektronickej forme, je v účinnosti odo dňa 01.01.2014. Povinnosť podať odvolanie elektronicky, teda vyplynula zo zákona tesne pred tým, ako obdržala rozhodnutie, proti ktorému podala odvolanie.
8. Postup žalovaného v predmetnej veci označila za v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva (vrátane žalobcu) v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu, zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Postupom žalovaného, došlo vzhľadom k okolnostiam prípadu, k odopretiu práva na súdnu resp. inú právnu ochranu, garantovaného čI. 46 a nasl. Ústavy SR. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, že predmetné odvolanie nezakladá právne účinky podania a na podporu svojich tvrdení poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/l/2015 zo dňa 04.11.2015, v obdobnej veci.
9. Zdôraznila nečinnosť žalovaného, ktorý nekonal v súlade s povinnosťami uloženými v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ani v súlade s ust. § 73 ods. 1 Daňového poriadku, pretože po tom, čo nedostatky podania odstránila a zaslala odvolanie aj elektronickými prostriedkami, žalovaný o jej odvolaní nerozhodol, resp. nekonal v súlade s ust. § 73 ods. 2 Daňového poriadku, keďže odvolanie v zákonnej lehote do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania ani nepostúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Žiadne
ustanovenie Daňového poriadku neobsahuje sankčnú doložku o tom, že ak by bolo podanie, ako je odvolanie, doručené inak ako elektronickými prostriedkami, na takéto podanie by sa nemalo prihliadať.
10. Poukázala na ust. § 14 ods. 3 Daňového poriadku, v ktorom je výslovne uvedené, že nedodržanie povinného elektronického doručovania má za následok neprihliadanie výlučne iba na podania s predpísanou štruktúrovanou formou, akými sú napr. formulárové daňové priznania, ale nie na podania, ako je napr. odvolanie. Vychádzajúc aj z tohto ustanovenia možno dospieť k výkladu, že správca dane je bez ďalšieho povinný akceptovať prijatie podania ako je odvolanie aj vtedy, ak nebude doručené elektronicky, hoci daňový subjekt patrí medzi subjekty uvedené v ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku a má povinnosť doručovať elektronicky. Zároveň žiadala žalovanému uložiť povinnosť náhrady trov konania.
II.
11. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.06.2018 žalovaný uviedol, že rozhodnutím č. 9104405/5/401564/2014/Zem, žalobkyni doručeným dňa 19.02.2014, určil podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 5 395,29 eur na dani z pridanej hodnoty. Nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 5 243,49 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 151,80 eur. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu mu žalobkyňa doručila osobne, dňa 27.02.2014. Nakoľko v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa ust. § 13 ods. 5 Daňového poriadku od 01.01.2014 povinnosť finančnej správe doručovať podania elektronickými prostriedkami, sa doručené odvolanie žalobkyne považuje za nepodané. O tejto skutočnosti ju informoval Oznámením č. 9104405/5/795056/2014/Zem zo dňa 03.03.2014, ktoré jej bolo doručené dňa 10.03.2014. Následne dňa 17.03.2014 žalobkyňa predmetné odvolanie doručila elektronickými prostriedkami, spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškanej lehoty, ktorej žalovaný nevyhovel a vydal o tom rozhodnutie č. 9104405/5/1110794/2014/Zem zo dňa 25.04.2014. Poukázal tiež na informáciu v tomto rozhodnutí, že odpustiť zmeškanie lehoty zo strany daňového subjektu je možné len z dôležitých dôvodov, na jeho žiadosť, pričom dôvody, pre ktoré o odpustenie zmeškanej lehoty žiadal, musí v žiadosti aj preukázať a musia byť závažnejšieho charakteru, nestačí len ich konštatovanie. Žalobkyňa uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala.
12. Žalovaný tiež zdôraznil, že v čase keď žalobkyni plynula zákonná lehota na podanie odvolania, možnosť podávania elektronických formulárov, t.j. aj odvolaní, nebola obmedzená, o čom svedčí aj skutočnosť, že v rovnakom období mu boli doručované odvolania a iné podania od rôznych daňových subjektov a elektronická podateľňa bola v tom čase funkčná. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o prekážkach, resp. nemožnosti doručovať písomností do jeho elektronickej podateľne. Poukázal aj na to, že žalobkyňa vedela o povinnosti doručovať po 01.01.2014 všetky podania len elektronickými prostriedkami a svoje podania mu už elektronickými prostriedkami aj doručovala. Naviac podľa ust. § 72 ods. 2 Daňového poriadku mala možnosť odvolanie podať aj ústne, v zákonnej lehote, do zápisnice u žalovaného. Túto možnosť však nevyužila a to i napriek ňou tvrdenej skutočnosti, že nemala možnosť odvolanie v zákonnej lehote doručiť elektronickými prostriedkami. Žalovaný poznamenal, že podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty samotná žalobkyňa priznala, že si túto svoju povinnosť v zákonnej lehote nesplnila a preto na základe preukázaných zistení vyhodnotil jej sťažnosť v tejto veci ako neopodstatnenú, a jej opakovanú sťažnosť vybavil oznámením o správnom vybavení predchádzajúcej sťažnosti. Vedomosťou o tom, že by žalobkyňa podala návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, príslušný odbor žalovaného nedisponuje a žalobkyňa nepreukázala jeho doručenie.
13. Ďalej žalovaný uviedol, že do októbra 2014 postupovali správcovia dane v súlade so závermi Ministerstva financií SR tak, že keď daňový subjekt nedoručil odvolanie elektronickými prostriedkami, ale podal ho v listinnej podobe, správca dane mu oznámil, že na jeho podanie neprihliada, nakoľko nebolo doručené zákonným spôsobom. Na základe množiacich sa podnetov (upozornení a protestov prokurátorov) bolo v mesiaci október 2014 zo strany Finančného riaditeľstva SR rozhodnuté v obdobných prípadoch o doplnení poučenia v rozhodnutiach o informáciu o povinnosti osôb uvedených v ust. § 14 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa ust. § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Poukázal na v rozhodnom čase platné ust. § 72 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo
orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej aj „prvostupňový orgán“). Skonštatoval, že jeho postup v čase vybavovania podaného odvolania v listinnej forme (zo dňa 27. 02. 2014) bol správny a v súčasnej dobe nie je dôvod postupovať podľa neskôr vydaných usmernení po októbri 2014 vo veci doplnenia rozhodnutia správcu dane o poučenie. V nadväznosti na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z októbra 2014 bolo v máji 2015 vydané stanovisko k postupu správcu dane k predmetnej problematike, kedy má správca dane postupovať podľa usmernení platných v čase podania odvolania.
14. Na podporu správnosti svojho postupu pri vybavení odvolania žalobkyne, žalovaný citoval aj právne názory vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 21S/209/2014 zo dňa 22. 04.2015: „Daňový poriadok rozoznáva dve formy podania a to písomnú a ústnu do zápisnice. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 1 Daňového poriadku. Podanie elektronickými prostriedkami predstavuje spôsob doručenia písomného podania. Zákon rozpoznáva nasledovné spôsoby doručenia písomného doručenia podania a to v listinnej podobe (podané prostredníctvom pošty alebo prinesené osobne do podateľne daňového úradu), elektronickými prostriedkami, telefaxom. Ustanovenie § 14 Daňového poriadku stanovuje obligatórny spôsob doručovania písomného podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 pre vymedzený okruh daňových subjektov. Z povahy veci vyplýva, že tieto subjekty si nemôžu zvoliť doručenie písomného podania v listinnej podobe - vždy musia podanie urobiť len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a toto podanie musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo ak subjekt nemá zaručený elektronický podpis, musí uzavrieť so správcom dane dohodu o elektronickom doručovaní. Ustanovenia o všeobecnom daňovom podaní a spôsoboch jeho doručenia je potrebné vztiahnuť aj na odvolanie v daňovom konaní v takom rozsahu, v akom daňový poriadok obsahuje špeciálnu úpravu, resp. ktorá sa s touto všeobecnou úpravou vylučuje. Odvolanie je nepochybne možné doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne, čo zodpovedá najnovším trendom elektronizácie štátnej, resp. verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné aplikovať subsidiárne ustanovenia II. hlavy Daňového poriadku aj na odvolanie v daňovom konaní, nakoľko ust. § 72 a nasl. Daňového poriadku, neobsahuje úpravu o spôsobe doručenia podaní, len o ich forme. Poučenie v rozhodnutí musí obsahovať informáciu o mieste, lehote a forme podania odvolania, tzn. že pokiaľ poučenie obsahuje informáciu, že odvolanie je možné podať písomne a ústne do zápisnice, je toto poučenie v súlade s ust. § 72 ods. 2 Daňového poriadku. Poučenie v rozhodnutí nemusí obsahovať poučenie o spôsobe doručenia odvolania, teda že odvolanie je možné podať v listinnej podobe u správcu dane (tzv. osobne), poštou, elektronickými prostriedkami, telefaxom. Poučenie v rozhodnutí nemusí obsahovať ani poučenie o náležitostiach odvolania. Podľa názoru krajského súdu, poučenie v rozhodnutí nemusí obsahovať informáciu, že konkrétny daňový subjekt, účastník, musí doručovať písomné podania len elektronickými prostriedkami. Podľa názoru krajského súdu odporca postupoval správne, keď vyhodnotil písomné odvolanie advokáta daňového subjektu v listinnej podobe poštou, ako právne neúčinné. Záverom krajský súd konštatuje, že podania v písomnej forme, doručené v listinnej podobe po 01.01.2014 osobou, ktorá je povinná doručovať podania správcovi dane elektronicky, nie sú podané v súlade s daňovým poriadkom a takéto podania nezakladajú právne účinky. Povinnosť taxatívne uvedených osôb doručovať podania elektronickými prostriedkami sa vzťahuje na všetky podania, teda aj na odvolania. “
15. V závere vyjadrenia žalovaný konštatoval, že v zmysle uvedeného naďalej trvá na tom, že zamietnutie podania odvolania žalobkyne bolo správne a v súlade so zákonom. Navrhol, aby správny súd po preskúmaní predmetnej veci aj na základe dôvodov uvedených vo vyjadrení a zo spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a v súlade s ust. § 249 SSP ju uznesením zamietol.
III.
16. Žalobkyňa v replike zo dňa 22.08.2018 k vyjadreniu žalovaného (zo dňa 28.06.2018) zotrvala na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a podaniach vrátane žaloby a žiadala, aby súd žalovanému uložil v predmetnej veci konať a rozhodnúť. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.
17. Za podstatnú informáciu označila tvrdenie žalovaného: „Na základe množiacich sa podnetov (upozornení a protestov prokurátorov) bolo v obdobných prípadoch zo strany Finančného riaditeľstva SR v mesiaci október 2014 rozhodnuté o doplnení poučenia v rozhodnutiach o informáciu o povinnosti osôb uvedených v ustanovení § 14 zákona č. 565/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).“ Konštatovala,
že aj s poukazom na citované tvrdenie žalovaného je zrejmé, že samotné Finančné riaditeľstvo SR (nadriadený orgán žalovaného) došlo k záveru, že poskytované poučenia o opravných prostriedkoch (možnosť podať písomne alebo ústne do zápisnice) sú nedostatočné, resp. mätúce, a pristúpilo k sprecizovaniu takýchto poučení o povinnosť podávať opravné prostriedky elektronicky. Ak má totiž daňový subjekt povinnosť podať opravný prostriedok (odvolanie) v elektronickej forme, resp. pomocou elektronických prostriedkov, tak je nanajvýš mätúce, ak sa v poučení o opravných prostriedkoch bez ďalšieho uvádza možnosť podať odvolanie písomne, alebo ústne do zápisnice, pričom o povinnosti elektronického podania tam nie je ani zmienka.
18. Aj napriek argumentácii žalovaného vo vyjadrení uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/209/2014 zo dňa 22.04.2015, žalobkyňa opätovne poukázala na rozhodnutie vyššej súdnej autority, ktorej právny názor má prednosť pred právnym názorom Krajského súdu v Žiline a to na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/l/2015 zo dňa 04.11.2015, z ktorého citovala už v žalobe a v súlade rozhodovacou praxou ktorej by súdy mali rozhodovať. Žalovaný sa (zrejme účelovo) vôbec nevyjadril k argumentácii uvedenej na str. 5 až 6 žaloby: „Ďalej máme zato, že žiadne ustanovenie Daňového poriadku neobsahuje sankčnú doložku o tom, že ak by bolo podanie ako je odvolanie doručené inak ako elektronickými prostriedkami, tak by sa na takéto podanie (odvolanie) nemalo prihliadať...“ Zámerom zákonodarcu bolo neprihliadať iba na podania, ktoré neboli doručené elektronicky (hoci mali byť) a pre ktoré je predpísaná štruktúrovaná forma (t.j. formulárové podania), keďže to expressis verbis uviedol v ust. § 14 ods. 3 Daňového poriadku. Keďže pre žiadne iné prípady takéto obmedzenie v zákone neuviedol, výkladom sa dá dospieť k záveru, že v iných prípadoch, t.j. ak je predpísaná elektronická forma podania, ale nejedná sa o štruktúrované podanie, má správca dane prihliadnuť na takéto podanie, aj keď nebolo podané elektronicky. K akceptácií takéhoto podania by malo dôjsť o to skôr, ak existujú aj iné skutočnosti, ktoré sú takejto akceptácii naklonené. V predmetnom prípade sú takýmito skutočnosťami jednak nedostatočné, resp. mätúce poučenie správcu dane v rozhodnutí proti ktorému žalobkyňa podávala odvolanie, ako aj iba veľmi krátky časový úsek odo dňa, od ktorého vznikla povinnosť podávať podania elektronicky.
19. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, vrátane ich postupu a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne, uvádzané v správnej žalobe, nie sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu podľa ust. § 249 SSP ako nedôvodnú zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť a ani účastníci konania o nariadenie pojednávania nepožiadali. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozhodnutia dňa 28.09.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozhodnutie v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
20. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
23. Podľa ust. § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
24. Podľa ust. § 243 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
25. Podľa ust. § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
26. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil súd nasledovné:
· Rozhodnutím č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, doručeným žalobkyni dňa 19.02.2014, žalovaný na základe vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2012, určil žalobkyni ako platiteľke dane z pridanej hodnoty, podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní, rozdiel v sume 5 395,29 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 19.02.2014, doručila žalobkyňa žalovanému osobne (do podateľne), dňa 27.02.2014.
· Žalovaný jej zaslal Oznámenie č. 9104405/5/795056/2014/Zem zo dňa 03.03.2014 (doručené dňa 10.03.2014), o tom, že ako platiteľka dane z pridanej hodnoty je povinná podania doručovať elektronicky a podanie odvolania voči rozhodnutiu č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, uskutočnené osobným doručením na Daňový úrad Bratislava dňa 27.02.2014, sa vzhľadom na jej povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 5 a 7 Daňového poriadku, považuje za nepodané.
· Na základe toho doručila žalobkyňa dňa 17.03.2014 odvolanie žalovanému elektronicky, a bolo zaevidované pod číslom: 6/11973586/2014.
· Žalovaný rozhodnutím č. 9104405/5/1110794/2014/Zem zo dňa 25.03.2014 jej žiadosti zo dňa 17.03.2014 o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania nevyhovel, keďže nepreukázala existenciu dôležitých dôvodov. Konštatoval, že žalobkyňa mala v čase plynutia zákonnej lehoty možnosť podať odvolanie aj elektronicky, o čom svedčí aj skutočnosť, že podania bežne doručuje elektronickými prostriedkami (žalovaný uviedol aj evidenčné čísla konkrétnych podaní/typ dokumentu za mesiace január s dátumom podania 20.01.2014 až marec, s dátumom podania 21.03.2014). Poukázal aj na možnosť podania odvolania v zákonnej lehote ústne do zápisnice na Daňovom úrade Bratislava.
· V doplnení odvolania zo dňa 07.04.2014, doručenom elektronicky dňa 10.04.2014, zaevidovanom pod číslom: 6/13869431/2014, žalobkyňa okrem iného poučenie o odvolaní v napadnutom rozhodnutí označila za nesprávne, nakoľko obsahuje nesprávne poučenie o forme podania odvolania ako povinnej náležitosti poučenia o odvolaní v zmysle ust.§ 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku. Jedinou správnou formou podania odvolania voči napadnutému rozhodnutiu platiteľom dane z pridanej hodnoty, je podanie elektronickými prostriedkami v zmysle ust. § 13 a § 14 Daňového poriadku, teda nie podanie písomné alebo ústne do zápisnice, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Keďže poučenie o odvolaní je nesprávne, hľadí sa naň, akoby nebolo vôbec. Poukázala na ust. § 63 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého „ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.“ Vzhľadom k uvedenému, má teda lehotu na podanie odvolania v dĺžke 6 mesiacov, do 19.08.2014, začínajúcu plynúť odo dňa 19.02.2014 (dátum doručenia napadnutého rozhodnutia).
· Na toto podanie žalobkyne reagoval žalovaný oznámením č. 9104405/5/1598519/2014/Zem zo dňa 24.04.2014 a žalobkyni oznámil, že vzhľadom na už uskutočnené úkony vo veci, vrátane nevyhovenia jej žiadosti zo dňa 17.03.2014 o odpustenie zmeškanej lehoty na odvolanie, nie je už odvolanie možné doplniť. Zároveň konštatoval, že poučenie v rozhodnutí č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014 je správne a v súlade s platnými ustanoveniami Daňového poriadku.
· Žalobkyňa vo vyjadrení k oznámeniu č. 9104405/5/1598519/2014/Zem zo dňa 24.04.2014, doručenom elektronicky dňa 21.05.2014, zaevidovanom pod číslom: 6/15465768/2014 uviedla, že spôsob vybavenia jej podania, označeného ako Doplnenie odvolania zo dňa 07.04.2014, nie je v súlade so
zákonom, žalovaný sa nezaoberal jeho obsahom a porušil tak čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a považuje ho tak za nevybavené.
· V reakcii na toto vyjadrenie žalobkyne, žalovaný v oznámení č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014 enumeroval všetky úkony a podania vykonané vo veci odvolania jeho osobným doručením dňa 27.02.2014 žalobkyňou v listinnej podobe a nie elektronicky, ktoré tak nezakladá právne účinky (§ 14, § 13 Daňového poriadku). O tejto skutočnosti žalobkyňu/daňový subjekt informoval Oznámením zo dňa 03.03.2014. Následne dňa 17.03.2014 doručila žalobkyňa elektronicky predmetné Odvolanie, spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškanej lehoty o ktorej rozhodol Rozhodnutím č. 9104405/5/1110794/2014/Zem zo dňa 25.03.2014 tak, že jej nevyhovel a súčasne jej oznámil, že lehota 6 mesiacov na podanie odvolania podľa ust. § 63 ods. 6 Daňového poriadku sa vzťahuje iba na taxatívne vymedzené prípady. Vtedy, ak v rozhodnutí poučenie o možnosti podania opravného prostriedku chýba alebo je nesprávne, avšak táto nesprávnosť musí spočívať v tom, že v rozhodnutí je uvedené, že proti nemu nemožno podať odvolanie alebo bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo lehota nie je uvedená vôbec. Žalovaný znovu prízvukoval, že poučenie v rozhodnutí č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014 je správne, v súlade s Daňovým poriadkom, keďže uviedol že proti nemu možno podať odvolanie a uviedol aj správnu lehotu na jeho podanie. V závere oznámenia žalovaný konštatoval, že žalobkyňa v zákonom stanovenej forme a lehote nedoručila správcovi dane odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu, ktoré tým nadobudlo právoplatnosť a to márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.
· Žalobkyňa na toto oznámenie reagovala sťažnosťou doručenou elektronicky dňa 07.08.2014, zaevidovanou pod číslom: 6/18492053/2014. Rozpísala skutkový stav od podania odvolania voči rozhodnutiu č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, a v zmysle už v jednotlivých podaniach uvedeného, znovu poukázala na nesprávnosť poučenia v predmetnom rozhodnutí, ktoré neobsahovalo poučenie o forme podania ako o povinnej náležitosti podľa ust. § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku. Výklad žalovaného, stotožňujúci „písomné“ a „elektronické“ podanie označila za nie v súlade so zaužívanou právnou praxou, príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a Daňového poriadku, a jeho postup tak v konečnom dôsledku za nesúladný s Ústavou SR. Poučenie v rozhodnutí, resp. jeho formu vo vzťahu k podaniu odvolania za zjavne nesprávne a preto jej vzniklo zákonné právo podať odvolanie do 6-tich mesiacov (§ 63 ods. 6 Daň. poriadku). Na základe toho podala aj Doplnenie odvolania zo dňa 07.04.2014, ktoré bolo elektronicky doručené dňa 10.04.2014, a teda včas, v zákonnej 6 mesačnej lehote.
· S jej postupom pri podaní Doplnenia odvolania však žalovaný správca dane nesúhlasí o čom svedčí aj následná korešpondencia: -
- Oznámenie č. 9104405/5/1598519/2014/Zem zo dňa 24.04.2014,
- Vyjadrenie žalobkyne k oznámeniu č. 9104405/5/1598519/2014/Zem zo dňa 24.04.2014,
- Oznámenie č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014. Žalobkyňa poukázala na obsah uvedených podaní a s tvrdeniami správcu dane v oznámení č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014 nesúhlasila. Žiadala o vybavenie uvedeného podania vrátane tohto podania podľa zák.č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, o prešetrenie postupu správcu dane a jeho zosúladenie so zákonom.
- Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti č. 9100100/5/4832096/2014 zo dňa 30.10.2014, v ktorom žalovaný oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti podľa ust. § 20 zák.č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, podanej žalobkyňou ako „Vyjadrenie k oznámeniu č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014
- SŤAŽNOSŤ“ doručené žalovanému elektronicky dňa 07.08.2014. Toto podanie bolo vyhodnotené ako sťažnosť iba v časti týkajúcej sa ňou podanej námietky (č. 1), ktorej predmetom je nesprávny výklad správcu dane v rozpore s právnou praxou, stotožňujúci „písomné“ a „elektronické“ podanie a protiústavnosť jeho postupu, neakceptovaním osobne doručeného odvolania v zákonnej lehote. Žalovaný konštatoval, že osoby uvedené v ust. § 14 Daňového poriadku, tzn. aj žalobkyňa ako platiteľka dane z pridanej hodnoty, sú povinné všetky podania doručovať elektronicky, s výnimkou príloh k týmto podaniam a to napriek tomu, že neboli poučené o tejto povinnosti v príslušnom dokumente (rozhodnutí). Pokiaľ je daňový subjekt v rozhodnutí poučený, že môže podanie urobiť buď písomne alebo ústne do zápisnice, tak ústne do zápisnice môže urobiť každý daňový subjekt, teda aj osoba uvedená v ust. § 14 Daňového poriadku, ale ak sa osoba uvedená v tomto ustanovení rozhodne urobiť podanie (aj odvolanie) písomne, tak písomnosť musí byť doručená elektronicky. Po 01.01.2014 takéto podanie nezakladá právne účinky a rozhodnutie nadobudne právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie
odvolania. Žalovaný vyhodnotil uvedenú námietku č.1 (sťažnosť) ako neopodstatnenú, nakoľko nebolo zistené porušenie právnych predpisov ani interných riadiacich aktov.
- Opakovaná sťažnosť v zmysle ust. § 21 zák.č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach zo dňa 30.04.2015 podaná žalobkyňou k Oznámeniu výsledku prešetrenia sťažnosti č. 9100100/5/4832096/2014 zo dňa 30.10.2014, v ktorej žiadala prekontrolovať vybavenie predchádzajúcej sťažnosti podanej ako Vyjadrenie žalobkyne k oznámeniu č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014 - SŤAŽNOSŤ, doručenej elektronicky dňa 07.08.2014. Uviedla, že sa v plnej miere pridržiava argumentácie uvedenej v Doplnení odvolania zo dňa 07.04.2014 (doručené elektronicky dňa 10.04.2014), Vyjadrenia k oznámeniu č. 9104405/5/1598519/2014/Zem zo dňa 24.04.2014 (doručené elektronicky dňa 21.05.2014), Vyjadrenia k oznámeniu č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014 - SŤAŽNOSŤ doručeného elektronicky dňa 07.08.2014. Zotrvala na tom, že poučenie v Rozhodnutí č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, voči ktorému odvolanie podala v zákonnej lehote osobne do podateľne správcu dane, bolo nesprávne v rozpore s ust. § 63 Daňového poriadku, tzn. absentovalo poučenie ako také. K tomu doložila viacero rozhodnutí správcu dane iným daňovým subjektom, ktoré sú tiež platiteľmi dane z pridanej hodnoty.
- Oznámenie o výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti č. kancel. riad/1223066/2015 zo dňa 27.07.2015, v ktorom žalovaný oznámil, že predchádzajúca sťažnosť, označená ako Vyjadrenie žalobcu k oznámeniu č. 9104405/5/2875337/2014/Zem zo dňa 19.06.2014
- SŤAŽNOSŤ, bola vybavená správne. Predmetom prekontrolovania bola námietka vybratá z predchádzajúcej sťažnosti pod poradovým č. 119/2014, uvedená v Oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti č. 9100100/5/4832096/2014 zo dňa 30.10.2014.
27. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. (ďalej aj „Daňový poriadok“), možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b/ číslo a dátum rozhodnutia..... e/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.
29. Podľa § 63 ods. 6 Daňového poriadku, ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.
30. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
31. Podľa § 72 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.
32. Podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.
33. Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom, je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami, alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené (§ 13 ods. 6).
34. Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu (§ 13 ods. 7).
35. Podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má: a/ daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, b/ daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c/ advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d/ zástupca neuvedený v písmenách b/ a c/ za daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, ktorého zastupuje pri správe daní. Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami (§ 14 ods. 2 Daňového poriadku).
36. Podľa § 165b ods. 3 Daňového poriadku v znení od 01.10.2014 do 31.12.2015 (zák. č. 440/2012 Z.z., prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012), sa podľa § 14 postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje od 1. januára 2016.
37. Žalobkyňa vo svojej žalobnej argumentácii tvrdí, že žalovaný, ktorý je orgánom verejnej správy, je v konaní nečinný, pretože po obdržaní jej odvolania podaného včas, v listinnej podobe, osobne do podateľne správcu dane, v odvolacom konaní nekoná (hoci by konať mal). Žalovaný teda nekoná bez vážneho dôvodu a spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, žalobkyni iba v zaslanom Oznámení č. 9104405/5/795056/2014/Zem zo dňa 03.03.2014 oznámil, že podanie jej odvolania voči rozhodnutiu č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, uskutočnené doručením na Daňový úrad Bratislava dňa 27.02.2014, sa vzhľadom na jej povinnosť platiteľky dane z pridanej hodnoty, doručovať podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 5, 7 Daňového poriadku podania elektronickými prostriedkami, považuje za nepodané.
38. Z ust. § 14 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako platiteľka dane z pridanej hodnoty, je povinná doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami podľa ust. § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Citované ustanovenie nie je v rozpore s ust. § 13 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, keďže podanie podávané elektronickými prostriedkami sa považuje za podanie, ktoré je podávané v písomnej forme.
39. Správny súd námietku žalobkyne, že poučenie o opravnom prostriedku je nesprávne a považuje sa tak za chýbajúce vôbec, vyhodnotil ako nedôvodnú a v rozpore s príslušným ustanoveniami Daňového poriadku. Podľa jeho názoru povinná náležitosť formy podania podľa ust. § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku nie je podanie elektronickými prostriedkami a teda nie je to elektronická forma podania ale písomná forma podania doručovaná elektronicky, resp. elektronickými prostriedkami, tzn. určujúcim je spôsob doručovania. Správny súd vo svojej úvahe vychádzal aj z právneho názoru Krajského súdu v Žiline, vo veci vedenej pod sp.zn. 21S/209/2014 zo dňa 22.04.2015, z ktorého vyplýva, že podanie elektronickými prostriedkami predstavuje spôsob doručovania písomného podania. Právny výklad ust. § 63 ods. 6 Daňového poriadku predostretý žalobkyńou, považuje súd za nesprávny a stotožňuje sa s výkladom žalovaného, že ide o taxatívne určené prípady vymedzené týmto ustanovením Daňového poriadku. Výklad žalobkyne o chýbajúcom poučení vôbec, s následkom šesť mesačnej lehoty na odvolanie nemá zákonný podklad. Poučenie o opravnom prostriedku v predmetnom rozhodnutí je v súlade s ust. § 72 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a je správne a zákonné.
40. Z prechodného ustanovenia § 165b ods. 3 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že od 01.01.2014 bola povinnosť platiteľa dane z pridanej hodnoty doručovať podania do daňových konaní elektronickými prostriedkami podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 5, 7 Daňového poriadku. Námietku žalobkyne, že žiadne ustanovenie Daňového poriadku neobsahuje sankčnú doložku o tom, že ak by bolo také podanie, ako je odvolanie, doručené inak ako elektronickými prostriedkami, na takéto podanie (odvolanie) by sa nemalo prihliadať, tiež vyhodnotil ako nedôvodnú, vzhľadom na osoby taxatívne enumerované v ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku, s povinnosťou doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa ust. § 13 ods. 5 finančnej správe a takou osobou je aj žalobkyňa, ako platiteľka dane z pridanej hodnoty.
41. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu Košice sp.zn. 6S/122/2014 zo dňa 26.03.2014, a v rozsudku sp.zn. 6S/118/2014 zo dňa 17.09.2015, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Sžf/1/2016 zo dňa 16.08.2017.
42. Aj žalobnú námietku o protiústavnosti postupu žalovaného v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyhodnotil ako nedôvodnú a v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR v uznesení sp.zn. IV. ÚS99/2021 zo dňa 23.02.2021, ktorý vyslovil v obdobnej veci doručovania podania elektronicky, a správny súd pri svojom rozhodovaní z neho tiež vychádzal.
43. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a z množstva správcom dane adekvátne uskutočnených úkonov, možno konštatovať, že tento orgán verejnej správy nebol nečinný. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, v preskúmavanej veci v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o nečinnosti žalovaného orgánu verejnej správy, nakoľko ide o situáciu, keď žalobkyňa nepodala odvolanie riadne, včas a zákonom predpísaným spôsobom. Z tohto dôvodu jej žalovaný Oznámením č. 9104405/5/795056/2014/Zem zo dňa 03.03.2014 oznámil, že podanie jej odvolania voči rozhodnutiu č. 9104405/5/401564/2014/Zem zo dňa 03.02.2014, uskutočnené doručením na Daňový úrad Bratislava dňa 27.02.2014, sa vzhľadom k povinnosti žalobkyne, ako platiteľky dane z pridanej hodnoty, doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 5, 7 Daňového poriadku, považuje za nepodané. Žalobkyňa voči tomuto rozhodnutiu podala žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie a zároveň zaslala odvolanie elektronicky. O žiadosti žalovaný riadne rozhodol rozhodnutím č. 9104405/5/1110794/2014/Zem zo dňa 25.03.2014 tak, že jej nevyhovel, nakoľko žalobkyňa nepreukázala existenciu dôvodov natoľko závažných, aby mohli viesť k odpusteniu zmeškanej lehoty.
44. Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave ako správny súd konštatoval, že v danom prípade nie je zo strany žalobkyne preukázaná tvrdená bezdôvodná nečinnosť žalovaného a z tohto dôvodu žalobu podľa ust. § 249 SSP ako nedôvodnú zamietol.
45. O trovách konania žalobkyne súd rozhodol postupom podľa ust. § 167 v spojení s § 168 SSP a contrario a s poukazom na výsledok konania jej trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).