Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-616-2015.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/616/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu: EURO BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., so sídlom Osadná 2, Bratislava, IČO: 46 132 767, v zast.: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bártošpva 2/A, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. G., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XX, G. v konaní o zaplatenie 208,- eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 168,- eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 14.02.2013 do zaplatenia a trovy tohto konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 10,15 eura a trov právneho zastúpenia v sume 39,36 eura, v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, vždy do konca bežného mesiaca, pod následkami straty výhod splátok.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa vo svojej žalobe zo dňa 25.05.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 28.05.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 208,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 22.01.2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky 200,- eur s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 6,- eur. Žalobca zaslal žalovanej finančné prostriedky na účet žalovanej a žalovaná na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradila registračný poplatok v sume 0,01 eura. Za deň skutočného poskytnutia pôžičky bol považovaný deň pripísania peňažných prostriedkov na účet žalovanej. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy, uplatnil si žalobca aj zákonný úrok z omeškania.
Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 24.08.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2015 požiadal o možnosť splácať predmetnú sumu v splátkach, nakoľko je síce zamestnaná, s mesačným príjmom 680,- eur, ale spláca úver na bývanie v sume 180,- eur mesačne.
Podľa § 115a ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol o nároku žalobcu o zaplatenie istiny v sume 208,- eur s príslušenstvom bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa § 115a ods. 1, 2, § 156 ods. 3 O.s.p., vychádzajúc pri procesnej nečinnosti žalovaného z obsahu spisu, najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami a ďalším spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXX zo dňa 22.01.2013 je zrejmé, že zmluva bola uzatvorená formou elektronickej komunikácie a to tým spôsobom, že sa žalovaná zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu a uhradila registračný poplatok zo svojho osobného účtu, na ktorý mala byť poukázaná pôžička. Žalovaná požiadala elektronicky o uzavretie zmluvy a žalobca poskytol žalovanej pôžičku tým spôsobom, že finančné prostriedky v stanovenej sume 200,- eur poukázal na účet žalovanej. Za deň podpísania zmluvy sa považoval deň prevodu úveru na účet klienta - žalovanej. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 236,- eur v lehote 21 kalendárnych dní, požiadaní o predĺženie do 12.02.2013. Žalobca uviedol, že žalovaná uhradil len sumu 32,- eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ochrana spotrebiteľa v Európskej únii vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v súkromno
- právnych vzťahov medzi spotrebiteľom na jednej strane a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej činnosti na strane druhej. V zmluvách uzatváraných medzi takýmito účastníkmi sa zásada rovnosti narúša v dôsledku nedostatočnej informovanosti spotrebiteľa o svojich právach ako aj ekonomickej situácii na trhu, ktorá je predmetom zmluvy najmä v porovnaní so skutočnosti a vedomosťami subjektu, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvných podmienok.
Súd vzhľadom na zistený skutkový stav veci a aplikáciu právnych noriem mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 5599, a to dňa 22.01.2013. V zmluve sa účastníci dohodli, že žalobca poskytne žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 200,- eur a žalovaná sa zaviazala tento úver do 12.02.2013. Na základe uzavretej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver v sume 200,- eur, táto suma bola žalovanej poukázaná na ňou uvedený účet, čo vyplýva zo žalobcom predloženého potvrdenia o pohybe na účte. Žalovaná mala dlžnú sumu vrátiť spolu s odplatou (poplatkom za poskytnutie pôžičky) v sume 36,- eur. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odplata za poskytnutie úveru na obdobie 21 dní predstavuje sumu 36,- eur, t.j. 18%, čo v prepočte na rok predstavuje 216%. Vzhľadom na uvedené súd považoval odplatu za poskytnutie úveru vo výške 18% za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako i neprijateľnú zmluvnú podmienku, v rozpore s ust. Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že žalobca má právo na zaplatenie sumy poskytnutého úveru, nakoľko dohodu o odplate považuje za neplatnú. Žalovanej bola poskytnutá suma 200,- eur, dňa 13.02.2013 žalovaná uhradila sumu 32,- eura. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi sumu 168,- eura. Zároveň súd nepriznal žalobcovi sumu 4,- eur ako poplatok za zaslanie notifikačných emailov, nakoľko zo súdneho spisu skutočnosť, ktorá by preukazovala odoslanie emailov nevyplývala a žalobca ju žiadnym spôsobom nepreukázal.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenie povolil žalovanej splácať priznanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30,- eur tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Priznanie splátok odôvodňujú zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je zamestnaná s mesačným príjmom 650,- eur, z ktorého uhrádza 180,- eur mesačne na úver na bývanie.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10 c) nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z vo výške 9,75% ročne zo sumy 204,- eur od 14.02.2013 do zaplatenia. Súd s poukazom na zákonné znenie § 3 a 10c nariadenia a § 517 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že žalovaný bol k 14.02.2013 v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba ECB. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,75 %. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne počítaný z priznanej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania v sume zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 67,94 eura.
Žalobca pôvodne žiadal sumu 208,- eur s príslušenstvom. Rozsudkom bola žalobcovi priznaná suma 168,- eura, neúspech mal teda v sume 40,- eur.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol úspešný v 80,77% k celku, žalovaná bola úspešná v 19,23 % k celku. Pre pomerné vyčíslenie trov konania je potrebné od úspechu žalobcu odpočítať úspech žalovanej, takže podľa § 142 ods. 2 O.s.p. má žalobca právo na náhradu trov konania vo výške 61,54 %.
Právny zástupca žalobcu si v písomnom podaní zo dňa 25.05.2015 uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 67,94 eura. Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy pozostávajúce z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby. Na základe uvedeného náhrada pri tarifnej hodnote veci 168,- eur pozostáva z úkonov: 1/ príprava a prevzatie - 18,26 eura (tarifa) + 8,39 (paušál), 2/ podanie vo veci samej - žaloba - 18,26 eura (tarifa) + 8,39 (paušál), t.j. spolu 53,30 eura. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj 20% DPH, nakoľko preukázal, že je platiteľom DPH, a to v sume 10,66 eura, a to podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 655/2004 Z.z.. Celková suma trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 63,96 eura. Súd priznal žalobcovi 61,54 % z trov, t.j. sumu súdneho poplatku 10,15 eura a trov právneho zastúpenia v sume 39,36 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.