Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoP-24-2022.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa obce L., L. XXX, B. XXXXXXXX, zastúpenej C.. H. V., advokátom so sídlom T. XX, F., o návrhu na odvolanie obce L. z výkonu funkcie opatrovníka C. D., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom L., zastúpeného opatrovníkom obcou L., so sídlom L. XXX, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. marca 2022, č. k. 6Ps/2/2021-63 takto
rozhodol:
Rozhodnutie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím (rozsudkom) návrh navrhovateľa na odvolanie z výkonu funkcie opatrovníka zamietol (výrok I.), o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal odvolania/zmeny výkonu funkcie opatrovníka, v ktorom uviedol, že bol uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Ps/2/2016-42 zo dňa 30.06.2016 ustanovený ako opatrovník osoby obmedzenej na spôsobilosť na právne úkony: C. D., nar. XX.XX.XXXX. C. D. je umiestnený do Centra sociálnych služieb v U. G. U. H., R. ulica XXX/XX, U. G. U. H. titulom Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a o platení úhrady za poskytovanie sociálnej služby uzavretej dňa 01.02.2021 medzi ním ako navrhovateľom a Centrom sociálnych služieb v U. G. U. H.. Navrhovateľ mal za to, že C. D. ma formálne nahlásený pobyt v obci L. a to je všetko, čo ho s navrhovateľom spája, o osobe C. D. nemá prehľad, opatrovníctvo ho administratívne zaťažuje, nemá postačujúce kapacitné možnosti na vykonávanie tejto funkcie, nevie v najlepšej možnej miere hájiť záujmy C. D., a preto navrhuje svoje odvolanie z výkonu funkcie opatrovníka. Záverom dodal, že podľa jeho názoru túto funkciu by lepšie plnil rodinný príslušník, prípadne G. U. G. U. H., keďže C. D. je umiestnený v centre na území U. G. U. H.. G. U. G. U. H. sa vyjadrilo, že nesúhlasí s tým, aby bolo ustanovené obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony ako opatrovník jednak z dôvodu, že má viacero zariadení, kde sú umiestnené osoby obmedzené na právne úkony a nemajú trvalé pobyty na území U. G. U. H., a tiež z dôvodu, že pán C. D. je stále obyvateľom obce L. a táto poberá podielové dane na svojich občanov, teda i na pána D..
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9Ps/2/2016-42 zo dňa 30.06.2016 bola spôsobilosť C. D., nar. XX.XX.XXXX, na právne úkony obmedzená tak, že nie je oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami v hotovosti a ani v bezhotovostnej forme, robiť právne úkony s akýmkoľvek finančným dopadom. C. D. bol ustanovený opatrovník obec L.. Konanie o navrátenie spôsobilosti bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 4Ps/15/2019 a uznesením zo dňa 27.08.2020 bolo zastavené. Z vyjadrenia K. Q., sestry
C. D. vyplynulo, že táto s návrhom zmeny opatrovníka obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony nesúhlasí, rovnako odmieta prevziať funkciu opatrovníka z dôvodu, že jej to jej vek, zdravotné a rodinné pomery nedovoľujú. V čase rozhodovania súdu pán C. D. bol naďalej obyvateľom obce L., v súčasnosti umiestnený v CSS v U. G. U. H..
4. Nesporne bolo zistené, že pán C. D. nemá žiadnu blízku osobu, ktorá by funkciu opatrovníka mohla vykonávať, a súd prvej inštancie nezistil existenciu žiadnej inej osoby, ktorá by mohla túto funkciu vykonávať. V danom prípade obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony môže vykonávať opatrovníka v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka iba orgán miestnej samosprávy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim menom (§ 18 ods. 1). Obec L. bola ako opatrovník ustanovená obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony v konaní 9Ps/2/2016. Pokiaľ zástupca navrhovateľa - súdom ustanoveného opatrovníka namieta, že ani obec L. nedala súhlas so svojim ustanovením za opatrovníka, súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní 9Ps/2/2016, v ktorom bol pán C. D. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony súd pri ustanovení opatrovníka obce L. aplikoval prostriedok ultima ratio v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rámci svojho rozhodnutia ustanovil obec L. aj bez jej súhlasu, využijúc svoje oprávnenie a súčasne povinnosť takto rozhodnúť.
5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 369/1990 Zb., z ktorého vyplýva, že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, ktorým obmedzený v spôsobilosti na právne úkony nesporne je. Obec L., rovnako ako iné obce či mestá je povinná v zmysle zákona pri výkone samosprávy poskytovať starostlivosť o potreby jej obyvateľov. Výkon funkcie opatrovníka má z tohto pohľadu blízku nadväznosť k plneniu úloh obce na úseku sociálnej kurately a poskytovania sociálnych služieb. Je faktom, že podľa ustanovenia § 276 CMP, na ktoré poukazoval zástupca obce L., „súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh“. Uvedené zákonné ustanovenie rešpektuje v rámci právnej úpravy právo opatrovníka, ktorého ustanovenie do tejto funkcie predpokladá jeho súhlas s týmto ustanovením následne žiadať, aby bol z funkcie odvolaný. V danom prípade je však nesporné, že v prípade súdom ustanoveného opatrovníka obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony, jeho ustanovenie do funkcie opatrovníka, t.j. ustanovenie obce L. do funkcie opatrovníka, nebolo viazané na jeho súhlas, ale bol ustanovený pri aplikácii prostriedku ultima ratio v zmysle ust. § 27 ods. 3 OZ, teda bez jeho súhlasu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je evidencia trvalého pobytu pána D., vykazujúca znaky nemennosti, objektívnym kritériom jednak pre ustanovenie obce L. do funkcie opatrovníka, jednak pre jej ponechanie a jej neodvolanie z funkcie súdom ustanoveného opatrovníka, preto obec L. z funkcie opatrovníka pána D. neodvolal, a jej návrh na odvolanie z funkcie opatrovníka zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 274 ods. 2, § 275, § 276, § 277 ods. 1, 2 CMP, § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
6. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho odvolá z výkonu funkcie opatrovníka osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony - C. D.. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutočného stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že nesúhlasí s výkladom ust. § 276 CMP súdom prvej inštancie, že súd nie je povinný návrhu na odvolanie opatrovníka z výkonu funkcie vyhovieť, nakoľko to v tomto zákonnom ustanovení nie je explicitne uvedené . Poukázal na znenie ust. § 277 ods. 2 CMP, ktoré používa rovnakú formuláciu, v prípade, ak opatrovník stratí spôsobilosť túto funkciu vykonávať, súd ho bez ďalšieho odvolá, pričom zákonodarca rovnako neuvádza, že súd má túto povinnosť. Poukazoval na komentár autorov CMP, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu rozhodnúť o odvolaní opatrovníka vždy, keď o to požiada (Civilný mimosporový poriadok, Komentáre, Šmičková, Števček a kol., str. 862). Nestotožnil sa preto s názorom súdu prvej inštancie, že § 276 CMP rešpektuje v rámci platnej úpravy len právo opatrovníka, ktorého ustanovenie do tejto funkcie predpokladá jeho súhlas, ktorý výklad nevyplýva z gramatického, systematického či iného výkladu tohto zákonného ustanovenia a dokonca ani nevyplýva z odbornej literatúry. Súd tento svoj právny názor neodôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Mal za to, že súd prvej inštancie mal jeho návrhu vyhovieť vzhľadom na znenie ust. § 276 a dôvodov, pre ktoré požiadal o odvolanie z výkonu funkcie. Ďalej uviedol, že faktický pobyt pána D. presahujúci viac ako jeden rok, je objektívnym kritériom pre jeho odvolanie z funkcie súdom ustanoveného opatrovníka a ustanovenie nového opatrovníka mesta U. G. U. H., kde sa pán D. dlhodobo
(niekoľko rokov) zdržuje. D. D. má faktické a možno povedať, že sociálne väzby k mestu U. G. U. H. na rozdiel od obce L., kde má len formálne nahlásený trvalý pobyt, ktorá skutočnosť nemôže byť jediným objektívnym kritériom pre posudzovanie, kto má vykonávať funkciu opatrovníka, nakoľko z § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt má len evidenčný charakter. Mal za to, že je potrebné prihliadnuť na ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré majú dopad na to, kto môže funkciu opatrovníka vykonávať čo najlepšie v záujme osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony, nakoľko len z dôvodu formálneho pobytu danej osoby v obci by to viedlo k neudržateľnému právnemu stavu. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s možnosťou ustanoviť za opatrovníka pánovi D. mesto U. G. U. H., pričom toto okresné mesto má nepochybne dostatočný personálny a administratívny aparát na plnenie úloh funkcie opatrovníka. Ide o orgán miestnej správy, ktorý môže funkciu opatrovníka vykonávať vzhľadom na uvedené dôvody. Poukázal tiež na skutočnosť, že pán C. D. má blízku osobu - sestru, ktorá môže funkciu opatrovníka vykonávať, avšak túto vykonávať odmietla. Zároveň však existuje osoba - právnická osoba - orgán miestnej správy - mesto U. G. U. H., ktoré môže funkciu opatrovníka vykonávať. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie nemal rozhodovať rozsudkom, ale uznesením s poukazom na analógiu ust. § 274 ods. 1 CMP.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 59 a § 68 CMP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.06.2016 č.k. 9Ps/2/2016-42 sa spôsobilosť C. D., nar. XX.XX.XXXX bytom obec L., na právne úkony, obmedzuje tak, že nie je oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami v hotovosti ani v bezhotovostnej forme, robiť právne úkony s akýmkoľvek finančným dopadom s tým, že ako opatrovník bola ustanovená obec L.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2016. Od tejto doby obec L. výkon funkcie opatrovníka realizovala a pravidelne predkladala súdu správy o výkone funkcie opatrovníka, ktoré sa v pripojenom spise sp. zn. 9Ps/2/2016 nachádzajú.
9. Navrhovateľ svoj návrh na zbavenie funkcie opatrovníka odôvodnil tým, že pobyt C. D. v obci L. je formálny, bol umiestnený do Centra sociálnych služieb v U. G. U. H., R. ul. XXX/XX, nemá o osobe C. D. žiadne informácie a výkon funkcie opatrovníka ho administratívne zaťažuje, nakoľko sa v obci reálne nezdržiava a nemôže preto hájiť jeho záujmy v najlepšej možnej miere.
10. G. U. G. U. H. s ustanovením za opatrovníka nesúhlasilo z dôvodu, že C. D. má od narodenia trvalý pobyt v L., obec poberala na tohto občana podielové dane roky, i keď sa nachádzal na území mesta U. G. U. H. ako bezdomovec v útulku a neskôr v CSS na R. ul. v U. G. U. H.. Poukázalo na skutočnosť, že ma zriadených viacero zariadení sociálnych služieb, kde sa nachádzajú klienti pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ktorí nemajú trvalý pobyt v U. G. U. H., a tým pádom by všetky obce a mestá mohli požadovať, aby vykonávali opatrovníctvo nad všetkými klientmi takto umiestnenými v zariadeniach na území mesta. Pokiaľ obec L. uvádza, že nemá kapacity na vykonávanie opatrovníctva, nie je toto dôvodom, aby „hádzali“ opatrovníctvo niekomu inému.
11. Pokiaľ ide o opatrovníka, osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, ust. § 26 a § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje, že opatrovníkom takejto osoby má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. Poradie osôb, ktoré môžu byť súdom ustanovené do funkcie opatrovníka, je pre súd záväzné.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že neexistuje zákonná povinnosť fyzickej osoby prevziať opatrovníctvo, najmä ak by prevzatie opatrovníctva bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo najmä ak by vzhľadom k rodinným, sociálnym alebo iným okolnostiam budúcich opatrovníkov nebolo možné ich spravodlivo žiadať, aby takúto funkciu plnili. V prípade, keď sa súdu nepodarí napriek úsiliu nájsť v okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd výnimočne za opatrovníka ustanoví orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Kým pri ustanovení fyzickej osoby do funkcie opatrovníka zákon vyžaduje jej súhlas, ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka nie je viazané na súhlas tohto orgánu.
13. Z obsahu spisu vyplýva vyjadrenie jedinej príbuznej, ktorá bola súdu prvej inštancie známa - K. Q., sestry C. D., ktorá oznámila, že nemôže prevziať funkciu opatrovníka z dôvodu svojho veku, zdravotných a rodinných pomerov, ktoré jej nedovoľujú túto funkciu vykonávať. Vzhľadom ku skutočnosti, že pri ustanovení fyzickej osoby do osoby opatrovníka je nevyhnutný jej súhlas a nie je možné hovoriť o zákonnej povinnosti prevziať opatrovníctvo svojho príbuzného, nebola zistená žiadna fyzická osoba, ktorá by mohla túto funkciu pre C. D. vykonávať.
14. Ustanovenie za opatrovníka pre nesvojprávneho nie je podmienené súhlasom tzv. verejného opatrovníka, teda ani navrhovateľa - obce L., ktorý záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 50/1985, podľa ktorého u verejného opatrovníka súhlas s ustanovením nie je nutný.
15. Obec L. na základe rozhodnutia súdu funkciu opatrovníka vykonáva. Podaným návrhom sa v súčasnosti domáha odvolania z tejto funkcie z dôvodu, že pobyt C. D. v obci je len formálny a obec nemá o ňom dostatočné informácie, nemá ani dostatočné administratívne kapacity na vykonávanie tejto funkcie. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že tzv. „nútený“ výkon funkcie opatrovníka osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutný v prípade, keď nie je možné nájsť osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať, čo je prípad danej veci. Je nesporné, že ani za takejto situácie nemožno ponechať osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony bez opatrovníka, ktorý by za ňu konal tak, aby napriek jej znevýhodnenej pozícií nedošlo na jej strane k ujme a konal tiež tak, aby boli vytvorené predpoklady jej plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch a tým do dôsledku aj predpoklady dôstojnej existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa postarala o svojho člena - obyvateľa. Opatrovník osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony zastupuje z dôvodu tohto obmedzenia osobu iba pri právnych úkonoch či obdobných právnych jednaniach, sám faktickú starostlivosť nevykonáva
17. Dôvodná nie je námietka navrhovateľa o nemožnosti výkonu funkcie opatrovníka spočívajúca v nedostatku administratívneho aparátu obce L., keď ako správne uviedol súd prvej inštancie, ide o jednu zo základných povinností obce, vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 369/1990 Zb.. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že za opatrovníka by malo byť ustanovené mesto U. G. U. H., nakoľko C. D. je umiestnený v centre sociálnych služieb nachádzajúcom sa na území mesta U. G. U. H., odvolací súd s jeho názorom nesúhlasí, nakoľko C. D. je obyvateľom obce L. od svojho narodenia (od roku XXXX) a pokiaľ je v súčasnosti dočasne umiestnený na území mesta U. G. U. H., nejde o takú zmenu jeho obvyklého pobytu, ktorá by mohla mať za následok zmenu v osobe jeho opatrovníka. Je potrebné zdôrazniť, že zmluva C. D. s Centrom sociálnych služieb v U. G. U. H., kde je v súčasnosti umiestnený, je časovo ohraničená na jeden rok s možnosťou jej predĺženia. Nie je preto zrejmé, či po uplynutí dohodnutého času bude i naďalej menovaný umiestnený v tomto zariadení, keď i z pripojeného spisu vyplýva, že sa dočasne nachádzal i v zariadení vo H. Q. a nie je vylúčené, že bude umiestnený i v inom zariadení mimo miesta svojho obvyklého pobytu. Nie je preto daný dôvod pre odvolanie navrhovateľa z funkcie opatrovníka C. D. a ustanovenie opatrovníka mesto U. G. U. H., v ktorom meste menovaný nemá a nikdy nemal trvalý ani obvyklý pobyt. Námietka odvolateľa o jeho administratívnej záťaži v súvislosti s výkonom funkcie opatrovníka je tak absolútne nenáležitá.
18. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na komentár k ust. § 276 Civilnému mimosporovému poriadku, odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené zákonné ustanovenie sa týka úpravy zániku funkcie hmotnoprávneho opatrovníka, v ktorom komentári sú ako dôvody zániku tejto funkcie uvádzané - účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, absolútny zánik vzťahu medzi opatrovníkom a opatrovancom, predpoklady na ustanovenie opatrovníka, pričom ide o ustanovenie všeobecné, týkajúce sa opatrovníkov nielen osôb, ktorým bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, ale aj osôb neznámeho pobytu, maloletých osôb, prípadov smrti opatrovníka alebo opatrovanca a pod. V zásade však ide o to, aby súd vždy skúmal, či trvajú predpoklady pre ustanovenie konkrétnej osoby (fyzickej alebo právnickej) pre vykonávanie funkcie opatrovníka alebo tieto pominuli. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žiadne právne významné dôvody pre zbavenie opatrovníctva navrhovateľa v danej veci zistené neboli.
19. Pokiaľ odvolateľ poukazoval, že v danej veci mal súd prvej inštancie rozhodnúť uznesením, odvolací súd s jeho názorom súhlasí. Pokiaľ však súd prvej inštancie v danej veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 09.03.2022, táto forma jeho rozhodnutia nemohla mať žiaden vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia o návrhu navrhovateľa. I rozhodnutie súdu formou uznesenia sa primerane spravuje právnou úpravou o rozsudku, a to tak s ohľadom na formálne náležitosti, ako aj doručenie a nadobúdanie právoplatnosti.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).