Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31Cb-18-2008.pdf
PDF · 218.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/18/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu v I. rade: ONEP, s.r.o., Mäsiarska 70, Košice 040 01, IČO: 36 190 292 , žalobcu v II. rade : N. G., T.. X.X.XXXX, Č.. B. XX, XXXXX Y.Š., obaja práv. zast.: JUDr. Eva Geleneky Hencovská, advokátka, Bajzova 2, 04001 Košice proti žalovanému v I. rade: PA TRADE s.r.o., Južná trieda 66, Košice 04001, IČO: 36 587 010, žalovanému v II. rade: V.. N. T., T.. X.X.XXXX, H. XX, XXXXX Y., obaja práv. zast. .: JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice 040 01, IČO: 47 231 785, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca v I. a II. rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému v I. a II. rade trovy konania vo výške 2 630,59 EUR, ktorú sumu sú žalobcovia povinní nahradiť na účet právneho zástupcu žalovaných s tým , že plnením jedného zo žalobcov, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalobcovi. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 2 630,59 EUR.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 17.6.2008 domáhal určenia, že Odberateľská zmluva uzatvorená dňa 17.1.2008 vrátane všetkých jej príloh a dodatkov a Mandátna zmluva uzatvorená dňa 17.1.2008, vrátane všetkých jej príloh a dodatkov uzavreté medzi žalobcom a žalovaným , ako aj zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok zo dňa 17.1.2008, na zabezpečenie uhradenia akýchkoľvek pohľadávok z Odberateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2008 registrovaná v notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. NCRzp 2136/2008 uzavretá medzi účastníkmi konania, zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok zo dňa 17.1.2008 uzavretej medzi žalovaným a V.. N. T., na zabezpečenie uhradenia akýchkoľvek pohľadávok z Odberateľskej zmluvy uzavretej dňa 17.1.2008 registrovanej v notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. NCRzp 3034/2008, pôvodná registrácia pod č. NCRzp 2134/2008, zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok zo dňa 17.1.2008, na zabezpečenie uhradenia akýchkoľvek pohľadávok z Mandátnej zmluvy uzavretej dňa 17.1.2008 medzi účastníkmi konania, registrovanej v notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. NCRzp 3035/2008, pôvodná registrácia pod č. 2133/2008 a zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok zo dňa 17.1.2008, na zabezpečenie uhradenia akýchkoľvek pohľadávok z Mandátnej zmluvy uzavretej dňa 17.1.2008 uzavretej medzi účastníkmi konania, registrovanej v notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. NCRzp 2131/2008 sú neplatné. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol, že jeden zo spoločníkov V.. N. T., bol do 31.1.2008 zároveň aj konateľom žalobcu. Počas pôsobenia tohto konateľa v spoločnosti došlo k porušeniu viacerých predpisov, čo vyústilo do jeho odvolania z funkcie konateľa. Keď sa to dozvedel - tak ako to uvádza v e-maily druhému spoločníkovi - podpísal zmluvy, ktoré majú prinútiť druhého spoločníka k rozdeleniu a prevedeniu časti obchodného podielu na Ing. T.. Zároveň potvrdil, že on jediný je spôsobilý tieto zmluvy zrušiť. Z
obsahu dotknutých zmlúv vyplýva, že žalobca nie je oprávnený zakúpiť žiadny majetok ( hnuteľné , nehnuteľné veci ) od inej osoby okrem žalovaného a predať svoje výrobky inej osobe ako žalovanému. Dohodnuté ceny, za ktoré má hotový výrobok žalobca predávať žalovanému sú ceny cca vo výške nákupnej ceny základného materiálu. Za každé porušenie zmluvy, ktorým sa rozumie nesprístupnenie základných informácií požívajúcich prioritne ochranu spoločnosti pred ich únikom sú zmluvné pokuty v desiatkach miliónov Sk. Ku dňu podania tejto žaloby je uplatnená zmluvná pokuta vo výške 20.100.000,- Sk od žalovaného voči žalobcovi. „Prínosom“ z odberateľskej zmluvy pre žalobcu je, že po 5 rokoch dôjde v dôsledku „odbornej činnosti“ žalovaného k zdvojnásobeniu obratu oproti súčasnému obratu. Keďže nie je v možnostiach žiadnej spoločnosti vyvíjať svoje podnikateľské aktivity tak, aby po dobu 5 rokov vyrábala so stratou a naďalej existovala ako úspešná spoločnosť na trhu, podnikať so stratou a pritom z vyrobenej straty ešte platiť províziu, pri stratovom hospodárení zaplatiť vopred za nákup tovaru potrebného na výrobu - nie je možné dotknuté zmluvy hodnotiť ako zmluvy uzavreté v súlade so zákonom a už vôbec nie s dobrými mravmi, keďže - podľa ustanovení dotknutých zmlúv - aj za najmenšie nedodržanie akéhokoľvek ustanovenia zmluvy, nastávajú zmluvné pokuty, ktoré sú zabezpečené celým majetkom spoločnosti, bianco zmenkou. Skutočnosť, že zo strany žalovaného nikdy neexistoval záujem na vyvíjaní akejkoľvek činnosti podľa napadnutých zmlúv je zrejmá aj z jeho správania sa. Keďže žalobca nedisponoval predmetnými zmluvami približne 4-5 x ich písomne a to aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne , žiadal o ich doručenie, žalovaný nereagoval ich doručením až do doby uplatnenia zmluvných pokút.
Žalovaný sa k obsahu žaloby vyjadril . V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.7.2009 okrem iného uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca totiž nepreukázal naliehavý právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu, ba dokonca ho ani neoznačil v žalobe. Dôvody, ktoré žalobca uvádza na podporu jeho tvrdení o ich absolútnej neplatnosti z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, sú pre žalobcu nezrozumiteľné a žalovaný má za to, že žalobca nepochopil podstatu týchto zmlúv, ktorou je outsourcing niektorých činností žalobcu na žalovaného - konkrétne komplexné presunutie obchodnej činnosti , nakoľko žalovaný je primárne výrobnou spoločnosťou. Tieto zmluvy uzavrel žalovaný riadne a v súlade s právnymi predpismi so žalobcom v tom čase konajúcim Ing. T. ako konateľom spoločnosti. Zmluvy boli vopred prerokované a boli dohodnuté na základe obojstrannej výhodnosti. Následne došlo k zmenám v žalobcovi ako obchodnej spoločnosti, keď došlo k zmene v osobe konateľa. Tieto zmeny však boli vykonané v rozpore s právnymi predpismi a existuje prvostupňový rozsudok Okresného súdu Košice I v konaní 26Cb/55/2008, ktorý potvrdil, že konateľom žalobcu je aj naďalej Ing. T., ktorý tieto zmluvy uzatváral v mene žalobcu a nie N. G., ktorý konal v mene spoločnosti pri podaní tejto žaloby. Je pravdou, že žalovaný obdržal viaceré žiadosti o vydanie týchto zmlúv, no nakoľko osoby, ktoré na ich predloženie sa nepreukázali dostatočnou právomocou pre ich poskytnutie a napokon, keď splnili základné podmienky preukázania oprávnenosti konania, boli im tieto zmluvy predložené a to opätovne, keďže tieto zmluvy boli žalobcovi odovzdané okamžite po ich podpise.
Uznesením zo dňa 13.10.2009, č. k. 31 Cb/18/2008-236, právoplatným dňa 29.4.2010, tunajší súd rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na strane žalobcu ako ďalší účastník pristúpil N. G. - ďalej žalobca v II. rade a aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník pristúpil V.. N. T. - ďalej žalovaný v II. rade.
Právna zástupkyňa žalobcov okrem iného uviedla, že naliehavý právny záujem v tomto konaní zo strany žalobcu v I. rade a žalobcu v II. rade daný je, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry ako aj v zmysle znenia Občianskeho súdneho poriadku, - naliehavý právny záujem, či tu právo je, alebo nie je - je daný vtedy, ak toto rozhodnutie súdu je potrebné, pre odstránenie spornosti vzťahov medzi účastníkmi konania. nakoľko ako to už bolo niekoľkokrát opakované, aj písomne deklarované, žalovaný v I. aj v II. rade považujú zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, za platné, to znamená spornosť vzťahov medzi účastníkmi konania nie je možné odstrániť inak, ako rozhodnutím súdu. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že k dnešnému dňu sú stále zaregistrované v centrálnom registri záložných práv záložné práva, na základe záložných zmlúv, v spojení so zmluvou odberateľskou a mandátnou, ktorých neplatnosť je práve predmetom tohto konania. Vzhľadom na to, že druhá zmluvná strana, to znamená spoločnosť PA Trade, s.r.o. na základe svojich vyjadrení považuje tieto zmluvy za platné, nie je možné odstrániť spornosť vzťahov inak, a prípadný výmaz v centrálnom registri záložných práv inak, ako rozhodnutím súdu v tomto konaní.
Právny zástupca žalovaných okrem iného uviedol, že tak ako bolo rozhodnutím Okresného súdu Košice I rozhodnuté, že Ing. T. je konateľom, resp. bol v tom čase konateľom žalobcu v I. rade, a rovnako tak aj v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, o potvrdení uznesenia o návrhu na zastavenie konania, ním ešte aj stále je, pričom v danom čase, teda v čase začatia tohto konania podávali a konali, a podávali návrhy na začatie tohto konania osoby, ktoré boli neplatne ustanovené do funkcie štatutárneho orgánu, a teda nemohli v mene a na účet žalobcu v I. rade konať. Je preto potrebné podľa ich názoru vysporiadať sa s touto skutočnosťou, a preto majú za to, že táto spôsobuje nedostatok samotného návrhu na začatie konania, a je potrebné ho z tohto dôvodu zamietnuť. Ak by odhliadli od skutočnosti nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti Onep, majú za to, že v danom prípade nie je preukázaný naliehavý právny záujem, a to tak na strane žalobcu v I. rade, ako aj žalobcu v II. rade. Pokiaľ ide o žalobcu v II. rade, tak tento nie je žiadnou zo zmluvných strán, ktorých platnosť sa v tomto konaní žiada, ich určenie neplatnosti, a teda aj samotné rozhodnutie o tejto veci nemá žiaden vplyv na hmotno-právne postavenie žalobcu v II. rade a rozhodnutie o podanom návrhu nijako neovplyvňuje jeho situáciu alebo status, a vo vzťahu k jeho osobe je úplne neopodstatnené. Žalobcovia, resp. žalobca v II. rade doteraz neuviedli, aký právny záujem má žalobca v II. rade na výsledku tohto konania, a čo ním sleduje, resp. ako má tento vo vzťahu k jeho osobe upraviť právne vzťahy resp. preukázať a splniť účely určovacej žaloby, ktorým je predovšetkým preventívny charakter, ustálenie resp. stanovenie právneho základu medzi účastníkmi konania. Vo vzťahu jeho osoby, ako žalobcu v II. rade voči žalovanému v I. rade, a žalovanému v II. rade nie je možné. Pretože žiadne právne spojenie cez namietanú platnosť právnych úkonov, ktoré sú predmetom tohto konania medzi nimi nie je. Aj v prípade žalobcu v I. rade tu nie je daný naliehavý právny záujem a ani doteraz v tomto konaní nebolo jasne uvedené v čom má tento naliehavý právny záujem spočívať, pričom tento má opätovne splniť funkciu určovacej žaloby, ktorá v danom prípade nie je daná, pretože rozhodnutie v tomto prípade nebude viesť k nejakému jednoznačnému ustáleniu právnych vzťahov, a to aj práve preto, že v danom prípade sa už vedie konanie o plnenie z týchto zmlúv, čo tiež aj v zmysle judikatúry spôsobuje konzumáciu určovacej žaloby v prospech žaloby o plnenie, kde v prípadnom konaní o plnenie sa vyrieši aj otázka samotnej platnosti uvedených zmlúv, a teda či bude konkrétne právo z týchto zmlúv priznané, pričom samotné rozhodnutie v tejto veci neodstráni, a nevyrieši otázku plnenia, ktorá sa vedie v inom konaní. Ide o konanie vedené Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 27CbZm 9/2009, kde už bol čiastočne uplatnený nárok na plnenie zo strany žalovaného v I. rade voči žalobcovi v I. rade. Pričom aj odhliadnuc od už prebiehajúceho ním spomínaného konania o plnenie, tu nie je daný právny záujem, nakoľko z predmetných zmlúv žalovaný v I. rade nikdy neumožnil plniť, a ani neplnil, teda obsah právnych vzťahov nebol vykonávaný, nakoľko zo strany žalobcu v I. rade bola úplná pasivita, resp. odmietnutie na plnenie týchto záväzkov, a teda už aj s odstupom času a s prihliadnutím na súčasný stav, a to jednak majetkovo - právny ako aj skutkový, toto konanie nemá pre účastníkov žiadny právne relevantný význam, už je možné len vysporiadať len uplatnené nároky na plnenie. Čo v tomto konaní nie je možné odstrániť. V záujme hospodárnosti konania, uviedol, že firma ONEP, ktorá tu vystupuje ako žalobca v I. rade, je v podstate zrejme v situácii, keď nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiaden majetok, celé konanie sa javí ako bezúčelné, samotná platnosť zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca tu domáha, by zanikla tak či tak uplynutím doby, čo má tiež vplyv na naliehavý právny záujem v tejto veci, pričom na základe týchto zmlúv - mandátnej a odberateľskej sa nikdy neplnilo a z dôvodu uplynutia doby ani plniť nemôže bez ohľadu na výsledok tohto sporu.
Právna zástupkyňa žalobcu v I. rade vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v I. rade poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktoré sa nachádza na č.l.316 tohto spisu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu na zamietnutie návrhu na späťvzatie žaloby a poukázala na stranu 5 predmetného rozhodnutia, kde krajský súd uvádza: „že dôvodnosť tvrdení žalobcu v I. rade môže súd zistiť len na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých účastníkmi konania predložených dôkazov“. Čo sa týka údajného neodstránenia právnych vzťahov a neustálenia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, tak k tejto námietke uvádza, že žaloba o plnenie, ktorá bola spomenutá, vedie sa v konaní 27CbZm 9/2009. Jedná sa o plnenie v súvislosti so zmenkovým vzťahom, a v tomto konaní v nijakom prípade nemôže byť posudzovaná platnosť prípadne neplatnosť záložných zmlúv, ktorých neplatnosti sa účastníci domáhajú v tomto konaní. Takisto mandátnej a odberateľskej zmluvy ako celku. Prípadné zamietnutie žaloby na plnenie vedené pod sp. zn. 27CbZm 9/2009 nemôže mať za následok výmaz záložného práva z centrálneho registra záložných práv, a teda podľa ich názoru, je tu nepochybne naliehavý právny záujem na vedení tohto konania. Len poukazuje na skutočnosť, že konanie vedené pod sp. zn. 27CbZm 9/2009, bolo právoplatne prerušené do skončenia tohto konania,
nakoľko mal konajúci súd za to, že sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá je dôležitá pre rozhodnutie súdu a má za to, že má v tejto veci rozhodnúť Okresný súd Košice I v tomto konaní. Daný zmenkový právny vzťah, kde bola podaná žaloba na plnenie nie je jediným finančným nárokom, ktorý tieto zmluvy, teda mandátna zmluva aj odberateľská zmluva, predpokladajú, žeby mohol vzniknúť medzi účastníkmi konania, a teda napriek tomu, že tu bola čiastočne uplatnená žaloba zo strany žalovaného v I. rade, na plnenie, stále preto existuje naliehavý právny záujem, na rozhodnutí o neplatnosti týchto zmlúv. Čo sa týka žalobcu v II. rade, tento vstúpil do konania, ako majoritný spoločník žalobcu v I. rade, ktorý má záujem na výsledku tohto konania, a vstúpil do konania v čase, keď existovala dôvodná obava, ktorá sa aj naplnila, že žalovaný v II. rade vystupujúc ako konateľ žalobcu v I. rade podá späťvzatie uvedenej žaloby.
Právny zástupca žalovaných k terajším tvrdeniam právnej zástupkyne žalobcov uviedol, že aj keď táto poukázala na časť odôvodnenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol zamietnutý návrh na späťvzatie žaloby, tak toto sa zaoberalo samotným právnym úkonom späťvzatia žaloby, a nie legitimáciou účastníkov konania, pričom dnes je nesporné a nepochybné, že tieto osoby, aj keď boli zapísané v obchodnom registri, boli neplatne vymenované, a teda neboli v skutočnosti orgánom oprávneným za žalobcu v I. rade konať. Čo potvrdili už spomínané rozhodnutia o vyslovení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. A teda aj keď Krajský súd v Košiciach uviedol, že dôvodnosť je možné preukázať v tomto konaní, tým len uviedol a potvrdil, že sa zaoberá len samotným právnym úkonom späťvzatia žaloby, pričom samotnou podstatnou náležitosťou určovacej žaloby je naliehavý právny záujem, ktorého existenciu namietame. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v II. rade uvádzala naliehavý právny záujem vo vzťahu k žalovanému v II. rade, tak jej vymedzenie právneho záujmu nebolo akýmsi vymedzením naliehavého právneho záujmu, pretože akási dôvodná obava v čase vstupu tohto účastníka do konania nie je v súčasnosti ani vtedy legitímnym dôvodom na vystupovanie ako žalobca, pretože samotná táto skutočnosť opätovne nemá žiaden vplyv k platnosti posudzovaných právnych úkonov. Opätovne poukázal aj na skutkový stav, a to vedomosť žalovaných o tom, že majetkové pomery žalobcu sú v takom stave, že reálny predmet napádaných zmlúv v súčasnosti ani neexistuje, a preto aj samotný výkon záložných práv alebo nárokov, ktoré ich zriadením boli zabezpečené reálne ani nie je možný.
Právna zástupkyňa žalobcu v I. rade taktiež uviedla, že informácie žalovaných o majetkových pomeroch žalobcu v tomto konaní ohľadne naliehavého právneho záujmu nie sú relevantné, nakoľko bolo tu zriadené záložné právo k hnuteľným veciam k vybaveniu, a to k výrobným linkám a iným hnuteľným veciam, ktoré sú špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva zo 17. 1. 2008. Nedošlo podľa jej informácií k zániku záložného práva, k uvedeným veciam, to znamená, že naliehavý právny záujem podľa ich názoru tu stále je. A konanie vedené pod sp. zn. 27CbZm/9/2009 nekonzumuje v celom rozsahu naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti týchto zmlúv.
Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2016 právna zástupkyňa žalobcov okrem iného uviedla, že žalovaný Ing. T. podpisom predmetných zmlúv porušil záväzky spoločnosti ONEP, ktorej bol konateľom, a ku ktorej mal povinnosť sa správať s odbornou starostlivosťou a takisto zachovávať povinnosť loajality voči Slovenskej sporiteľni, pričom je evidentné aj z uvedených listín, že porušil zmluvy, ktoré sám v mene spoločnosti ONEP uzatváral so Slovenskou sporiteľňou, pričom dodatočné zabezpečenie bolo poskytnuté len na základe osobnej iniciatívny, a osobnej intervencie majetku alebo vlastníctva žalobcu v II. rade, a nakoľko táto žaloba je postavená na rozpore v konaní Ing. T. ako konateľa spoločnosti ONEP s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, tento dôkaz bol predložený na preukázanie rozporu týchto zmlúv s uvedeným.
V danom konaní boli predložené zmluvy, ktoré boli uzatvorené žalovaným Ing. T., v zmysle ktorých došlo k zacykleniu spoločnosti ONEP ako žalobcu, kde bol žalobca zaviazaný počas celej doby zmluvy vyrábať na zvýšené dodávateľské ceny navýšené o 30 percent v zmysle mandátnej zmluvy, dodávať tomu istému subjektu, ktorý už na vstupe pri nákupe ako mandatár zarobil 30% z nákupnej ceny tovaru, za ceny znížené podľa starých cenníkov, a tým pádom dotovať odberateľa a zároveň aj mandatára, a žalovaného v tomto konaní spoločnosť PA TRADE. Táto by pri odbere zarobila okrem trhovej ceny aj rozdiel medzi pôvodnou cenníkovou cenou a novou trhovou cenou. Takisto tieto zmluvy boli uzatvorené so zákazom udeleným Slovenskou sporiteľňou ako záložným veriteľom žalobcu, teda spoločnosti ONEP, o čom mal žalovaný v II. rade Ing. T.l ako konateľ spoločnosti ONEP plnú vedomosť. Podľa súčasnej ustálenej judikatúry prevláda názor, že okrem zásady poctivého obchodného styku v obchodných záväzkových vzťahoch nachádzajú uplatnenie aj predpisy odkazujúce na dobré mravy, konkrétne ust.
§ 39 O.s.p., ktoré ustanovuje, že pokiaľ je obsah právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi, ak tu môže ísť aj o úkon obchodno-právny, je neplatný v zmysle spomenutého ustanovenia. V tomto poukázala na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica 52Cbi 82/2005, prípadne na rozhodnutie KS v Trenčíne, spisová značka 8Cob/110/2012, a takisto na rozhodnutie NS SR 4Obo/44/2012, ktoré sa zaoberajú osobitnou úpravou právnych úkonov právnych záväzkových vzťahov. Aj keď pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde tu o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu, podľa konkrétnych okolností, z hľadiska jeho rozporu, zo základnými v spoločnosti všeobecne uznávanými platnými morálnymi normami. V judikatúre európskej sa tento pojem vyjadruje formuláciou ako pocit spolupatričnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí, ktorá napriek svojej vážnosti zabraňuje tomu, aby hlavným meradlom pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi, boli normy uznávané tým
- ktorým sudcom. V publikovanom rozhodnutí, 4ObO 4/2012, dovolací senát obchodného kolégia NS SR vymedzil dobré mravy ako správanie obvyklé, poctivé, a spravodlivé, zodpovedajúce základným v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. V našom prípade podpis zmlúv, ktoré znemožnili spoločnosti ONEP, vykonávať riadne svoju činnosť za účelom, ktorým bola zriadená, produkovať zisk, možno jednoznačne vyhodnotiť ako zmluvy morálnym zásadám spoločnosti odporujúce. Preto má žalobca za to, že tieto zmluvy sú neplatné, navrhuje, aby súd jeho žalobe vyhovel.
Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2016 právny zástupca žalovaných okrem iného uviedol, že žalobu považuje za nepodloženú, tvrdenia v nej uvedené za nepreukázané, postavené na domnienkach, na pocitoch a má za to, že ani neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tomto konaní je žalobcom v II. rade osoba, ktorá nikdy nebola účastníkom právnych úkonov, ktorej ani nevznikli žiadne povinnosti, ktorý nebol účastníkom predmetných zmlúv, a ktorý účasť v tomto konaní opiera len o to, že je spoločníkom spoločnosti. Má ale za to, že nemá žiadnu aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Zároveň v tomto konaní žalovaným v II. rade je Ing. T. ktorý rovnako nebol účastníkom namietaných právnych úkonov a nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Úkony boli uzavreté medzi žalobcom v I. rade a žalovaným v I. rade. Má teda za to, že Ing. T. ako žalovaný v II. rade, ktorý konal za žalobcu v I. rade nemá v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu na určenie neplatnosti právnych úkonov. Pokiaľ sa týka vzťahu medzi účastníkmi právnych úkonov, a teda žalobcom v I. rade a žalovaným v I. rade, považuje žalobu za absolútne nepodloženú, tvrdenie, o akomsi rozpore s dobrými mravmi, za absolútne nepodložené, a v podstate už aj za nepreukázateľné. A pokiaľ sa v tomto konaní argumentuje dobrými mravmi, tak len poukazuje na postup žalobcu v II. rade - ako spoločníka žalobcu v I. rade - ktorého výsledkom boli aj právoplatné rozhodnutia súdov o neplatnosti uznesení valných zhromaždení, to len na margo dobrých mravov, a na akési snahy o ovládnutie spoločnosti, ktoré sú rovnako tvrdenia nepodložené a nepreukázané. Rovnako má za to, že žalobca v tomto konaní nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalobca v II. rade na dnešnom pojednávaní sám potvrdil, že žalobca v I. rade nevykonáva žiadnu činnosť od roku 2008 t.j. práve od doby, kedy v dôsledku neplatných uznesení valného zhromaždenia žalovaný v II. rade prestal byť v spoločnosti činný. Zároveň od tohto momentu je možné skonštatovať, že žalobca v I. rade v podstate ukončil celú svoju činnosť a to bez toho, žeby na to mal akýkoľvek vplyv - na namietané právne úkony. Pretože tieto úkony žalobca v I. rade nikdy neplnil. Z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu, absencie aktívnej a pasívnej legitimácie, nepreukázania zákonných dôvodov neplatnosti žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 06.09.2007 uzatvoril žalobca so Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom predaji č. 9930196 na základe ktorej žalobca čerpal od Slovenskej sporiteľne a.s. úver vo výške 162.327,38 eur na kúpu výrobnej linky trapézových profilov T-50/T-29. Na zabezpečenie tejto pohľadávky zriadil žalobca v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. záložné právo na predmetnú linku s tým, že žalobca sa ako záložca zaviazal podať návrh na registráciu tohto záložného práva do centrálneho registra záložných práv a pod hrozbou zmluvných pokút sa zaviazal nezaťažiť a ani iným spôsobom neobmedziť práva záložného veriteľa k predmetu zálohu.
Z úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel Sro, vložka číslo: 10875/V súd zistil, že Ing. N. T. - žalovaný v II. rade - bol konateľom žalobcu v I. rade do dňa 31.01.2008, spoločníkmi boli v rozhodnom čase žalobca v II. rade s vkladom 5643 EUR a žalovaný v II. rade s vkladom 996 EUR.
Z úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel Sro, vložka číslo: 15695/V súd zistil, že v rozhodnom čase boli konateľmi Ž. D. V.. M. : V.. C. Š. Z. N.. C. C. , spoločníkmi boli v rozhodnom čase Ing. C. Š., N.. C. C. Z. V.. V. Y..
V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.01.2008 Odberateľskú zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2) a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, Dodatok č. 1 k odberateľskej zmluve dňa 28.1.2008, V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.01.2008 v mene žalobcu v I. rade so žalovaným v I. rade Mandátnu zmluvu, uzatvorenú podľa § 566 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení.
Z čl. I bodu 1.1 vyššie uvedenej Odberateľskej zmluvy okrem iného vyplýva, že žalobca v I. rade - ako dodávateľ - sa zaviazal dodávať žalovanému v I. rade - ako odberateľovi - v priebehu nasledujúcich piatich rokov od podpisu tejto zmluvy exkluzívnym a výhradným spôsobom všetky svoje výrobky a tovar špecifikovaný v tomto článku a odberateľ sa zaviazal riadne dodaný tovar odobrať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Z čl. I bodu 1.2 vyššie uvedenej Odberateľskej zmluvy okrem iného vyplýva, že sa odberateľ zaväzuje, že svoj odber výrobkov a tovaru zvýši do tej miery a v takej výške, aby do piatich kalendárnych rokov od uzavretia tejto zmluvy zvýšil ročný obrat dodávateľa dvojnásobne oproti obratu dosiahnutému dodávateľom v roku 2007. Vyhodnotenie splnenia tohto záväzku sa uskutoční 17.1.2013 za účasti oboch zmluvných strán. Podkladom pre vyhodnotenie bude preukázaný obrat dodávateľa za rok 2007 a preukázaný obrat dodávateľa za rok 2012. Z čl. II bodu 2.1 vyššie uvedenej Odberateľskej zmluvy okrem iného vyplýva, že dodávateľ bude pre odberateľa vykonávať dodávky svojich výrobkov a tovaru exkluzívnym a výhradným spôsobom, pod čím sa na účely tejto zmluvy rozumie, dodávateľ bude predávať alebo inak scudzovať svoje výrobky a tovar len odberateľovi a žiadnemu inému subjektu a to od podpisu tejto zmluvy. Ďalej bude táto exkluzivita spomínaná tiež ako výhradné právo odberateľa na odber výrobkov a tovaru od dodávateľa. V čl. IV vyššie uvedenej Odberateľskej zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvné pokuty. Pre prípad porušenia tejto zmluvy špecifikovaný v jednotlivých bodoch tohto článku bol žalobca v I. rade povinný žalovanému v I. rade uhradiť zmluvné pokuty vo výške 10000000,- Sk, 30% z účtovnej ceny výrobkov a tovaru, ktoré žalobca v I. rade scudzil tretiemu subjektu, 100000,- Sk a 10000000,- Sk. Pre prípad nesplnenia záväzku v bode 1.2 zmluvy bol žalobca v I. rade oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50000000,-Sk , pokiaľ nepreukáže, že k splneniu nedošlo z dôvodov na strane žalobcu v I. rade. V čl. V vyššie uvedenej Odberateľskej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že túto zmluvu uzatvárajú na dobu určitú a to do 17.1.2013. Prílohou k Odberateľskej zmluve bola špecifikácia výrobkov a tovaru žalobcu v I. rade a jeho predajných cien.
Z Dodatku č. 1 k Odberateľskej zmluve zo dňa 28.1.2008 vyplýva úprava článku VI. týkajúceho sa zabezpečenia pohľadávok žalovaného v I. rade a to hnuteľným majetkom žalobcu v I. rade
Z článku I bodu 1.1 vyššie uvedenej Mandátnej zmluvy okrem iného vyplýva, že sa žalovaný v I. rade - ako mandatár zaväzuje pre žalobcu v I. rade - ako mandanta vykonávať exkluzívnym spôsobom v mene a na účet žalobcu v I. rade nákup všetkých materiálov, surovín a zariadenia potrebného na prevádzku výrobnej a obchodnej činnosti a to spôsobom dohodnutým v tejto zmluve a za odmenu dohodnutú v tejto zmluve. Z článku I bodu 1.2 vyššie uvedenej Mandátnej zmluvy okrem iného vyplýva, že žalobca v I. rade sa zaväzuje využívať na nákup materiálov, surovín a zariadenia potrebného na prevádzku mandanta výhradne služby žalovaného v I. rade a zároveň sa zaväzuje žalovanému v I. rade za činnosti uvedené v tejto zmluve zaplatiť dohodnutú odmenu. Z článku III bodu 1 vyššie uvedenej Mandátnej zmluvy okrem iného vyplýva odmena žalovaného v I. rade , ktorá bude predstavovať 30% nákupnej ceny tovaru dohodnutej v zmluvách. V čl. IV vyššie uvedenej Mandátnej zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvné pokuty. Pre prípad porušenia tejto zmluvy špecifikovaných v jednotlivých bodoch tohto článku bol žalobca v I. rade povinný žalovanému v I. rade uhradiť zmluvné pokuty vo výške 1000000,-Sk, 30% z kúpnej ceny materiálu nadobudnutého žalobcom v I. rade inak, ako prostredníctvom žalovaného v II. rade, 100000,- Sk. Zmluvnú pokutu vo výške 60000000,- Sk pokiaľ prostredníctvom žalovaného v I. rade nenakúpi tovar v celkovej hodnote aspoň 100.000.000,- Sk za každý kalendárny rok od uzavretia tejto zmluvy.
V čl. V vyššie uvedenej Mandátnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že túto zmluvu uzatvárajú na dobu určitú a to do 17.1.2013.
Z Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve zo dňa 28.1.2008 vyplýva úprava článku VII. týkajúceho sa zabezpečenia pohľadávok žalovaného v I. rade a to hnuteľným majetkom žalobcu v I. rade
V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.1.2008: Zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok uzatvorenú podľa § 151a - 151md a nasl. zákona č. 540/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávok z Odberateľskej zmluvy zo dňa 17.01.2008. Z čl. 1 bodu 1.2. tejto zmluvy okrem iného vyplýva, že sa záložné právo zriaďuje do výšky pohľadávok s príslušenstvom žalovaného v I. rade ako záložného veriteľa a voči žalobcovi v I. rade ako záložcovi. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa voči záložcovi zabezpečuje je 100.000.000,- Sk. Hodnota zálohu špecifikovaného v čl. 1.2. predstavuje na účely tejto zmluvy sumu 30.000.000,- Sk. Z článku 2 bodu 2.3.1 tejto zmluvy okrem iného vyplýva, že záložné právo z tejto zmluvy zaniká ukončením platnosti a účinnosti Odberateľskej zmluvy a súčasným vyrovnaním pohľadávok medzi záložcom a záložným veriteľom, prípadne pokiaľ by platnosť zmluvy skončila skôr, nezanikne záložné právo skôr ako úplným vysporiadaním všetkých záväzkov a pohľadávok podľa Odberateľskej zmluvy zo dňa 17.1.2008.
Dňa 28.01.2008 uzatvoril V.. N. T. v mene žalobcu so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok, predmetom ktorého bola okrem iného špecifikácia hnuteľného majetku žalobcu v I. rade, ktorý tvoril záloh.
V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.1.2008: Zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok uzatvorenú podľa § 151a - 151md a nasl. zákona č. 540/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávok z Mandátnej zmluvy zo dňa 17.01.2008. Z čl. 1 bodu 1.2. tejto zmluvy okrem iného vyplýva, že sa záložné právo zriaďuje do výšky pohľadávok s príslušenstvom žalovaného v I. rade ako záložného veriteľa a voči žalobcovi v I. rade ako záložcovi. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa voči záložcovi zabezpečuje je 100.000.000,- Sk. Hodnota zálohu špecifikovaného v čl. 1.2. predstavuje na účely tejto zmluvy sumu 15.000.000,- Sk. Z článku 2 bodu 2.3.1 tejto zmluvy okrem iného vyplýva, že záložné právo z tejto zmluvy zaniká ukončením platnosti a účinnosti Mandátnej zmluvy a súčasným vyrovnaním pohľadávok medzi záložcom a záložným veriteľom, prípadne pokiaľ by platnosť zmluvy skončila skôr, nezanikne záložné právo skôr ako úplným vysporiadaním všetkých záväzkov a pohľadávok podľa Odberateľskej zmluvy zo dňa 17.1.2008. Z článku 2.3.2 tejto zmluvy, záložné právo zaníká vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom.
Dňa 28.01.2008 uzatvoril V.. N. T. v mene žalobcu so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok, predmetom ktorého bola okrem iného špecifikácia hnuteľného majetku žalobcu v I. rade, ktorý tvoril záloh.
Z jednotlivých Potvrdení o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv (NCRzp) z dní 25.1.2008, 4.2.2008 vyplývajú zápisy registrácie záložného práva na základe vyššie uvedených záložných zmlúv a ich dodatkov, pričom predmetom zálohu boli hnuteľné vecí žalobcu v I. rade v prospech žalovaného v I. rade z pohľadávok vyplývajúcich z vyššie uvedenej Odberateľskej zmluvy a Mandátnej zmluvy v znení ich dodatkov.
Žalobca uzatvoril s pracovníčkou D. S., H. XXXX/XX, Y. dňa 01.07.2001 Pracovnú zmluvu s dohodnutou mzdou vo výške 4.400,- Sk mesačne, dňa 01.06.2007 Doplnok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2001 a dňa 17.06.2002 Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 22.11.2007 uzatvoril žalobca zastúpený konateľom V.. N. T. s menovanou pracovníčkou Pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení s dohodnutou mzdou vo výške 26.000,- Sk mesačne a dňa 22.01.2008 Dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú podľa zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v platnom znení, podľa ktorej má vyššie uvedená pracovníčka nárok na odstupné voči žalobcovi vo výške 468.000,- Sk.
Dňa 01.06.2006 uzatvoril žalobca s pracovníčkou R. R., Y. XXX/X, Y. Pracovnú zmluvu a dňa 01.01.2007 Doplnok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.06.2006 s dohodnutou mzdou vo výške 9.000,- Sk mesačne. Dňa 01.01.2008 uzatvoril žalobca zastúpený konateľom V.. N. T. s touto pracovníčkou Pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení s dohodnutou mzdou vo výške 27.000,- Sk mesačne a dňa 30.01.2008 Dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení, podľa ktorej má vyššie uvedená pracovníčka nárok na odstupné voči žalobcovi vo výške 351.000,- Sk.
Dňa 01.01.2008 uzatvoril žalobca zastúpený konateľom V.. N. T. G. C. F. Q., W. XX, Y. Pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení s dohodnutou mzdou vo výške 25.000,- Sk mesačne a dňa 30.01.2008 Dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení, podľa ktorej má vyššie uvedená pracovníčka nárok na odstupné voči žalobcovi vo výške 300.000,- Sk.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 19.mája 2009, č. k. 26 Cb/55/2008-120 právoplatným dňa 31.3.2010 určil, že všetky uznesenia valných zhromaždení spoločnosti ONEP, s.r.o. z dní 31.1.2008 a 11.2.2008 sú neplatné. Išlo o uznesenia, ktorými bol Ing. T. - žalovaný v II. rade - odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti ONEP, s.r.o. a Ing. M. I. bol menovaný za nového konateľa a následne V.. M. I. bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti ONEP, s.r.o. a N. G. - žalobca v II. rade - bol menovaný za nového konateľa spoločnosti.
Z podania spoločnosti Slovenská sporiteľňa zo dňa 8.2.2008 adresovaného žalobcovi v II. rade okrem iného vyplýva, že dňom 17.1.2008 došlo u dlžníka ONEP s.r.o. ku zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky, ktorá skutočnosť je v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2003 považovaná za prípad porušenia a preto je veriteľ oprávnený uvedeným dňom vyvodiť tie dôsledky, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere ako dôsledky prípadu porušenia.
Z podania spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 19.12.2008 adresovaného žalobcovi v II. rade ako konateľovi žalobcu v I. rade okrem iného vyplýva, že veriteľ týmto potvrdzuje, že v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2003 nastal dňa 25.1.2008 prípad porušenia, čím došlo aj k zhoršeniu vymožiteľnosti úveru a preto veriteľ môže voči žalobcovi v I. rade vyvodiť dôsledky, napr. vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, požadovať zvýšenie zabezpečenia úveru. Prípad porušenia nastal, keď dlžník, v zastúpení Ing. T. bez súhlasu veriteľa zriadil dňa 25.1.2008 záložné právo na svoj majetok v prospech žalovaného v I. rade. Veriteľ následne obmedzil ďalšie čerpanie úveru a požiadal konateľa dlžníka N. G. o realizáciu opatrení za účelom zabezpečenia návratnosti finančných prostriedkov poskytnutých veriteľom.
Z výsluchu D. R., v čase výsluchu konateľa žalobcu v I. rade okrem iného vyplýva , že od marca roku 2010, žalobca v I. rade nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Zo žiadnej strany, teda ani zo strany potenciálnych zákazníkov alebo nebol vôbec oslovený. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom záložného práva sa momentálne nachádzajú na Južnej triede č.66 v spoločnosti Blisteel. Tento hnuteľný majetok sa nachádza v hale spoločnosti Blisteel. Tieto stroje sa nachádzajú v tejto hale, nemá vedomosť o tom, žeby spoločnosťou Blisteel na uvedených strojoch vykonávala nejakú podnikateľská činnosť. Čo sa týka samotného majetku uviedol, že žalobca v I. rade nemá žiaden nehnuteľný majetok, čo sa týka hnuteľného majetku, je to len ten majetok, ktorý je predmetom záložného práva, resp. zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca v I. rade nemá žiadnych zamestnancov, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť , nemá žiadne príjmy. V prípade úspechu v spore by mala spoločnosť ONEP záujem o pokračovaní vo výrobe, avšak žalobca v I. rade v súčasnosti nemá žiadne finančné prostriedky. Počas jeho činnosti ako konateľa, neboli žalobcom v I. rade žiadne výrobky predávané a ani žiadna činnosť nebola v spoločnosti vedená. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či má vedomosť, či hnuteľné veci, ktoré sú predmetom záložného práva a nachádzajú sa na Južnej triede č.66, sú využívané, alebo nie sú využívané iným subjektom, účastník uviedol, že spoločnosť Blisteel má tieto hnuteľné veci v hale, určite niektorú z tých liniek ona využije na svoju výrobu, ktorú spoločnosť Blisteel realizuje. Nevedel však uviesť, na základe akého právneho titulu spoločnosť Blisteel uvedené stroje využíva. Rovnako nevedel uviesť, akým spôsobom žalobcovi bráni mandátna zmluva resp. zasielateľská zmluva, ktorých neplatnosti sa v tomto konaní domáha, pri vykonávaní podnikateľskej činnosti. Kontrolu, či uvedené
hnuteľné veci nachádzajúce sa v spomínanej hale urobil v roku 2013, a uviedol, že tieto stroje sa tam do dnešného dňa nachádzajú. Tými strojmi myslel iba výrobnú linku, s ostatnými hnuteľnými vecami sa nezaoberal. Rovnako nevedel ani ohodnotiť dané hnuteľné veci. Rovnako uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby žalobca v I. rade mal vo vlastníctve aj iný majetok, okrem toho, ktorý sa nachádza v uvedenej hale.
Z výsluchu N. G., žalobcu v II. rade a v čase výsluchu konateľa žalobcu v I. rade, okrem iného vyplýva, že zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, a boli podpísané bývalým konateľom p. V.. T., tak sa z našej strany, teda z jeho strany ako fyzickej osoby, tak isto zo strany žalobcu v I. rade, javia ako značne nevýhodné, a to z pohľadu vstupu ako aj výstupu do spoločnosti ONEP. Tieto zmluvy boli postavené značne jednostranne zvýhodnené pre žalovaného v I. rade. Žalovaný v I. rade mal zarábať tak na vstupe aj na výstupe, a žalobca, mal prerábať tak na vstupe ako aj na výstupe. Vo výsluchu ďalej uviedol, že pán T. mu poslal veľmi dlhý email, v ktorom mu popisoval jeho rozhodnutie , že vykonal protiopatrenia na to, aby zabezpečil jeho podiel, ktorý chcel dostať od neho, nakoľko on mu ho údajne nechcel dať, resp. prepísať na neho. Celý email sa niesol v tom, že on mu mal prepísať väčšinový podiel, resp. previesť na jeho osobu, v spoločnosti ONEP. A pokiaľ toto nebude, resp. nebolo vykonané, tak za tým účelom boli podpísané zmluvy so žalovaným v I. rade, ktoré tvorili prílohu tohto emailu, avšak neboli podpísané, a neobsahovali žiadne prílohy. Následne asi o dva - tri dni na to ho kontaktovali pracovníci alebo vrchní riadiaci pracovníci zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, p. V.. Y. Z. C.. V.. Š., ktorí žiadali osobné stretnutie, za účelom vysporiadania úveru, ktorý bol pre spoločnosť ONEP poskytnutý. Pri osobnom stretnutí mu bolo týmito pánmi oznámené, že všetok majetok bol v spoločnosti ONEP založený pre spoločnosť PA TRADE, ako aj majetok, ktorý bol vo vlastníctve Slovenskej sporiteľne, to znamená, že tam bol nejaký stroj, ktorý bol leasingovaný alebo na splátky od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a tento bol taktiež založený. Po tomto bol nimi vyzvaný, aby buď vyplatil celú dlžnú sumu, asi 23 miliónov korún, alebo previedol tento úver na inú spoločnosť, ktorá by sa zaručila iným majetkom za tento úver. Vzhľadom na to, že nedisponoval týmito finančnými prostriedkami, previedol tento úver na inú spoločnosť, na spoločnosť Krymont, s.r.o. Zhruba po 2 týždňoch ho opätovne títo pracovníci kontaktovali, že aj na spoločnosť Krymont je dodatočne urobená ťarcha - záložné právo v registri záložných práv, kde táto spoločnosť Krymont je spoluzodpovedná , sa spoluzaväzuje za spoločnosť ONEP za záväzky žalobcu v I. rade voči žalovanému v I. rade. Po tomto bolo nutné tento úver previesť na ďalšiu spoločnosť, kde táto pohľadávka bola zo strany Sporiteľne založená majetkami. Účastník ďalej uviedol, že žalobca v I. rade nevykonáva od roku 2008 žiadnu činnosť. Stroje, ktoré majú byť predmetom tohto záložného práva sa nachádzajú, na Južnej triede 406, Košice, v hale, ktorá je vlastníctvom spoločnosti Bliss, ktorej je on majiteľom. Žalobca v I. rade v rozhodnom období, teda roku 2007-2008, mal výrobné priestory v tej istej hale, v akej sú tieto zariadenia, stroje. Tieto stroje boli od začiatku nákupu umiestnené v tej istej hale ako sú umiestnené aj teraz.
Z výsluchu V.. C. Š., konateľa žalovaného v I .rade, okrem iného vyplýva, že zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú on nepodpisoval , ale podpisoval ich N.. C., ktorý uvedené zmluvy na jeho požiadanie pripravil. Išlo vlastne o to, že V.. T. ako konateľa žalobcu v I. rade zaťažoval obchod, teda predaj výrobkov, nákup materiálov na výrobu výrobkov, ktoré vyrábala spoločnosť ONEP, teda V.. T. týmito zmluvami chcel odbremeniť žalobcu v I. rade, teda seba ako konateľa od predaja týchto výrobkov a nákupu materiálu na ich výrobu, a na základe uvedených skutočností boli uzatvorené aj tieto zmluvy. N.. C. oslovili, aby pripravoval uvedené zmluvy, z dôvodu, aby zmluvy boli uzavreté na tretiu firmu, pretože p. V.. T. bol konateľom žalobcu v I. rade, on bol zamestnancom vo firme Plastokno, a preto potrebovali nejakú firmu, na ktorú tieto činnosti týmito zmluvami prejdú, a to bol žalovaný v I. rade. Konateľom žalovaného v I. rade bol v rozhodnom čase pán N.. C.. Následne asi do mesiaca od podpisu uvedených zmlúv došlo medzi N.. C. a ním k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu v danej spoločnosti na neho a zároveň bol N.. C. odvolaný z funkcie konateľa a on bol zvolený do funkcie konateľa tejto spoločnosti. K naplneniu obsahu zmlúv však nedošlo, nakoľko dochádzalo k zmenám v osobe konateľov žalobcu v I. rade, títo boli nedosiahnuteľní, preto sa s nimi ani nedalo nič dohodnúť. Nakoľko žalobca v I. rade je v susedstve spoločnosti žalovaného v I. rade aj spoločnosti Plastokno, jeho vtedajšieho zamestnávateľa, tak mal možnosť vidieť ako z haly žalobcu v I. rade zo dňa na deň bol názov ONEP odstránený a následne tam bol inštalovaný nápis Blissteel. A žiaden obchod sa v zmysle uvedených zmlúv neuskutočnil. Žalovaný v I. rade po tom, čo sa stal konateľom tejto spoločnosti bol pripravený splniť povinnosti vyplývajúce žalovanému v I. rade z uvedených zmlúv. S Ing. T. boli dohodnutí zo začiatku o spolupráci, aby ho uviedol do toho obchodu, konkrétne, teda obchodu, ktorý vykonával dovtedy žalobca v I. rade. Ako zamestnanec spoločnosti Plastokno mal skúsenosti s
predajom plastových okien, a predstava bola taká, že po uzavretí uvedených zmlúv bude žalovaný v I. rade ponúkať pri realizácii stavieb aj produkty žalobcu v I. rade, aj produkty firmy Plastokno. Teda plechy na strechu a plastové okná. Pri obchodnom styku so zákazníkmi by ponúkal tak produkty spoločnosti Plastokno, ako aj produkty spoločnosti ONEP, nakoľko aj po tom, čo sa stal konateľom žalovaného v I. rade, zostal aj zamestnancom spoločnosti Plastokno na plný úväzok. Žalovaný v I. rade v rozhodnom období uzavretia daných zmlúv nemal žiadneho zamestnanca. Uvedená mandátna zmluva však nebola naplnená, nakoľko žalovaný v I. rade od žalobcu v I. rade neobdržal žiadnu objednávku. Na otázku právnej zástupkyne žalobcov, aké kroky podnikol pre získanie odberateľov žalobcu v I. rade, uviedol, že rokovania so záujemcami prebehli, aj ohľadne ponuky produktov žalobcu v I. rade, ale neboli uzatvorené žiadne rámcové ani iné zmluvy s týmito záujemcami, ohľadne predaja výrobkov žalobcu v I. rade. Žalovaný v I. rade sa činnosti, ktorá bola obsahom mandátnej zmluvy a zasielateľských zmlúv aj pre iné spoločnosti okrem žalobcu v I. rade nevenovala. V súčasnosti vykonáva spoločnosť a to obchod s plastovými oknami. Účastník konaní ďalej uviedol, že neuzatváral žiadne zmluvy s tretími osobami, pri ktorých malo dôjsť k predaju, alebo na základe ktorých malo dôjsť k predaju produktov žalobcu v I. rade , nakoľko mandátna zmluva zo strany žalobcu v I. rade nebola naplnená, nakoľko nedostal od žalobcu v I. rade žiadnu požiadavku na nákup materiálu, ani na predaj výrobkov vyrábaných žalobcom v I. rade. V rozhodnom čase po podpise uvedených zmlúv ani nekomunikoval so zástupcami žalobcu v I. rade lebo nebolo s kým, konatelia žalobcu v I. rade neboli dostupní. Nakoľko sa v tom čase rýchlo menili a p. T., s ktorým on mal kontakt, nebol konateľom v tom rozhodnom čase. Skúsenosťami z obchodovania vo firme Plastokno, a takisto personálnym i materiálnym zabezpečením bol pripravený za žalovaného v I. rade naplniť obsah týchto zmlúv, no keďže zo strany žalobcu v I. rade k žiadnej požiadavke naplniť tieto zmluvy nedošlo, nebol dôvod personálne posilniť ani žalovaného v I. rade. Na otázku právnej zástupkyne žalobcov, aby popísal konkrétne, aké kroky mal pripravené ohľadne zabezpečenia uvedených zmlúv, aj čo sa týka personálneho aj materiálneho zabezpečenia , čo sa týka žalovaného v I. rade uviedol, že oslovil zamestnancov spoločnosti Plastokno, takisto mu bolo ponúknuté p. T., ak by obchodné činnosti žalobcu v I. rade prešli uvedenými zmluvami na žalovaného v I. rade, tak aj v spoločnosti ONEP bol voľný personál, ktorý by vedel tieto činnosti realizovať. Žalovaný v I. rade bola spiaca spoločnosť. Podstatou bolo to, či sa založí nová spoločnosť a s ňou budú uzatvorené uvedené zmluvy, alebo sa použije spoločnosť, ktorá existovala a N.. C. ju ponúkol, že je voľná a mohla by sa na účel týchto zmlúv použiť. Jeho nezaujímala história spoločnosti ani jej obrat, on mal úmysel túto spoločnosť použiť práve na realizáciu obsahu uvedených zmlúv. K činnosti žalobcu v I. rade po podpise uvedených zmlúv sa nevedel vyjadriť, po podpise zmlúv mal vedomosť o tom, že došlo k zmene nápisu na hale. Výrobná linka, ktorá tam fungovala, bola v hale a ktorá plnila funkciu výroby uvedených plechov. Výrobný areál, ktorý mal produkovať výrobky - plechy žalobcu v I. rade, sa zmenil na spoločnosť Blissteel, a nebol žiaden kontakt, takže v podstate ani spoločnosť ONEP neexistovala. Linka ostala v hale, je v prevádzke, nakoľko má možnosť ju vidieť, keďže stále v tom areáli pracuje, a keďže je hala označená ako hala Blissteel, predpokladá, že je využívaná zamestnancami spoločnosti Blissteel.
Z výsluchu žalovaného v II. rade V.. N. T. okrem iného vyplýva, že v roku 2007 dospel k záveru, že žalobca v I. rade je už v takom rozsahu, takej veľkosti a dosahuje také obraty, že to už on sám celé riadiť nevládze, hľadal možnosti, riešenia, ako vyriešiť túto situáciu, aby odbremenil seba. Skúšal to najprv zamestnávaním obchodného riaditeľa, v tom čase asi p. Q.. Táto schéma nevyšla, neosvedčila sa táto myšlienka, preto sa rozhodol, že vyrieši tú situáciu tak, že celú obchodnú činnosť prevedie na inú spoločnosť, keďže vychádzal z toho, že človek, ktorý pracuje sám pre seba, je viac motivovaný, ako človek, ktorý pracuje v nejakej spoločnosti. P. Š. poznal dlhé roky, poznal jeho prácu vo firme Plastokno, a následne na základe toho, že mal pocit, že je to ten správny človek, tak mu navrhol formu spolupráce, že on ako osoba by prevzal obchodnú činnosť žalobcu v I. rade, bolo to postavené na jeho osobe a jeho skúsenostiach. Toto rozhodnutie bolo plne v súlade s jeho kompetenciami. Táto situácia, ktorá vznikla, teda to, že mal v spoločnosti ONEP strašne veľa práce s výrobou, s riadením, s obchodom, predajom výrobkov celej spoločnosti, teda všetky výrobné a manažérske funkcie žalobcu v I. rade, nebola krátkodobá, trvala dlho, nakoľko každý rok navyšovali obrat zhruba o 40% a obdobie, kedy boli uzatvorené uvedené zmluvy, bolo obdobím, kedy to už nedokázal fyzicky zvládnuť. V podstate sa to riešilo počas celého roku 2007. Takže si vyhliadol C.. Š. na základe jeho skúseností, a navrhol mu, aby prevzal obchodnú činnosť žalobcu v I. rade, tak ako nákup materiálu na výrobu aj predaj výrobkov žalobcu v I. rade. Jeho cieľom bolo, aby spoločnosť ONEP bola čisto výrobnou spoločnosťou. A takýto spôsob sa mu zdal najjednoduchší a najpraktickejší. O obsahu zmlúv sa dohodli s p. Š., ako bude znieť predmet zmluvy, a po spoločnej dohode to zadali p. N.. C.. Jedným z bodov v zmluve, alebo zmluvách, bolo odovzdanie obchodnej agendy žalobcu v I. rade C.. Š.. To mala byť jeho úloha ako
konateľa, ale k tomu už nedošlo, nakoľko ho p. D. zbavil funkcie konateľa. Toto zbavenie prebehlo valným zhromaždením, ktorých uznesenia súd právoplatne vyhlásil za neplatné. Uvedené zmluvy za žalobcu podpisoval on a za žalovaného v I. rade N.. C.. Medzi ním a p. Š. a N.. C. bola dohoda, že po uzatvorení uvedených zmlúv N.. C. prevedie svoj obchodný podiel na p. Š., Ž. G. C.. Š. stane spoločníkom a konateľom žalovaného v I. rade. Po podpise uvedených zmlúv spoločnosť ONEP začal aj pripravovať na prevod obchodu ako takého, že dôjde k prevodu aktivít žalobcu v I. rade týkajúcich sa predaja výrobkov, nákupu materiálu na inú spoločnosť, na žalovaného v I. rade. Už rozprával aj so zamestnancami ONEP, ktorí by sa v spoločnosti ONEP stali aj nadbytočnými, a niektorých už aj prepustil, pričom postupne mali ísť aj ďalší. S tým, že dohoda medzi nimi a ním ako konateľom ONEP bola taká, že keď sa dohodnú so žalovaným v II. rade, na podmienkach, tak ich žalovaný v I. rade zamestná, ale s tým, že to už v jeho kompetencii nebolo, ovplyvniť prijatie alebo neprijatie. O tom by rozhodoval p. Š.. Z ekonomického hľadiska podľa neho bola táto odberateľská zmluva výhodná pre žalobcu v I. rade, lebo zabezpečovala vyšší obrat, a tým pádom aj vyšší zisk, dokonca to mali zabezpečené aj zmluvnými pokutami. A aj s poukazom na možnú infláciu v období 5 rokov, sú dnes ceny výrobkov, ktoré vtedy vyrábala spoločnosť ONEP nižšie ako boli pred 5 rokmi. Teda spoločnosť ONEP by mala v období toho 5. roku rádovo vyšší obrat. Ďalšia výhodnosť takejto zmluvy bola, že tým, žeby sa spoločnosť ONEP venovala iba výrobe, vedela by znížiť výrobné náklady na výrobu týchto výrobkov. Keby aj nenastal ten stav, že je nižšia cena výrobkov ako bola predtým, teda v roku 2007-2008, spoločnosť ONEP by získavala na tom, že by sa znížili výrobné náklady, a tým by sa zvýšila marža výrobkov. Na otázku, či spoločnosť ONEP oznamovala doterajším odberateľom, že boli uzatvorené mandátne a odberateľské zmluvy uviedol, že odberateľom mal ísť oficiálny list , obchodní zástupcovia ich mali prejsť, oznámiť každému jednému aktuálny stav, ktorý nastane, že žalovaný v II. rade prevezme obchodné aktivity žalobcu v I. rade za predaj výrobkov vyrábaných spoločnosťou ONEP. S tým, že zmluvy uzavreté so spoločnosťou ONEP zostávajú v platnosti, a obchodné podmienky z nich vyplývajúce ostávajú v platnosti a nové zmluvy majú byť uzatvorené so žalovaným v I. rade. K výhodnosti mandátnej zmluvy s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť PA Trade mala nárok na 30% odmenu z nákupnej ceny sa nevedel vyjadriť. Pred podpisom uvedených zmlúv u žalobcu v I. rade viedol všetky jednania, dohadoval obchodné podmienky, s odberateľmi, aj s dodávateľmi, čo sa týka cien, splatnosti, veľkosti dodávok , výšky cien, reklamácie riešil, celý zmluvný vzťah, všetky obchodné jednania. Po podpise uvedených zmlúv to mal mať na starosti žalovaný v I. rade. V spoločnosti ONEP pôsobil od jej založenia až kým nebol odvolaný z funkcie, na pozíciách: od začiatku bol konateľom spoločnosti, s činnosťou generálneho riaditeľa, výkonného manažéra, celý vrcholový manažment bol on, od začiatku až do odvolania, spoločníkom je stále. Na začiatku bol 50% spoločníkom, a následne došlo ku zmenám ohľadne jeho obchodného podielu, v súčasnosti je 15% spoločníkom. Počas jeho pôsobenia vo funkcii konateľa žalobca každoročne vykazoval zisk, platil daň z príjmu, bola to funkčná a zdravá spoločnosť, keď končil, obrat bol cca 200 -250 miliónov korún. V rozhodnom období to bola zdravá funkčná spoločnosť, bola to spoločnosť, ktorá mala hmotný, nehmotný majetok, pohľadávky, záväzky. Výrobné linky , sklad bol vo vlastníctve žalobcu v I. rade, kamióny, autopark, z ktorých časť už bol majetkom žalobcu v I. rade.
Podľa ust. § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O. s. p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 37 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa ust. § 151b ods. 1 až 4 OZ (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva
neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Podľa ust. § 151c ods. 1 až 3 OZ (1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Podľa ust. § 151d ods. 1 OZ (1) Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa ust. § 151e ods. 1 a 3 OZ (1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, 3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 151 ods. 1 písm. a),b),c),e) h) (1) Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, Podľa ust. § 544 ods. 1,2 OZ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 545 ods. 1, 2, 3 OZ (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. (2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. (3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Podľa ust. § 13 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ObchZ)(1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.(2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.(3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.(4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
Podľa ust. § 114 ods. 1 ObchZ obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa ust. § 133 ods. 1, 3 a 4 ObchZ (1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.(3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. (4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Podľa ust. § 135a ods. 1 a 2 prvá veta ObchZ (1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. (2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Podľa ust. § 265 ObchZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa ust. § 269 ods. 2 ObchZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa ust. § 566 ods. 1,2 ObchZ (1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.(2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Podľa ust. § 567 ods. 1,2,3 ObchZ (1) Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.(2) Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.(3) Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. Podľa ust. § 571 ods. 1,2 ObchZ (1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.(2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. Podľa ust. § 300 ObchZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa ust. § 301 ObchZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Súd v tomto konaní musel najprv vyriešiť otázku, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov špecifikovaných v žalobe. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj (žalobcami v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009). Naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Každý spoločník má právo byť informovaný o činnosti spoločnosti, vrátane zmlúv, ktoré na zabezpečenie svojej činnosti uzatvára, manažérske zmluvy a dohody o pracovnej činnosti nevynímajúc. Pokiaľ spoločnosť uzavrie takéto zmluvy a ich obsah odporuje pravidlám slušnosti, ako tvrdí žalobca, napríklad aj neprimerane vysokou dohodnutou odmenou, takáto skutočnosť môže mať negatívny dopad na hodnotu obchodného podielu ostatných spoločníkov spoločnosti, ako aj na výšku ich podielu zo zisku spoločnosti, na ktorý majú nárok v zmysle § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Preto najmä tzv. minoritným spoločníkom, ktorí nemôžu ovplyvniť činnosť spoločnosti na valnom zhromaždení, nemožno zásadne uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takýchto zmlúv. V týchto prípadoch, keď má byť určená neplatnosť zmluvy podľa § 80 písm. c) O. s. p., účastníkom konania musia byť všetci, ktorí predmetnú zmluvu uzavreli.
Na základe vykonaného dokazovania , aj s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má súd nepochybne za preukázané, že naliehavý právny záujem žalobcov vo vzťahu k žalovanému v II. rade nie je daný, ani žalobcami nebol dostatočným spôsobom preukázaný, nakoľko žalovaný v II. rade nie je žiadnou zo zmluvných strán predmetných zmlúv, neplatnosti ktorých sa žalobcovia domáhajú. Samotné rozhodnutie vo veci samej nemá žiaden vplyv na hmotno-právne postavenie žalobcu v II. rade , toto rozhodnutie o podanom návrhu nijako neovplyvňuje jeho situáciu a vo vzťahu k jeho osobe je žalobcami nepreukázané.
Naliehavý právny záujem žalobcov vo vzťahu k žalovanému v I. rade je daný a preukázaný a to z nasledujúcich dôvodov. Žalobca v I. rade je jednou zo zmluvných strán predmetných zmlúv. Je pravdou , že s poukazom na čl. V Odberateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2008 bola táto zmluva uzatvorená na dobu určitú a to do 17.1.2013, avšak v konaní bolo preukázané, že záložné právo trvá i v čase vyhlásenia tohto rozsudku a je stále zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv, stroje stále existujú a nachádzajú sa na pôvodnom mieste. Naliehavý právny záujem je daný s poukazom na čl. 2, bodu 2.3.1, Zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok , uzatvorenej žalovaným v I. rade a žalobcom v I. rade na zabezpečenie uhradenia akýchkoľvek pohľadávok z Odberateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2013 kde je výslovne stanovené , že záložné právo vyplývajúce z tejto zmluvy zaniká: ukončením platnosti a účinnosti Odberateľskej zmluvy a súčasným vyrovnaním pohľadávok medzi záložcom a záložným veriteľom, prípadne pokiaľ by platnosť zmluvy skončila skôr, nezanikne záložné právo skôr ako úplným vysporiadaním všetkých záväzkov a pohľadávok podľa Odberateľskej zmluvy zo dňa 17.1.2008. V konaní nebolo preukázané, žeby sa záložný veriteľ vzdal záložného práva a to s poukazom na čl. 2, bod 2.3.2 cit. zmluvy. Obdobne je to i v prípade Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2008 a Zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok , uzatvorenej žalovaným v I. rade a žalobcom v I. rade na zabezpečenie uhradenia akýchkoľvek pohľadávok z Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2013. V konaní rovnako nebolo preukázané, žeby sa záložný veriteľ vzdal záložného práva a to s poukazom na čl. 2, bod 2.3.2 cit. zmluvy.
Naliehavý právny záujem je daný aj napriek skutočnosti konania o plnenie vedeného pod sp. zn. 27CbZm 9/2009 nakoľko toto konanie nekonzumuje v celom rozsahu naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti týchto zmlúv, pretože nemôže mať za následok výmaz záložného práva z centrálneho registra záložných práv.
Okrem vyššie uvedeného bol naliehavý právny záujem týkajúci sa žalobcu v II. rade preukázaný aj tým, že žalobca v II. rade je spoločníkom žalobcu v I. rade, ktorý je jednou zo zmluvných strán týchto zmlúv a spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu.
Súd preto skúmal obsah jednotlivých zmlúv, neplatnosti ktorých sa domáhali žalobcovia.
Vykonaným dokazovaním má súd nepochybne za preukázané, že V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.01.2008 Odberateľskú zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2) a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, Dodatok č. 1 k odberateľskej zmluve dňa 28.1.2008, V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.01.2008 v mene žalobcu v I. rade so žalovaným v I. rade Mandátnu zmluvu, uzatvorenú podľa § 566 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení. Z Dodatku č, 1 k Odberateľskej zmluve zo dňa 28.1.2008 vyplýva úprava článku VI. týkajúceho sa zabezpečenia pohľadávok žalovaného v I. rade a to hnuteľným majetkom žalobcu v I. rade Z Dodatku č, 1 k Mandátnej zmluve zo dňa 28.1.2008 vyplýva úprava článku VII. týkajúceho sa zabezpečenia pohľadávok žalovaného v I. rade a to hnuteľným majetkom žalobcu v I. rade
V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.1.2008: Zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok uzatvorenú podľa § 151a - 151md a nasl. zákona č. 540/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávok z Odberateľskej zmluvy zo dňa 17.01.2008.
Dňa 28.01.2008 uzatvoril V.. N. T. v mene žalobcu so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok, predmetom ktorého bola okrem iného špecifikácia hnuteľného majetku žalobcu v I. rade, ktorý tvoril záloh.
Vykonaným dokazovaním má súd nepochybne za preukázané, že V.. N. T. ako konateľ žalobcu v I. rade uzatvoril dňa 17.1.2008: Zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok uzatvorenú podľa § 151a - 151md a nasl. zákona č. 540/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávok z Mandátnej zmluvy zo dňa 17.01.2008. Dňa 28.01.2008 uzatvoril V.. N. T. v mene žalobcu so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok, predmetom ktorého bola okrem iného špecifikácia hnuteľného majetku žalobcu v I. rade, ktorý tvoril záloh.
Z jednotlivých Potvrdení o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv ( NCRzp) z dní 25.1.2008, 4.2.2008 vyplývajú zápisy registrácie záložného práva na základe vyššie uvedených záložných zmlúv a ich dodatkov, pričom predmetom zálohu boli hnuteľné vecí žalobcu v I. rade v prospech žalovaného v I. rade z pohľadávok vyplývajúcich z vyššie uvedenej Odberateľskej zmluvy a Mandátnej zmluvy v znení ich dodatkov.
Súd skúmal, či vyššie uvedené zmluvy boli podpísané oprávnenými osobami, teda osobami, ktoré mali a mohli konať za zmluvné strany konať a či prípadné konanie smerujúce k podpisu týchto zmlúv možno považovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. S poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/55/2008, má súd nepochybne za to, že V.. T. mohol konať za žalobcu v I. rade a mohol teda dané zmluvy za žalobcu v I. rade aj podpísať. Pri uzatváraní predmetných zmlúv bol povinný postupovať v zmysle ust. § 135a ObchZ. V opačnom prípade zodpovedá spoločnosti za škodu, týmto konaním vzniknutú. Zmluvy boli teda podpísané štatutárnymi zástupcami zmluvných strán, ktorí boli oprávnení za ne konať. Rovnako práva a povinnosti zmluvných strán v nich upravené súd nepovažuje za neprimerane nevyvážené. Obsah týchto zmlúv nie je - podľa názoru súdu - ani v rozpore s dobrými mravmi. Opak žalobcovia nepreukázali. Súd poukazuje na to, že iba subjektívne pocity a domnienky žalobcov, že dané zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, nepostačujú na to, aby súd určil ich neplatnosť. Neuniklo totiž pozornosti súdu, že v danom prípade ide najmä o osobné rozpory spoločníkov žalobcu v II. rade a žalovaného v II. rade, keď potom, čo boli tieto zmluvy uzatvorené žalovaným v II. rade, došlo- v rozpore so zákonom - zo strany žalobcu v II. rade k vykonaniu právnych krokov smerujúcich k odvolaniu žalovaného v II. rade - ako konateľa žalobcu v I. rade a menovaniu žalobcu v II. rade za konateľa žalobcu v I. rade. Taktiež žalobca v II. rade a žalovaný v II. rade vedú vzájomne aj ďalšie súdne spory .
Súd zároveň uvádza, že s poukazom na obsah týchto zmlúv i výpovede žalovaných bolo podstatou týchto zmlúv outsourcing niektorých činností žalobcu v I. rade na žalovaného v I. rade. Žalovaný v II. rade bol v čase uzatvorenia týchto zmlúv nielen konateľom, ale aj spoločníkom žalobcu v I. rade. Uzatvorením zjavne nevýhodných zmlúv, zmlúv uzavretých v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, by tieto mali aj pre žalovaného v I. rade - ako spoločníka žalobcu v I. rade- nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu. Vo vzťahu ku konaniu žalovaného v II. rade pri uzatváraní jednotlivých zmlúv týkajúcich sa zároveň aj zriadenia záložného práva k hnuteľným veciam žalobcu v I. rade a to vo svetle obsahu podaní Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 8.2.2008 a 19.12.2008 súd poznamenáva, že tu ide o právne vzťahy medzi žalobcom v I. rade a treťou osobou, ktorá nie je účastníkom tohto konania. Toto konanie žalovaného v II. rade samo o sebe nemôže mať vplyv na prípadné určenie neplatnosti vyššie uvedených zmlúv, napriek skutočnosti, že dňom 17.1.2008 došlo u dlžníka ONEP s.r.o. ku zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky, ktorá skutočnosť je v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2003 považovaná za prípad porušenia a preto je veriteľ oprávnený uvedeným dňom vyvodiť tie dôsledky, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere ako dôsledky prípadu porušenia. Je vecou veriteľa - Slovenskej sporiteľne, aké podnikne v danom prípade prípadné právne kroky. Z podania spoločnosti Slovenská sporiteľňa , a. s. zo dňa 19.12.2008 ako aj z výsluchu žalobcu v II. rade zároveň vyplynulo, že vzťahy so Slovenskou sporiteľňou, a.s. boli vyriešené iným spôsobom.
Súd, nevyhovel návrhu žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia ekonomických dôsledkov a ekonomických výhodností týchto zmlúv, nakoľko žalobcovia napádajú uvedené zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zásadami poctivého obchodné styku, čo je kategóriou právnou. V konaní bolo výsluchmi jednotlivých účastníkov konania zároveň nepochybne preukázané, že k plneniu týchto zmlúv- či už zo strany žalobcu v I. rade alebo žalovaného v I. rade - nedochádzalo a ani nedošlo, a to už od počiatku ich uzatvorenia. Namiesto plnenia zo zmlúv zmluvnými stranami došlo zo strany žalobcu v I. rade k neplatnému odvolaniu vtedajšieho konateľa spoločnosti - žalovaného v II. rade - a tým aj k znefunkčneniu orgánov žalobcu v I. rade. Žalobca v II. rade uviedol, že žalobca v I. rade nevykonáva od roku 2008 žiadnu činnosť, C. R. - konateľ žalobcu od roku 2010 uviedol, že žalobca v I. rade aj od roku 2010 nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, žalobca v I. rade nemá žiadnych zamestnancov, nemá žiadne príjmy. V prípade úspechu v spore by mala spoločnosť ONEP záujem o pokračovaní vo výrobe, avšak zároveň dodal, že žalobca v I. rade v súčasnosti nemá žiadne finančné prostriedky. Jediným majetkom sú uvedené stroje. Keďže žalobca v I. rade nevykonáva od roku 2008 žiadnu činnosť, súd má za to, že ani znalec by nemal ako zistiť a prípadne posúdiť a porovnať, či dané zmluvy mali alebo nemali vplyv, resp. aký vplyv mali na hospodárenie spoločnosti. Rovnako znalec nemôže posudzovať obchodné podmienky v zmluve, nakoľko ide o právne otázky, ktoré sú vecou zmluvných strán. Súd z vyššie uvedených dôvodov preto neprihliadal, ani na návrh právnej zástupkyne žalobcov na uloženie lehoty na predloženie takéhoto posudku zo strany žalobcov. V tejto súvislosti súd pre úplnosť poznamenáva, že napriek vyššie uvedeným záverom súdu týkajúcim sa hodnovernosti a zmysluplnosti takéhoto znaleckého posudku - bol daný návrh právnou zástupkyňou žalobcov navrhnutý už na pojednávaní konanom dňa 19.5.2014. Nič preto nebránilo žalobcom, aby takýto prípadný dôkaz v konaní už sami predložili.
K ďalším - právnou zástupkyňou označeným dôkazom - a to: pripojiť trestný spis Okresného súdu Košice I vedený pod sp. zn. 7T/2/2009, kde sa jednalo o obžalobu žalobcu ako fyzickej osoby a kde predmetom posudzovania tohto trestného súdu bola takisto aj otázka platnosti zmlúv a dodatkov zmlúv, ktoré podpisoval V.. T. v rozhodnom období a ktoré boli súčasťou celkového plánu Ing. T.a na znefunkčnenie spoločnosti ONEP, pripojiť spis Okresného súdu Košice I pod sp.zn.14C/2/2010 o zaplatenie sumy 6.600,-Eur, kde sú vlastne tí istí účastníci konania, v časti Ing. T. a v časti spoločnosti ONEP, kde vypovedal tak žalobca ako aj Ing. T., a kde vyplynuli rozpory vo výpovediach Ing. T. na konaní v tomto pojednávaní a vo veci 14C 2/2010 - súd uvádza, že už v priebehu pojednávania konaného 1.2.2016 bolo na základe prednesov právnych zástupcov účastníkov konania - súdom zistené, že tieto konania nemajú žiaden relevantný súvis s týmto konaním.
Súd rovnako nevyhovel žiadosti právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaní 1.2.2016 týkajúci sa uloženia lehoty na predloženie znenia údajného mailu žalovaného v II. rade adresovaného žalobcovi v II. rade s prílohami, ktorý odznel vo výpovedi žalobcu v II. rade, nakoľko súd má za to, že daný dôkaz bol spomínaný už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, resp. v samotnej žalobe doručenej súdu 17.6.2008, teda žalobcovia tento dôkaz mali možnosť už dávno predložiť. Včasným nepredložením
uvedeného dôkazu zo strany žalobcov - vzhľadom na odstup času a elektronickú formu dôkazu - došlo k značnému zníženiu jeho nepochybnosti a tým i jeho prípadnej dôkaznej sily a výpovednej hodnoty.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd upustil aj od vykonania, resp. hodnotenia ostatných dôkazov vykonaných v tomto konaní, pretože tieto nemajú súvis s určením neplatnosti týchto zmlúv a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V zmysle ust. § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Predmetom konania v zmysle žaloby podanej 17.6.2008 je určenie neplatnosti právnych úkonov: odberateľskej zmluvy, mandátnej zmluvy a 4 zmlúv o zriadení záložného práva. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v súlade s ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu predstavovala v roku 2008 sumu 48,63 EUR, v roku 2009 sumu 53,49 EUR, v roku 2010 sumu 55,49 EUR, v roku 2011 sumu 57 EUR, v roku 2012 sumu 58,69 EUR, v roku 2013 sumu 60,07 EUR, v roku 2014 sumu 61,85 EUR, v roku 2015 sumu 64,53 EUR a v roku 2016 sumu 66 EUR. Výška režijného paušálu (§16 ods. 3 vyhlášky) bola v jednotlivých rokoch nasledovná: v roku 2008: 6,31 EUR, v roku 2009: 6,95 EUR, v roku 2010: 7,21 EUR, v roku 2011: 7,41 EUR, v roku 2012: 7,63 EUR, v roku 2013: 7,81 EUR, v roku 2014: 8,04 EUR, v roku 2015 8,39 EUR, v roku 2016: 8,58 EUR.
Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti šiestich právnych úkonov, ide teda o spojenie vecí a základná sadzba tarifnej odmeny sa upravuje v súlade s § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška).
Podľa § 13 vyhlášky účinnej do 31.5.2010 pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Podľa § 13 vyhlášky účinnej od 1.6.2009 pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Úkony právnej pomoci:
V roku 2008 boli právne služby poskytované jednému odporcovi podľa vyhlášky účinnej do 31.12.2008, základná sadzba sa jeden úkon sa podľa § 13 ods. 4 vyhlášky vypočíta ako sadzba za jedno konanie + 50% sadzby v ostatných veciach, teda 48,63 EUR + 5 x 24,32 EUR = 170,23 EUR.
1. odvolanie voči uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia zo dňa 28.3.2008 - 170,23 EUR + 6,31 EUR režijný paušál (§ 14 ods. 1 písm. g) vyhlášky) 2. písomné vyjadrenie na súd na základe výzvy súdu zo dňa 14.4.2008 - 170,23 EUR + 6,31 EUR režijný paušál (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky). 3. písomné podanie na súd zo dňa 25.7.2008 - 170,23 EUR + 6,31 EUR režijný paušál (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky).
V roku 2009 boli právne služby poskytované jednému odporcovi podľa vyhlášky účinnej od 1.6.2009 do 31.5.2010, základná sadzba sa jeden úkon sa podľa § 13 ods. 3 vyhlášky vypočíta ako sadzba za jedno konanie + 50% sadzby v ostatných veciach, teda 53,49 EUR + 5 x 26,75 EUR = 187,24 EUR.
4. písomné vyjadrenie na súd na základe výzvy súdu zo dňa 29.7.2009 - 187,24 EUR + 6,95 EUR režijný paušál (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) 5. účasť na pojednávaní dňa 24.9.2009 - 187,24 EUR + 6,95 EUR režijný paušál (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 6. písomné podanie na súd zo dňa 1.10.2009 - 187,24 EUR + 6,95 EUR režijný paušál (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky).
V roku 2011 prevzal právne zastupovanie nový právny zástupca, právne služby boli poskytované dvom odporcom podľa vyhlášky účinnej od 31.5.2010 do 30.6.2013, základná sadzba za jeden úkon sa podľa § 13 ods. 2,3 vypočíta ako sadzba za jedno konanie + 1/3 sadzby v ostatných veciach, teda: 57 EUR + 5 x 19 EUR = 152 EUR.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky účinnej do 30.6.2013 základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky účinnej do 30.6.2013 pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, alebo za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.
7. prevzatie a príprava zastúpenia odporcov v 1. aj 2.rade dňa 25.11.2011 a 28.11.2011 - 152 EUR + 7,41 EUR režijný paušál (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky). 8. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011 /odročené bez prejednania veci/ - 38 EUR +7,41 EUR ( §14 ods. 5 písm. b) vyhlášky).
V roku 2012 právne služby boli poskytované dvom žalovaným podľa vyhlášky účinnej od 1.6.2010 do 30.6.2013, základná sadzba sa jeden úkon sa podľa § 13 ods. 2, 3 vyhlášky vypočíta ako sadzba za jedno konanie + 1/3 sadzby v ostatných veciach, teda 58,69 EUR EUR + 5 x 19,56 EUR = 156,49 EUR.
9. odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie konania zo dňa 3.7.2012 - 156,49 + 7,63 EUR (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)
V roku 2014 právne služby boli poskytované dvom žalovaným podľa vyhlášky účinnej od 1.7.2013 doposiaľ, základná sadzba sa jeden úkon sa podľa § 13 ods. 2, 3 vyhlášky vypočíta ako sadzba za jedno konanie + 1/3 sadzby v ostatných veciach, teda 61,85 EUR EUR + 5 x 20,62 EUR = 164,95 EUR.
10. účasť na pojednávaní dňa 17.3.2014 - 164,95 EUR + 8,04 EUR (§14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) 11. účasť na pojednávaní dňa 19.5.2014 - 164,95 EUR + 8,04 EUR (§14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
V roku 2015 právne služby boli poskytované dvom žalovaným podľa vyhlášky účinnej od 1.7.2013 doposiaľ, základná sadzba sa jeden úkon sa podľa § 13 ods. 2, 3 vyhlášky vypočíta ako sadzba za jedno konanie + 1/3 sadzby v ostatných veciach, teda 64,53 EUR EUR + 5 x 21,51 EUR = 172,08 EUR. 12. účasť na pojednávaní dňa 12.10.2015 - 172,08 EUR + 8,39 EUR (§14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
V roku 2016 právne služby boli poskytované dvom žalovaným podľa vyhlášky účinnej od 1.7.2013 doposiaľ, základná sadzba za jeden úkon sa podľa § 13 ods. 2, 3 vyhlášky vypočíta ako sadzba za jedno konanie + 1/3 sadzby v ostatných veciach, teda 66 EUR + 5 x 22 EUR = 176 EUR.
13. účasť na pojednávaní dňa 1.2.2015 - 176 EUR + 8,58 EUR (§14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
Odmena za úkony právnej pomoci spolu bez DPH ................................. 2 192,16 EUR
Právny zástupca žalovaných je platca DPH. Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
DPH 20% zo sumy 2 192,16 EUR ............................................................438,43 EUR Spolu trovy vrátane DPH ........................................................................2 630,59 EUR Iné trovy konania žalovaným nevznikli, preto im súd iné trovy nepriznal a to s poukazom na ust. § 151 ods. 2 O.s.p.
Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada trov konania, povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 O.s.p.) a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil povinnosť žalobcovi v I. a v II. rade nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaných v I. a II. rade, s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť druhému žalobcovi.
O náhrade iných trov konania vo výške 66,38 EUR spočívajúcich v žalovaným v I. rade zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie žalovaného v I. rade voči predbežnému opatreniu vydanému na návrh žalobcu v I. rade, bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).