Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-392-2015.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/392/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 6, proti odporcovi: D. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R., Y. XXX/X, o zaplatenie 685,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 495,- eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 26.8.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 63,94 eur a iných trov v sume 18,03 eur v mesačných splátkach po 50,- eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok s tým, že náhradu trov konania je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Vratislava Šteffeka.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 685,- eur, 5,15% ročného úroku z omeškania zo sumy 685,- eur od 26.8.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom dňa 14.3.2014 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 500,- eur. Odporca sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť spolu s odplatou v celkovej výške 690,- eur, a to v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky uhradí vo výške po 2,50 eur a zvyšných 10 splátok po 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporca z dlžnej sumy uhradil len sumu 5,- eur s tým, že posledná uhradená suma vo výške 2,50 eur bola uhradená dňa 25.4.2014. V dôsledku toho, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok, navrhovateľ mu listom zo dňa 21.10.2014 oznámil zosplatnenie celého dlhu. Celý dlh sa stal splatným dňa 25.8.2014. Po oznámení o zosplatnení záväzku odporca už neuhradil nič. Dlžná suma 685,- eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou 5,- eur, ktorá bola odporcom uhradená.
Odporca v konaní potvrdil, že s navrhovateľom uzatvoril zmluvu dňa 14.3.2014, ako aj to, že na základe tejto zmluvy mu bola poskytnutá suma 500,- eur. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy si bol vedomý všetkých podmienok zmluvy a súhlasil s nimi. Potvrdil, že splátky neuhrádzal tak, ako mal. Podľa jeho názoru navrhovateľovi uhradil tri alebo štyri splátky vo výške okolo 70,- eur, akceptoval však vyjadrenie navrhovateľa, že zaplatil celkovo 5,- eur. Uviedol, že posúdenie nároku navrhovateľa ponecháva na rozhodnutí súdu s tým, že dlžnú sumu, ktorú mu súd uloží zaplatiť, žiadal, aby mohol uhradiť v splátkach. Ku svojim pomerom uviedol, že dosahuje príjem okolo 1.000,- eur mesačne, z toho hradí inkaso po 200,- eur mesačne, stavebné sporenie po 300,- eur mesačne, poplatky za telefóny vo výške cca 100,- eur
mesačne, má vyživovaciu povinnosť voči dvom malol. deťom a k manželke, ktorá je t.č. nezamestnaná a bez príjmu.
Na pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol vo veci aj v jeho neprítomnosti.
Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.3.2014, Obchodných podmienok k zmluve, výzvy na úhradu dlžnej sumy, oznámenia o zosplatnení záväzku, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ dňa 14.3.2014 uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 500,- eur. Odporca sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť spolu s odplatou vo výške 190,- eur, v čom je zahrnutý zmluvný úrok vo výške 20% z istiny a servisný poplatok vo výške 18% z istiny. Celkom sa zaviazal navrhovateľovi uhradiť sumu 690,- eur. Uvedenú sumu mal v zmysle zmluvy splácať v 13 mesačných splátkach, a to tak, že prvé tri splátky budú vo výške 2,50 eur a zvyšných 10 splátok v sume po 68,25 eur. Podľa zmluvy prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola vo výške 46,30%, RPMN je v zmluve uvedená vo výške 67,70%. Konečná splatnosť je uvedená v bode 2. Obchodných podmienok dojednaná 370. deň po uzatvorení zmluvy. Odporca si povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, s plnením sa dostal do omeškania, preto navrhovateľ listom zo dňa 21.10.2014 oznámil odporcovi zosplatnenie záväzku s tým, že mimoriadna splatnosť celého úveru nastala ku dňu 25.8.2014. K tomuto dňu bola uhradená len suma 5,- eur. Po zosplatnení úveru už zo strany odporcu nedošlo k žiadnej úhrade. Ku dňu podania návrhu na súd dlžná suma podľa návrhu navrhovateľa predstavovala 685,- eur (690,- eur - 5,- eur = 685,- eur).
Odporca v konaní ponechal posúdenie nároku navrhovateľa na rozhodnutí súdu s tým, že v konaní síce uvádzal, že navrhovateľovi uhradil vyššiu sumu, v tomto smere však nežiadal vykonať žiadne dokazovanie a uviedol, že akceptuje vyjadrenie navrhovateľa o výške uhradenej sumy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky a odporca mu mal uhradiť poskytnutú sumu spolu s úrokom a servisným poplatkom v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi len časť dlžnej sumy. Keďže ako dlžník si riadne neplnil povinnosť splácať poskytnuté finančné prostriedky, navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru k 25.8.2014. Po zosplatnení úveru nebola zo strany odporcu uhradená žiadna suma.
Pri posudzovaní nároku navrhovateľa súd vychádzal z toho, že tento nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere spadá pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto skúmal, či zmluva o úvere zo dňa 14.3.2014 má všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve nie je riadne uvedená konečná splatnosť úveru a taktiež navrhovateľ v zmluve neuviedol správny údaj o RPMN. Konečná splatnosť úveru je uvedená len ako „370. deň po uzatvorení zmluvy“, pričom tento údaj ani nie je uvedený v samotnej zmluve ale len v Obchodných podmienkach a to pomerne neprehľadným spôsobom. Podľa názoru súdu keďže termín konečnej splatnosti úveru je obligatórnou náležitosťou zmluvy, musí byť uvedený priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie iba v Obchodných podmienkach, ktoré majú podrobnejším spôsobom upravovať zmluvný vzťah medzi účastníkmi. Okrem toho takto uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (370. deň po uzatvorení zmluvy) súd nepovažuje za riadny údaj o konečnej splatnosti úveru pretože takýto údaj neposkytuje spotrebiteľovi dostatočne jasný a konkrétny údaj o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Navrhovateľovi pritom nič nebránilo, aby v zmluve uviedol presný dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve je tiež uvedená nesprávny výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. Výška RPMN je určená pri splatnosti 13 mesiacov 67,70%. V skutočnosti však RPMN predstavuje 78,62% (www.http//:openiazoch.zoznam.sk <http:// www.http/:openiazoch.zoznam.sk>). Vzhľadom k týmto nedostatkom je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. Z toho vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi len to, čo mu bolo poskytnuté. V danom prípade bolo zistené, že navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 500,- eur, odporca mu doposiaľ zaplatil sumu 5,- eur, zostáva teda uhradiť 495,- eur. V tejto časti súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie úroku, príp. servisného poplatku, ktorý si navrhovateľ uplatnil, na tieto navrhovateľovi nárok nevznikol.
Súd teda považoval nárok navrhovateľa voči odporcovi dôvodný v časti o zaplatenie sumy 495,- eur. Keďže odporca túto sumu neuhradil riadne a včas, má navrhovateľ nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 26.8.2014. K uvedenému dňu bola výška úroku z omeškania podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 5,15% ročne. Súd teda vo veci rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 495,- eur spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 26.8.2014 až do zaplatenia. Súčasne podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd odporcovi umožnil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne s prihliadnutím k tomu, že odporca je jediným živiteľom rodiny, má vyživovaciu povinnosť k dvom malol. deťom a manželke, ktorá je nezamestnaná a bez príjmu. Dlžnú sumu teda odporca má možnosť splácať po 50,- eur mesačne s tým, že každá splátka je splatná najneskôr do posledného dňa v mesiaci a v prípade
neuhradenia čo len jednej splátky riadne a včas, stane sa splatnou celá neuhradená časť dlžnej sumy naraz.
Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný (z dôvodov uvedených vyššie) zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 685,- eur, priznaná mu bola suma 495,- eur. Úspech navrhovateľa v konaní tak predstavoval 72,26%, neúspech 27,74%. Prevažný úspech v konaní mal teda navrhovateľ a jeho čistý úspech je vo výške 44,52% (72,26% - 27,74%) a v tomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov. V konaní navrhovateľovi vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením vo výške 143,62 eur (2 úkony právnej pomoci po 51,45 eur, 2 x paušál po 8,39 eur, DPH20% zo sumy 119,68 eur .... 23,94 eur) a v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh v sume 40,50 eur. 44,52% zo sumy 143,62 eur predstavuje sumu 63,94 eur a zo sumy 40,50 eur je to 18,03 eur. V tejto výške súd navrhovateľovi náhradu trov konania aj priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.