Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-136-2009.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Subarea
2Er/136/2009
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: A. R., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX V., štátny občan SR, v konaní o vymoženie 66,38 EUR (2.000,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, vo výške 41,39 EUR a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 4. 6. 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 5. 2009, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29. 5. 2009, a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1813095 zo dňa 9. 12. 2007 vydaný Obvodným oddelením PZ v Podolínci. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 9. 12. 2007 a vykonateľnosť dňa 25. 12. 2007. Oprávnený - SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 66,38 EUR (2.000,- Sk) a trov exekúcie.
Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, dňa 17. 6. 2009 poverenie pod číslom 5710 015658 *.
V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 24. 7. 2013 doručený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu márneho uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia. V zmysle uvedeného žiadal súd, aby v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie v sume 41,39 EUR.
Súd dňa 21. 4. 2015 uznesením č. k. 2Er/136/2009-10 rozhodol o zastavení exekúcie. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 41,39 EUR a uložil povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Dňa 15. 5. 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie oprávneného proti uzneseniu č. k. 2Er/136/2009-10 zo dňa 21. 4. 2015.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom zo strany oprávneného bola vec predložená na vybavenie sudkyni tunajšieho súdu. Tá rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vyhodnotila ako správne a vec podľa § 374 ods. 4 O.s.p. postúpila na ďalšie rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd Prešov v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. napadnuté uznesenie preskúmal a vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil a v časti o trovách exekúcie vec súdu prvého stupňa vrátil na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p.. Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 1. 11. 2013 bola z ustanovenia § 58 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Exekučný poriadok účinný od 1. 11. 2013 teda už v ustanovení § 58 nepripúšťa možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd nezachoval procesný postup v zmysle citovaného ustanovenia a predložil vec odvolaciemu súdu predčasne. Zákonný sudca síce vyslovil súhlas s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, avšak jeho úlohou bolo o trovách exekúcie rozhodnúť. Preto odvolací súd v časti trov exekúcie vec vrátil prvostupňovému súdu na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p..
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 204 ods. 1 prvej vety O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou včasnosti podania riadneho opravného prostriedku zo strany oprávneného. Odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu č. k. 2Er/136/2009-10 zo dňa 21. 4. 2015 bolo podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia, pretože v zmysle citovaného ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. sa lehota považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v čase plynutia zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom od 1. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20150101> nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. upravuje zásadu, podľa ktorej, proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, výslovne neustanovuje (§ 58 ods. 6 EP v znení účinnom od 1. 11. 2013 v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p.), súd dospel k záveru, že odvolanie proti výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi prípustné nie je. Na základe vyššie uvedeného sa preto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. v časti odvolaním napadnutého výroku podaným odvolaním zrušilo ex lege a vo veci ďalej rozhodovala samosudkyňa tunajšieho súdu.
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 je zakotvená zásada, podľa ktorej, trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
O výške trov exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 a v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 41,39 EUR.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena 33,19 EUR + 20 % DPH zo sumy 33,19 EUR......................... 39,83 EUR
2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 1,30 EUR + 20 % DPH zo sumy 1,30 EUR............................................... 1,56 EUR
Trovy exekúcie celkom: 41,39 EUR
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.