Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/111/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: E. V., bytom Y. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, proti odporkyni: A. V., bytom Z. XX, Košice, nar. XX.X.XXXX, zastúpená JUDr. Pavlom Piovačím ml., advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, rozhodol

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á platiť navrhovateľovi manželské výživné v sume 300,- Eur mesačne od 19.6.2013 do 30.11.2013, v sume 100,- Eur mesačne od 1.1.2014 do 30.4.2014 a v sume 50,- Eur mesačne od 1.5.2014 do 5.1.2016.

Dlžné výživné za obdobie od 19.6.2013 do 30.11.2013 a od 1.1.2014 do 5.1.2016 v sume 2.978,05 Eur j e p o v i n n á odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 100,- Eur mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z určených splátok ani do splatnosti najbližšie splatnej splátky.

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e p o p r á v o p l a t n o s t i rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 19.6.2013, sa navrhovateľ domáhal (popri úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva) určenia vyživovacej povinnosti odporkyni z ich manželského vzťahu vo výške 300,- Eur mesačne do budúcna. V návrhu tvrdil, že s odporkyňou už od mesiaca apríl 2013 nevedú spoločnú domácnosť, že odporkyňa sa o spoločné 4 maloleté deti nezaujíma a stará sa o ne výlučne sám, že je bez príjmu a že odporkyňa, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii kde dosahuje príjem (z pracovnej činnosti a zo systému štátnej sociálnej pomoci) vo výške 2.500,- Eur mesačne, si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k nemu neplní.

Odporkyňa v konaní uplatnený nárok navrhovateľa neuznala ani len sčasti. V písomnom vyjadrení k návrhu predovšetkým poznamenala, že s navrhovateľom sa na „finančnej výpomoci“ mimosúdne dohodli, na preukázanie ktorej skutočnosti odkázala na obsah písomného podania navrhovateľa, doručeného súdu dňa 13.8.2013 a na svoju obranu v podstatnom tvrdila, že od času kedy má spoločné deti v osobnej starostlivosti výlučne navrhovateľ, každý týždeň mu posiela sumu 100,- L. Odporkyňa poprela, aby sa o spoločné deti nezaujímala s tvrdením, že navrhovateľ obmedzuje jej styk a akékoľvek spojenie s nimi. Upriamila v tejto súvislosti pozornosť na to, že podala návrh na rozvod manželstva a v tomto konaní sa domáha na čas po rozvode zverenia do svojej osobnej starostlivosti všetkých, alebo aspoň dvoch zo štyroch spoločných detí.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 24.4.2014 poprel, aby sa s odporkyňou na manželskom výživnom dohodol a vysvetlil v tejto súvislosti, že podanie doručené súdu dňa 13.8.2013

napísala odporkyňa. Navrhovateľ potvrdil, že odporkyňa mu v niekoľkých prípadoch poslala peniaze, nie však týždenne 100,- L, ako to tvrdila. Tieto peniaze boli naviac, ako to navrhovateľ uviedol, určené na výživu detí a nie pre neho. I odporkyňa v konaní najprv tvrdila (na pojednávaní dňa 9.5.2014), že peniaze poukazované navrhovateľovi boli určené na zabezpečovanie výživy detí, pričom výslovne tiež uviedla, že navrhovateľovi manželské výživné neplatila a platiť ani nebude. V priebehu konania (prvý krát v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 29.4.2015) naproti tomu odporkyňa tvrdila, že peňažnými sumami, prispievala na výživu ako detí tak aj navrhovateľa, pričom uviedla v tejto súvislosti tiež (na pojednávaní dňa 26.10.2015), že v platbách nijak nerozlišovala, čo je z nich určené pre deti a čo pre navrhovateľa.

V priebehu konania odporkyňa na svoju obranu tiež argumentovala (tiež na pojednávaní dňa 16.9.2014), že jej životná úroveň nie je vyššia ako navrhovateľova a že navrhovateľ je zdravý, vyučený a tak plne schopný zabezpečiť si príjmy vlastnou prácou a to i lepšie ohodnotenou. Nakoniec odporkyňa poukázala tiež i na skutočnosť, že navrhovateľ od mesiaca október 2013 žije v spoločnej domácnosti s inou ženou (U. P.), s ktorou spoločne hospodária a starajú sa o maloleté deti (oboch). Priznanie manželského výživného za tohto stavu by bolo podľa argumentácie odporkyne v kolízii s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Na tomto mieste súd poznamenáva, že navrhovateľ sa k skutočnosti súžitia s inou ženou v konaní vyjadroval rozporne. Najprv (na pojednávaní dňa 9.5.2014) tvrdil, že v dome na Ružovej 89 v Košiciach s ním mimo spoločných detí žije tiež družka U. P. so svojím dvoma maloletými deťmi, neskôr (na pojednávaní dňa 14.12.2015) navrhovateľ túto skutočnosť poprel a uviedol, že „s touto osobou nikdy v spoločnej domácnosti nežil a ani toho času nežije“.

Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vo všeobecnosti, nárok na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi súdom je daný vtedy, ak manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne vôbec, alebo ju plní v rozsahu, ktorý je potrebný považovať za nedostatočný preto, že nezodpovedá zákonnému hľadisku pre stanovenie výšky tejto povinnosti, ktorým je požiadavka, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Z hľadiska zásady rovnakej životnej úrovne manželov má teda vyživovaciu povinnosť ten z manželov, ktorého príjmy a majetkové možnosti sú vyššie oproti druhému manželovi, a to v rozsahu nevyhnutnom pre vyrovnanie životných úrovní. Vyrovnaním v tomto zmysle však nemožno rozumieť len mechanický prepočet, ktorým by bola po zistení priemeru pracovných príjmov oboch manželov, určeným výživným dosiahnutá ich matematická zhoda. I pri určení manželského výživného je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby na strane jednej a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane druhej (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom nakoľko sa jedná o vzájomnú vyživovaciu povinnosť, je potrebné tieto kritéria zároveň aplikovať na pomery oboch manželov. To prakticky znamená, že pre porovnanie životnej úrovne oboch manželov je nevyhnutné zistiť rozsah odôvodnených potrieb každého z nich a u každého tiež i schopnosť a možnosť ich úhrady. Zohľadniť je potrebné tiež i to, či obaja manželia sa pričiňujú o získanie zdrojov pre uspokojovanie potrieb rodiny (v ich rámci tiež potrieb vlastných) podľa svojich možností a schopností, pričom v tejto súvislosti rovnako ako zárobkovú činnosť treba posúdiť i starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. Pri určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi treba zohľadniť tiež plnenie iných vyživovacích povinností a nemožno ponechať stranou ani plnenie spoločných záväzkov manželov, nakoľko tieto ovplyvňujú životnú úroveň oboch.

Vychádzajúc z týchto všeobecných východísk, ťažiskovým pre posúdenie dôvodnosti/nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, bolo porovnanie životnej úrovne účastníkov v rozhodnom období, predpokladom čoho boli zistenia v smere rozsahu odôvodnených potrieb navrhovateľa a odporkyne a zistenia o schopnosti a možnosti (včítane majetkových pomerov) každého z účastníkov uspokojovať potreby rodiny.

Účastníci podľa zistenia súdu (sobášny list. čl.8) uzavreli manželstvo dňa 26.8.2000, ktoré trvalo aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Pred tunajším súdom pod sp. zn. prebieha podľa zistenia súdu konanie o rozvod manželstva účastníkov, ktoré doposiaľ nebolo skončené a bolo prerušené do času ukončenia znaleckého dokazovania v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. . V čase vyhlásenia tohto rozsudku ani konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva skončené nebolo. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporným, že v mesiaci apríl roku 2013 navrhovateľ so všetkými štyrmi maloletými deťmi účastníkov (mal. B. nar. XX.X.XXXX, mal. E. nar. X.X.XXXX, mal. S. nar. X.X.XXXX a mal. K. nar. X.X.XXXX) opustil spoločnú domácnosť s odporkyňou a presťahoval sa z Veľkej Británie na Slovensko, kde v rodinnom dome na Y.R. XX v Košiciach od toho času až do dňa 6.1.2016 s deťmi žil a výlučne im poskytoval osobnú starostlivosť. Dňa 6.1.2016 podľa nesporných tvrdení účastníkov navrhovateľ odniesol všetky spoločné deti s ich osobnými vecami k odporkyni od ktorého času až doposiaľ osobnú starostlivosť o deti výlučne zabezpečuje odporkyňa. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že v období od začatia konania (19.6.2013) do vyhlásenia tohto rozsudku odporkyňa zaplatila navrhovateľovi peňažné sumy (v prípade zaplatenia v mene libra po prepočítaní na euro podľa platného kurzu) takto: v mesiaci jún 2013 sumu 384,97 Eur, v mesiaci júl 2013 sumu 0,- Eur, v mesiaci august 2013 sumu 117,10 Eur, v mesiaci september 2013 sumu 71,77 Eur, v mesiaci október 2013 sumu 0,- Eur, v mesiaci november 2013 sumu 600,42 Eur, v mesiaci december 2013 sumu 569,75 Eur, v mesiaci január 2014 sumu 231,33 Eur, v mesiaci február 2014 sumu 60,51 Eur, v mesiaci marec 2014 sumu 0,- Eur, v mesiaci apríl 2014 sumu 218,71 Eur, v mesiaci máj 2014 sumu 98,39 Eur, v mesiaci jún 2014 sumu 40,- Eur, v mesiacoch júl 2014 až december 2014 sumu 0,- Eur, v mesiaci január 2015 sumu 100,- Eur, v mesiaci február 2015 sumu 100,- Eur, v mesiaci marec 2015 sumu 50,- Eur, v mesiaci apríl 2015 sumu 50,- Eur, v mesiaci máj 2015 sumu 50,- Eur, v mesiaci jún 2015 sumu 50,- Eur, v mesiaci júl 2015 v sume 50,- Eur, v mesiaci august 2015 v sume 50,- Eur, v mesiaci september 2015 v sume 50,- Eur, v mesiaci október 2015 v sume 50,- Eur, v mesiaci november 2015 v sume 100,- Eur, v mesiaci december 2015 v sume 0,- Eur a v mesiaci január 2016 v sume 0,- Eur.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením s podstatným obsahom písomností predložených účastníkmi a zabezpečených súdom.

Navrhovateľ, vychádzajúc z potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.6.2013 (čl. 9), zo dňa 13.8.2013 (čl. 14), zo dňa 26.2.2014 (čl. 37) a zo dňa 20.3.2015 (čl. 103 a čl. 104) a z výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne zo dňa 23.10.2015 (čl. 196), bol v čase od 11.6.2013 do 7.5.2014 evidovaným nezamestnaným s tým, že ani podpora v nezamestnanosti a ani dávka v hmotnej núdzi mu vyplácaná nebola a že počnúc mesiacom máj 2014 až doposiaľ boli navrhovateľovi vyplácané prídavky na deti v celkovej sume 94,08 Eur mesačne. V spojení s potvrdeniami o mzde (čl. 10 až 102) mal súd za preukázané, že v mesiaci máj 2014 začal navrhovateľ vykonávať práce na základe dohody o vykonaní práce pre spoločnosť ASGuard security s.r.o. za ktoré mu bola vyplatená čistá mesačná odmena takto: v mesiaci máj 2014 v sume 36,85 Eur, v mesiaci jún 2014 v sume 34,09 Eur, v mesiaci júl 2014 v sume 46,85 Eur, v mesiaci august 2014 v sume 36,85 Eur, v mesiaci september 2014 v sume 41,18 Eur, v mesiaci október 2014 v sume 42,60 Eur, v mesiaci november 2014 v sume 34,09 Eur, v mesiaci december 2014 v sume 51,12 Eur, v mesiaci január 2015 v sume 55,18 Eur, v mesiaci február 2015 v sume 55,18 Eur, v mesiaci marec 2015 v sume 55,18 Eur, v mesiaci apríl 2015 v sume 55,18 Eur, v mesiaci jún 2015 v sume 36,80 Eur, v mesiaci júl 2015 v sume 55,18 Eur a v mesiaci august 2015 v sume 47,82 Eur. V mesiaci august 2015 navrhovateľ, ako sám uviedol, z vlastnej vôle skončil pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou ASGuard security s.r.o., pričom dôvodom bola jeho nespokojnosť s pracovnými podmienkami. Navrhovateľ v celom posudzovanom období (od začatia konania do vyhlásenia tohto rozhodnutia) býval v rodinnom dome na Ružovej 89 v Košiciach, ktorého je podľa výpisu LV č. 3838 pre kat. úz. Terasa, podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5 k celku. Navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel k stavbe rodinného domu so zastavaným a priľahlým pozemkom dedením na základe dedičského rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn.

. Navrhovateľ bol evidovaný ako vlastník motorových vozidiel Nissan EČV KE 154 AJ, Fiat EČV KE 890 DH a motocykla zn. JAWA EČV KE 767 AA, ktoré podľa odporkyňou nijak nerozporovaného tvrdenia navrhovateľa už pred rozhodným obdobím odpredal, pričom k zápisu zodpovedajúcej zmeny v evidencii dopravného inšpektorátu nedošlo len z dôvodu zapísaných blokácií. Mimo bežných výdavkov na zabezpečenie výživy svojej a spoločných maloletých detí účastníkov (pozn. súdu: do 6.1.2016) navrhovateľ v celom rozhodnom období platil za dodávku elektrickej energie mesačne sumu v rozmedzí od 70,- do 100,- Eur (pozn. súdu: pri zohľadnení výšky nedoplatku za obdobie 03/2013 až 03/2014), za dodávku vody a na koncesionárskych poplatkoch sumu približne 27,- Eur, za LPG plyn 16,- Eur mesačne, do 04/2014 platil za služby TV pripojenia sumu 11,50 Eur mesačne, za služby internetového pripojenia platil sumu 15,19 Eur mesačne a štvrťročne platil i daň z nehnuteľností vo výške 12,07 Eur. Odporkyňa vychádzajúc z jej tvrdenia, ktoré až na malé výnimky korešpondovalo i s výpisom z jej bankového účtu (čl. 215 až čl. 260) v posudzovanom období dosiahla nasledovný príjem (v prípade zaplatenia v mene libra po prepočítaní na euro podľa platného kurzu) takto: v mesiaci jún 2013 za práce pre spoločnosť Vital Recruitment Ltd, na pracovnom príspevku (tzv. Work Tax Credit) a na prídavkoch na deti spolu sumu 2.880,54 Eur, v mesiaci júl 2013 za práce pre spoločnosť Vital Recruitment Ltd, na pracovnom príspevku a na prídavkoch na deti spolu sumu 1.759,42 Eur, v mesiaci august 2013 za práce pre spoločnosť Vital Recruitment Ltd, na pracovnom príspevku a na prídavkoch na deti spolu sumu 2.625,45 Eur, v mesiaci september 2013 za práce pre spoločnosť Vital Recruitment Ltd, na pracovnom príspevku a na prídavkoch na deti spolu sumu 3.087,81 Eur, v mesiaci október 2013 za práce pre spoločnosť Vital Recruitment Ltd, na pracovnom príspevku a na prídavkoch na deti spolu sumu 2.203,38 Eur, v mesiaci november 2013 za práce pre spoločnosť Vital Recruitment Ltd, na pracovnom príspevku a na prídavkoch na deti spolu sumu 2.001,34 Eur, v mesiaci december 2013 sumu 0,- Eur, v mesiaci január 2014 za práce pre spoločnosť Single Resource lt a na pracovnom príspevku spolu v sumu 953,52 Eur, v mesiaci február 2014 za práce pre spoločnosť Single Resource lt a na pracovnom príspevku spolu v sumu 690,12 Eur, v mesiaci marec 2014 za práce pre spoločnosť Single Resource lt a na pracovnom príspevku spolu v sumu 521,64 Eur, v mesiaci apríl 2014 len na pracovnom príspevku sumu 465,13 Eur, v mesiaci máj 2014 len na pracovnom príspevku sumu 470,79 Eur, v mesiaci jún 2014 len na pracovnom príspevku sumu 477,60 Eur, v mesiaci júl 2014 za práce pre spoločnosť Templewood Cleanin a na pracovnom príspevku sumu spolu 1.097,65 Eur, v mesiaci august 2014 za práce pre spoločnosť Templewood Cleanin a na pracovnom príspevku sumu spolu 996,23 Eur, v mesiaci september 2014 za práce pre spoločnosť Templewood Cleanin a na pracovnom príspevku sumu spolu 1.086,20 Eur, v mesiaci október 2014 za práce pre spoločnosť Templewood Cleanin a na pracovnom príspevku sumu spolu 1.035,13 Eur, v mesiaci november 2014 za práce pre spoločnosť WGC LTD Fortnightl a na pracovnom príspevku sumu spolu 980,30 Eur, v mesiaci december 2014 za práce pre spoločnosť WGC LTD Fortnightl a na pracovnom príspevku sumu spolu 871,74 Eur, v mesiaci január 2015 len na pracovnom príspevku sumu 509,65 Eur, v mesiaci február 2015 len na pracovnom príspevku sumu 525,97 Eur, v mesiaci marec 2015 len na pracovnom príspevku sumu 526,33 Eur, v mesiaci apríl 2015 len na pracovnom príspevku sumu 526,76 Eur, v mesiaci máj 2015 len na pracovnom príspevku sumu 532,41 Eur, v mesiaci jún 2015 len na pracovnom príspevku sumu 537,25 Eur, v mesiaci júl 2015 len na pracovnom príspevku sumu 543,67 Eur, v mesiaci august 2015 len na pracovnom príspevku sumu 526,16 Eur, v mesiaci september 2015 len na pracovnom príspevku sumu 518,35 Eur, v mesiaci október 2015 za práce pre spoločnosť Staffline Main Pay a na pracovnom príspevku sumu spolu 1.042,46 Eur, v mesiaci november 2015 len na pracovnom príspevku sumu 543,13 Eur, v mesiaci december 2015 len na pracovnom príspevku sumu 521,56 Eur a v mesiaci január 2016 len na pracovnom príspevku sumu 502,18 Eur. Mimo bežných výdavkov (na strava, hygienické potreby a cigarety v sume cca 130,- Eur) odporkyňa počas celého posudzovaného obdobia platila za elektronické komunikačné služby sumu približne 25,- Eur, v mesiacoch jún 2014 až január 2015, počas svojho pobytu v meste Leeds vo Veľkej Británii mesačne platila za ubytovanie v ubytovni sumu približne 500,- Eur (v závislosti od aktuálneho kurzu mien libra/euro), čo súd zistil z nájomnej zmluvy (čl. 169) a tiež cestovné v sume približne 20,- Eur. V mesiacoch august 2013 až november 2013, v mesiacoch marec 2014 až máj 2014 a v mesiacoch august 2013 až október 2014 odporkyňa podľa výpisu z bankového účtu platila na úhradu spoločného záväzku účastníkov voči daňovému úradu vo Veľkej Británii mesačne sumu približne 50,- Eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu, vchádzajúc z citovaných ustanovení zákona, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa za sčasti dôvodný. Skutkovým východiskom úvah, smerujúcich k tomuto záveru, bolo zistenie, že v období od začatia konania, od ktorého času možno právo na výživné najskôr priznať v zmysle ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, až do vyhlásenia tohto rozsudku, boli účastníci manželia a že i napriek tomu spolu vôbec nežili a nehospodárili pri existencii disproporcie realizovateľných príjmov oboch účastníkov (v čase do 6.1.2015) odporkyňa

na vyrovnanie životnej úrovne navrhovateľovi ani naturálne a ani peňažným plnením neprispievala. I napriek tomu, že odporkyňa v konaní popierala, aby jej životná úroveň v posudzovanom období bola vyššia ako u navrhovateľa, tento rozdiel bol na základe zistení súdu evidentný. Odporkyňa totiž za sledované obdobie (od 19.6.2013 do 6.1.2016) dosiahla príjem spolu 31.559,87 Eur, z ktorého po odpočítaní iných ako bežných výdavkov, ktoré z hľadiska peňažného vyjadrenia boli obdobné u oboch účastníkov, konkrétne nákladov vynaložených na zabezpečenie bývania v období mesiacov jún 2014 až január 2015 v celkovej sume 4.000,- Eur (8 x 500,- Eur) a peňažných súm zaplatených navrhovateľovi v celkovej sume 3.092,95 Eur a platieb zaplatených na úhradu spoločného záväzku účastníkov v sume 500,- Eur, zostali disponibilné peňažné prostriedky v sume približne 24.000,- Eur. Naproti tomu navrhovateľ v posudzovanom období dosiahol príjem zo závislej činnosti spolu 720,- Eur, boli mu vyplatené detské prídavky v sume 1.896,- Eur a od odporkyne obdŕžal sumu 3.092,95 Eur, čo znamená, že na zabezpečenie potrieb svojich a štyroch maloletých detí, ktoré boli v jeho starostlivosti, mal k dispozícii sumu približne 5.700,- Eur. Znamená to teda, že odporkyňa mala za celé posudzované obdobie na uspokojenie vlastných potrieb viac ako štvornásobok prostriedkov ako navrhovateľ spoločne so štyrmi maloletými deťmi dohromady. Prirodzene rozdiel v životných úrovniach účastníkov nebol v celom posudzovanom období rovnaký a menil sa v závislosti od rozsahu ich odôvodnených potrieb a ich schopností, možností a majetkových pomerov. Zásadné zmeny v týchto skutočnostiach na strane oboch účastníkov premietol súd do rozdielneho určenia vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi v štyroch obdobiach. Za obdobie od 19.6.2013 (začatie konania) do 30.11.2013 súd určil odporkyni vyživovaciu povinnosť vo výške 300,- Eur mesačne, teda vo výške uplatnenej návrhom na začatie konania, nakoľko v tomto období dosahovala odporkyňa príjem v rozmedzí od 2.001,34 Eur do 3.087,81 Eur ( priemerne 2.426,32 Eur mesačne) a preto i pri zohľadnení vyživovacej povinnosti k štyrom maloletým deťom, ktorá doposiaľ za toto obdobie nebola určená súdom, avšak bezpochyby sa nebude zásadne odchyľovať od návrhu (150,- Eur mesačne na každé dieťa), bol disponibilný príjem odporkyne oproti navrhovateľovi, ktorý bol v tom čase bez príjmu tak vysoký, že na vyrovnanie ich životných úrovní bolo určenie výživného v takejto výške nevyhnutné. V čase od 1.12.2013 do 31.12.2013 bola odporkyňa bez akéhokoľvek príjmu a preto za toto obdobie súd vyživovaciu povinnosť odporkyni neurčil. Za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014 súd určil odporkyni vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- Eur mesačne. V tomto čase dosahovala odporkyňa priemerný mesačný zárobok vo výške 657,60 Eur, pričom odporca bol v tom čase bez akéhokoľvek príjmu (mimo platieb obdŕžaných od odporkyne). Pri zohľadnení doposiaľ neurčenej vyživovacej povinnosti odporkyne k štyrom maloletým deťom (s predpokladom v rozmedzí 25-40% z dosiahnutých príjmov), disponibilný príjem odporkyne oproti navrhovateľovi zadáva podľa posúdenia súdu potrebu vyrovnania životných úrovní účastníkov určením vyživovacej povinnosti vo výške 100,- Eur mesačne. V období od 1.5.2014 do 5.1.2016 bol disponibilný príjem odporkyne približne rovnaký ako tomu bolo v období predchádzajúcom. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ aj v čase od mesiaca jún 2014 do mesiaca január 2015 bol príjem navrhovateľky navýšený o príjem zo závislej činnosti, v tomto období mala odporkyňa i zvýšené odôvodnené výdavky na zabezpečenie bývania (približne 500,- Eur mesačne) a preto k zásadnej zmene realizovateľného príjmu u nej nedošlo. Naproti tomu v mesiaci máj 2014 sa navrhovateľ zamestnal a začal poberať i detské prídavky a preto už i vlastným príjmom sa podieľal na zabezpečení svojej životnej úrovne. Zohľadňujúc túto skutočnosť a prihliadajúc tiež na i v tom čase trvajúcu vyživovaciu povinnosti odporkyne k štyrom maloletým deťom, súd za obdobie od 1.5.2014 do 5.1.2016 určil odporkyni vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi vo výške 50,- Eur mesačne. Súd pri určení trvania takto určenej vyživovacej povinnosti (čo do rozsahu i obdobia) neprihliadal na skutočnosť zníženia príjmu navrhovateľa v súvislosti so skončením pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou ASGuard security s.r.o. v mesiaci august 2015, nakoľko ako uviedol sám odporca, k skončeniu tohto pracovnoprávneho vzťahu došlo z jeho iniciatívy, pričom dôvod, spočívajúci len na subjektívne negatívne vnímaných pracovných podmienkach, nemožno podľa posúdenia súdu považovať za dôležitý, spôsobilý ovplyvniť podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine možnosti a schopnosti oprávnenej osoby. Na tomto mieste súd poznamenáva, že možnosti a schopnosti navrhovateľa súd v celom rozhodnom čase posudzoval v kontexte skutočnosti, že navrhovateľ poskytoval výlučnú osobnú starostlivosť o štyri maloleté deti účastníkov, ktorá činnosť je podľa právnej teórie i súdnej praxe rovnocenná zárobkovej činnosti. Celkom nepochybne pri starostlivosti o štyri maloleté deti, z toho v prípade mal. Nikoly celodennej, keďže nastúpila do predškolského zariadenia až v mesiaci september 2015, bola schopnosť navrhovateľa podieľať sa na zabezpečovaní životnej úrovne vlastnou prácou obmedzená a preto súd inak rozhodujúcu zásadu potenciality zárobku v prípade navrhovateľa nemohol zohľadniť v celej jej šírke. K zmene tejto situácie došlo práve v súvislosti s prevzatím osobnej starostlivosti o deti odporkyňou, od ktorého momentu sa zásada potenciality príjmov v prípade navrhovateľa mohla aplikovať do všetkých dôsledkov.

Navrhovateľ i keď v konaní tvrdil, že v pracovnom uplatnení je naďalej obmedzovaný svojimi zdravotnými potiažami, ani ich prítomnosť a ani ich vplyv na pracovnú schopnosť v konaní navrhovateľ nepreukázal. Preto súd vyšiel z toho, že navrhovateľ s ukončeným stredným odborným vzdelaním v odbore murár a i s neskôr nadobudnutou odbornou spôsobilosťou pre práce v strážnej službe, má možnosti a schopnosti dosiahnuť príjem vlastnou prácou, a to minimálne v takom rozsahu ako odporkyňa. Zohľadňujúc i túto skutočnosť súd počnúc dňom 6.1.2016 odporkyni vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi už neurčil.

Nakoľko súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi za už uplynulý čas za obdobie od 19.6.2013 do 30.11.2013 a od 1.1.2014 do 5.1.2016, v ktorom súd vyživovaciu povinnosť odporkyni určil, vznikol odporkyni nedoplatok na výživnom v celkovej sume 2.978,05 Eur. Zameškané výživné v tejto sume súd uložil odporkyni zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- Eur postupom podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., zohľadňujúc na jednej strane obmedzené možnosti odporkyne zaplatiť dlžné výživné v jednej sume naraz, determinované rozsahom jej aktuálnych príjmov i výdavkov nepochybne zásadne ovplyvnených i osobnou starostlivosťou o štyri maloleté deti na druhej strane však prihliadajúc tiež na to, že určené výživné sa kumulovalo dlhý čas a to i v období, kedy príjmy odporkyne boli nadštandardné a preto určenie vykonania peňažného plnenia v nižších mesačných splátkach by podľa posúdenia súdu, neviedlo k zabezpečeniu spravodlivej ochrany oprávnených záujmov navrhovateľa a rozhodne by nemohlo pôsobiť ani výchovne v smere zachovávania zákonov a čestného plnenia si povinností (§1 Občianskeho zákonníka). Vo svojich úvahách vedúcich k záveru o výške zameškaného výživného sa súd vzhľadom na obranu odporkyne vysporiadal tiež s jej tvrdením, že platby poukazované navrhovateľovi boli určené sčasti preňho a sčasti i na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, v tom čase v osobnej starostlivosti navrhovateľa. Ako bolo spomenuté už na inom mieste tohto odôvodnenia, odporkyňa za adresáta peňažných platieb uskutočnených v rozhodnom období označila navrhovateľa a maloleté deti až v neskoršom štádiu konania, pritom v jeho úvodnej fáze celkom jednoznačne tvrdila, že peňažné platby predstavovali výživné na maloleté deti. Ani z poštových peňažných poukazov a ani z príkazov na úhradu súd nezistil, aby obsahovali údaj o účele tej-ktorej z uskutočnených platieb pričom ani z iných súdom vykonaných dôkazov nevyplynulo, aby odporkyňa adresne zaplatila niektorú z peňažných súm na plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. Za tohto stavu súd vnútorne rozporné a ničím nepreukázané tvrdenie odporkyne o plnení vyživovacej povinnosti tiež voči navrhovateľovi považoval len za účelové a so zreteľom i nato, že odporkyňou zaplatené sumy za celé posudzované obdobie nedosahovali vo vzťahu ku každému z maloletých detí ani len zákonnú minimálnu výšku výživného (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), považoval ich v celom rozsahu za plnenie vyživovacej povinností odporkyne k maloletým deťom.

Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V súlade s citovaným ustanovením zákona súd na základe námietky odporkyne posúdil dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa tiež z pohľadu jeho súladu s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti je potrebné mať za to, že súlad s dobrými mravmi je podmienkou existencie nároku na výživné popri konkrétnych podmienkach, ktoré zákon o rodine stanovuje diferencovane pre jednotlivé druhy výživného. V drvivej väčšine prípadov bude podmienka súladu s dobrými mravmi splnená už preto, že sama úprava konkrétnych podmienok nároku na výživné vychádza z morálnych zásad a preto k rozporu s nimi môže dôjsť len celkom výnimočne, v prípadoch, kedy ne nevyhnutnú všeobecnosť právnej úpravy nemožno dobre postihnúť výnimočnosť konkrétnych prípadov. V danom prípade za takto výnimočnú označila odporkyňa skutočnosť, že v prevažnej časti posudzovaného obdobia (od mesiaca október 2013) žil navrhovateľ v spoločnej domácnosti s U. P.Ú., s ktorou podľa tvrdenia odporkyne navrhovateľ tiež spoločne hospodáril a staral sa o svoje a jej deti. I keď navrhovateľ v záverečnej časti konania túto skutočnosť výslovne poprel, v skoršom štádiu konania v iných už spomenutých konaniach vedených pred tunajším súdom, a tiež i vo vzťahu k Úradu práce sociálnych vecí a rodiny spontánne tvrdil opak a preto súd túto zmenu v tvrdeniach navrhovateľa vnímal len ako účelovú a vyšiel z toho, že U. P. s navrhovateľom v spoločnej domácnosti určitý čas v priebehu konania žila. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu sama o sebe nie je v kolízii s dobrými mravmi, pretože posudzujúc ju v širších okolnostiach prípadu nemožno ponechať bez povšimnutia skutočnosti vyplývajúce sčasti z rozvodového spisu a sčasti z vykonaného dokazovania v tejto právnej veci, že práve mimomanželská známosť odporkyne bola príčinou (poťažne jednou z príčin) rozvratu manželstva účastníkov, cez to určite jedným z dôvodov, pre ktorý účastníci i ukončili spoločné súžitie, pričom odporkyňa v celom priebehu konania a napriek

trvajúcemu manželstvu s navrhovateľom i naďalej udržiava mimomanželskú známosť s iným mužom, s ktorým dlhodobo žije v spoločnej domácnosti a čaká s ním aktuálne i dieťa. Z toho vyplýva, že konanie navrhovateľa, majúce byť podľa tvrdenia odporkyne pre rozpor s dobrými mravmi prekážkou pre priznanie nároku na výživné, do istej miery vyvolala sama odporkyňa, pričom sama sa takto v celom priebehu konania, v rozpore so zákonnou (a tým aj morálnou) požiadavkou kladenou na manželov - žiť spolu a byť si verný, i správala.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 1. februára 2016