Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu E. U., F.. XX.X.XXXX, T. S. XXX, XXX XX S., práv. zast. Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882 proti žalovanému SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, práv. zast. RUŽIČKA & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -173 zo dňa 3.12.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -173 zo dňa 3.12.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že rozhodnutie č. 3 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 10.10.2019, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie schválilo prevod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov žalovaného na spoločnosť MOL Nyrt., v rámci uplatnenia práva výkupu spoločnosťou MOL Nyrt. ako navrhovateľom, za protiplnenie za akcie žalovaného ako cieľovej spoločnosti vo výške 85,- EUR za každú akciu žalovaného, a to v súlade s Podmienkami uplatnenia práva výkupu schválenými spoločnosťou MOL Nyrt. zo dňa 13.8.2019 ako navrhovateľom a v zmysle Rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. z 100-000-187-997 k č.sp. NBS1-000-040-885 zo dňa 3.9.2019 o udelení predchádzajúceho súhlasu spoločnosti MOL Nyrt. s týmto uplatnením práva výkupu, je neplatné. 3. Súd prvej inštancie pre posúdenie prejednávanej veci považoval za rozhodujúce ustanovenie zákona o cenných papieroch v spojení s ustanovením . Žalobca ako minoritný akcionár žalovaného je oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým sa rozhodlo o prechode akcií žalovaného zo zostávajúcich menšinových akcionárov na spoločnosť MOL Nyrt. ako väčšinového akcionára na základe uplatnenia práva výkupu, a to pre jeho rozpor s právnym predpisom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo s dobrými mravmi. Žalobca videl porušenie zákona v tom, že na jeho žiadosť mu nebol na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení zo strany žalovaného predložený znalecký posudok, a tiež neboli zo strany žalovaného žalobcovi vysvetlené jednotlivé výpočty koeficientov na cenu odkupu akcií. Týmto mal žalovaný porušiť ustanovenie (porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania) a ustanovenie (porušenie informačnej povinnosti). V tejto súvislosti súd poukázal na to, že znalecký posudok zo dňa 6.8.2019 bol vypracovaný Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave a bola ním stanovená suma protiplnenia ako jedna z viacerých súm, ktoré zohľadnila spoločnosť MOL Nyrt. pri stanovení primeranej výšky protiplnenia. Čo sa týkalo jednotlivých výpočtov koeficientov na cenu odkupu akcií, k tomuto žalobca v replike uviedol, že mu nebolo vysvetlené, na základe akých premenných sa dospelo k výslednej sume 85,- EUR za akciu a aké skutočnosti boli pri tomto výpočte zohľadňované, a to tak, aby žalobca mohol posúdiť relevantnosť znaleckého posudku a samotnej sumy. Žalobca zároveň upresnil, že hodnota protiplnenia nie je určená ako primeraná v zmysle zákona o cenných papieroch, a preto napádané uznesenie č. 3 mimoriadneho valného zhromaždenia považuje za v rozpore s týmto zákonom, nakoľko týmto bolo obmedzené právo akcionára na poskytnutie primeranej protihodnoty za vykúpené akcie väčšinovým akcionárom. V tejto súvislosti súd konštatoval, že žalobca nepreukázal také konanie žalovaného, ktorým by došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi žalovaného. Pokiaľ žalobca namietal, že mu ako minoritnému akcionárovi nebol zo strany žalovaného predložený znalecký posudok, pričom väčšinový akcionár tento znalecký posudok mal k dispozícii, súd uviedol, že práve väčšinový akcionár (nie žalovaný) bol subjektom, ktorý si dal predmetný znalecký posudok vypracovať pre svoje potreby (stanovenie sumy protiplnenia ako jednej z viacerých zohľadňovaných súm), a práve z tohto dôvodu ho mal aj k dispozícii. Preto nie je možné túto skutočnosť považovať za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Aby bolo možné nepredloženie znaleckého posudku alebo nevysvetlenie koeficientov výpočtu výšky protiplnenia za 1 akciu žalobcovi považovať za konanie v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi žalovaného, bolo potrebné preukázať, že ostatným akcionárom žalovaného, s výnimkou žalobcu (prípadne ďalšej skupiny akcionárov) tieto dokumenty, resp. informácie boli poskytnuté, a teda, že výlučne so žalobcom (resp. ďalšou skupinou akcionárov žalovaného) bolo zaobchádzané odlišne. Takáto skutočnosť však zo strany žalobcu nebola vôbec uvádzaná. Čo sa týkalo tvrdenia žalobcu, že zásada rovnakého zaobchádzania mala byť porušená nesprávnosťou výpočtu výšky protiplnenia a nesprávne stanoveným dňom určenia priemerného kurzu, tak súd poukázal na tú skutočnosť, že sa nejedná o údaje, ktoré určil alebo stanovil žalovaný. Tieto hodnoty boli stanovené výlučne zo strany spoločnosti MOL Nyrt. ako väčšinového akcionára uplatňujúceho právo výkupu akcií a z tohto dôvodu určením uvádzaných hodnôt nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného. 4. Súd v odôvodnení konštatoval, že žalobca nepreukázal ani porušenie ustanovenia . Žalovaný síce namietal, že mu na predmetnom rokovaní valného zhromaždenia nebol zo strany žalovaného predložený znalecký posudok a vysvetlené jednotlivé výpočty koeficientov na cenu odkupu akcií, avšak ako už bolo uvedené, tak znalecký posudok ako aj jednotlivé výpočty ceny odkupu akcií sú dokumentom, resp. informáciami spoločnosti MOL Nyrt., a nie žalovaného. V danom prípade bolo nesporné, že sa jedná o dokument spoločnosti MOL Nyrt., z ktorého (okrem iného) táto spoločnosť ako väčšinový akcionár vychádzala pri stanovení výšky protiplnenia za výkup akcií, resp. sa jedná o údaje stanovené/určené zo strany spoločnosti MOL Nyrt. V rámci procesu výkupu akcií bola práve spoločnosť MOL Nyrt. ako väčšinový akcionár subjektom, ktorý si jednak dal vypracovať znalecký posudok a ktorý stanovil/vypočítal cenu odkupu akcií. Jedná sa teda o dokument a výpočty spoločnosti MOL Nyrt., a nie žalovaného. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že tieto informácie sú predmetom informačnej povinnosti žalovaného podľa . Žalovaný podľa zákonnej úpravy výkupu akcií väčšinovým akcionárom neurčuje výšku ceny odkupu akcií, žiadnym spôsobom nezasahuje do stanovenia výšky protiplnenia a stanovenie výšky protiplnenia je v plnom rozsahu na strane väčšinového akcionára, ktorý uplatňuje právo výkupu akcií. Tento proces je predmetom kontroly zo strany Národnej banky Slovenska a v prípade, že menšinoví akcionári nesúhlasia s výškou poskytnutého protiplnenia, majú možnosť domáhať sa jeho dorovnania v konaní podľa zákona o cenných papieroch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nepredložením znaleckého posudku, resp. nevysvetlením jednotlivý výpočtov koeficientov na cenu odkupu akcií, ktoré boli použité zo strany spoločnosti MOL Nyrt., nie žalovaného, nemohlo dôjsť a ani nedošlo k porušeniu povinnosti poskytnúť úplné a pravdivé vysvetlenia a informácie, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Bolo totiž nesporné, že žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť, avšak iba tie, ktoré má v tejto súvislosti k dispozícii, pričom súd mal za to, že znalecký posudok a požadované vysvetlenia nie sú v danom prípade predmetom informačnej povinnosti podľa . 5. Súd prvej inštancie navyše poukázal na tú skutočnosť, že všetkým akcionárom boli spolu s pozvánkou na rokovanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného na deň 10.10.2019 v súlade s ustanovením zákona o cenných papieroch v spojení s ustanovením

poskytnuté (okrem iného) aj informácie (i) o výške protiplnenia ponúkaného za akcie cieľovej spoločnosti a (ii) o metódach použitých na určenie kúpnej ceny vrátane uvedenia údajov o tom, či použitá metóda zohľadňuje výnosy cieľovej spoločnosti a hodnotu obchodného majetku vrátane nehmotného majetku cieľovej spoločnosti a či hodnota tohto majetku a výnosy cieľovej spoločnosti boli pomerne rozrátané na jednotlivé akcie cieľovej spoločnosti podľa ich pomerného podielu na základnom imaní cieľovej spoločnosti. Nebolo sporné, že žalobcovi bol predložený dokument - Podmienky uplatnenia práva výkupu, ktorý obsahoval podrobnosti o určení výšky protiplnenia. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca mal k dispozícii informácie, z ktorých spoločnosť MOL Nyrt. vychádzala pri stanovení výšky protiplnenia za výkup akcií. Súd poukázal tiež na ustanovenie , pričom v konaní žalobca netvrdil, že požiadal dozornú radu žalovaného, aby rozhodla o povinnosti predstavenstva žalovaného poskytnúť požadované vysvetlenia, resp. znalecký posudok. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že aj v prípade, ak by predstavenstvo žalovaného bolo povinné predložiť žalobcovi znalecký posudok a poskytnúť vysvetlenie jednotlivých výpočtov koeficientov na cenu odkúpu akcií, nakoľko žalobca nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o povinnosti tieto informácie poskytnúť, nie je možné vyhlásiť uznesenie č. 3 valného zhromaždenia žalovaného z uvedeného dôvodu za neplatné. Pokiaľ žalobca namietal výšku a neprimeranosť protiplnenia a z tohto dôvodu rozpor uznesenia č. 3 valného zhromaždenia žalovaného so zákonom o cenných papieroch, súd poukázal na ustanovenie zákona o cenných papieroch. V prípade, že žalobca bol nespokojný s výškou protiplnenia, mohol túto výšku protiplnenia namietať v konaní voči spoločnosti MOL Nyrt. a domáhať sa dorovnania výšky protiplnenia. Vzhľadom na existenciu právnej úpravy konania, v ktorom sa môže minoritný akcionár domáhať dorovnania výšky protiplnenia, v ktorom sa nesporne rieši aj otázka primeranosti protiplnenia, nie je možné v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia namietať neprimeranosť protiplnenia a z uvedeného dôvodu požadovať vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol schválený prechod akcií. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého súd neuviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd podľa žalobcu nevykonal dôkazy nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä výsluchom žalobcu. Žalobca je presvedčený, že všetky znalecké posudky, návrhy, zmluvy a iné relevantné listiny mali byť akcionárom predložené v dostatočnom časovom predstihu pred konaním valného zhromaždenia tak, aby mali možnosť sa s týmito dokumentmi riadne oboznámiť. Nie je preto pochopiteľná ani právna úvaha súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že bol to práve väčšinový akcionár, ktorý si znalecký posudok dal vyhotoviť pre svoje potreby, a preto nemôže ísť o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Či ide o väčšinového alebo menšinového akcionára, všetci majú rovnaké práva v tomto smere, pričom je nevyhnutné poznamenať, že znalecký posudok sa priamo dotýkal aj menšinových akcionárov, a nešlo teda len o “vec” majoritného akcionára, ako to prezentuje súd prvej inštancie. Práve na základe tohto znaleckého posudku, s ktorým sa minoritní akcionári nemali možnosť oboznámiť, im bola poskytnutá určitá výška protiplnenia za akcie žalovaného. V tejto súvislosti s platí, že postačuje čo i len možnosť protiprávneho obmedzenia práva akcionára a nevyžaduje sa reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia úspešná. Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že aby šlo o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ostatní menšinoví akcionári by mali mať tento znalecký posudok k dispozícií. Na tomto mieste žalobca uvádza, že ustanovuje, že všetci akcionári majú v spoločnosti rovnaké postavenie. Je preto na mieste otázka, ako môže menšinový akcionár vykonávať svoje práva na valnom zhromaždení a hlasovať tak na ňom, ak nie je predložený dokument (znalecký posudok), ktorý toto hlasovanie podmieňuje, resp. ako môže menšinový akcionár posúdiť správnosť tohto znaleckého posudku, resp. podkladov, výpočtov a metód v ňom obsiahnutých. Jednoznačne preto došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádza ako i zneužitiu práva väčšinového akcionára voči menšinovým akcionárom. 7. Žalobca v odvolaní uviedol, že nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu, že požadované informácie neboli súčasťou informačnej povinnosti žalovaného. Žalovaný ako cieľová spoločnosť je plne zodpovedný za celý proces výkupu akcií. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nenahrádza právo akcionárov sa samostatné oboznámenie sa so znaleckým posudkom ako i právo domáhať sa jeho predloženia a vysvetlenia jeho záverov žalovaným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a ochrany menšinových akcionárov a nesupluje ani povinnosť žalovaného konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca uvádza, že z listiny s označením Podmienky práva na uplatnenie výkupu nevyplývajú relevantné informácie. Žalobca zdôrazňuje, že zástupcovia žalovaného len zotrvali na Spoločnom stanovisku predstavenstva a dozornej rady žalovaného zo dňa 16.8.2019, kde predstavenstvo a dozorná rada žalovaného považuje cenu protiplnenia za akcie žalovaného vo výške

85,- EUR za primeranú. Žalobca uviedol, že predmetnou žalobou sa nedomáha dorovnania protiplnenia za akcie. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcom požadovaný výsluch nie je takým dôkazom, ktorým by bolo možné v tomto súdnom konaní preukázať rozhodnú a medzi stranami spornú skutočnosť. Žalovaný uviedol, že právo výkupu akcií si riadne uplatnil jeden z akcionárom žalovaného, a to akcionár MOL Nyrt. Išlo teda o právom aprobovaný postup a k žiadnemu násilnému či protizákonnému vytlačeniu akcionárov nedošlo. Okrem toho, existencia či neexistencia právnej úpravy ochrany akcionárov v procese práva výkupu v právnom poriadku SR nie je dôvodom neplatnosti Rozhodnutia MVZ. Skutočným účelom práva výkupu podľa §118i zákona o CP je reálne umožniť väčšinovým akcionárom vykúpiť akcie ostatných akcionárov aj bez ich súhlasu a vykonávať svoje oprávnené záujmy a očakávania z hospodárenia a podnikania obchodnej spoločnosti. Menšinoví akcionári môžu v zmysle §118i ods. 15 zákona o CP z presne vymedzených dôvodov napadnúť neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým sa rozhodlo o prechode akcií na väčšinového akcionára a v zmysle §118i ods. 16 zákona o CP domáhať sa úpravy výšky protiplnenia poskytnutého za vykúpené akcie. Žalobca v odvolaní neuvádza, akú inú reálnu ochranu jeho práv by požadoval a nebola mu poskytnutá. Ide teda o neurčité a neodôvodnené tvrdenie, ktoré vyjadruje subjektívny názor žalobcu na platnú právnu úpravu a nemôže byť dôvodom pre neplatnosť Rozhodnutia MVZ a zákonným dôvodom pre odvolanie. Žalobca ďalej dôvodí porušenie rovnakého zaobchádzania aj tým, že jeden z akcionárov (MOL Nyrt.) mal k dispozícii znalecký posudok a žalobca nie. Avšak ako súd prvej inštancie správne vyhodnotil, tento znalecký posudok si dal vyhotoviť akcionár MOL Nyrt. Bol vyhotovený primárne na účely konania pred Národnou bankou Slovenska podľa §118i ods. 4 zákona o CP, pričom neexistuje právo ani povinnosť žalovaného tento dokument žalobcovi od iného akcionára zabezpečovať. Ak je žalobca „nespokojný“ s výškou protiplnenia ponúknutou a poskytnutou akcionárom MOL Nyrt. žalobcovi za jeho akcie, žalobca má možnosť domáhať sa dorovnania, nie však voči žalovanému, keďže žalovaný žiadne protiplnenie za akcie patriace pôvodne žalobcovi neponúkal a žiadne akcie od žalobcu nevykupoval. Žalovaný poukázal na to, že právo výkupu patrí akcionárovi (nie žalovanému), ktoré si uplatňuje voči ostatným (menšinovým) akcionárom vo vzťahu k akciám cieľovej spoločnosti. Cieľová spoločnosť, t.j. žalovaný, je predmetom výkupu akcií a nie subjektom zodpovedným za konanie iného akcionára, ktorý si uplatnil právo výkupu. Žalovaný nijako nerozhodol a ani nemohol rozhodnúť o tom, či si akcionár MOL Nyrt. uplatní jeho právo výkupu alebo nie. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.9.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 13. Podľa i ods. 16 o o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch): Akcionári, ktorých akcie prešli na navrhovateľa, môžu u tohto navrhovateľa namietať neprimeranosť protiplnenia a tiež sa môžu voči navrhovateľovi domáhať, aby navrhovateľ dorovnal výšku protiplnenia. Toto právo domáhať sa dorovnania zaniká, ak námietka o neprimeranosti protiplnenia nie je žiadnou z oprávnených osôb uplatnená voči navrhovateľovi najneskôr v lehote troch mesiacov od dátumu splatnosti protiplnenia zverejneného v oznámení podľa odseku 12; ak sa navrhovateľ nevyjadrí k námietke o neprimeranosti

protiplnenia do jedného mesiaca od jej doručenia navrhovateľovi alebo ak navrhovateľ nesúhlasí s požadovanou výškou dorovnania, akcionár, ktorého akcie prešli na navrhovateľa, požadujúci dorovnanie, je oprávnený v premlčacej lehote plynúcej od zverejneného dňa splatnosti protiplnenia domáhať sa na súde, aby súd rozhodol o výške dorovnania. Návrh akcionára, ktorého akcie prešli na navrhovateľa, na súdne preskúmanie primeranosti ponúkaného protiplnenia nemá vplyv na platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým sa rozhodlo o uplatnení práva výkupu. Primeranosť protiplnenia v súdnom konaní preukazuje ten, kto si uplatnil právo výkupu podľa odseku 6. 14. Podľa § 118 i ods. 3 zákona o cenných papieroch: Navrhovateľ, ktorý sa rozhodol, že uplatní právo výkupu, je povinný toto rozhodnutie vrátane skutočností, na základe ktorých mu toto právo vzniklo, bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, cieľovej spoločnosti a zverejniť spôsobom podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/20220812>. 15. Podľa : (1)Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. (2)Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako. 16. Podľa : Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. 17. Podľa : Predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka - odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť. 18. Podľa : Poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť. 19. Preskúmaním obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. 20. Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti rozhodnutia č. 3 prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 10.10.2019, z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a porušenia informačnej povinnosti. Odvolací súd dospel najmä k nižšie uvedeným záverom: 21. Právny vzťah medzi akcionárom a akciovou spoločnosťou je obchodným záväzkovým vzťahom. Podľa b) práva úprava zakotvuje zákaz zneužitia práv akcionárom ako všeobecnú zásadu pre výkon práv akcionára a zásadu rovnosti akcionárov.

22. Cieľom zásady rovnakého postavenia akcionárov je ochrana majetkových záujmov akcionárov pred zásahmi orgánov spoločnosti. Jedná sa o zákaz ľubovoľnej diferenciácie. Pri aplikácii zásady rovnosti akcionárov sa berie do úvahy ich majetkový vklad do spoločnosti. Základné práva akcionári uplatňujú v závislosti od menovitej hodnoty ich akcií. Prípustná je aj diferenciácia v závislosti od druhu akcií, jedná sa teda o uplatňovanie zásady rovnosti vo vzťahu k akciám rovnakého druhu a rovnakej hodnoty.

23. Právo akcionára na informácie od orgánov spoločností na valnom zhromaždení sa týka informácii ohľadom predmetu rokovania valného zhromaždenia a teda informácií, ktoré sú potrebné na prijímanie rozhodnutia na valnom zhromaždení. Členovia predstavenstva, ktorí porušenia povinnosť poskytnúť pravdivé a úplné informácie, zodpovedajú za škodu, ktorý tým spôsobia.

24. Ochrana menšinových akcionárov má zabrániť zneužívaniu práv väčšiny na úkor menšiny v tom zmysle, aby na jedno euro vloženého kapitálu mal každý akcionár rovnaké práva. Z pohľadu zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi to znamená, že je potrebné, aby za každého eura vloženého kapitálu mal každý akcionár rovnaký prospech.

25. Pri zákaze zneužitia práv akcionárom je potrebné pri výkone práv akcionára dodržať medze, ktoré vyplývajú zo všeobecného zákazu ľubovoľného alebo nepomerného výkonu práva. Na záujmy akcionárov je potrebné brať primeraný zreteľ.

26. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcom tvrdené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi nebolo preukázané. Výkup akcií väčšinovým akcionárom je dovolený zákonom a teda je potrebné rozlišovať medzi zneužívaním práv akcionárom a uplatňovaním práv akcionárom. 27. Žalobcovi žalovaným nepredložený znalecký posudok a výpočty koeficientov na cenu odkupu akcií, boli dokumentmi spoločnosti MOL Nyrt. ako väčšinového akcionára žalovaného, ktorý si dal znalecký posudok vypracovať. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentom žalovaného, že znalecký posudok nebol dokumentom, ktorý sa na mimoriadnom valnom zhromaždení schvaľoval. Ak by sa schvaľoval, potom by požiadavka na jeho predloženie bola dôvodná, pričom znalecký posudok bol vypracovaný pre účely Národnej banky Slovenska z podnetu väčšinového akcionára. 28. S poukazom na § 180 ods. 3 Obch. zák., kedy valné zhromaždenie povinne poskytne každému akcionárovi úplne a pravdivé informácie, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebolo porušené žalobcove právo na informácie, nakoľko predmetom rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia bolo schválenie prechodu akcií na akcionára MOL Nyrt. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že informácia o výške protiplnenia ponúkaného za akcie bola žalobcovi poskytnutá spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie žalovaného a odkazuje na odsek 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. K neposkytnutiu znaleckého posudku odvolací súd dodáva, že bol vypracovaný väčšinovým akcionárom žalovaného MOL Nyrt. pre jeho potreby - stanovenie sumy protiplnenia ako jednej z viacerých zohľadňovaných súm a nepredložením tohto znaleckého posudku nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti poskytnúť úplné a pravdivé vysvetlenia a informácie, ktorú súvisia s predmetom rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia. 29. V konaní tak žalobca nepreukázal porušenie povinností žalovaného, ktoré by malo za následok neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, dokonca ani nepreukázal, aká iná výška protiplnenia by mala byť primeraná. 30. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné poukázať na možnosť uplatniť si nárok na dorovnanie výšky protiplnenia podľa i ods. 16 , za podmienok ustanovených zákonom a dospieť k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia nie je neplatným zo žalobcom uvádzaných dôvodov, nakoľko taký výklad práva na podklade preukázaného skutkového stavu by bol zneužitím práv menšinového akcionára na úkor výkonu práv väčšinového akcionára. 31. Pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie v potrebnom rozsudku v súlade s návrhmi strán sporu vykonal dokazovanie v súlade so zásadou hospodárnosti podľa , vykonal dokazovanie v súlade s a nasl. a dôkazy vyhodnotil v súlade s . Súd teda v zmysle vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré mohli prispieť k náležitému objasneniu veci. 32. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. ). 33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).