Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžk/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): T. E., narodený X. P. XXXX, bytom M. C. XX, N., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom: Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, Bratislava,, IČO: 51 034 166, 2/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: Allan Böhm, advokát advokátskej kancelárie Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, 5/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, 6/ T.. P. D., bytom K. XX, A., 7/ J.. Q. V., bytom W. F. X, N., 8/ W. M., bytom Q. X, N., 9/ W. E., bytom W. F. XX, N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 21977/2016/B625- SV/53540/Pa z 25. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -386 z 26. februára 2020, ECLI:SK:KSNR:2020:4016200928.6, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a . II. Účastníkom kasačného konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydal podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej „“) a o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej „“) rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/024265-013 z 23.06.2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým povolil ďalšiemu účastníkovi v 1. rade (ako stavebníkovi) stavbu „Automotive Nitra Project“ v rozsahu stavebných objektov: E1 - Budovy (400 Montážna hala), SO 401 - Zásobovanie a logistika finalizácie, SO 402 - Výbava a finalizácia, SO 403 - Sklad rozpracovaných kusov, SO 404 - Expedícia dokončených automobilov. Rozhodnutie bolo okrem iného odôvodnené tým, že sa stavba buduje za účelom výroby automobilov na pozemkoch určených na výstavbu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 z 22.06.2015, ktoré bolo doplnené dňa 22.07.2015, a preto sa územné rozhodnutie nevyžaduje v zmysle . Ďalej stavebný úrad poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 z 08.10.2016 (ďalej „rozhodnutie EIA“), ktorým bolo rozhodnuté, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude posudzovať (pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie). Stavebný úrad zamietol všetky námietky účastníkov konania.

2. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 21977/2016/B625-SV/53540/Pa z 25.08.2016 zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, s ktorého odôvodnením sa v podstate stotožnil, a nevyhovel ani odvolacím námietkam sťažovateľa

II. Konanie na krajskom súde 3. Krajský súd v Nitre (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. -386 z 26.02.2020, ECLI:SK:KSNR:2020:4016200928.6 (ďalej „napadnutý rozsudok“), zamietol podľa (ďalej „“) ako nedôvodnú sťažovateľovu správnu žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu. 4. Sťažovateľa správny súd považoval za aktívne legitimovaného ako zainteresovanú verejnosť podľa . Správny súd poznamenal, že pred ním prebehlo viacero konaní s obdobným skutkovým základom a rovnakými žalobnými dôvodmi, a v jednotlivostiach na iné rozsudky aj ďalej poukazoval. 5. Citujúc skorší rozsudok v inej veci správny súd na žalobný bod o nedostatočnom zregulovaní dotknutého územia územným plánom obce alebo zóny (pričom podľa sťažovateľa územný plán Mesta Nitra stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny) reagoval poukazom na VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov (ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta), pričom zdôrazňoval, že v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú tam uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa týka obstaranie a schválenie územného plánu zóny, avšak oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce, tu nie je uvedený. Námietku sťažovateľa, že neboli splnené podmienky na vydanie stavebného povolenia bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia v zmysle , tak považoval súd za nedôvodnú. 6. Ďalej sa podľa súdu na základe podanej žaloby nebolo možné zaoberať otázkou, či investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej „“), nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na základe žaloby sťažovateľa. 7. Za nedôvodnú správny súd považoval i námietku proti doručovaniu preskúmavaného rozhodnutia verejnou vyhláškou.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia 8. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ argumentoval, že je potrebné si uvedomiť, čoho sa vlastne prvostupňové rozhodnutie týkalo, teda že išlo o stavby realizované stavebníkom, ktorým bol ďalší účastník konania v 1. rade. Zdôrazňoval rozdiel medzi strategickým parkom (stavebníkom ktorého bol ďalší účastník v 2. rade) a investíciou v ňom realizovanou. Tvrdil vlastne, že nevyžaduje územné rozhodnutie (iba) pre prípad, keď ide o budovanie samotného strategického parku (nie pri povoľovaní stavieb tvoriacich jednotlivé významné investície), a teda v súdenej veci že nebola splnená hypotéza právnej normy. Správny súd tu podľa sťažovateľa pochybil, keď si zamieňa dve samostatné osvedčenia a investície (strategický park vs. investícia v ňom). 10. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že krajský súd nesprávne reagoval na jeho námietky, že strategický park definovaný osvedčením vydaným pre ďalšieho účastníka v 2. rade nie je obsiahnutý v územnom pláne Mesta Nitra. Upozornil, že už v žalobe podrobne vysvetľoval, že v textovej časti tohto územného plánu je využitie plôch v území limitované spracovaním dokumentácie na úrovni zóny. Poukazoval na to, že Komplexný výkres sa týka aj k. ú F., kde sa pre priemyselnú výrobu vyžaduje spracovanie územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pritom podľa bodu 1.15 citovaného VZN Mesta Nitra je aj grafická časť v plnom rozsahu záväzná. Takýto územný plán zóny podľa sťažovateľa vyhotovený nebol. 11. Sťažovateľ pripomenul námietku zo správnej žaloby, že samotný strategický park nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie, pričom zisťovacie konanie bolo podľa neho povinné v zmysle a zákona o posudzovaní. Tvrdil, že ak v rozpore so zákonom nebola posúdená významná investícia v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“, nemôžu byť legitímne ďalšie stavby v tomto strategickom parku. Poznamenal, že obdobný Strategický park Haniska sa bude povinne posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Súhlasil s právnym posúdením krajského súdu, podľa neho sťažovateľ len zopakoval svoje námietky zo žaloby.

13. Ďalší účastník konania v 1. rade sa jednotlivo vyjadril k sťažnostným námietkam a uzavrel, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a navrhol, aby ju kasačný súd zamietol podľa zamietol.

IV. Výber z relevantných ustanovení právnych predpisov

Podľa územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

V. Právne závery kasačného súdu

14. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (, , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), zohľadniac nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil 28. septembra 2022. 15. Kasačný súd bol postavený pred úlohu posúdiť dôvodnosť jednotlivých sťažnostných bodov, a v ich medziach určiť, či je rozsudok správneho súdu súladný so zákonom. 16. V kasačnej sťažnosti sa objavila nová argumentácia v sťažnostnom bode o nerozlišovaní medzi strategickým parkom a budovami (investíciou). Kasačný súd však zo správnej žaloby zistil, že nerozlišovanie výstavby v strategickom parku na jednej strane, a umiestnenia a prípravy strategického parku na strane druhej, si osvojil aj sám sťažovateľ v žalobe, a teda tento dôvod nezákonnosti rozhodnutia netvrdil. Všeobecné tvrdenie o nenaplnení hypotézy právnej normy bolo v tomto zmysle nedostatočné. V obdobnej veci rovnakých účastníkov sa k rovnakej novote výstižne vyjadril kasačný súd v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 24.08.2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200671.1: „[17.] Sťažovateľ argumentoval k nesprávnej aplikácii aj podrobným rozvedením rozdielu medzi pojmami strategický park a investícia, pričom práve ich nedôsledné rozlišovanie malo spôsobiť nesprávnosť aplikácie . K uvedenému je potrebné zo strany kasačného súdu poznamenať, že práve touto argumentáciou sťažovateľ rozšíril prvý žalobný bod uplatnený v konaní o správnej žalobe (čo sám aj zdôraznil v kasačnej sťažnosti). Správny súd sa takto smerovanou argumentáciou ani nemohol zaoberať, keďže posudzoval správnu žalobu len v rozsahu vymedzenom samotným sťažovateľom. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné konštatovať, že by bol naplnený sťažnostný bod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom podľa . Takéto rozširovanie argumentácie je uplatnením novoty v konaní pred kasačným súdom v zmysle . Novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt.“ Ani tvrdené zamieňanie si rôznych osvedčení zo strany správneho súdu nebolo v tomto smere natoľko podstatné, aby viedlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, keďže nie je sporné, že aj samotný strategický park bol uznaný za významnú investíciu. Fakt, že správny súd v súlade s prístupom sťažovateľa v správnej žalobe dôsledne nerozlíšil v každej časti napadnutého rozsudku jednotlivé stavby a významné investície, neznamená, že by správny súd sťažovateľovu nie presne formulovanú námietku nesprávne právne posúdil. 17. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu korešpondujúcemu so žalobným bodom vo veci tvrdenej nesprávnej aplikácie , kde sťažovateľ vytýkal nesprávne právne posúdenie veci najskôr orgánmi verejnej správy a potom správnym súdom, kasačný súd musí poznamenať, že právne posúdenie správneho súdu (ktoré sa v kasačnom konaní posudzuje na prvom mieste) nebolo formulované celkom výstižne a nebolo dôsledné. Napriek tomu kasačný súd nepovažuje s nižšie uvedeným vysvetlením tento sťažnostný bod za dôvodný, pretože ani sťažovateľova argumentácia o nenaplnení hypotézy právnej normy vyplývajúcej z citovaného ustanovenia v dôsledku tvrdeného

rozporu umiestnenia strategického parku (tak argumentoval v správnej žalobe a na vyššie uvedené novoty z kasačnej sťažnosti nemožno prihliadnuť) s príslušným územným plánom nie je správna. 18. Sťažovateľ v podstate tvrdí, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený. Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov. 19. O vhodnosti a osožnosti takejto právnej úpravy v si môže každý urobiť vlastný názor. Je zrejmé, že skôr vyhovuje investorovi strategického parku, ktorý je významnou investíciou, a naopak nemusí uspokojiť vlastníkov susedných pozemkov či zainteresovanú verejnosť. Jednou z funkcií právneho poriadku je však aj riešenie konfliktov medzi protichodnými záujmami zainteresovaných subjektov či častí spoločnosti. Keď zákon určil, čo sa vyžaduje pre umiestnenie určitého strategického parku kvalifikovaného významu, ani opačný názor (žalujúcej) zainteresovanej verejnosti sám osebe neznamená sprísnenie zákonom vyžadovaných predpokladov. 20. K sťažnostnému bodu týkajúcemu sa chýbajúceho posúdenia strategického parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie kasačný súd musí poznamenať, že mu z argumentácie sťažovateľa nie je zrejmé, v čom vidí nesprávne právne posúdenie krajského súdu. Správny súd v bode 36 napadnutého rozhodnutia citáciou z iného rozsudku poskytol svoje právne posúdenie tohto žalobného bodu, z ktorého sa dá vyrozumieť, že spolu zo žalovaným za rozhodujúce pre vec považoval právoplatné rozhodnutie EIA (v zmysle ktorého sa nemalo vykonať posudzovanie). V kasačnej sťažnosti uvádzal v podstate len všeobecne to, že zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia o povolení stavieb mala závisieť od toho, či bol posúdený samotný strategický park, nereaguje však na toto právne posúdenie krajského súdu. Okrem toho aj pri tejto argumentácii ide vlastne o neprípustnú novotu v kasačnej sťažnosti (, ), keďže sa argumentácia zo žaloby a kasačnej sťažnosti neprekrýva. V správnej žalobe totiž sťažovateľ v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie namietal to, že rozhodnutie EIA sa týkalo navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorá už však nebola aktuálna v dôsledku existencie nového zámeru „Automotive Nitra Project

- Fáza 2“, ale v kasačnej sťažnosti toto rozlišovanie nezopakoval, lež namietal chýbajúce posúdenie strategického parku (ako samostatného objektu) s dôsledkami v podobe nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 21. Vzhľadom na to, že žiaden sťažnostný bod nebol dôvodný, kasačnému súdu nezostalo iné, ako kasačnú sťažnosť zamietnuť. 22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal ( a analogicky podľa ) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( a analogicky podľa ). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa v spojení s nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.