Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/17/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K., K. XXX/XXX, zastúpený Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti odporcom: 1/ Slovenská asociácia motoristického športu, o.z. so sídlom Nitra, Fatranská 3, IČO: 31 824 021, X/Igor R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T., T. 9, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 47 236 876, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní odporcu v 2. rade a navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. augusta 2014 č. k. -142, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade p o t v r d z u j e. Odporcovi v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade z r u š u j e a vec mu vracia súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie podľa § 96 OSP pre späťvzatie návrhu zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2013 domáha náhrady škody za bolesť vo výške 1 999,40 eura, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5 690,60 eura, náhrady za stratu na zárobku vo výške 1000,00 eur a náhrady účelne vynaložených nákladov vo výške 1 200,00 eur spolu s príslušenstvom, pričom v priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 7 565 eur spať z dôvodu, že vedľajší účastník na strane odporcu - poisťovňa KOOPERATRIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group mu predmetnú sumu vyplatila a podaním zo dňa 12.6.2014 navrhovateľ, vzal návrh i vo zvyšnej časti nároku vo výške 2 325,00 eur späť a žiadal zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vo výške 1 438,39 eura. Navrhovateľ ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol postoj odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi, resp. jeho dcére, ktorá preteká na motoristických podujatiach organizovaných odporcom v 1. rade, ktorej odporca v 1. rade neumožnil zúčastňovať sa na pretekoch a keďže nechce svojej dcére sťažovať, resp. brániť v športovej činnosti. z uvedeného dôvodu pristúpil aj k späťvzatiu návrhu vo zvyšnej časti, napriek tomu, že má za to, že všetky nároky sú oprávnené a bolo by ich možné preukázať listinnými dôkazmi. Vedľajší účastník súhlasil so späťvzatím návrhu ale nesúhlasil s tým, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania. Odporca v 2. rade so späťvzatím návrhu súhlasil , avšak nesúhlasil s návrhom ohľadom trov konania s tým, že voči nemu bol návrh podaný nedôvodne a v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný . Je toho názoru, že práve navrhovateľ svojím konaní zavinil, že konanie sa zastavilo a to tým, že navrhovateľ z vlastnej vôle vzal návrh späť . Vzhľadom na uvedené si uplatnil náhradu trov konania. Odporca v 1. rade so späťvzatím návrhu súhlasil, ale nesúhlasil s tým, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nedostatočne , resp.

neúplne preukázal svoj nárok na náhradu škody, žaloval subjekty bez aktívnej legitimácie, z celého priebehu preukázaných udalostí je zrejmé, že navrhovateľ nekonal v priebehu dvoch rokov, ošetrujúcim lekárom na podujatí tvrdil, že mu nič nie je, hoci vedel, že odporca v 1. rade je pre takého prípady poistený a bezodkladne takéto prípady rieši. Uviedol, že na späťvzatí nesie vinu navrhovateľ, keďže nevie vydokladovať ďalšie nároky a celú situáciu zavinil sám. Súd prvého stupňa rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľa, ktorý vzal návrh na začatie konania späť a odporcovia so späťvzvatím návrhu súhlasili, postupoval v zmysle § 96 ods. 1 OSP a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Súd skúmal, či nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Poukázal na to, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 9 890,00 eur s príslušenstvom ako náhrady škody , ktorá mu vznikla v dôsledku zranení, ktoré utrpel v roku 2011 na motoristickom podujatí organizovanom odporcom v 1. rade , keď ho zasiahli odtrhnuté koleso z vozidla odporcu v 2. rade. Dňa 16.4.2013 ( t.j. až po približne dvoch rokoch od zranenia) navrhovateľ kontaktoval odporcu v 1. rade za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, ktorý na jeho výzvu reagoval, prejavil záujem vec riešiť mimosúdne prostredníctvom svojho poistného partnera - vedľajšieho účastníka na strane odporcu a v priebehu konania bola suma 7 565,00 eur navrhovateľovi poisťovňou uhradená. Navrhovateľ napriek uvedenej reakcii odporcu v 1. rade podal z opatrnosti návrh na súdu, keďže dňa 29.5.2013 uplynula lehota dvoch rokov od vzniku úrazu. V uvedenom konaní, resp. nekonaní navrhovateľa, ktorý po dobu dvoch rokov odporcu v 1. rade nekontaktoval za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, a urobil tak , až tesne pred uplynutím lehoty dvoch rokov od vzniku úrazu, súd vidí zavinenie navrhovateľa na vzniku trov konania, no na druhej strane jeho nárok bol v tejto časti oprávnený, čo odporca v 1. rade uznal vyplatením náhrady škody vo výške 7 565,00 eur prostredníctvom svojho zmluvného partnera. Vo zvyšnej časti 2 325,00 eur navrhovateľ vzal návrh späť súd konštatuje, že pre absenciu meritórneho rozhodnutia, pre ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nemožno konštatovať, že nárok navrhovateľa bol v celom rozsahu dôvodný. Odporca v 2. rade v priebehu konania namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že neboli splnené podmienky na aplikáciu § 146 ods. 2 OSP, preto s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podal odvolanie odporca v 2. rade a navrhovateľ. Odporca v 2. rade v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne ďalšie odôvodnenie , okrem konštatovania, že odporca v 2. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Podľa názoru odporcu v 2. rade rozhodnutie nie je v časti týkajúcej sa trov konania vecne správne, pretože odporca v 2. rade nedal žiadnu príčinu na podanie návrhu, jeho úkony právnej pomoci prostredníctvom advokáta neboli zbytočné a boli realizované na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Okrem toho vo vzťahu k odporcovi v 2. rade bolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 OSP , pretože navrhovateľ zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a je preto povinný nahradiť jeho trovy. Odporca v 2. rade sa nesprával žiadnym spôsobom tak, aby navrhovateľ vzal svoj návrh podaný dôvodne späť, čím je vylúčená aplikácia § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Na základe uvedeného žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť nahradiť odporcovi v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.524,97 eura a trovy odvolacieho konania vo výške 314,38 eura. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že zodpovednosť odporcu v 2. rade ako prevádzkovateľa podľa § 427 ods. 2 a zodpovednosť odporcu v 1. rade ako prevádzateľa motoristických pretekov podľa § 415 je nepochybne daná a preukázaná predloženými dôkazmi v konaní. K nehode došlo dňa 29.05.2011 , pričom až do dňa 16.4.2013, kedy bol odporca vyzvaný na náhradu škody, odporcovia žiadny úkon smerujúci k dobrovoľnej náhrade škody nerobili, napriek tomu, že mali preukázateľne vedomosť o vzniku vážnej ujmy na zdraví. Odporcovia do podania návrh nezaplatili žiadnu peňažnú čiastku. V tomto smere je pravdou, že odporca v 2. rade po výzve navrhovateľa, začal spolupracovať na likvidácii škody ako poistnej udalosti, ale pre krátkosť času ostávajúceho premlčania bolo nevyhnutné podať návrh na súd skôr, ako boli poisťovni doručené všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o výške poistného. Podanie návrhu bolo nevyhnutným krokom potrebným na ochranu jeho nároku. Po podaní návrhu poisťovňa odporcu v 1. rade uhradila sumu 7.565 eur titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (platby dňa 17.10.2013 a 11.11.2013). Vzhľadom na to, že medzi odporcami ide o solidárne plnenie podľa 438 ods. 1 , išlo o plnenie za oboch odporcov, a preto ich vzájomné vyporiadanie nie je vecou navrhovateľa. Bol toho názoru, že inštitút náhrady trov konania je založený na princípe postihu toho účastníka konania, ktorý dobrovoľne nesplnil svoju právnu povinnosť , hoci na jeho splnenie existoval právny nárok. Druhý účastník , ktorý mal na plnenie nárok a bol nútený sa jeho súdnej ochrany domáhať, má právo na náhradu všetkých nákladov, ktoré mu takto vznikli. V prípade, ak v čase

medzi podaním návrhu a vyhlásením rozsudku odporca splní žalovanú povinnosť, predpokladá sa, že návrh bol podaný dôvodne, a to aj napriek tomu, že k vyhláseniu meritórneho rozhodnutia nedôjde. V danej veci navrhovateľ vzal návrh v sume 7.565 eur späť z dôvodu správania sa odporcu v 1. rade a v sume 2.325 eur síce tiež z dôvodu správania odporcu v 1. rade ale ide o také správanie, ktoré nie je dôvodom na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Na uvedené späťvzatie by mal súd nahliadať ako na bezdôvodné, a v tomto rozsahu navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepatrí, pretože zastavenie v tejto časti zavinil on sám. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a priznať mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení nezaoberal hmotnoprávnymi a procesnými skutočnosťami, navrhovateľ tak nemôže tvrdiť, že bol v spore úspešný. Odporcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku pasívnej legitimácie v spore. Organizátorom podujatia, na ktorom vznikla navrhovateľa škoda, bola spoločnosť Damix, s.r.o., ktorá zodpovedala za priebeh podujatia. Pokiaľ by sa riešila táto , procesne podstatná otázka, návrh na náhradu škody bol zamietnutý. Navrhovateľ tak rovnako nepreukázal, že návrh zobral späť pre správanie sa odporcov. Ďalej poukázal na to, že počas dvoch rokov navrhovateľ ani raz nepožiadal o náhradu svojej ujmy. Pričom plnenie poisťovne bolo v krátkom čase potom, čo nahlásil navrhovateľ škodovú udalosť. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v spore sa neriešila otázka pasívnej či aktívnej legitimácie odporcov. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že prevažnú časť žalobného nároku zobral späť z dôvodu plnenia odporcov po podaní návrhu na súd. Tvrdenie o údajnej spoločnosti Damix s.r.o. ako o pasívnej legitimovanej osobe odporca v 1. rade nikdy pred podaním návrhu na súd nespomínal. Po obdržaní predžalobnej výzvy sa telefonicky spojil s právnym zástupcom navrhovateľa, pričom deklaroval ochotu plniť prostredníctvom jeho poisťovne. Ak mal za to, že nebol pasívne legitimovaný, nie je zrejmé, z akého dôvodu žiadal o poskytnutie posteného plnenie jeho poisťovňu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v medziach podaného odvolania odporcu v 2. rade a navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania voči odporcovi v 1. rade treba ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť a vo vzťahu k odporcovi v 2. rade treba podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania, nebolo odvolaním napadnuté, preto v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok týkajúci trov konania. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z procesného hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie (zánik záväzku započítaním), atď. Pokiaľ ide o zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Náhrada trov priznaných podľa § 146 ods. 2 OSP sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania. Účelnosť zaplatených trov konania sa síce upravuje len pri § 142 ods. 1 OSP, avšak ide o vyjadrenie všeobecného princípu , že právo na náhradu trov je úzko späté s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.5.2013 domáhal voči odporcom náhrady škody za bolesť vo výške 1 999,40 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5 690,60 eur, náhrady za stratu na zárobku vo výške 1000,00 eur a náhrady účelne vynaložených nákladov vo výške 1 200,00 eur spolu s príslušenstvom. Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 19.3.2014 (č.l. 43 spisu) vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 7 565 eur spať, nakoľko vedľajší účastníka na strane odporcu v 1. rade - poisťovňa KOOPERATRIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group mu predmetnú sumu vyplatila. Podaním zo dňa 12.6.2014 navrhovateľ (č.l. 114 spisu) vzal návrh i vo zvyšnej časti nároku vo výške 2 325,00 eur späť a žiadal súd, aby zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania vo výške 1 438,39 eur. Ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol postoj odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi, resp. jeho dcére, ktorá preteká na motoristických podujatiach organizovaných odporcom v 1. rade, ktorej odporca v 1. rade neumožnil zúčastňovať sa na pretekoch. K späťzvatiu návrhu sa vyjadril vedľajší účastník (č.l. 129 spisu), ktorý súhlasil so späťzvatím návrhu a o náhrade trov konania žiadal rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca v 2. rade podaním zo dňa 30.06.2014 (č.l. 131 spisu) vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu a o trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že súd mu prizná trovy právneho zastúpenia vo výške 1.524,97 eura. Odporca v 1. rade (č.l. 139 spisu) podaním zo dňa 4.8.2014 oznámil súdu, že so späťvzatím návrhu súhlasí, ale nesúhlasí s tým, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné osobitne posúdiť nárok na náhradu trov konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca v 1. rade a osobitne vo vzťahu navrhovateľ a odporca v 2 rade. Odvolací súd skúmajúc vec z vyššie naznačených hľadísk rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vo vzťahu k náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade nie sú dané dôvody podľa § 146 ods. 2 OSP. V tomto smere je potrebné zohľadniť jednak to, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcom predžalobnou výzvou zaplatenia sumy 9 890,00 eur s príslušenstvom ako náhrady škody , ktorá mu vznikla v dôsledku zranení, ktoré utrpel v roku 2011 na motoristickom podujatí organizovanom odporcom v 1. rade, kde ho zasiahlo odtrhnuté koleso z vozidla odporcu v 2. rade až dňa 16.4.2013 ( takmer po dvoch rokoch od zranenia, ku ktorému došlo dňa 29. mája 2011) Navrhovateľ kontaktoval odporcu v 1. rade za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, ktorý na jeho výzvu obratom reagoval a poistnú udalosť bezodkladne nahlásil poisťovni a prejavil záujem vec riešiť mimosúdne prostredníctvom svojho poistného partnera - vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v 1. rade prípisom zo dňa 25. 4. 2013 vyzval navrhovateľa na predloženie listinných dokladov za účelom preukázania výšky a rozsahu škody. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že vedľajší účastník konania na strane odporcu v 1. rade prípisom zo dňa 10.05.2013 vyzval navrhovateľa za účelom rýchlej likvidácie škodovej udalosti, aby predložil vymenované doklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti. Žalobný návrh navrhovateľ podal dňa 28. 05. 2013, teda v čase, keď už mal navrhovateľ vedomosť, že vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade požiadal o predloženie dokladov potrebných na likvidáciu poistnej udalosti. Napokon z obsahu spisu vyplýva aj to, že v priebehu konania bola suma 7 565,00 eur navrhovateľovi poisťovňou uhradená.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách treba zohľadniť , že navrhovateľ po dobu takmer dvoch rokov odporcu v 1. rade nekontaktoval za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Urobil tak , až tesne pred uplynutím lehoty dvoch rokov od vzniku úrazu, ktorá skutočnosť má význam pri posúdení otázky zavinenia navrhovateľa a odporcu na vzniku trov tohto konania. S ohľadom na uvedené okolnosti nemožno podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne konštatovať zavinenie na strane navrhovateľa na zastavení konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP, pretože čisto s procesného hľadiska, keďže odporca v 1. rade plnil až po podaní žalobného návrhu. Nie je však možné prijať ani záver, že za trovy zastaveného konania nesie zodpovednosť odporca v1., rade. Podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo správne a nezodpovedalo by požiadavke spravodlivosti súdneho rozhodnutia, ak by súd nevzal do úvahy vyššie uvedené správanie sa navrhovateľa, ktorý vyzval odporcu v 1. rade na plnenie nároku z náhrady škody a žalobný návrh podal tesne potom, ako odporcu v 1. rade vyzval na plnenie a svojím konaním nevytvoril časový priestor nevyhnutne potrebný pre likvidáciu poistnej udalosti prostredníctvom poisťovne a neumožnil vyriešenie sporu mimosúdnou cestou. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať zavinenie na strane odporcu v 1. rade v zmysle ust. § 146 ods. 2 druhej vety OSP. Súd prvého stupňa preto správne o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca v 1 rade rozhodol podľa 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania, ktoré bolo zastavené.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k odporcovi v1. rade odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi v 1. rade ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Odvolací súd za nesprávne považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Vo vzťahu k odporcovi k 2. rade bol vzatý návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, pretože v sume 7 565,00 eur plnil za odporcu v 1. rade vedľajší účastník konania, ktorý vstúpil do konania iba na strane odporcu v 1. rade. Vo zvyšku uplatneného nároku vzal navrhovateľ voči obom odporcom návrh na začatie konania späť. S ohľadom na tento výsledok konania je treba vychádzať z toho, že konanie bolo zastavené bez toho, aby odporca v 2. rade svojím správaním zapríčinil zastavenie konania, pretože za odporcu v 2. rade neplnil ani čiastočne vedľajší účastník konania, ktorý plnil iba za odporcu v 1. rade. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade , preto nemožno prijať záver, že bol žalobný návrh podaný dôvodne ( § 146 ods. 2 druhá veta). Bolo preto povinnosťou súdu v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP zaoberať sa tým, či niektorý účastník konania zavinil zastavenie konania. Súd prvého stupňa sa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade vecou vyššie uvedeným spôsobom nezaoberal a jeho rozhodnutie vo vzťahu k odporcovi v 2 rade riadne neodôvodnil, iba poukázal na to , že odporca v 2. rade v konaní namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, z akého dôvodu odporcovi v 2. rade aj napriek tomu, že vo vzťahu k nemu bol žalobný návrh vzatý späť , pričom vedľajší účastník plnil len za odporcu v 1. rade, nepriznal odporcovi v 2. rade náhradu trov zastaveného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.