Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-353-2015.pdf
PDF · 92.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/353/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa Q., V.. R.. J.., V. V. Q. XX, M., E.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti odporcovi F. F., S.. XX. XX. XXXX, M. N. XXXX/XX, M. M., o zaplatenie 603,62 Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 16. 09. 2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 603,62 Eur. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07. 06. 2012 uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 600,00 Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 528,00 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 94,00 Eur počnúc dňom 17. 07. 2012. Odporca riadne a včas neplnil svoj záväzok, v dôsledku čoho stratil výhodu splátok a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku. Výzva na úhradu bola odoslaná dňa 06. 05. 2013 a odporca v zmysle dohodnutých podmienok bol povinný zaplatiť aj poplatok za túto upomienku vo výške 20,00 Eur. Odporca ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 1 428,80 Eur. Pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania sa navrhovateľ s odporcom dohodli, že využijú mediáciu na mimosúdne vyriešenie sporu. Odporca sa v zmluve o úvere dohodol s navrhovateľom na úhrade všetkých nákladov spojených s uplatnením práva v mediačnom konaní. Odporca mediáciu zmaril, o čom rozhodol mediátor. Mediačné konanie bolo vedené pred Mediačným centrom zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s.
Navrhovateľ podal dňa 06. 11. 2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. V zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z. z.“) rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal dňa 06. 11. 2014 návrh na začatie rozhodcovského konania, vznikli mu trovy rozhodcovského konania a navrhovateľ sa domáhal zaplatenia: 1. úroku vo výške 32 % ročne zo sumy: · 600,00 Eur od 08. 06. 2012 do 20. 06. 2012 vo výške 6,84 Eur, · 553,00 Eur od 21. 06. 2012 do 04. 07. 2012 vo výške 6,79 Eur, · 506,00 Eur od 05. 07. 2012 do 28. 07. 2012 vo výške 10,65 Eur, · 459,00 Eur od 29. 07. 2012 do 10. 07. 2013 vo výške 139,64 Eur, · 419,00 Eur od 11. 07. 2013 do 09. 08. 2013 vo výške 11,02 Eur, · 325,00 Eur od 10. 08. 2013 do 10. 09. 2013 vo výške 9,12 Eur, · 231,00 Eur od 11. 09. 2013 do 10. 10. 2013 vo výške 6,08 Eur, · 137,00 Eur od 11. 10. 2013 do 08. 11. 2013 vo výške 3,48 Eur, · 43,00 Eur od 09. 11. 2013 do 10. 12. 2013 vo výške 1,21 Eur,
2. úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy: · 818,04 Eur od 23. 11. 2012 do 10. 07. 2013 vo výške 41,24 Eur, · 778,04 Eur od 11. 07. 2013 do 09. 08. 2013 vo výške 5,12 Eur, · 684,04 Eur od 10. 08. 2013 do 10. 09. 2013 vo výške 4,80 Eur, · 590,04 Eur od 11. 09. 2013 do 10. 10. 2013 vo výške 3,88 Eur, · 496,04 Eur od 11. 10. 2013 do 08. 11. 2013 vo výške 3,15 Eur, · 402,04 Eur od 09. 11. 2013 do 10. 12. 2013 vo výške 2,82 Eur, · 308,04 Eur od 11. 12. 2013 do 10. 01. 2014 vo výške 2,09 Eur, · 214,04 Eur od 11. 01. 2014 do 10. 02. 2014 vo výške 1,45 Eur, · 160,24 Eur od 11. 02. 2014 do 17. 03. 2014 vo výške 1,23 Eur, · 70,24 Eur od 18. 03. 2014 do 16. 04. 2014 vo výške 0,46 Eur,
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky:
3. trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur, 4. poplatok za upomienky vo výške 20,00 Eur, 5. trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 120,58 Eur, ktoré pozostávajú z troch úkonov právanej služby á 29,57 Eur s DPH (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie protistrane - pokus o zmier, podanie návrhu na začatie konania), 3 x režijný paušál á 9,65 Eur s DPH a poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 31,87 Eur.
Okrem toho si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 48,48 Eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby á 31,98 Eur s DPH (prevzatie a príprava právneho zastúpenia) s režijným paušálom vo výške 10,07 Eur s DPH a trovy konania vo výške zaplateného súdneho konania vo výške 16,50 Eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Postupom podľa § 115a ods. 2 O. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a vyjadrením odporcu a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 07. 06. 2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 600,00 Eur, ktorý mal odporca splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 94,00 Eur mesačne počnúc dňom 17. 07. 2012 vrátane poplatku vo výške 528,00 Eur, t. j. celkom mal odporca vrátiť sumu vo výške 1 128,00 Eur. úver bol poskytnutý na „iný účel“.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal nielen zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v rozhodcovskom konaní, ale aj zaplatenia príslušenstva pohľadávky - úrokov a úrokov z omeškania. Preto súd musí v konaní posúdiť aj samotnú zmluvu o úvere.
Súd posúdil nárok ako občianskoprávny a zmluvu ako spotrebiteľskú, preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany si síce v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, avšak na strane odporcu - dlžníka je spotrebiteľ (pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) a na strane navrhovateľa - veriteľa dodávateľ (pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Spotrebiteľ sa predovšetkým nemôže vopred vzdať svojich práva, a teda v tomto prípade sa ani dohodou nemohol vzdať aplikácie Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver na „iný účel“, pretože navrhovateľ nepreukázal, na aký iný (ako spotrebiteľský) účel mal byť úver odporcovi poskytnutý, a preto v pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 07. 06. 20012 má písomnú formu, ale neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. V dôsledku toho je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, teda aj bez nároku na zaplatenie poplatku vo výške 528,00 Eur. Tiež nebol dohodnutý úrok vo výške 32,00 %.
Navrhovateľ potom poskytol odporcovi iba úver vo výške 600,00 Eur, ktorý mu odporca aj vrátil (pretože zaplatil sumu vo výške 1 428,80 Eur). Preto súd nárok navrhovateľa v časti na zaplatenie úroku vo výške 32 % ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo súm a podľa splatnosti v zmysle návrhu zamietol ako nedôvodný.
Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky - trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20,00 Eur a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 120,58 Eur, navrhovateľ predložil súdu písomné vyhlásenie mediátora o skončení mediácie, pretože sa nepodarilo doručiť výzvu Mediačného centra na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania odporcovi, a oznámenie o zastavení rozhodcovského konania podľa § 73 ods. 6 zo zákona.
Navrhovateľ sa v zmysle návrhu domáhal zaplatenia nákladov mediačného konania a rozhodcovského konania, pretože pohľadávku voči odporcovi nemohol pre zmenu právnych predpisov uplatniť v rozhodcovskom konaní. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal samotnú výšku týchto nákladov, súd konštatuje, že takýto nárok navrhovateľa nemá oporu v zákone, pretože by inak odporca niesol zodpovednosť (v podobe nákladov) za to, že sa zmenili právne predpisy. Odporca nezavinil zastavenie rozhodcovského konania, ale k zastaveniu došlo z dôvodu zmeny právneho predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Preto je nelogické, aby uhradil navrhovateľovi trovy rozhodcovského konania.
Výšku trov mediačného konania navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a dohoda v zmysle bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemohla platne uložiť odporcovi takúto povinnosť. Táto dohoda je totiž jednostranným úkonom navrhovateľa - veriteľa, ktorý odporcovi - dlžníkovi vnútil (bez možnosti ovplyvnenia) povinnosť riešiť spory mediáciou a jednostranne mu uložil povinnosť zaplatiť trovy
mediačného konania bez toho, aby rovnaké povinnosti mal navrhovateľ - veriteľ. V tejto časti je teda nárok nie len nedôvodný (v rozpore so zákonom), ale ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku (a teda podmienku neplatnú).
Poplatok za upomienku vo výške 20,00 Eur považuje súd tiež za nedôvodný a nepreukázaný, pretože jednak navrhovateľovi objektívne nemohli vzniknúť náklady na vyhotovenie písomnej upomienky (bežne) v listovej forme vo formáte A4, ale takýto poplatok a v uvedenej výške ani nebol v zmluve dohodnutý.
Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval nárok navrhovateľa za dôvodný ani v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20,00 Eur a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 120,58 Eur, pretože navrhovateľ nielen nepreukázal ich odôvodnenosť a rozsah.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľov návrh je v celom rozsahu nedôvodný a nepreukázaný, preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si trovy konania uplatnil a vyčíslil, ale v konaní nebol úspešný. V konaní bol úspešný v celom rozsahu odporca, ktorý si však trovy konania ani neuplatnil, ani nevyčíslil. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že odporcovi v konaní ani žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Banská Bystrica 29. 01. 2016