Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/78/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu D.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Z. Q. XXX/XX, zastúpený: Mgr. Peter Kupka, advokát so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti žalovanej: D.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XXX/XX, t. č. K., V. XXXX, zastúpená: JUDr. Lucia Lehmanová, advokátka so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. mája 2022, č. k. -21 takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo výroku II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 28.04.2022 sa žalobca domáha uloženia povinnosti zákazu žalovanej priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a vstupovať do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres Partizánske, obec B., katastrálne územie V. B., rodinný dom s garážou - súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. XXX. Súd z výpisu z LV č. XXX, okres Partizánske, obec B., k.ú. V. B. zo dňa 28.04.2022 zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 768 m2 a parcely č. 658 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2. Súd z výpisu z LV č. XXXX, okres Partizánske, obec B., k.ú. V. B. zo dňa 28.04.2022 zistil, že žalobca a žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu. Právne vec súd posúdil podľa § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. f), písm. h), § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového konania. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenými žalobcom, ako aj s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvodný. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Súd uviedol, že ako vyplývalo z návrhu a aj z čestného prehlásenia manželky žalobcu, správanie žalovanej opísané v odseku 2 odôvodnenia nesmerovalo proti žalobcovi, ale proti jeho manželke a synovi. Žalovaná tak svojim správaním nijakým spôsobom neútočila na žalobcu. Z predloženého návrhu a čestného vyhlásenia vyplývalo, že žalovaná zasiahla do integrity žalobcovej manželky a ich syna, ale nie do integrity žalobcu. Keďže správanie žalovanej nesmerovalo voči žalobcovi, nemohla sa voči nemu dopustiť násilia. Žalobca tak nepreukázal obavu o svoj život a zdravie. Ďalší dôvod pre

nevyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia videl súd v tom, že z čestného prehlásenia manželky žalobcu zo dňa 21.04.2022 vyplývalo, že žalobca sa s manželkou a synom odsťahovali a momentálne rodinný dom neobývajú. Nie je tak daný dôvod, aby žalovaná do rodinného domu, ktorého je bezpodielovou spoluvlastníčkou mala obmedzený prístup pokiaľ v ňom rodina žalobcu nebýva. Pokiaľ žalobca cíti obavu o život a zdravie svojej manželky alebo syna, súd poukázal na to, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa domáhal uloženia povinností žalovanej voči svojej manželke a synovi. Ďalej súd uviedol, že čo sa osobitne týka návrhu na uloženie povinnosti zákazu vstupu do rodinného domu, toto obmedzenie vlastníckeho práva by malo byť časovo ohraničené. Súd mal za to, že ako aj vyplýva z vyššie uvedeného, že v prípade preukázaného násilia/neoprávneného zásahu do telesnej a duševnej integrity osoby je daný dôvod na obmedzenie vlastníckeho práva a to uložením povinnosti zákazu vstupu do bytu alebo domu v ktorom obeť násilia/osoba do ktorej telesnej a duševnej integrity bolo neoprávnene zasiahnuté býva. Avšak toto obmedzenie by malo byť časovo ohraničené. Žalobca domáhané obmedzenie vlastníckeho práva (zákaz vstupu do rodinného domu) nijakým spôsobom časovo neohraničil. Vyhovením návrhu by tak došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovanej, keďže toto by jej bolo obmedzené na neurčitý čas. Súd konštatoval, že nie je daná podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu. Preto nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a súd ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná bola síce v spore úplne úspešná, ale nárok na náhradu trov konania si neuplatnila, na konaní sa nijakým spôsobom nezúčastnila, do dnešného dňa jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený nebol a teda jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. Preto súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že obsah práva na ochranu osobnosti, upravený v nadväzuje na komplex a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného osobnostného práva, konkretizujúc ho. Zo znenia podľa žalobcu vyplýva, že do rámca všeobecnej úpravy ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Súčasťou súkromného života je bezpochyby život rodinný, zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými. Dňa 01.04.2022 o 10:38 podľa žalobcu vošla žalovaná cez parcelu č. XXX/X do rodinného domu. V tom čase sa v spálni rodinného domu nachádzala Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 2, XXX XX B., ktorá je manželkou žalobcu spolu s H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 2, XXX XX B., ktorý je spoločným synom žalobcu a manželky, ktorého sa manželka snažila uspať. Manželka žiadala žalovanú, aby spálňu opustila. Žalovaná kričala na manželku a priblížila sa k manželke a synovi. Manželka vyzvala žalovanú, aby sa k synovi nepribližovala. Žalovaná začala posúvať nočný stolík v spálni a búchať s nábytkom v šatníku. Manželka požiadala žalovanú, aby nebúchala s nábytkom, aby sa syn nezľakol. Žalovaná spálňu opustila a na chodbe kričala, že manželka tam nemá, čo robiť a má bývať tam, kde má. Žalovaná zabuchla dvere na šatníku, hlasno zabuchla vchodové dvere a rodinný dom opustila. Napriek uvedenému súd podľa žalobcu nereflektoval, že vyššie opísaným správaním žalovanej (narúšajúcim rodinnú pohodu žalobcu) bolo zároveň závažným spôsobom zasiahnuté súkromie žalobcu zahŕňajúce jeho rodinný život, čo môže mať v prípade opakovania takej udalosti dopad aj na jeho telesnú a duševnú integritu pre stresový faktor (obavy žalobcu o jeho rodinu). Poukázal na to, že pre úzku citovú väzbu danú rodinným vzťahom dôvodne pociťuje žalobca zásah do integrity manželky a syna ako ujmu vlastnú, a preto správanie žalovanej zasiahlo aj osobnostnú integritu žalobcu. Pokiaľ súd považoval návrh za nedôvodný, pretože žalovaná mala zasiahnuť iba do integrity manželky a syna, tak súd vo svojej právnej úvahe podal podľa žalobcu neprimerane zužujúci výklad práva žalobcu na ochranu jeho súkromia. Zároveň pre vyššie opísané správanie žalovanej vznikla u žalobcu priamo obava aj o jeho život a zdravie, pretože žalobca považuje správanie žalovanej v dôsledku vyššie opísanej udalosti za nevypočítateľné. Pokiaľ súd nezohľadnil tieto aspekty, tak žalobca mal za to, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcom v návrhu poukazovaný neobsahuje časové obmedzenie trvania povinnosti nevstupovať do domu (na rozdiel od s použitým výrazom ,,dočasne“). Za použitia , veta druhá, je stále zachovaná možnosť po zmene pomerov podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa , preto neobstojí argumentácia súdu, že návrh na zákaz vstupu do rodinného domu by mal vyť časovo ohraničený. Ďalej žalobca namietal nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pričom v tomto smere poukázal na judikatúru súdov SR. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že výrok napadnutého uznesenia, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, považuje za vecne správny, i keď s odôvodnením uznesenia sa nestotožňuje v plnom rozsahu. Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že z jedného čestného prehlásenia mal súd prvej inštancie preukázaný/osvedčený zásah do integrity žalobcovej manželky a jeho syna, avšak keďže sa nejednalo o násilie voči žalobcovi, podľa súdu nebola v tomto smere preukázaná obava o život a zdravie žalobcu. Bola názoru, že súd nemal vôbec vyhodnotiť situáciu opísanú v žalobnom návrhu (dôkazne podloženú iba vyhlásením manželky žalobcu) za násilie, resp. zásah do integrity žalobcovej manželky, keďže v súlade s ust. sa vyžaduje, aby bola hodnoverne osvedčená nielen dôvodnosť, ale aj trvanie nároku žalobcu, najmä ak sa návrh argumentačne opiera o páchanie násilia. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu č. . Žalovaná ďalej uviedla, že dňa 01.04.2022 šla do spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu so súp.č. XXX, na parc.č. XXX, zobrať lieky - kvapky Kaloba na kašeľ pre syna V., ktoré sa jej nevrátili po víkende. Doba pobytu v dome trvala bezmála zopár minút. Po vstupe do domu v kuchyni na kuchynskej parapete našla krabičku s vitamínom. Keď už bola v dome, nakoľko tam nechodí často (párkrát do roka pre poštu a pre vyzdvihnutie osobných vecí) vošla do spálne, kde na posteli sedela žalovanej neznáma osoba. Na otázku: „kto je“ neodpovedala a začala na žalovanú slovne útočiť. Žalovaná sa nenechala vtiahnuť do provokácie, v tichosti si zobrala svoju nočnú lampu - nočné svetlo, ktoré má od synovho narodenia a pobrala sa do šatníka nahliadnuť, či tam nemá ešte nejaké osobné veci. Zo svojho šatníka nič nevzala a ticho opúšťala svoj dom, cudzia osoba ju prenasledovala až k východu a slovne na ňu útočila „že s manželom musia za mňa platiť hypotéku“. Osoba ju vyháňala z jej vlastného domu slovami aj gestami. Žalovaná odišla ticho, ticho zavrela dvere. Podľa žalovanej, žalobca nepreukázal nijakým spôsobom, že bolo zasiahnuté do jeho integrity, práva na ochranu osobnosti alebo do súkromného života. Situáciu ním opísanú v návrhu, na ktorej je založená celá argumentácia žalobcu, je podľa žalovanej nepravdivá a navyše nie je dostatočne osvedčená. Doplnila, že na rozdiel od žalobcu, žalovaná má dôvod domáhať sa ochrany na súde z dôvodu, že žalobca je ten, ktorý dlhodobo zasahuje do jej práv, nielen práva na ochranu osobnosti, ale už aj do vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu zároveň s týmto podaním adresovala Okresnému súdu Partizánske návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej zopakoval svoj opis predmetného incidentu. Žalovaná ako dôkaz predložil čestné vyhlásenie svedka D.. J. V., pričom uvedený svedok žalovanou tvrdený priebeh udalostí v uvedenom rodinnom dome nevidel. Svedok vo vyhlásení uviedol, čo mu mal o žalovanej tvrdenom priebehu udalostí povedať priamo žalovaná. Svedok síce uviedol, že ,,počul krik mne neznámej ženy“, ale po obsahovej stránke ho nešpecifikoval. Žalobca popieral skutkové tvrdenie žalovanej, že jeho manželka prenasledovala žalovanú až k východu a slovne útočila na žalovanú. Uvedené skutkové tvrdenie žalovanej nie je podľa žalobcu pravdivé. Podľa žalobcu nepôsobí vierohodne ani žalovanej vyjadrenie, že úmyslom jej návštevy v uvedenom rodinnom dome bolo iba vyzdvihnutie kvapiek Kaloba, tento liek nie je viazaný na lekársky predpis a javí sa ako nepravdepodobné, že by si žalovaná tento liek nemohla pri relatívne nízkej cene a ľahkej dostupnosti zaobstarať ako nový.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia založil na tom právnom závere, že správanie žalovanej opísané žalobcom nesmerovalo proti žalobcovi, ale proti jeho manželke a synovi. Žalovaná tak svojim správaním nijakým spôsobom neútočila na žalobcu. Z predloženého návrhu a čestného vyhlásenia vyplývalo, že žalovaná zasiahla do integrity žalobcovej manželky a ich syna, ale nie do integrity žalobcu. Podľa súdu tak žalobca nepreukázal obavu o svoj život a zdravie. Ako ďalší dôvod pre nevyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia videl súd v tom, že z čestného prehlásenia manželky žalobcu zo dňa 21.04.2022 vyplývalo, že žalobca sa s manželkou a synom odsťahovali a momentálne rodinný dom neobývajú. Súd tak mal za to, že nie je daný dôvod, aby žalovaná do rodinného domu, ktorého je bezpodielovou spoluvlastníčkou mala obmedzený prístup pokiaľ v ňom rodina žalobcu nebýva.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia a sú splnené v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť s cieľom zabrániť akémukoľvek násiliu v blízkych vzťahoch.

11. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

12. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012). Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.

13. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenia o priestupku či trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom konaní a podobne.

14. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom neboli dostatočne osvedčené okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že pre nevyhnutnú ochranu jeho práv je potrebné uložiť neodkladné opatrenie v určenom rozsahu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné v zmysle ustanovenia , aby bola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná svojím správaním mala zasiahnuť do súkromia, rodinného života a osobnostnej integrity žalobcu. Žalobca mal obavy o život a zdravie svojej manželky a syna, ako aj obavy o svoj život a zdravie. Odvolací súd prihliadol na skutočnosti vyplývajúce z

listín, ktoré sú obsahom spisu a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

15. Žalobca predovšetkým neosvedčil dostatočným spôsobom existenciu hrozby ujmy na svojej fyzickej a psychickej integrite, keď k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem svojich tvrdení v ňom uvádzaných, nedoložil také prílohy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou nie sú vážnejšie pochybnosti. Predovšetkým vzhľadom na to, že účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné poskytnutie ochrany v prípade hroziacej ujmy, pričom pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia právo ochrany, ktorého sa domáha aspoň osvedčiť. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán tak nemožno zamieňať z riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo veci samej.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že opis udalostí, ktoré sa mali odohrať dňa 01.04.2022 sa u žalobcu a žalovanej výrazné líšili. Okrem čestného prehlásenia manželky žalobcu udalosti, ako ich opisoval žalobca, žiadna iná skutočnosť neosvedčovala. Žalobca ani len neuvádzal iné podobné incidenty, z ktorých by bolo možné sa domnievať, že by aj v budúcnosti mohlo k takýmto incidentom dochádzať a bola by dôvodná obava tak, ako to prezentoval žalobca. Naproti tomu žalovaná uvádzala odlišný priebeh udalosti, pričom tiež predložila čestné vyhlásenie Ing. P. V., ktoré malo preukázať jej tvrdenia. Z predložených listín tak nebolo osvedčené, že by žalovaná zasahovala do duševnej a telesnej integrity žalobcu tak, že by bolo nevyhnutné upraviť zákaz priblíženia sa žalovanej k žalobcovi. Tu podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca žiadal zákaz priblíženia k svojej osobe, hoci konanie žalovanej podľa opisu žalobcu malo smerovať k jeho manželke a synovi. I keď je možné, že konanie proti telesnej a duševnej integrite takto blízkych osôb mohol ako zásah do svojej integrity pociťovať aj žalobca, z opisu žalobcu o priebehu udalosti nevyplývala taká intenzita, že by v tomto smere existovala dostatočná obava u žalobcu z ohrozenia jeho telesnej a duševnej integrity ako v návrhu uvádzal žalobca.

17. Čo sa týka navrhovaného zákazu vstupu žalovanej do predmetnej nehnuteľnosti v BSM žalobcu a žalovanej, ani tu žalobca neosvedčil také skutočnosti, pre ktoré by existovala potreba bezodkladnej úpravy v podobe takéhoto zákazu vstupu. Okrem toho, ako bolo uvedené aj vyššie, žalobca dostatočne neosvedčil ani priebeh incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 01.04.2022, tak ako opisoval v návrhu. Z tohto preto nepramenila ani dôvodnosť určenia zákazu vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. Ako už odvolací súd uviedol, v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by v budúcnosti mohlo k takýmto incidentom dochádzať. Okrem toho z čestného vyhlásenia manželky žalobcu vyplývalo, že žalobca s rodinou už v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a tak nie je dôvodné takýmto spôsobom zasiahnuť do vlastníckych práv žalovanej.

18. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli v predmetnom konaní z predložených listín osvedčené, použil správny právny predpis, správne ho vyložil a správne aplikoval na osvedčený skutkový stav . Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá odôvodneniu pre tento typ rozhodnutia a odvolací súd nezistil také nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré namietal žalobca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdiť. 19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Odvolací súd preto žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).