Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/65/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P. A. M. U. AG, P. XXC, XXXX T., N., IČO: L. - XXX.XXX.XXX, zastúpeného A.. A. N., advokátom, E. č. 8, C., proti žalovanému: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E., X. č. 3, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom M. M., pracovníčkou Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: právna pomoc spotrebiteľom, K. č. XX, E., zastúpeného A.. Ladislavom Z., advokátom, E., C. č. 8, o zaplatenie 470,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -102 z 2.10.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 16,34 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 82,09 eur na účet A. Z., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o peňažnom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 470,17 eur s príslušenstvom, keď uviedol, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy zo dňa 20.9.2007 sa zaviazal poskytnúť žalovanému služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Ku dňu postúpenia pohľadávky Zmluvou o o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2012 pohľadávka žalovaného predstavovala sumu 470,17 eur s príslušenstvom.

Konštatoval prvostupňový súd, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva podľa§ 52 ods. 1 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní zo dňa 13.1.2014 a rovnako vzniesla námietku premlčania aj opatrovníčka žalovaného a keďže žalobca si svoj nárok neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote (žaloba bola podaná na súde 22.10.2013 a vzhľadom na splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 2.6.2010, najneskôr sa jeho nárok premlčal dňa 3.6.2013), súd žalobu zamietol podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka pre vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane žalovaného a žalobcom súd rovnako odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov

konania vo výške 82,09 eur, ktoré spočívali v trovách jeho právneho zástupcu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k žalobnému návrhu) po 33,12 eur, čo spolu s režijným paušálom k týmto úkonom 1x7,81 eur a 1x8,04 eur v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, predstavuje sumu 82,09 eur, na úhradu ktorých zaviazal prvostupňový súd žalobcu, zaplatiť ich na účet právneho zástupcu JUDr. F. Z..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že Občiansky súdny poriadok rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí môžu vystupovať v sporovom konaní a to účastník, ktorý má záujme na výsledku sporu v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. a vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, akým je napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tento typ vedľajšieho účastníctva je upravený v § 93 ods. 2 O.s.p.. Legitimáciu na vstup takého vedľajšieho účastníka do konania mu dáva samotný zákon, pretože sa predpokladá, že vedľajšie účastníctvo aktívnym pôsobením poskytne účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje „pomoc v spore“. Zákon o ochrane spotrebiteľa predpokladá existenciu takýchto združení, ktorí sú založené na ochranu spotrebiteľa a jeho práv v súdnom konaní, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti a takýto vedľajší účastník bude aktívne chrániť spotrebiteľov v spotrebiteľských súdnych sporoch.

Ďalej uviedol, že súd podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (s účinnosťou od 1.5.2014) je povinný prihliadať na premlčanie práva, a preto žalovaný ako spotrebiteľ by bol dosiahol rovnaký úspech, ak žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku v tomto konaní, aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti, ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by súd prvého stupňa v tomto konaní viedli k zamietnutiu žalobného návrhu. V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa síce uviedol, že námietka premlčania bola vznesená podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 13.1.2014, a teda súd rozhodol v tomto konaní na jej základe, ak však ju považoval za zásadný úkon, na podklade ktorého vo veci rozhodol, mohol tak urobiť v čase, kedy bola táto námietka vznesená.

Žalobca ďalej poukázal na neúčelnosť uplatňovaných trov právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, že v prípade rozhodovania o náhrade trov konania je súd povinný prihliadať k všetkým okolnostiam v prejednávanej veci a zvážiť, či existujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov a v nadväznosti na to, že je potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ako aj na Nález Ústavného súdu ČR , , , podľa záverov ktorých ústavný súd konštatuje, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou priznania ich náhrady.

Záverom svojho odvolania uviedol, že aj v prípade, ak súd nemá výhrady voči paušálnemu vstupu združení na ochranu spotrebiteľa do konaní, je potrebné každý prípad vnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne a to bez akejkoľvek nadväznosti na osobu žalovaného ako spotrebiteľa, spôsob vstupu vedľajšieho účastníka do týchto konaní je neadresný, uskutočnený len oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a to všetko bez akýchkoľvek znalostí predmetu konania, len predpokladajúc podľa žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Takéto paušálne úkony nie sú úkonmi právnej služby, sú administratívnym úkonom. Vedľajší účastník je v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu, a preto podľa názoru žalobcu je právne zastupovanie vedľajšieho účastníka advokátom odôvodnené len v náročných právnych veciach, čo nie je prípad vznesenia námietky premlčania.

V nadväznosti na to žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, keď vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.6.2011 sp.zn. ).

Zdôraznil, že už len v rámci princípu rovností zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval žalobca, bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokát.

Poukázal na to, že navrhovateľ si uvedomuje riziko náhrady trov konania a často berie späť svoje nedôvodné žaloby. Je vo verejnom záujme zvyšovanie ochrany spotrebiteľa, aby nedôvodne podané žaloby proti spotrebiteľom boli vzaté čo najskôr späť, resp. aby ich žalobcovia vôbec neuplatňovali na súdoch, pričom tento cieľ sa dosahuje jedine kvôli vstupu a právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka. Neexistuje dôvod preto, aby v prejednávanom prípade neúspech žalobcu v konaní, ktorého si musel byť žalobca vopred vedomý, znášal spotrebiteľ ako úspešná strana.

Zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne vynaložené, keďže išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním, právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh, vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril z 11.1.2014, kedy súd nemal povinnosť prihliadať na premlčanie, preto nie je tento úkon ani nadbytočným, vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa, súd nemohol sám vzniesť námietku premlčania. Tento úkon nebol ani nadmerný, keďže uplatnená hodnota trov konania je vypočítaná v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Z uvedených dôvodov treba považovať preto trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu. Zdôraznil, že pred každým vyjadrením sa oboznamujú so žalobou, jej podstatou, s vyjadrením žalovaného, uskutočňujú skutkový právny rozbor a až potom pristúpia k vyjadreniu. Hoci sa môžu zdať vyjadrenia obdobné, je to zapríčinené obdobnými žalobami žalobcu, za každé vyjadrenie nesie právny zástupca vedľajšieho účastníka plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu, stavovskú zodpovednosť a pod. Preto ak nesie právny zástupca plnú zodpovednosť za svoje právne služby, zodpovedá tejto plnej zodpovednosti aj nárok na plnú náhradu trov právneho zastúpenia.

Poukázal na to, že je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom, má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom, pričom ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva na zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov spotrebiteľov. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka spotrebiteľského združenia - právnickej osoby advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 vo veci C279/2009.

Uviedol, že navrhovateľ taktiež využil zákonné právo a nechal sa zastúpiť advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Takýto názor nemá opodstatnenie, možno z neho nadobudnúť dojem, že žalobca chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní vystupovať na strane žalovaného.

V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal aj na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 7.7.2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu neúčelne vynaložené trovy konania vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať.

Opatrovník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozsudku v napadnutej časti a to vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, vrátane jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vychádzal z názoru o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že toto nemožno považovať za dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom potrebným pre vznik nároku na náhradu trov konania je účelnosť vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie práva. V prejednávanej veci bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináleží náhrada trov konania, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Je teda nesporné, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, a preto je potrebné skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania, vrátane vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.

V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka možno považovať za účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby a to v príprave s prevzatím zastúpenia a písomného podania na súd (vyjadrenie k žalobe). Niet totiž pochybnosti o tom, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka boli vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovaného a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník cestou zvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 18.12.2013 oznámil vstup do konania na strane žalovaného a podaním doručeným súdu 13.1.2014, okrem iného vzniesol dôvodne aj námietku premlčania, v dôsledku čoho súd prvého stupňa zamietol žalobu v celom rozsahu. Je potrebné zdôrazniť, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania ešte pred účinnosťou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (pred 1.5.2014). Na to, aby v tom čase premlčanie malo hmotnoprávne účinky uvedené v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, museli byť splnené dve podmienky a to márne uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania vznesená dlžníkom, prípadne vedľajším účastníkom. Skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol po 1.5.2014 a prihliadol už na skôr vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka (na kvalifikovanú námietku) a na takto vznesenú námietku premlčania prihliadol, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a neznamená to, že už na skôr vznesenú námietku premlčania nemohol (nemal) prihliadnuť.

Rovnako nemožno vyvodiť záver, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka v súvislosti s týmto jeho úkonom (vyjadrením vo veci) neboli vykonané v prospech žalovaného a v súvislosti s takto poskytnutou právnou službou, nemali vplyv na rozhodnutie súdu.

Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že vedľajší účastník nemá právo na právne zastúpenie, resp. že má konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko tento názoru žalobcu nemá oporu v procesnom práve.

Účastníci majú v Občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.).

Z týchto ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník (v danom prípade združenie), rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie v konaní advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade vedľajší účastník, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia a to za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.2 písm.b/ a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 8,30 eur + 1x režijný paušál v sume 8,04 eur ( za rok 2014), teda spolu 16,34 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešného žalobcu v súlade s ust.§ 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.