Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-12-2022.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/X, D. E., o zaplatenie 9.430,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17. septembra 2021 vo výrokoch II. a III., č.k. 21Csp/166/2019-190, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.023,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 21.08.2019 do zaplatenia zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 13.01.2015 zmluvu - žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver
- revolvingový s vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty s predschváleným úverovým rámcom vo výške 1800,- eur, štandardnou mesačnou splátkou 60,- eur s dňom splatnosti splátky 15. deň kalendárneho mesiaca, štandardnou úrokovou sadzbou 22,80%, RPMN 24,41%. Predžalobnou upomienkou z 02.09.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splatenie splátky splatnej v mesiaci 7/2016 s upozornením, že v prípade, ak k splateniu dlžnej splátky nedôjde, bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola doručená 09.09.2016. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 06.10.2016 právny predchodca žalobcu úver z dôvodu nesplatenia dlžných splátok zosplatnil, pričom dlžná suma úveru predstavovala sumu 4743,40
eur. Zosplatnenie bolo doručené 13.10.2016. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jednotlivé splátky zročné do zosplatnenia úveru sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa splatnosti každej zo splátok. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil listom zo dňa 06.10.2016. Pred využitím práva na predčasné zosplatnenie právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.09.2016 označeným ako predžalobná upomienka vyzýval žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2016 do 09.09.2016, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru začala podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od splatnosti splátky pre nesplnenie ktorej uplatnil právny predchodca žalobcu toto právo. Z listín bolo preukázané, že úver bol predčasne zosplatnený pre neuhradenie splátky splatnej dňa 15.07.2016 a od tohto dátumu začala podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynúť trojročná premlčacia doba ohľadom zosplatnených splátok úveru, ktorej koniec pripadol na 15.07.2019. Žalobca podal žalobu na súd dňa 27.09.2019, teda v deň podania žaloby bola pohľadávka žalobcu premlčaná. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci plne úspešný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Proti tomuto rozsudku voči výroku II. a III. podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil tak, že žalobe vyhovie.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia premlčania nie je správne. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 15.07.2016, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke právneho predchodcu žalobcu zo dňa 02.09.2016, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 15.10.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Poukázal na názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 11Co/153/2019-126. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 16.10.2016, žaloba bola podaná na súd v trojročnej premlčacej dobe dňa 27.09.2019, uplatnený nárok teda premlčaný nie je.
Žalovaný s odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom premlčania uplatneného nároku.
Odvolateľ namietol, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 15.10.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa (16.10.2016) začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo na zosplatnenie úveru v zmysle § 565 OZ až po minimálne trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je ustanovenie cit. § 53 ods. 9 OZ lex specialis k § 565 druhá veta OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Potom je potrebné druhú vetu ust. § 565 OZ interpretovať tak, že možnosť vykonať právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky vzniká veriteľovi uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. V zmysle § 103 OZ potom platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti tej splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada. Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ani na okamih uplynutia 3 - mesačného omeškania s plnením splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k omeškaniu, ale na okamih zročnosti tej splátky, kvôli ktorej sa toto právo využíva a od zročnosti tejto splátky plynie premlčacia doba v zmysle § 103 OZ.
Súd prvej inštancie správne uzavrel v bode 28. napadnutého rozsudku, že premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru začala podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej uplatnil právny
predchodca žalobcu toto právo. Tu je však potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že veriteľ nemohol pristúpiť k zosplatneniu úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.07.2016, lebo od splatnosti uvedenej splátky do dňa 06.10.2016 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) ešte neuplynuli 3 mesiace. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že z listiny – Predžalobná upomienka zo dňa 02.09.2016 vyplýva nedoplatok ku dňu vyhotovenia výzvy vo výške 398,73 eur. Posledná riadne realizovaná splátka zo strany žalovaného podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro (č.l. 14) bola realizovaná dňa 13.05.2016 vo výške 140,- eur. Po tomto dátume nasledovali už len dve kreditné operácie zo strany žalovaného, a to dňa 17.08.2016 vo výške 21,27 eur a dňa 21.09.2016 vo výške 34,03 eur, ani jedna z uvedených platieb však nedosahovala výšku dohodnutej splátky (pôvodne podľa zmluvy vo výške 60,- eur, následne podľa tvrdenia žalobcu zvýšená podľa úverového rámca na sumu 140,- eur). Je teda nepochybné, že žalovaný bol v omeškaní aj so splátkou splatnou dňa 15.06.2016. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.10.2016 nevyplýva, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, preto má odvolací súd za to, že uvedené právo mohol právny predchodca žalobcu veriteľ využiť len pre splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace. Najneskoršie splatnou splátkou spĺňajúcou uvedené kritérium je práve splátka splatná dňa 15.06.2016. Premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť tak, ako zakotvuje ustanovenie § 103 OZ - odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, teda odo dňa 15.06.2016, a uplynula by dňa 15.06.2019, keďže však na tento deň pripadla sobota, podľa § 122 ods. 2 OZ, premlčacia doba uplynula až dňa 17.06.2019 (pondelok). Pre vec je nerozhodné, že prvoinštančný súd tento dátum ustálil na 15.07.2019, nakoľko žaloba bola na súd dňa 27.09.2019, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie teda správne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný, potom odvolací súd, v zamietajúcom vecne správnom výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP potvrdil.
V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, patril by mu preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy v konaní vznikli. Odvolací súd mu preto v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).