Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/61/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov: 1/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., M. R. Y. XXX/XX, 2/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., M. R. Y. XXX/XX, proti žalovanému: J., R., IČO XX XXX XXX, so sídlom L., J. XX, zastúpenému E.. F. P., advokátkou so sídlom L., H. XXXX/XA, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnostiach nevzniklo a o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. mája 2021 č. k. -50 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. júna 2021 č. k. -64 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.08.2007, uzavretej medzi žalobcom 1/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, zapísané v katastri nehnuteľností v prospech záložného veriteľa, ktorého vklad bol povolený Správou katastra J. pod V XXXX/XX k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu J., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. L., obec L., okres J., a to k bytu č. X vo vchode XX, na prízemí bytového domu s. č. XXX, na ul. M. R. Y. v L., postaveného na parc. č. XX a podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 596/10000, nevzniklo. Vo výroku II. zastavil konanie o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 15.08.2007, uzavretá medzi žalobcom 1/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra J. pod V XXXX/XX k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu J., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. L., obec L., okres J., a to k bytu č. X, vo vchode XX, na prízemí bytového domu s. č. XXX, na ul. M. R. Y. v L., postaveného na parc. č. XX a podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 596/10 000, je neplatná. Vo výroku III. nepriznal žalobcom náhradu trov konania.

1.2 Rozhodnutie (výrok I.) zdôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom 1/ zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobcovi 1/ úver vo výške 5 000 Sk, ktorý sa žalobca 1/ zaviazal splatiť v štyroch mesačných splátkach po 1 800 Sk. V časti Plnomocenstvo zmluvy je uvedené, že dlžník (žalobca 1/) splnomocňuje H.. V. F. na uzatvorenie záložnej zmluvy a všetkých s tým spojených úkonov za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (žalovaného). H.. V. F. plnomocenstvo prijal. Dňa 15.8.2007 žalovaný a H.. V. F. za žalobcu 1/ uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva

č. XXX/XXXX-BAL, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere.

1.3 Aplikujúc ustanovenia (ďalej len „“), , , , , , , , , až ods. 4, , v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Medzi stranami sporu je sporná platnosť zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť a existencia záložného práva. To zároveň obmedzuje dispozíciu žalobcov s ich majetkom. Keďže žalovaný trvá na existencii záložného práva, žalobcovia nemali inú možnosť ako sa súdnou cestou domáhať určenia, že záložné právo nevzniklo. V danom prípade bolo splnomocnenie pre advokáta H.. V. F. súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo zakomponované meno splnomocnenca, z čoho vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal žalobca 1/ možnosť výberu zástupcu, čím bola podstatným spôsobom obmedzená jeho zmluvná voľnosť. Skutočnosť, že menovaný advokát bol vybraný priamo veriteľom - žalovaným nenasvedčuje záveru, že advokát bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral, teda žalovaného. V tomto smere súd poukázal aj na skutočnosť, vyplývajúcu z rozhodovacej činnosti súdu, že menovaný advokát v čase spísania úverovej zmluvy v mnohých iných súdnych konaniach zastupoval práve žalovaného. Záujmy splnomocneného advokáta teda boli v rozpore so záujmami zastúpeného, t. j. žalobcu 1/. Nakoľko žalobca 1/ nemohol ovplyvniť obsah plnomocenstva, ktoré bolo súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalovaným, súd mal za to, že táto časť zmluvy o úvere nebola individuálne dohodnutá. Vzhľadom na to, že plnomocenstvo udelené advokátovi H.. V. F., ktoré bolo obsahom formulárovej zmluvy, považoval súd za neplatné, aj zmluva o zriadení záložného práva je neplatná z dôvodu, že nebola podpísaná žalobcom 1/, ale len jeho splnomocnencom, ktorého plnomocenstvo nebolo platné, a preto ani záložné právo nemohlo vzniknúť. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svoje tvrdenie ohľadom uzatvárania spotrebiteľských zmlúv bez vsunutej dohody o plnomocenstve nijakým spôsobom nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

1.4 Výrok II. zdôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na , a tým, že žalobcovia vzali účinne žalobu späť v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, súd zároveň neprihliadol na možný nesúhlas žalovaného z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním. O trovách konania súd rozhodol v zmysle s tým, že žalobcovia boli síce v spore úplne úspešní, ale nárok na náhradu trov konania si neuplatnili a súd nezistil, že by im nejaké trovy konania vznikli. Preto žalobcom náhradu trov konania nepriznal. 2. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie uvedeného rozsudku tak, že doňho doplnil označenie právnej zástupkyne žalovaného.

3. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa , . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil procesnou neprípustnosťou napadnutého rozsudku podľa , keďže zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami, pričom určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb, pri ktorých to vyplýva z osobitného predpisu. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, týkajúce sa žalôb o určenie neplatnosti zmlúv alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (pravdepodobne mal na mysli rozsudok sp. zn. ). Žalovaný mal za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo, pričom jeho právo nie je neisté alebo ohrozené, pretože existencia záložného práva bola už deklarovaná povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Ďalej žalovaný uviedol, že z dôvodu, že klient porušil všeobecné podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch a v určenej výške, bol žalovaný nútený postupovať vo vymáhaní pohľadávky v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky. Plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli naplnené. Spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky právne vzťahy budú spravovať . Zmluva bola uzavretá v čase, keď sa podľa Obchodného

zákonníka považuje za absolútny obchod, preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako .

4. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že práve napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil aktuálny právny stav. Podľa žalobcov sa žalovaný v odvolaní poukazuje na iné konania, v ktorých sa súdy zaoberali napríklad bezúročnosťou úverových zmlúv, čo však nebolo predmetom tohoto sporu. Účelom určovacieho návrhu je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit, pričom v tomto prípade konaním žalovaného došlo a dochádza k zásahu do vlastníckych práv žalobcov a obmedzeniam vo výkone vlastníckych práv žalobcami, navyše konaním žalovaného (vsunutím plnomocenstva do textu formulárovej zmluvy) došlo k vykonaniu zápisu v katastri nehnuteľností na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcov bez vedomia žalobcov a navyše bez akéhokoľvek konania zo strany žalobkyne 2/. Úverová zmluva č. XXXXXXX bola vyhotovená žalovaným na predtlačenom tlačive, išlo teda o formulárovú zmluvu predpripravenú žalovaným, ktorej súčasťou vsunutou v texte úverovej zmluvy bolo aj splnomocnenie. Žalobca 1/ som si v danom úverovom vzťahu žiadneho splnomocneného zástupcu nezvolil, žiadnemu splnomocnencovi plnomocenstvo v danej veci neudelil, ale osobu splnomocnenca priamo v úverovej zmluve určil žalovaný. Žalobca 1/ sa so splnomocnencom H.. V. F. nikdy nestretol, nikdy s ním nejednal o rozsahu prípadného zastupovania. Samotné plnomocenstvo ani nie je podpísané dlžníkom

- žalobcom 1/, pričom podľa je právny úkon platný, ak k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobca 1/ mal za to, že podpisuje zmluvu o úvere, nebol si vedomý akýchkoľvek iných dopadov podpísania tejto zmluvy na svoju osobu, než vzniku dlhu z tejto úverovej zmluvy a svojim podpisom na úverovej zmluve nemienil nič iné, než čerpanie tohoto úveru. Podpísaním úverovej zmluvy nemienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. Je zrejmé, že advokáta H.. F. vo svojich úverových zmluvách do textu zahrnul priamo žalovaný, a teda v prípade tohoto advokáta sú zrejmé pochybnosti o tom, že tento bude hájiť záujmy osoby, ktorá jej údajne plnomocenstvo mala udeliť. Splnomocnenie nebolo urobené slobodne a vážne, tento úkon bol urobený v omyle, keď nebol upozornený žalovaným na to, že podpisuje plnomocenstvo osobe, ktorú vybral samotný žalovaný. Z toho, že splnomocnenie je zahnuté v úverovej zmluve na predtlačenom formulárovom vyhotovení, je zrejmé, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním zmluvy s týmto splnomocnením a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez tohto textu o splnomocnení. Neplatnosť dohody o splnomocnení spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene žalobcu 1/ uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Navyše majú žalobcovia za to, že predmetná záložná zmluva nebola vkladuschopná, pretože nie je podpísaná žalobkyňou 2/ ako bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a plnomocenstvo údajne udelené H.. F. neobsahuje ani špecifikáciu nehnuteľností.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich predchádzajúcich podaní, na ktorých trvá v celom rozsahu, a najmä na podanom odvolaní.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ v ďalšom písomnom vyjadrení uviedli, že trvajú na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach, majú za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a navrhujú odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

8. K procesnej prípustnosti žaloby je potrebné uviesť, že išlo o žalobu o určenie neexistencie záložného práva (o určenie, že predmetné záložné právo nevzniklo). Teda nešlo o určenie právnej skutočnosti, na ktoré by sa vzťahovalo ustanovenie , ale o určenie, či tu právo je alebo nie je, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenie . Je možné dať za pravdu žalovanému, že takéto určenie (určenie existencie či neexistencie záložného práva) nevyplýva z osobitného predpisu, preto bolo potrebné preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Žalobcovia

preukázali, že predmetné záložné právo v prospech žalovaného je zapísané na liste vlastníctva vo vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, pričom žalobcovia existenciu tohto záložného práva spochybňujú. Za tejto situácie nemajú žalobcovia inú možnosť ako riešiť svoje neisté postavenie, než podaním žaloby o určenie neexistencie predmetného záložného práva (resp. o určenie, že záložné právo nevzniklo), preto majú naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ žalovaný namietal, že existencia tohto záložného práva bola už deklarovaná povolením vkladu do katastra nehnuteľností, je potrebné uviesť, že rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nie je pre súd záväzné ( ) a otázku platnosti alebo neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva má súd právo posúdiť sám ako prejudiciálnu otázku.

9. Súdne rozhodnutia, citované žalovaným v odvolaní, sa netýkajú žaloby o určenie existencie či neexistencie záložného práva, ale iných typov určovacích žalôb (o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy), preto sú ich závery v tomto konaní neaplikovateľné.

10. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenie žalovaného, že úver je tzv. absolútnym obchodom. Aj na obchodné záväzkové vzťahy však dopadajú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( ), vrátane ustanovení a . obsahuje len niektoré ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ), teda v tejto časti jednoznačne pripúšťa aplikáciu všeobecných ustanovení .

11. Žalovaný v odvolaní odkázal okrem aj na ustanovenie , avšak neuviedol konkrétne, v čom vidí nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Pritom nespochybnil žiadne zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný uzatvoril so žalobcom 1/ zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo plnomocenstvo (vo formulári zmluvy, pripravenom žalovaným), v ktorom bolo uvedené, že dlžník (žalobca 1/) splnomocňuje H.. V. F. na uzatvorenie záložnej zmluvy a všetkých s tým spojených úkonov za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (žalovaného); a dňa 15.8.2007 žalovaný a H.. V. F. za žalobcu 1/ uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere.

12. Žalovaný v odvolaní vecne namietal iba právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako bolo uvedené vyššie (v bodoch 7 až 9 tohto odôvodnenia), a následne aj právne posúdenie plnomocenstva ako neplatného. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že prejav vôle musí byť slobodný a vážny, inak je neplatný ( ). V preskúmavanej veci však vôľa žalobcu 1/ smerovala výlučne k uzavretiu úverovej zmluvy (k požičaniu peňazí). Bol to žalovaný, kto do formulára úverovej zmluvy zakomponoval plnomocenstvo pre osobu, ktorú sám vybral, pričom ani zo samotného formulára tejto zmluvy ani z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca 1/ prejavil vôľu udeliť niekomu plnomocenstvo a že by si žalobca 1/ vybral osobu splnomocnenca. Naopak, na rozdiel od ďalšieho splnomocnenia a súhlasu klienta, ktoré boli takisto súčasťou predtlačeného formulára (plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu z bankového účtu dlžníka a súhlas, aby banka poskytla veriteľovi informáciu o stave na účte dlžníka), plnomocenstvo pre advokáta H.. V. F. na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu, na uzatvorenie záložnej zmluvy a/alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nebolo osobitne podpísané žalobcom 1/, čo nasvedčuje tomu, že o ňom žalobca nebol pri podpise zmluvy ani informovaný. Toto plnomocenstvo je pritom v predtlačenom formulári zmluvy osobitne orámované, čo možno vnímať tak, že je oddelené od ostatného obsahu zmluvy (ktorý dlžník na konci formulára podpisuje), teda pokiaľ nebolo dlžníkom osobitne podpísané, tak k udeleniu plnomocenstva vôbec nedošlo.

13. Bez ohľadu na vyššie uvedenú vizuálnu stránku formulára, aj keby žalovaný považoval podpis na konci úverovej zmluvy za prejav súhlasu s celým obsahom formulárovej listiny, nemožno akceptovať, aby tak zásadné rozhodnutie, ako je udelenie plnomocenstva na uzavretie záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (teda de facto splnomocnenie na dispozíciu s dlžníkovým majetkom) bolo skryté v texte zmluvy o úvere bez toho,, aby veriteľ preukázal, že dlžníka na toto ustanovenie zmluvy vopred osobitne upozornil a že dlžník s ním osobitne vyslovil súhlas. Takéto konanie veriteľa (keď do zmluvy o úvere vsunie tak zásadné ustanovenia, ktoré nie je možné bežne v tejto zmluve predpokladať)

je možné považovať za lesť, ktorá sa prieči dobrým mravom a aj preto súd prvej inštancie správne považoval takto získané splnomocnenie za neplatné ( ).

14. K výroku II. o zastavení časti konania a k výroku III. o trovách konania žalovaný v odvolaní neuviedol samostatné odvolacie dôvody, pre ktoré by tieto výroky mali byť nesprávne. Odvolací súd k tomu konštatuje, že k späťvzatiu žaloby v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, došlo pred začatím pojednávania, preto ani prípadný nesúhlas žalovaného (ktorý však ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nesúhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby neprejavil) by nebol spôsobilý zvrátiť zastavenie konania v tejto späťvzatej časti (, , ).

15. Pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvej inštancie, súd správne konštatoval, že v časti, ktorá nebola zastavená, boli plne úspešní žalobcovia ( ), opomenul však zohľadniť zodpovednosť žalobcov za čiastočné zastavenie konania ( ), ktoré má rovnaký procesný dôsledok vo vzťahu k zodpovednosti za trovy konania ako neúspech v spore. Pri zohľadnení tejto zodpovednosti žalobcov žalovaný zodpovedá za trovy v časti, ktorá nebola zastavená (a skončila sa vyhovením žalobe vo výroku I.) a naopak žalobcovia zodpovedajú za trovy v zastavenej časti (výrok II.), čo v konečnom dôsledku znamená, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania ( per analogiam). Takýto výrok (že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania) je však obsahovo totožný s výrokom III. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania žalobcom (a implicitne ani žalovanému, čo vyplýva aj z odôvodnenia tohto výroku). Preto aj tento výrok považoval odvolací súd za vecne správny.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu potvrdil.

17. V odvolacom konaní mali plný úspech žalobcovia, preto im v súlade s ustanoveniami , a patrí voči neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).