Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-235-2011.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10Er/235/2011
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Mliekarenská 10, Bratislava proti povinnému: L. X., O.. XX.X.XXXX, B. XX/XX, F. o vymoženie 7.040,36 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Patrícius Baďura, Exekútorský úrad Bratislava, Viedenská cesta 5, P.O. BOX 226 takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Krnáča sa začalo exekučné konanie proti povinnému na vymoženie 7.040,36 Eur s prísl.
Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
V priebehu konania súdny exekútor postúpil súdu podanie oprávneného - Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Ex. por.
Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd v prvom rade skúmal, či tento vydal orgán, ktorý mal právomoc rozhodovať vo veci a teda či citovaný rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom pre ďalšie vedenie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Exekučným titulom vo veci je rozsudok rozhodcu JUDr.Michala Krnáča, sp.zn. RK 134/07MK zo dňa 19.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2007 a vykonateľnosť dňa 17.4.2007.
Z obsahu citovaného exekučného titulu vyplýva, že rozhodca zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému 212.098,- SK s prísl. a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 21.4.2005. Povinný je v zmluve označený svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej „VOP“) vyhotovené oprávneným.
Vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy je v čl. 17 obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej akékoľvek vzniknuté spory zo zmluvy budú riešené cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní.
I keď už bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie s poukazom na skutočnosť, že súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, č.k. ÚS 456/2011-19). Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 46 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania 21.4.2005, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov, účinných k tomuto dátumu.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo
poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súčasťou zmluvy boli podmienky, ktoré bez akýchkoľvek pochybností povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného (veriteľ), resp. jeho právneho predchodcu a povinný je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (spotrebiteľ). Predmetná zmluva bola uzavretá vo forme vyplneného tlačiva, vytvoreného oprávneným, resp. jeho právneho predchodcu, z čoho možno vyvodiť (a súd z úradnej činnosti má o tejto skutočnosti taktiež vedomosť), že išlo o zmluvu, uzavieranú s rôznymi spotrebiteľmi vo viacerých prípadoch, a dlžníci - spotrebitelia obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovali. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje viacerými osobitnými právnymi predpismi. Okrem Občianskeho zákonníka sa použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a na právny vzťah ňou založený dopadajú všetky relevantné predpisy na ochranu spotrebiteľov.
Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, konštatoval, že v čl. 17 je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská doložka. Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.
V zmysle čl. 3 citovanej Smernice ako i § 53, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nie každá zmluvná podmienka, ktorá predstavuje nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, je neprijateľnou, a teda neplatnou podmienkou. Neprijateľnou podmienkou je takáto zmluvná podmienka len vtedy, ak vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Na neprijateľnú podmienku súd prihliada z úradnej povinnosti a musí ju vyhlásiť za neplatnú. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou rozhodcovská doložka, súd musí zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu/rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy/ doložky je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však nebola dojednaná individuálne v štandardnej zmluve, ale bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť.
V danej veci rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve znemožňuje spotrebiteľovi (povinným) vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si spotrebiteľ/
povinný nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, vrátane zmluvných podmienok mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Doložka ďalej bola do zmluvných podmienok vsunutá oprávneným ešte pred vznikom samotnej zmluvy (pretože tieto nepochybne používal vo vzťahu k neurčitému okruhu väčšieho množstva spotrebiteľov).
Všetky tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda v zmysle čl. 3 ods. 1 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice nekalá. Takýto záver má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keďže od 1.1.2008 bolo do Občianskeho zákonníka zakotvené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, v zmysle ktorého je neprijateľná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výslovné zakotvenie jednej súčasti pojmu dobré mravy do pozitívneho práva. Preto takto výlučne dojednaná rozhodcovská doložka je a bude v rozpore s dobrými mravmi, a to bez ohľadu na účinnosť uvedenej novely, a to s poukazom na to, že dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok. V tejto súvislosti treba brať ohľad aj na vyššie zmienenú povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice.
Keďže súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, rozhodcovská doložka v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa, akékoľvek plnenie, priznané rozhodcovským súdom je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok tak predstavuje nulitný akt. Z týchto dôvodov súd exekúciu v zmysle citovaných ustanovení zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie