Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-439-2015.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/439/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúc Mgr. Gabrielou Goliašovou, proti žalovanému: O. H., R.. X.I. XXXX, D.: J. XXX/X, XXX XX C. K., o zaplatenie 810,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 749 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 749 Eur od 7.júla 2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 126,24 Eur na trovách právneho zastúpenia a 42,63 Eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 27.augusta 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 810,14 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 15.januára 2015, pričom žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 749 eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 22,76 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní, uplatnil si žalobca právo na okamžitú splatnosť úveru listom z 18.júna 2015 k splateniu celého zostatku úveru.
Súdny poplatok žalobca zaplatil až 18.januára 2016 v sume 48,50 eur (č.l. 46).
Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 22.januára 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (29.januára 2016).
Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (29.decembra 2015, čl. 40), ktorý sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä úverovou zmluvou z 15.januára 2015 č. XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 18 - 20), úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru z 18.júna 2015 (č.l. 35), prehľadom čerpania, splátok a úhrad (č.l. 38), prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným NBS. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažnú sumu vo výške 749 eur, na nákup tovaru, s mesačnými splátkami vo výške 22,76 eur, s počtom splátok 48, s ročnou úrokovou sadzbou 19,48%, RPMN 21%, priemernou hodnotou RPMN 36,3%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 1092,48 eur, s dátumom prvej splátky k 15.februára 2015 a úhradou nasledujúcich splátok vždy do 25.dňa v kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti 25.januára 2019. Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (január 2015) bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné do piatich rokov vo výške 13,9% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 12,92%. Z výzvy k splateniu celého úveru (č.l. 35) vyplýva, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 875,14 eur, a to do 15 dní od odoslania výzvy. Pričom nevyplýva z nej pre ktorú omeškanú splátku, samotné omeškanie najstaršej splatnej splátky, tiež nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia žalovanému. Žalobca pripojil len poštový podací hárok, čo však nepreukazuje jeho doručenie. Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 38) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanému dňa 15.januára 2015 sumu vo výške 749 eur, pričom žalovaný nezaplatil na splátkach nič. Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný v predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,05 % ročne.
Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v žalobcom predloženej spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom pre uvedené nedostatky sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnom prípade ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež neprijateľnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver vo výške 749 eur, pričom na splátkach nezaplatil nič, je žaloba v časti nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej úverovej istiny vo výške 749 eur dôvodná, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 7.júla 2015 do zaplatenia, preto súd žalobe vyhovel, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti, najmä čo do úrokov, poplatkov a iných sankcií uplatnených žalobou je žaloba nedôvodná, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011 z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmysle vyššie uvedeného, hľadiac na neprimerane vysoký údaj o priemernej RPMN vo výške 36,3 %, je takáto informácia ohľadne RPMN prinajmenšom zavádzajúca, prieči sa dobrým mravom, nakoľko takto určená RPMN je evidentne vyššia než RPMN (12,92%) úverov poskytovaných za obdobné podmienky.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom rozsahu úspešný žalobca (úspech žalobcu je vo výške 65,45% ku 34,54%, teda pomer úspechu predstavuje 30,92%). Súd mu teda náhradu trov konania priznal podľa jeho úspechu v konaní z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur (2x úkony právnej služby po 24,90 eur + 2x režijný paušál vo výške 8,34 eur + DPH), t.j. vo výške 24,71 eur a z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 19,50 eur, t.j. vo výške 6,03 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).