Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/865/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. XX, 2. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. 11, 3. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. rad XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporov: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 8.451,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 16. marca 2015, č. k. -76, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 16.03.2015, č. k. -76 pripustil, aby na strane odporcov ako vedľajší účastník do konania vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno sa vedie konanie o zaplatenie 8.451,38 eura s príslušenstvom. Dňa 28.10.2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu podanie označené ako „Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania“, v ktorom uviedlo, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP týmto súdu oznamujú vstup do predmetného konania na podporu odporcov. Dňa 08.12.2014 bolo odporcom v 1. a 2. rade dňa 04.12.2014, odporcovi v 3. rade a dňa 05.12.2014 navrhovateľovi doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania s tým, že má možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Zároveň bol poučený, že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že ku vstupu vedľajšieho účastníka nemá výhrady a s jeho vstupom do konania súhlasí. Dňa 30.01.2015 doručil navrhovateľ námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že za podstatnú

podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania považuje navrhovateľ súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať a poukázal na to, že s účinnosťou od 01.01.2015 sú v Občianskom súdnom poriadku vykonané zmeny a súčasťou podnetu združenia na vstup do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak, súd na podnet neprihliadne. Ďalej súd uviedol, že zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu oznámenie dňa 28.10.2014. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje iba na návrh. Z ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP účinného do 31.12.2014 nevyplýva, že súčasťou podnetu vedľajšieho účastníka musí byť zároveň súhlas toho účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Súd ďalej poukázal na to, že zo žiadneho ust. § 93

OSP nevyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní v len takých veciach, ktorých predmetom je ochrana práv účastníkov konania tak, že je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko. To, že v tomto konaní je na strane odporcu iba jeden účastník a vedľajší účastník má záujem na ochrane práv tohto jedného účastníka (t. j. jedného spotrebiteľa) nie je dôvodom na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Pokiaľ ide o súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka, je zrejmé, že ak by odporca vyjadril svoj nesúhlas, ktorý nemusí byť žiadnym spôsobom odôvodňovaný, súd vstup vedľajšieho účastníka nepripustí. Dňa 04.12.2014, resp. dňa 08.12.2014 bolo odporcom doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, s tým, že majú možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Zároveň bol každý z odporcov poučený, že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že k vstupu vedľajšieho účastníka nemá výhrady a s jeho vstupom do konania súhlasí. Ani jeden z odporcov nedoručil súdu žiadne vyjadrenie, avšak z takéhoto konania odporcu nemožno vyvodzovať tú skutočnosť, že so vstupom vedľajšieho účastníka nesúhlasí. Cieľom prijatia ustanovenia § 93 ods. 2 je poskytnúť ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. (z osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.), preto nepripustenie vedľajšieho účastníka z dôvodu, že chýba výslovný súhlas odporcu s jeho vstupom by bolo v rozpore s účelom, pre ktorý bola právna úprava prijatá. S ohľadom na predmet sporu, ktorým je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je vstup združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dôvodný a zákonom prípustný, pretože v prejednávanej veci nejde o konanie, v ktorom zákon vylučuje účasť vedľajšieho účastníka. Vzhľadom k uvedenému, ako aj s poukazom na skutočnosť, že ani jeden z odporcov nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, súd o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodol tak, že jej nevyhovel a pripustil, aby vedľajší účastník do konania na strane odporcov vstúpil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vstup Združenia

ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov nepripúšťa. Konštatoval, že súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na zákonné znenie ust. § 93 ods. 3 OSP, pričom uviedol, že toto ustanovenie stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia Združenia o vstupe do konania. absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou zo strany súdu adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, pretože takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie OSP. Vzhľadom k tomu, že Združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do OSP zákon č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2015. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení, je platné odo dňa účinnosť a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 01.01.2015. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2014. Taktiež uviedol, že v prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je úplne irelevantné, kedy Združenie vstúpilo do konania, pretože rozhodujúci je stav v čase rozhodovania o podanej námietke neprípustnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.02.2013, sp. zn. . Zdôraznil, že súd postupoval nesprávne, keď pripustil vedľajšieho účastníka do konania napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami OSP a judikatúrou Najvyššieho súdu SR. záverom si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 162,43 eura s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 152,36 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,07 eura s DPH za podanie odvolania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 92 ods. 1 OSP, na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. V § 93 OSP je upravený inštitút vedľajšieho účastníka, ktorý môže vystupovať len v sporovom konaní. Vedľajším účastníkom konania môže byť len ten, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP) a má právny záujem na výsledku konania, t. j. jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom sporu. Vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, v ktorom dôjde súdu podanie, že vstupuje na strane niektorého z účastníkov do konania, alebo v ktorom toto podanie urobí ústne do protokolu. Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania tak na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. O prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje súd len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd z vlastnej iniciatívy túto otázku neskúma, ak nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba vedľajším účastníkom bez ďalšieho. O námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje súd uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka. Právny záujem na výsledku sporu nie je potrebné tvrdiť ani preukazovať dovtedy, kým nebola vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP). Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 OSP, je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje

ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch. V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu "ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník

nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade združenie oznámilo, že z vlastného podnetu ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane spotrebiteľa. Ide o právnickú osobu, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 OSP, § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). So zreteľom na to nebolo procesným predpokladom vstupu ZDRUŽENIA do predmetného konania preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku, účastníkom konania na strane odporcov sa stal automaticky doručením oznámenia o vstupe do konania, bez potreby súhlasu odporcov. V priebehu konania bolo súdu prvého stupňa dňa 28.10.2014, doručené podanie, v ktorom do konania na strane odporcov ako vedľajší účastník vstúpilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené výzvou zo dňa 03.12.2014 vyzval odporcov, aby sa vyjadrili, či súhlasia so vstupom Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania, ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho na ich strane, t. j. na strane odporcov. Zároveň oznámil vstup spotrebiteľského združenia aj navrhovateľovi. Odporcovia sa k výzve súdu v súdom stanovenej lehote nevyjadrili. Navrhovateľ podaním dourčeným prvostupňovému súdu dňa 30.01.2015 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 16.03.2015, č. k. -76 tak, že pripustil, aby do konania na stranu odporcov vstúpilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ako vedľajší účastník. Námietky navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcov sú však nedôvodné, a to vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania na stranu odporcov dňa 28.10.2014, odvolací súd posudzoval uvedené na základe právnej úpravy platnej a účinnej do 31.12.2014. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že odporcovia boli súdom vyzvaní, aby písomne oznámili, či súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na ich strane s poučením, že ak v súdom stanovenej lehote súdu neoznámia, či majú námietky proti vstupu občianskeho združenia do predmetnej právnej veci na strane odporcov, súd bude mať za to, že so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasia a nemajú voči nemu výhrady. Súd prvého stupňa na základe toho vyvodil nesprávny právny záver o tom, že vyjadrenie odporcov k predmetnej výzve súdu je nevyhnutné a zároveň ich nevyjadrenie sa považoval za súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v danom prípade súd prvého stupňa ani nemohol postupovať podľa § 101 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v

určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky, resp. ak sa nevyjadrí, bude sa to považovať za nesúhlas účastníka. Takáto výzva súdu adresovaná účastníkom konania by sa totiž

netýkala „postupu a vedenia konania“ a z tohto dôvodu by sa ani nemohla uplatniť domnienka v zmysle § 101 ods. 3 OSP. Výzva súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza totiž do úvahy vtedy, keď má viesť k vyriešeniu otázky procesného postavenia subjektov zúčastňujúcich sa konania. Novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 doplnila ustanovenie § 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Zohľadniac základný princíp materiálneho právneho štátu, ktorým je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného zahrňuje aj princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01.01.2015, keď si v rámci výzvy na vyjadrenie vyžadoval súhlas odporcov. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne uplatnil domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Vzhľadom k tomu, že všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. marca 2011 sp. zn. ). Odvolací súd zastal k predmetnej veci rozhodné stanovisko, v rámci ktorého sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. Má za to, že samozrejmou súčasťou pôsobenia právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, je aj pomoc účastníkovi súdneho sporu z pozície vedľajšieho účastníka. Tieto subjekty nie sú povinné preukazovať naliehavý právny záujem na výsledku konania. Ich oprávnenie byť vedľajším účastníkom vyplýva priamo z rozoberaného zákonného ustanovenia v spojení s konkrétnym osobitným zákonom. Odvolací súd má ďalej za to, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpila do tohto sporu legitímne. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. V prípadoch sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv a záujmov je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (uznesenie NS SR zo dňa 14.02.2013, sp. zn. ), ktoré umožňujú, aby do konania týkajúcich sa spotrebiteľských sporov vstupovali spotrebiteľské združenia. Vzhľadom k uvedenému sú splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Toto právo vyplýva tak z ustanovenia § 93 OSP ako aj zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým pripustil, aby do konania na strane odporcov vstúpilo spotrebiteľské združenie, ktorého úlohou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskom spore, ako vecne správne potvrdil. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné