Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/520/2015

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD. s miestom podnikania Vajnorská 100/A, Bratislava proti povinnému U., štátny občan SR, zast. Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie Slobody 12, Bratislava, Kancelária Rimavská Sobota o vymoženie 1.957,35 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Kálmána Mikszátha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 3610/2015 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o jeho návrhu na povolenie odkladu exekúcie takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e v časti prevyšujúcej istinu vo výške 1.326,35 eura s19,50% ročnými úrokmi zo sumy 1.326,35 eura od 29. 1. 2016 do zaplatenia a s 8,75% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1.326,35 eura od 29. 1. 2016 do zaplatenia a v časti prevyšujúcej úroky a úroky z omeškania k 28. 1. 2016 v sume 1.037,89 eura.

II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený dňa 30. 3. 2015 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1.957,35 eura s 19,5% úrokom zo sumy 1.957,35 eura od 24. 3. 2015 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.957,35 eura od 24. 3. 2015 do zaplatenia, kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1.399,33 eura, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. zo dňa 13. 6. 2014, sp. zn .

Povinný podaním zo dňa 8. 12. 2015 požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) a l). Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený až dňa 20. 4. 2015, t. j. po uplynutí lehoty určenej v ustanovení § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Nad rámec uvedeného uviedol, že namieta procesné a hmotnoprávne pochybenia súdu podľa § 237 písm. f) O. s. p. Rozhodnutie rozhodcovského súdu trpí vadami podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. Rozhodcovský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opomenul sa zaoberať spotrebiteľskou rovinou sporu. Rozhodcovský rozsudok nie je ani náležite odôvodnený. Povinný zároveň namieta celkové znenie, formulárovosť a ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Všeobecných obchodných podmienok, o ktorých povinní neboli poučení a ani s nimi oboznámení. Poukázal aj na absenciu nevyhnutných základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý v prípade nesprávne uvedenej RPMN a ďalších náležitostí robí úver tzv. bezúročným a bez poplatkov.

Súd podanie povinného, aj keď bolo označené za námietky proti exekúcii, posudzujúc podanie podľa jeho obsahu (§ 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 41 ods. 2 O. s. p.) považuje za návrh na zastavenie

exekúcie, keďže z podania vyplýva, že povinný sa domáha vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) a l) Exekučného poriadku.

Oprávnený sa k podaniu povinnej vyjadril tak, že návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora podaný do 30. 3. 2015, t. j. pri dodržaní zákonnej lehoty. Poukázal na záväznosť a nezmeniteľnosť predloženého exekučného titulu. Uznal, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie uhradil spolu 424,99 eura, a to nasledovne: dňa 10. 4. 2015 sumu 24,96 eura, dňa 7. 5. 2015 sumu 31,82 eura, dňa 10. 6. 2015 sumu 28,43 eura, dňa 10. 7. 2015 sumu 26,21 eura, dňa 10. 8. 2015 sumu 51,31 eura, dňa 10. 9. 2015 sumu 49,19 eura, dňa 9. 10. 2015 sumu 50,23 eura, dňa 10. 11. 2015 sumu 49,64 eura, dňa 10. 4. 2015 sumu 24,96 eura, dňa 10. 12. 2015 sumu 63,60 eura, dňa 8. 1. 2016 sumu 49,60 eura. Všetky tieto čiastky boli započítané na istinu pohľadávky.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) v znení účinnom od 1.1.2008, pri čiastočnom plnení peňažného záväzku sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Pri nedostatku inej úpravy je s použitím ust. § 853 ods. 1 náležitá aplikácia tohto ustanovenia i na prípady plnenia dlhu v splátkach, čo je obsahom i účelom blízke čiastočnému plneniu dlhu.

Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa § 45 Exekučného poriadku na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v § 268 OSP alebo v § 57 Exekučného poriadku, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný dňa 13. 6. 2014. V zmysle citovaného ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného poriadku mal byť návrh na vykonanie exekúcie podaný najneskôr do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, t. j. do 1. 4. 2015. Povinný sa však mylne domnieva, že návrh bol podaný dňa 20. 4. 2015. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Z prezentačnej pečiatky súdneho exekútora JUDr. Ing. Gaspera, PhD. vyplýva, že návrh mu bol doručený dňa 30. 3. 2015, t.j. pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdenej straty účinnosti exekučného titulu z tohto dôvodu nie je opodstatnený.

Zmluva o úvere uzavretá dňa 3. 12. 2009 medzi Poštovou bankou a. s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie by sa v súčasnosti viedlo podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nakoľko však začalo podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku., v zmysle prechodného ustanovenia § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa aplikujú predpisy účinné do 31. 12. 2014.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza. Preskúmanie obsahu rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné iba v zmysle § 45 ods. l písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (t. j. ak rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť, ktorá je hodnotená ako neprijateľná podmienka, teda spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je, či plnenie odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v Zb. NS pod č. R 47/2012). Vzhľadom na uvedené exekučný súd sa nezameral na to, či rozhodca vec správne posúdil zo skutkového a právneho hľadiska, prípadne či zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Priznaný nárok s prihliadnutím predovšetkým na výšku priznaného príslušenstva súd nepovažuje za rozporný s dobrými mravmi a nemožno konštatovať ani to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené.

Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený nepovažuje za sporné, že povinný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, avšak po vydaní rozhodcovského rozsudku zaplatil nasledovné platby: dňa 10. 10. 2014 v sume 43,78 eura, dňa 10. 11. 2014 v sume 27,82 eura, dňa 10. 12. 2014 v sume 30,46 eura, dňa 9. 1. 2015 v sume 58,20 eura, dňa 10. 2. 2015 v sume 30,56 eura a dňa 10. 3. 2015 v sume 15,19 eura. Oprávnený tieto platby započítal na trovy rozhodcovského konania a na úroky.

Súd v každom štádiu konania skúma z úradnej povinnosti, či sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie. Po oboznámení sa so spisom dospel súd k záveru, že výška vymáhaného nároku bola zo strany oprávneného vymedzená nesprávne, a to v dôsledku nesprávneho započítania platieb povinného uvedených vyššie. Na úhrady vykonané pred vydaním exekučného titulu súd v štádiu exekúcie už nemôže prihliadať, pretože s týmito sa svojím rozhodnutím vysporiadal rozhodcovský súd. Úhrady v celkovej výške 206,01 eura boli oprávneným započítané na príslušenstvo (trovy rozhodcovského konania a úroky). Tento postup - aj keď sa javil byť súladným s čl. 4 bodu 4.6 obchodných podmienok pre úver - predstavuje postup, ktorý je v priamom rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nebolo preukázané, že povinný pri uskutočnených úhradách prejavil úmysel hradiť v prvom rade príslušenstvo nároku, preto sa jeho platby mali započítať na nezaplatenú istinu.

Na vymáhanú istinu bola ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zaplatená spolu čiastka 206,01 eura. V priebehu exekučného konania došlo k uhradeniu ďalších 424,99 eura. Istina bola takto znížená o sumu 631,- eur. S prihliadnutím na vykonané úhrady činia úroky a úroky z omeškania ku dňu 28. 1. 2016 sumu 1.037,89 eura (vypočítané pomocou kalkulátora na webovej stránke http://www.beck- online.cz/bo/calculators.seam). Na základe uvedeného možno konštatovať, že exekúcia je dôvodne vedená v časti istiny v sume 1.326,35 eura, kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 28. 1. 2016 v sume 1.037,89 eura, ako aj ohľadne úrokov a úrokov z omeškania z nezaplateného zvyšku istiny odo dňa 29. 1. 2016 do zaplatenia. V časti prevyšujúcej uvedené nároky bolo potrebné rozhodnúť o čiastočnom zastavení exekúcie z dôvodu zániku nároku splnením (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku). Nakoľko súd nezistil iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné exekúciu zastaviť ako celok, návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol.

Súd zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh na povolenie odkladu exekúcie, keďže z dôvodov uvedených vyššie nemožno očakávať zastavenie exekúcie v celom rozsahu (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti výrokom č. I, II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Proti výroku č. III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.