Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1C/30/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Matulayovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom v Bratislave, Michalská 18, právne zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO: 47 239 921, so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, proti odporkyni P. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., W. Š. XXXX/X, t. č. bytom A. XX, K., N. XXXXX, štátnej občianke SR, o zaplatenie 179,41 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 64,41 € spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 30 € od 12.09.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,40 € od 12.09.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným 12.9.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 179,41 eur (z toho predstavuje istina 30 eur, úrok vyčíslený k 11.9.2013 12,40 eur, úrok z omeškania vyčíslený k 11.9.2013 22,01 eur a poplatok vyčíslený k 11.9.2013 115 eur) spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 30 eur od 12.9.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 157,40 eur od 12.9.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti odporcu vystavil 14.4.2011 odporcovi oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004203097R, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní č. 004203097R. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi povolené prečerpanie na bežnom účte vo výšky limitu 30 eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 18.4.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je 16,90 % ročne a sadzba úrokov z omeškania je 9 % ročne a je platná do doby pokiaľ nedôjde k zmene úrokovej sadzby/úrokových sadzieb podľa čl. III Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. V zmysle tohto článku je aktuálna úroková sadzba zverejňovaná v priestoroch navrhovateľa a na jeho internetovej stránke. V zmysle čl. II ods. 5 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu bol odporca k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Odporca nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho mu bola určená 30.4.2012 splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a/ Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu a odporca bol vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy. S odkazom na jednotlivé ustanovenia Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu vyjadril navrhovateľ presvedčenie o oprávnenosti úročenia sumy istiny úveru sadzbou riadneho úroku, ako i sadzbou úroku z omeškania, a úročenia sumy kapitalizovaného riadneho úroku a neuhradených poplatkov sadzbou úroku z omeškania. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje k 12.9.2013

(aktuálne zverejnená sadzba navrhovateľa) sadzbu 18,90% p.a.. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 k 1.5.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti (zosplatnení) úveru) 9 % p.a. z dlžnej čiastky.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP). Podľa § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 2.11.2015 na svojej úradnej tabuli (č.l. 55 spisu).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, konkrétne s oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004203097R z 18.4.2011, oznámením o zosplatnení úveru z 9.5.2012, fotokópiou obálky s vrátenou zásielkou, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej len „obchodné podmienky“), tabuľkou úrokových sadzieb platných k 1.7.2013, vyčíslením pohľadávky k 11.9.2013 a zistil tento skutkový stav:

Na základe žiadosti odporkyne vystavil navrhovateľ 18.4.2011 odporkyni oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004203097R, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu v zmysle čl. I ods. 2, ods. 4 a ods. 5 obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo forme povoleného prečerpania na jeho bežnom účte do výške úverového limitu 30 eur. Podľa oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004203097R mohol byť úver čerpaný od 18.4.2011. Z oznámenia ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % p.a. a výška sadzby úroku z omeškania 9 % p.a., pričom úroková sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa čl. III obchodných podmienok.

V zmysle čl. II ods. 5 obchodných podmienok bola odporkyňa povinná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca zabezpečiť na svojom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných splátok úrokov, vrátane úrokov z omeškania. Odporkyňa nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho navrhovateľ 30.4.2012 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a/ obchodných podmienok a vyzval odporkyňu na uhradenie dlžnej sumy. V zmysle zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu sa zmluvné strany dohodli, že výška úrokovej sadzby a sadzby úrokov z omeškania bude určená v obchodných podmienkach. V zmysle čl. III obchodných podmienok navrhovateľ zverejňuje úrokové sadzby na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek. Pokiaľ klient nesúhlasí so zmenou úrokovej sadzby, je oprávnený zaslať navrhovateľovi písomný nesúhlas, ktorý sa považuje za výpoveď od zmluvy. V prípade, ak klient nezašle banke písomný nesúhlas so zmenou úrokovej sadzby, považuje sa to, že súhlasí s novou úrokovou sadzbou.

Podľa čl. III ods. 3 obchodných podmienok čiastky, so zaplatením ktorých je klient v omeškaní, budú úročené aj úrokom z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená na internetovej stránke navrhovateľa a v jeho pobočkách.

Podľa čl. III ods. 6 obchodných podmienok je banka oprávnená účtovať klientovi za svoje služby odplatu, ktorú predstavujú poplatky banky podľa sadzobníka.

Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ObchZ“) ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. d/, písm. e/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

Podľa § 10 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/ a w/, b/ povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c/ výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že 18.4.2011 došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 710 v spojení s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň súd vyhodnotil predmetnú zmluvu aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. i/ a písm. w/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky aj zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka (čo je aj daný prípad), je potrebné použiť ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka sa navzájom nevylučujú. Predmetná zmluva má taktiež charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca je v nej identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporcu na účely výkonu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. V prípade vyhodnotenia zmluvou založeného právneho vzťahu ako spotrebiteľského je irelevantné, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá alebo napríklad to, či si účastníci zvolili režim Obchodného zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na daný právny vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnými sú také dojednania

v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa.

Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania navrhovateľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu vo výške 30 eur. Odporkyňa poskytnutý úver aj vyčerpala, pričom ho nesplácala riadne a včas, v dôsledku čoho navrhovateľ odporkyni listom z 9.5.2012 oznámil, že úver je zosplatnený dňom 30.4.2012. Súd teda vyhovel návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenia istiny 30 eur. Navrhovateľovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z úveru. Zmluvné strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 18,90 % p. a. a súd aj v tejto časti návrhu vyhovel a priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 12,40 € vyčíslenému k 11.9.2013. V rovnakej výške dohodnutého zmluvného úroku (18,90 %) súd priznal navrhovateľovi úrok ročne zo sumy 30 eur od 12.9.2013. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na kapitalizované úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. vyčíslené k 11.9.2013 na sumu 22,01 eur. Zo sumy 42,40 eur (30 eur - istina + 12,40 eur kapitalizovaný úrok) súd navrhovateľovi priznal od 12.9.2013 do zaplatenia úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1.5.2012 bola 1,00 %, preto výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola určená vo výške 9,00 % ročne.

Navrhovateľ okrem uvedeného žiadal priznať aj poplatky v sume 115 eur, ktoré nešpecifikoval a ani nepreukázal. Vychádzajúc z čl. III ods. 6 obchodných podmienok, poplatky, ktoré si navrhovateľ môže voči klientom účtovať, by mali byť zakotvené v Sadzobníku pre fyzické osoby - občanov. Navrhovateľ však tento sadzobník súdu nepredložil, a teda neuniesol dôkazné bremeno o správnosti vyrubenia to

- ktorého poplatku podľa cenníka. Zároveň však neuniesol ani bremeno tvrdenia, pretože neuviedol, z akých jednotlivých poplatkov celkovo navrhovateľom uplatnená suma 115 eur pozostáva, pričom chýbajúce tvrdenia nemožno nahradiť len prípadným predložením listinných dôkazov. Z uvedeného dôvodu súd potom nemohol ani vylúčiť, či sa tieto poplatky prípadne neopierajú o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Na základe uvedeného súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 115 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 12.9.2013 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom čiastočný neúspech navrhovateľa ani odporcu nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej vety OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.