Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cpr-19-2021.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cpr/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: Freight consulting s. r. o., so Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 204 052, zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Kundrát so sídlom Vajanského 47, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Q. D., narodený X. XX. XXXX, štátny občan J., prechodne pobytom Q. M. XX, XXX XX W., o zaplatenie 744,72 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 744,72 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23. 3. 2021 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 12. 7. 2021, sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 744,72 eura a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobkyňu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2020 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E. Na základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 10. 1. 2020 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú (čl. III ods. 2 pracovnej zmluvy). V zmysle dohody o peňažnej náhrade k pracovnej zmluve zo dňa 10. 1. 2020 sa žalobkyňa so žalovaným v bode 8. dohodli, že v súlade s § 62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dňa 26. 10. 2020 žalovaný podal žalobkyni výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce, v ktorej uviedol, že jeho pracovný pomer sa končí dňom 26. 10. 2020 bez uplynutia výpovednej doby. Na uvedenú výpoveď zareagoval zamestnávateľ listom zo dňa 26. 10. 2020, ktorým zamestnanca vyzval na nástup do práce až do riadneho uplynutia výpovednej doby. Zamestnanec ale bez riadneho ospravedlnenia už nenastúpil do práce a bol nepretržite neprítomný na pracovisku. Svoju absenciu do dňa podania žaloby nijako neospravedlnil. Výpovedná doba žalovanému na základe jeho výpovede uplynula v 1-mesačnej výpovednej dobe podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce dňa 30. 11. 2020. Žalovaný počas trvania výpovednej doby, ani po doručení výpovede bez ospravedlnenia nenastúpil do práce a na pracovisku sa nezdržiaval. Pracovný pomer žalovaného začal 10. 1. 2020 a na základe výpovede skončil dňom 30. 11. 2020. Keďže pracovný pomer sa skončil v štvrtom štvrťroku 2020, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je tretí kalendárny štvrťrok roku 2020. Žalovaný v treťom kalendárnom štvrťroku 2020 u žalobkyne odpracoval 30,5 dňa (244 hodín). Keďže priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a pre účely § 62 ods. 8 Zákonníka práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2020 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Podľa výplatnej pásky žalovaného
priemerný hrubý hodinový zárobok v mesiaci 8/2020 dosiahol žalovaný vo výške 4,1429 eura/hod za 88 odpracovaných hodín, v mesiaci 9/2020 dosiahol žalovaný 4,1429 eura/hod za 156 hodín. V treťom kalendárnom štvrťroku 2020 teda odpracoval žalovaný 244 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 1.044,77 eura. Priemerný hodinový zárobok za 3. štvrťrok 2020 predstavuje 4,2818 eura, pričom v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je 52,179 kalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa. Pri pracovnom čase 40 hodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z uvedeného vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobkyne v 3. kalendárnom štvrťroku 2020 dosiahol 744,72 eura. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 744,72 eura.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila žalobkyňa nasledovné listiny: výpoveď žalovaného, odpoveď žalobkyne na výpoveď žalovaného, podací lístok s doručenkou, výplatný lístok za mesiac 8/2020 a 9/2020, pracovnú zmluvu, dohodu o peňažnej náhrade za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby, dohodu o náhrade škody, dohodu o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, zmluvu o mlčanlivosti, dohodu o zodpovednosti za škodu zamestnanca za stratu zverených predmetov, dohodu o podmienkach zverenia osobného motorového vozidla na vedenie a používanie, dohodu o zrážkach zo mzdy.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 30. 3. 2021 platobný rozkaz, sp. zn. 28Up/359/2021, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobkyňu a zároveň ju vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa v zákonnej lehote navrhla pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 12. 7. 2021 upovedomil žalobkyňu o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava III.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa doručená dňa 15. 4. 2022. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nepoprel a v konaní ostal nečinný.
5. Následne boli strany sporu vyzvané podľa § 322 CSP, výzvou doručenou žalovanému dňa 5. 8. 2022, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámili súdu, či súhlasia s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania, resp. ak v stanovenej lehote strana nevyjadrí nesúhlas, bude mať súd za to, že s takýmto postupom súhlasí v zmysle § 157 ods. 2 CSP, na ktorú žalovaný nereagoval. Žalobkyňa podaním z 18. 7. 2022 uviedla, že súhlasí, aby súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 322 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.
7. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
8. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
9. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
10. Vzhľadom na to, že žalovaný je štátnym občanom J. s pobytom evidovaným v registri obyvateľov na území Slovenskej republiky, súd sa primárne zaoberal v spore otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v spore. Právomoc slovenských súdov v spore je daná podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba)
má na území SR bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Rozhodné právo súd určil podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú
- pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu.
11. V danej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, keď strany súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom skutkové tvrdenia neboli sporné a boli preukázané predloženými listinami. Súd preto dňa 8. 9. 2022 oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28. 9. 2022 o 8.15 hod., v miestnosti č. dverí 1, prízemie, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
12. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
13. Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
14. Podľa § 62 ods. 2 ZP, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 62 ods. 8 ZP, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
16. Podľa § 134 ods. 1 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20210101.html>) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
17. Podľa § 134 ods. 2 ZP, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 134 ods. 3 ZP, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
19. Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
20. Žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobkyňu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2020 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E s nástupom do práce dňa 10. 1. 2020, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s jedno mesačnou skúšobnou dobou (čl. III ods. 2, 3 pracovnej zmluvy).
21. Podľa písomnej dohody o peňažnej náhrade za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby zo dňa 10. 1. 2020 sa zmluvné strany (zamestnávateľ a zamestnanec) dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú
náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.
22. Žalovaný listom zo dňa 26. 10. 2020 adresovaným žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 10. 1. 2020 a uviedol, že jeho pracovný pomer sa končí dňom 26. 10. 2020 bez plynutia výpovednej doby.
23. Žalobkyňa listom zo dňa 26. 10. 2020 daným na poštovú prepravu dňa 26. 10. 2020 oznámila žalovanému, že dňa 26. 10. 2020 jej bola doručená výpoveď žalovaného a nesúhlasí so skončením pracovného pomeru výpoveďou ku dňu 26. 10. 2020 s tým, že pracovný pomer naďalej trvá a žalovaný je povinný dostaviť sa bezodkladne na pracovisko inak bude považovať jeho ďalšiu absenciu za neospravedlnenú. Zároveň upozornila žalovaného, že za neospravedlnenú absenciu neprináleží zamestnancovi mzda, za každú neospravedlnene zmeškanú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni a tiež, v prípade neospravedlnenej absencie je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi škodu. List bol vrátený žalobkyni ako neprevzatý v odbernej lehote.
24. Pracovný pomer žalovaného u žalobkyne skončil uplynutím mesačnej výpovednej doby dňa 30. 11. 2020.
25. Pracovný pomer žalovaného skončil v štvrtom štvrťroku 2020, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je tretí kalendárny štvrťrok roku 2020. Žalovaný v treťom kalendárnom štvrťroku 2020 u žalobcu odpracoval 30,5 dňa (244 hodín), preto sa použije priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely § 62 ods. 8 ZP sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2020 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný hrubý hodinový zárobok v 8/2020 bol vo výške 4,1429 eura/hod za 88 odpracovaných hodín, v 9/2020 priemerný hrubý hodinový zárobok bol 4,1429 eura/hod za 156 hodín. V treťom kalendárnom štvrťroku 2020 odpracoval žalovaný 244 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 1.044,77 eura. Priemerný hodinový zárobok za 3. štvrťrok 2020 predstavuje 4,2818 eura, pričom v zmysle § 134 ods. 4 ZP, ak sa má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je 52,179 kalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa. Pri pracovnom čase 40 hodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z uvedeného vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobkyne v 3. kalendárnom štvrťroku 2020 dosiahol 744,72 eura.
26. Na základe uvedeného skutkového stavu a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal na úhradu peňažnej náhrady podľa § 62 ods. 8 ZP, pretože žalovaný počas plynutia výpovednej doby nezotrval u zamestnávateľa, pričom o tejto peňažnej náhrade sa strany písomne dohodli v písomnej pracovnej zmluve zo dňa 10. 1. 2020 a žalovaná výška náhrady predstavuje súčin priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby (1 mesiac), po ktorú žalovaný nenastúpil do práce k žalobkyni. Žalobkyňa má tak voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 744,72 eura.
27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd priznal plne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu posudzujúc úspech podľa uplatnenej istiny žalovanej sumy.
31. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.