Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_6C-437-2015.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/437/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci navrhovateľky Z. O., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, F., občianka SR proti odporkyni E. O., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X. Z. XX/X, F., občianka SR, zastúpená JUDr. Máriou Krahulcovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Komenského 17, Lučenec v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/128/2014-15 zo dňa 30.09.2014 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že z v y š u j e výživné odporkyni na navrhovateľku zo sumy 50 Eur na sumu 70 Eur mesačne.
Takto určené výživné je odporkyňa p o v i n n á zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, mesačne vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia výživného od odporkyne. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/128/2014-15 zo dňa 30.09.2014 bolo určené výživné vo výške 50 Eur. Takto určené výživné odporkyňa pravidelne platí, avšak na iných výdavkoch sa nepodieľa. V súčasnosti končí navrhovateľka štúdium na D. B. v F.. Matku
- odporkyňu niekoľkokrát vyzývala, aby prispela na výdavky ako sú stužková, vodičský preukaz atď. Navrhovateľka uviedla, že býva so svojim otcom, ktorý hradí všetky výdavky. Otec platí aj výživné na mladšieho brata, ktorý žije s matkou vo výške 80 Eur mesačne. Hradí väčšinu výdavkov, ktoré má aj mladší brat. Odporkyňa pracuje na S. v M., ako N.. Poukázala na to, že končí štúdium na strednej škole. Vzhľadom k tomu, že chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, dáva dve prihlášky na vysokú školu s čím vznikajú aj ďalšie výdavky spojené s podaním samotnej prihlášky. Navrhovateľka uviedla, že s matkou osobne nekomunikuje. Komunikácia je prevažne o financiách ohľadne výživného. Žiadala, aby súd jej návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 50 Eur na sumu 250 Eur vyhovel.
Odporkyňa sa písomne vyjadril k návrhu v ktorom uviedla, že považuje návrh navrhovateľky - jej dcéry za nedôvodný. Odporkyňa má za to, že na strane dcéry k žiadnej zmene okolnosti nedošlo. Uviedla, že zvýšenie výdavkov v súvislosti s ukončením štúdia a štúdia na vysokej škole sú jednorázové, pričom nič nebráni navrhovateľke pýtať si finančné prostriedky priebežne, prípadne na túto skutočnosť mala myslieť skôr a sporiť si. Navrhovateľka bola tá, ktorá sa chcela osamostatniť od matky, hoci bola zverená do jej starostlivosti a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku zo dňa 16.01.2012, ktorý bol vypracovaný v konaní sp.zn.11P/256/2011 vtedy ešte bola navrhovateľka maloletá. Rozhodla sa žiť s otcom o matku neprejavuje žiadny záujem, správa sa k nej neúctivo a bez rešpektu. Odporkyňa bola
zaviazaná platením výživného 50 Eur mesačne, čo vychádzalo zo zistených pomerov na strane matky, ako aj na strane dcéry, bolo to pred jeden a pol rokom. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami, nedokáže si vážiť peniaze ani veci. Po nadobudnutí plnoletosti jej bola z poisťovne vyplatená poistka, ktorú jej platil otec ako aj prostriedky z vkladnej knižky, ktorú jej založila matka, spolu sa jednalo o čiastku okolo 2000 Eur. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka tiež poberá detské prídavky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., čiže má pravidelný príjem v sume 23,50 eura mesačne, ktoré používa len pre svoju potrebu. Finančne jej prispievajú aj starí rodičia zo strany odporkyne Odporkyňa uviedla, že jej priemerná mesačná mzda predstavuje sumu 566,13 eura, k tomu detské prídavky na maloletého syna Z., ktorý jej bol zverený do výchovy a starostlivosti v sume 23,52 eura a výživné na maloletého Z. v sume 80 Eur mesačne. Príjem odporkyne predstavuje sumu 669,65 eura. Čo sa týka výdavkov sú to poplatky spojené s užívaním bytu v sume 152 Eur, poplatky SIPO 52 Eur, poistenie na syna Z. v sume 14 Eur, poistenie odporkyne 9,41 eura, výživné na Z. 50 Eur, internet - telefón 37 Eur, splátka úveru 171 Eur, spolu to tvorí sumu 485,41 eura. Odporkyni z jej príjmov mesačne na stravu, ošatenie, kozmetiku, lieky a ďalšie bežné výdavky zostáva suma 180 Eur. Odporkyňa poukázala na to, že jej mzda je len priemerná. Odvíja sa od plnenia plánu S. Ú. v ktorom pracuje. Pokiaľ by odporkyni nepomáhali rodičia, často by jej nevyšli finančné prostriedky na živobytie. Odporkyňa poukázala na to, že dieťa sa má podľa zákona podieľať na životnej úrovni rodičov, pokiaľ rodičia sami nežijú na takej úrovni, ako by si odporkyňa predstavovala, nič jej nebráni nájsť si brigádu. Odporkyňa nie je schopná platiť dcére vyššie výživné ako aj z dôvodu, že na strane navrhovateľky nie sú dané odôvodnené potreby, ktoré by mohli byť dôvodom na zvýšenie výživného. Poukázala na to, že pokiaľ by došlo k zvýšeniu výživného malo by to na výchovu dcéry, hoci je už dospelá negatívny vplyv, preto žiadala, aby súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, písomným vyjadrením odporkyne, potvrdením o výške príjmu od zamestnávateľa, rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 8P/54/2015 o zvýšenie výživného na maloletého syna, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.17C/128/2014-15 zo dňa 30.09.2014, pripojeným spisom sp.zn. 17C/128/2014, potvrdením o platení SIPO, telefón, internet, výživné, poistka odporkyne, potvrdením o čerpanom úvere z Pošty, fotokópiou znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci konania sp.zn. 11P/256/2011, výsluchom účastníkov konania, na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka študuje na D. B. v F.. Je vo štvrtom maturitnom ročníku. Poukázala na to, že v súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole sa zvýšili jej výdavky ako aj v súvislosti so skutočnosťou, že mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole, kde si podala dve prihlášky na vysokú školu, kde vznikali ďalšie mimoriadne výdavky. Jedna prihláška stojí 80 Eur, za tú jednu prihlášku jej zaplatil otec 80 Eur, ktorú si dala na Univerzitu Z. C. M. C. C. a chcela by si dať ešte druhú prihlášku do H. na U. U.. Viackrát žiadala matku, aby prispela aj na stužkovú a na tieto zvýšené výdaje, ktoré sú spojené s ukončením štúdia na strednej škole, avšak matka - odporkyňa jej peniaze nedala. Navrhovateľka uviedla, že finančne pomáhajú starí rodičia matky, ale viac jej finančne pomáhajú starí rodičia otca. Žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý hradí všetky výdavky. Poukázala na tú skutočnosť, že otec jej už nebude vedieť prispievať v takej miere, ako doteraz, vzhľadom k tomu, že otec čaká dieťa s jeho priateľkou. Súd mal preukázané z potvrdenia od zamestnávateľa matky, že jej čistá priemerná mzda za posledných 6. mesiacov predstavuje sumu 566,13 eura k tomu poberá ešte prídavky na maloletého syna Z., ktorý jej bol zverený do osobnej starostlivosti v sume 23,52 eura a výživné, ktorým bol zaviazaný otec v sume 80 Eur mesačne, čo predstavuje spolu sumu 669,65 eura. Výdavky odporkyne mesačne predstavujú sumu 485,41 eura a to sú poplatky spojené s užívaním bytu v sume 152 Eur, poplatky SIPO 52 Eur, poistenie pre syna Z. 14 Eur, poistenie odporkyne 9,41 eura, výživné na dcéru Z. 50 Eur, internet - telefón 37 Eur, splátka úveru 171,00 eura spolu predstavujú výdavky sumu 485,41 eura. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17C/128/2014-15 zo dňa 30.09.2014 bola odporkyňa zaviazaná platením výživného na navrhovateľku v sume 50 Eur mesačne. Od toho obdobia došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky v tom smere, že v súčasnosti končí štúdium na strednej škole, je vo štvrtom maturitnom ročníku na D. B. v F.. V súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole taktiež aj v súvislosti s tým, že odporkyňa hodlá pokračovať v štúdiu na vysokej škole sa jej zvýšili výdavky.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že výživné má slúžiť k uspokojeniu všetkých potrieb dieťaťa t.j. jeho nároku na úhradu hmotných potrieb (strava, oblečenie, obuv, cestovné ), taktiež aj náklady súvisiace so vzdelaním. Treba však uviesť, že miera týchto potrieb je závislá od životnej úrovne rodičov. Zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov je základným kritériom pre posudzovanie výšky výživného. Na základe zistených skutočností súd odporkyni zvýšil výživné na navrhovateľku zo sumy 50 Eur na sumu 70 Eur mesačne a nie tak, ako to požadovala navrhovateľka, aby súd zvýšil výživné na sumu 250 Eur mesačne, vzhľadom k tomu, že navrhnutá výška výživného nezodpovedá potrebám navrhovateľky ani možnostiam a schopnostiam odporkyne. Súd preto vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporkyne prispievať výživným na navrhovateľku v sume 70 Eur mesačne. Zároveň súd určil vo výroku aj o spôsobe platenia výživného v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine overiť
Podľa zákonného ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľke ako úspešnej účastníčke trovy konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že si trovy neuplatnila preto rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.