Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžfk/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: VENAS, a.s., so sídlom: Sekčovská 54, 080 01 Prešov, IČO: 36 206 270, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler - advokát, so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, vedený v SAK pod reg. č. 4985, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. -60, zo dňa 11. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100476740/2018 zo dňa 2. marca 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Týmto rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane na úhradu v sume 376.160,55 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „“). Toto rozhodnutie vydal na základe zistení z daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie uvedené v protokole č. 102914309/2016 zo dňa 11. apríla 2016. 2. Správca dane v rozhodnutí neuznal · nárok na odpočet dane uplatnený na základe 26 faktúr od dodávateľa PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. za údajné dodanie unifosky a repky olejnej z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastným, · nárok na odpočet dane uplatnený na základe 5 faktúr od dodávateľa PAFOS SK, s. r. o. za údajné dodanie repky olejnej z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastným, · nárok na odpočet dane uplatnený na základe 7 faktúr od dodávateľa ASTRON, s. r. o. za údajné dodanie repkového oleja z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastným,

· nárok na odpočet dane uplatnený na základe 2 faktúr od dodávateľa MVR s.r.o. za údajné dodanie sójového šrotu a repky olejnej z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastným, · nárok na odpočet dane uplatnený na základe 1 faktúry od dodávateľa VENERG, s.r.o. za údajné dodanie repky olejnej z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastným, · nárok na odpočet dane uplatnený na základe 2 faktúr od dodávateľa INGEMA s.r.o. za údajné dodanie repky olejnej, slnečnicových výlisiek a bandasky z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané žalobcove právo nakladať s tovarom ako vlastným, · nárok na odpočet dane uplatnený na základe 3 faktúr od dodávateľa BRAND FOOD s.r.o. za údajné dodanie slnečnice - colorsorter z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastným, · nárok na odpočet dane uplatnený na základe 1 faktúry od dodávateľa Provit SK s.r.o. za údajné dodanie semena repky z dôvodu, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Nebolo preukázané, že dodávateľ mal s tovarom právo nakladať ako vlastník, a teda nebolo ani preukázané právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastným. 3. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie. Žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. 101632295/2018 zo dňa 21. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). Vo svojej žalobe zastal názor, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa , , , v účinnom znení (ďalej len „“). Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Správny súd rozsudkom č. k. -60 zo dňa 11. decembra 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa . V odôvodnení rozsudku uviedol, že · daňový subjekt si môže odpočítať daň z tovaru reálne dodaného platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žalobca musí byť schopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené, · námietky týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly a lehôt sú nedôvodné, nakoľko správca dane vykonával dokazovanie a analyzoval zistenia z daňovej kontroly, · tvrdenia žalobcu o nesprávnom postupe pri výsluchu B. B. boli vyvrátené. Táto svedkyňa bola vypočutá, bolo umožnené žalobcovi, aby kládol otázky a zápisnica o výsluchu tejto svedkyne bola použitá ako listinný dôkaz, · dĺžka daňového konania s ohľadom na rozsah procesných úkonov bola v poriadku, · správca dane použil ako dôkazy listiny z trestných konaní v súlade s daňovým poriadkom, · z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia rozhodnutia žalobcu je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi a nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca mohol vedieť o účasti na podvodnom konaní. Boli účelovo vytvorené obchodné reťazce. Spoločnosti boli prepojené osobou U. F.. Predaj repky olejnej v reťazci žalobca - BIOplus, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - žalobca prebiehal v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy, · dôkazné bremeno má prioritne daňový subjekt, · správca dane konal v súlade s daňového poriadku.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

6. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (, , ). V kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na to, že: · zo strany správcu dane malo prísť k čo najúplnejšiemu zisteniu skutočností, čo správca dane nevykonal. Boli použité dôkazy z prebiehajúceho trestného konania (výpoveď, znalecký posudok) bez toho, aby bolo prerušené konanie do skončenia dokazovania v trestnom konaní. V rámci daňovej kontroly nebolo umožnené klásť svedkom otázky, · prišlo k odchýleniu sa od početnej judikatúry, ktorú žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, · z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, · predmet plnenia bol okrem listinných dôkazov preukázaný aj svedeckými výpoveďami, žalobca predkladal aj návrhy na vykonanie dokazovania. Správny súd mal dospieť k záveru, že dokazovanie nebolo vykonané dostatočne, · rozhodnutie o vyrubení dane nebolo vydané v zákonnej lehote, · správca dane nedodržal dĺžku daňovej kontroly prerušenej v rozpore so zákonom. Neboli dodržané lehoty stanovené na medzinárodnú výmenu informácií. Jednotlivé prerušenia daňovej kontroly boli neopodstatnené, neúčelné a nezákonné. Niektoré informácie boli žiadané duplicitne a po častiach. Správca dane nepostupoval správne pri určovaní momentu, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená. Tým prišlo k porušeniu druhej vety daňového poriadku. Z dôvodu nezákonnej daňovej kontroly je aj protokol z daňovej kontroly nezákonný. 7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že k jednotlivým námietkam sa už vyjadril. Osobitne zdôraznil, že vo vyrubovacom konaní na základe žiadosti žalobcu vypočuť svedka a preveriť prepravcov dopĺňal dokazovanie, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a niektoré výmeny informácií urgoval. Rozhodol do 15 dní od spísania poslednej zápisnice. Jednotlivé námietky považoval za neopodstatnené a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v a o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 9. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 10. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 11. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. IV.I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal Podľa daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa prvej vete daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. IV.II. Posúdenie kasačných námietok 12. Kasačný súd pri posudzovaní skutkového stavu nezistil pochybenie na strane správcu dane a žalovaného. Správca dane vykonal tak počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie.

13. Vymedzenie dôkazov je uvedené v § 24 ods. 4 prvej vete daňového poriadku, pričom v zmysle prvej vety tohto ustanovenia správca dane mohol použiť aj výpovede a znalecký posudok nachádzajúce sa v rámci trestného konania. Zo strany správcu dane pritom nešlo o jediné dôkazy v danej veci. 14. Správca dane nebol povinný čakať na ukončenie trestného konania. Trestné konanie je totiž v porovnaní s vyrubovacím konaním vedené za iným účelom a dokazovanie v ňom je vedené a vyhodnocované z dôvodu posúdenia viny a prípadného uloženia trestu. 15. Správca dane dôkazy z trestného konania mechanicky nepreberá, ale vyhodnocuje ich spolu s ostatnými dôkazmi v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Je pravdou, že v trestnom konaní alebo po jeho skončení sa môžu niektoré dôkazy ukázať ako nepravdivé (napríklad zlé znalecké posúdenie majúce dopad na rozhodnutie správcu dane). V takomto prípade sa však možno brániť obnovou konania z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti. 16. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nemožnosti klásť otázky svedkom kasačný súd uvádza, že v zmysle správny súd je oprávnený prihliadnuť len na také procesné vady, ktoré majú vplyv na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, prípadne správcu dane. Za predpokladu pripustenia porušenia procesných noriem správcom dane, stále z kasačnej sťažnosti nevyplýva, prečo tieto porušenia mali viesť k vydaniu nezákonných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca napáda procesné pochybenie pri vykonávaní dokazovania, vyžaduje sa od neho, aby špecifikoval, prečo v dôsledku takýchto procesných pochybení prišli orgány verejnej správy k nesprávnym právnym záverom. Takýmto spôsobom sa žalobca však v kasačnej sťažnosti nebráni a kasačný súd nemôže s ohľadom na rovnosť strán a viazanosť kasačnou sťažnosťou namiesto žalobcu vyhľadávať a vyhodnocovať, či a ako sa takéto prípadné porušenia premietli do nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza, aké ďalšie informácie by mohli byť v prípade kladenia otázok získané a v čom konkrétne by sa mohol ustálený skutkový stav zmeniť. 17. So zreteľom aj na uvedenú skutočnosť kasačný súd v rozsahu svojho prieskumu nevzhliadol pochybenie správneho súdu pri vyhodnocovaní žalobnej námietky týkajúcej sa procesných pochybení pri zisťovaní skutkového stavu. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, konštatuje, že zo strany správcu dane prišlo k rozsiahlemu dokazovaniu, pri ktorom bol žalobca ako kontrolovaný v procese daňovej kontroly a následne ako účastník daňového konania aktívne prítomný. 18. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukazuje na viacero rozhodnutí kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie, od ktorých sa mali správny súd a finančná správa odchýliť. Tieto judikáty dopĺňa výňatkami z nich. 19. Kasačný súd po preskúmaní predmetných súdnych rozhodnutí uvádza, že nezistil odklon v rozsudku správneho súdu. Navyše ani žalobca v kasačnej sťažnosti presne neuvádza, v čom malo prísť k odklonu od danej judikatúry. Z výňatkov jednotlivých rozhodnutí uvedených v kasačnej sťažnosti nie je zrejmé pochybenie správneho súdu. Tieto výňatky sú pomerne všeobecné a žalobca nekonkretizuje, v čom konkrétne malo prísť na základe týchto výňatkov k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe. 20. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že žalobca ako aj správny súd sa v niektorých častiach zaoberajú argumentáciou týkajúcou sa podvodného konania, resp. daňového podvodu. Nepriznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty v rozhodnutí správcu dane však nie je založené na daňovom podvode, ani na podvodnom konaní, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu sa tak argumentácii správneho súdu ako aj obrane žalobcu v častiach týkajúcich sa daňového podvodu a podvodného konania kasačný súd nevenoval, nakoľko smerovali nad rámec rozhodnutí orgánov verejnej správy. 21. Kasačný súd rovnako ako aj správny súd dospel k rovnakému záveru, že rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné. Žalovaný rovnako ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach jasne vyhodnocujú svoje závery. Jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocujú a podraďujú pod účinné právne normy. 22. Miera dostatočnosti zistenia skutkového stavu je na posúdení správcu dane, ktorý v súlade s daňového poriadku sám určuje, či skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli úplne zistené pre vydanie rozhodnutia vo veci. Prirodzene za to nesie aj zodpovednosť. Nie je pritom povinný vykonať každý navrhnutý dôkaz, ale v prípade nevykonania takéhoto dôkazu sa musí s tým aj vysporiadať. 23. Z administratívneho spisu a rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva, že bolo vykonané dostatočné množstvo dôkazov na to, aby správca dane a žalovaný dospeli k záverom prezentovaným vo svojich rozhodnutiach. Z kasačnej sťažnosti pritom nie je zrejmé, v čom by v prípade vykonania ďalších dôkazov bolo finálne zistenie skutkového stavu iné. Žalobcom vznesené námietky majú v tomto smere veľmi všeobecný charakter. Kasačný súd teda aj tieto námietky žalobcu považuje za nedôvodné. 24. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní kasačný súd uvádza, že nespája nedodržanie tejto lehoty s nezákonnosťou rozhodnutia vo veci. Pokiaľ žalobca mal za to, že prišlo k prekročeniu lehoty, právny poriadok dáva osobitné možnosti ako sa

brániť (napr. sťažnosť na nečinnosť, podnet prokurátorovi). Správny súd však preskúmaval zákonnosť konečných rozhodnutí, pričom prekročenie lehôt podľa daňového poriadku na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nerobia toto rozhodnutie nezákonným. 25. Rovnako aj prekročenie lehôt na medzinárodnú výmenu informácií nespája z nezákonnosťou rozhodnutia vo veci. Rovnako takýto následok nevyplýva ani z nedodržania lehôt uvedených v nariadení Rady Európskej únie č. 904/2010 (pozri k tomu rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021). 26. Tiež je nutné podotknúť, že aj v procese daňovej kontroly správca dane určuje, aké skutočnosti je potrebné ešte preukázať pre urobenie záverov v rámci tejto daňovej kontroly. Opodstatnenosť a účelnosť jednotlivých prerušení treba vidieť v kontexte toho, aké informácie v danom čase a miere dokazovania je ešte potrebné zabezpečiť. Správca dane pritom napríklad pri dožiadaní zahraničných orgánov nemôže mať vedomosť o tom, čo tieto orgány zistia. Pokiaľ nemá dostatok informácií, je v poriadku, ak sa aj takýmto spôsobom ich snaží zabezpečiť. V odôvodnených prípadoch je dokonca možné pripustiť aj opakované sa obrátenie na orgán finančnej správy v zahraničí. 27. Hodnotenie, či daný dopyt priniesol požadované informácie, je možné uskutočniť až po konečnej reakcii na daný dopyt. To ale neznamená, že v čase prerušenia daňového konania správca dane postupoval neúčelne a nehospodárne, pokiaľ daný dopyt vykonal. Ak by sme aj niektoré úkony správcu dane považovali za neúčelné a neopodstatnené, stále pôjde o procesné vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti kasačný súd vyhodnotil aj tieto námietky za neopodstatnené. 28. Kasačný súd k veci tiež udáva, že námietky v kasačnej sťažnosti sa mu posudzovali pomerne komplikovane. Viaceré časti kasačnej sťažnosti sa javia tak, že žalobca nenamieta primárne rozsudok správneho súdu, ale rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Navyše viaceré vznesené námietky boli pomerne všeobecné, čo komplikovalo ich posúdenie. 29. Úlohou kasačného súdu nie je preposúdiť nanovo zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ale posúdiť v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti, či správny súd vydal v procese preskúmavania predmetných rozhodnutí rozsudok v súlade s požadovanými právnymi normami. Kasačný súd sa po preskúmaní kasačných námietok stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu.

IV.III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 30. Kasačný súd s ohľadom na všetky skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ods. (1) v spojení s a druhej vety spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle druhej vety priznané. 32. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.