Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-2-2016.pdf
PDF · 67.44 KB
Case nature
Subarea
14CoP/2/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, štátny občan SR, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: matka S. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, štátna občianka SR, zast. Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom, M. R. Štefánika č.2, 990 01 Veľký Krtíš a otec I. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Martinou Meszáros Bariakovou, advokátkou, Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/15/2014 - 145 zo dňa 19. 10. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodoval o trovách konania, pričom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zároveň uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 154,24 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Prvostupňový súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že na návrh otca maloletého dieťaťa sa v prejednávanej veci viedlo konanie o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10P/15/2014 - 133 zo dňa 12. 08. 2015 ta, že návrh otca zamietol. O trovách konania v označenom rozsudku rozhodol tak, že o trovách konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 11. 09. 2015. Následne súd odvolaním napadnutým uznesením rozhodoval len o trovách konania účastníkov a o trovách štátu. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, t. j. konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu. Podľa citovaného ustanovenia žiaden z účastníkov preto nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podala matka maloletého dieťaťa odvolanie s odôvodnením, že toto uznesenie považuje za nedôvodné a právne nesprávne. Poukázala na to, že konanie sp. zn. 10P/15/2014 o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa začalo na návrh otca, ktorý podal návrh v krátkej dobe po tom, čo Okresný súd Zvolen rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Poukázala na to, že striedavá osobná starostlivosť je mimo iné podmienená aj súhlasom obidvoch rodičov a taktiež sa v prípadoch, keď je to možné, berie na zreteľ aj názor maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa si bol vedomý, že matka dieťaťa nesúhlasí s návrhom a taktiež maloleté dieťa vyjadrovalo svoj postoj k veci tak, že chce ostať bývať u matky. Napriek tomuto otec
maloletého dieťaťa uvedený návrh podal, matka bola nútená sa proti tomuto návrhu brániť a vziať si na svoju obhajobu právneho zástupcu. Náklady vynaložené na obhajobu, ktoré boli vyčíslené a predložené súdu v ustanovenej lehote, sú plne dôvodné a boli účelne vynaložené. Návrh otca bol po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý, má za to, že súd nesprávne aplikoval § 136 ods. 1 písm. a/ O. s. p. (zrejme správne má byť uvedený § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), keďže sa síce jedná o konanie, ktoré možno začať aj na návrh, avšak jedná sa o špecifický druh konania, pred ktorým by malo predovšetkým dôjsť ku konsenzu medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Hoci si navrhovateľ bol vedomý skutočnosti, že matka nebude súhlasiť, napriek tomuto vo veci podal návrh a z tohto dôvodu vznikli trovy konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nedôvodné zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prerokovanie alebo aby uvedené napadnuté uznesenie zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že odporkyni prizná trovy konania, ktoré boli vyčíslené jej právnym zástupcom.
K odvolaniu matky písomné vyjadrenie otcom ani kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že námietky matky maloletého dieťaťa uvedené v jej odvolaní nie sú dôvodné. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, je vydané v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Odvolací súd poukazuje na to, že v súdenej veci sa vedie konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 O. s. p. môže súd začať aj bez návrhu. Pokiaľ teda prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., na vec aplikoval toto ustanovenie správne, vec správne právne posúdil. Odvolací súd k tvrdeniu matky v podanom odvolaní, že striedavá osobná starostlivosť je mimo iné podmienená aj súhlasom obidvoch rodičov, uvádza, že toto tvrdenie nie je v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine), podľa ktorého, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Je nepochybné, že pokiaľ otec dieťaťa podal návrh, ktorým sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, vyjadril tým svoj súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Tvrdenie matky v odvolaní, že striedavá starostlivosť je podmienená aj súhlasom obidvoch rodičov, teda s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie nie je pravdivé.
Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, pričom na tieto dôvody odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 O. s. p. môže súd začať aj bez návrhu, odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.