Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_19CoCsp-13-2022.pdf
PDF · 114.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu R. T. D., D., so sídlom G. 5, XXX XX J., W. XXXXXXXX, zastúpeného O. B., D.., so sídlom G. 5, XXX XX J., W. XXXXXXXX, proti žalovanému G. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom J. XXXX/XX, L., o zaplatenie 7 683,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 18Csp/73/2021-104 zo dňa 31. januára 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7 634,83 eur, úrok vo výške 1 981,22 eur, úrok z omeškania vo výške 224,41 eur, poplatky vo výške 48,64 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 634,83 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, D. D. uzavrel so žalovaným dňa 01.03.2016 zmluvu o splátkovom úvere (D. úver na V.), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 10 000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal riadne a včas splatiť v 96 mesačných splátkach po 182,30 eur vždy k 28. dňu v mesiaci. Žalobca úver zosplatnil dňa 10.08.2020, čo je s ohľadom na zachovanie trojmesačnej lehoty vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej v apríli 2020. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania uviedol, že ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka upravuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu, keď túto stanovuje od splatnosti splátky, pre ktorú sa stal splatný dlh. Nakoľko žalobca úver zosplatnil pre nesplnenie splátky splatnej 28.04.2020, od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba a uplynie dňa 28.04.2023. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.07.2021, t. j. počas plynutia zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby, preto súd skonštatoval, že žalobou uplatnený nárok premlčaný nie je. K námietke žalovaného o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie uviedol, že vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Mal preukázané, že zákonné podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky boli splnené, keď banka (právny predchodca žalobcu) výzvami zo dňa 09.07.2020, zo dňa 11.08.2020 a zo dňa 10.09.2020 vyzvala žalovaného na úhradu dlhu, pričom žalovaný si uvedené zásielky neprevzal, čo však nemožno pripísať na ťarchu právneho predchodcu žalobcu. Uviedol, že žalovaný dlh neuhradil a bol tak v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90
dní (k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 14.12.2020). Za zistenia, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky, konštatoval, že žalobca je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Preskúmaním uzavretej zmluvy konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Po jej preskúmaní v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, skúmal, či predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti. Skonštatoval, že zmluva náležitosti, ktoré zákon predpokladá, obsahuje, preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7 634,83 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 10 000,- eur a splatenou časťou istiny úveru vo výške 2 365,17 eur. Rovnako uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu riadneho zmluvného úroku, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi úrokom vo výške 5 947,30 eur, vypočítaného do momentu postúpenia pohľadávky a splatenou časťou úroku vo výške 3 966,08 eur (5 947,30 - 3 966,08 eur = 1 981,22 eur). Zastával názor, že aj po zosplatnení úveru patrí žalobcovi nárok na zmluvný úrok, pretože tento predstavuje odplatu za poskytnutie peňažnej sumy. Žalovaný naďalej disponuje nesplatenými peňažnými prostriedkami, preto je povinný za ich užívanie platiť odmenu. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj sumu poplatkov vo výške 48,64 eur, ktoré predstavujú nesplatené poistné. S prihliadnutím na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože zmluva neobsahuje údaj o výške splátok, úrokov a poplatkov, konštatoval, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Neustanovuje sa teda povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne k splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastával názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o bankách, zákona o spotrebiteľských úveroch a následne vec nesprávne právne posúdil. Nedostatočne odôvodnil bezúročnosť úveru, ako i premlčanie nároku. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení (§ 181 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam do tej miery, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom vzniknuté nedostatky nemožno za žiadnych okolností napraviť v odvolacom konaní. Súd sa nedostatočne zaoberal nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie. Súd sa mal v prvom rade zaoberať otázkou, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 o bankách, a to či bol žalovaný zo strany právneho predchodcu riadne vyzvaný v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu dlžnej splátky, čo má následne vplyv na zosplatnenie úveru. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Pri rozhodovaní o tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Napokon špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Uviedol, že obsah zmluvných dojednaní preukazuje, že podľa čl. 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že veriteľ má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak dlžník je v omeškaní so zaplatením jednej
splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiac a veriteľ ho upozornil na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred. Zo zmluvy tiež vyplýva, že za účelom splácania predmetného spotrebiteľského úveru bol zmluvnými stranami dohodnutí pravidelný termín mesačných splátok do 28. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Písomným podaním zo dňa 09.07.2020 označeným ako „Výzva“ D. D. ako veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu nedoplatkov na splátkach úveru v celkovej výške 2 771,75 eur a zároveň ho upozornila na možnosť uplatnenia práva zosplatniť úver v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Následne výzvou zo dňa 11.08.2020 označenou ako „Oznámenie o mimoriadnej splatnosti“ došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Keďže si výzvu žalovaný neprevzal, veriteľ odoslal žalovanému opakovanú výzvu zo dňa 10.09.2020. Veriteľ tak nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. nepoužil svoje právo do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Z daného postupu nedošlo k platnému zosplatneniu úveru z dôvodu, že veriteľ mal možnosť úver zosplatniť iba do najbližšej splátky, ktorou bola splátka splatná 28.07.2020. K zosplatneniu úveru došlo až dňa 11.08.2020 a následne opakovane 10.09.2020. Pri postupovaní pohľadávok zo strany banky na iný subjekt je potrebné aplikovať aj osobitné ustanovenia uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní sa nestala splatnou s ohľadom na nesúladnosť postupu veriteľa s § 565 Občianskeho zákonníka. Od tejto otázky záviselo i následné posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. V konaní nebolo preukázané, že došlo k zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. nepoužil svoje právo do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Keďže pohľadávka bola postúpená na žalobcu v rozpore so zákonom, a to § 92 ods. 8 zákona bankách, ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a súd mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa žalovaného sa súd nedostatočne zaoberal aj otázkou bezúročnosti úveru. V tomto konaní ide o spor spotrebiteľský a súd mal podrobne vyhodnotiť, či je zmluva v poriadku, alebo je pre absenciu povinných zmluvných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 1, 2 úver bezúročný a bez poplatkov a aplikovať všetky právne normy na bezúročnosť úveru, teda aj neskúmanie bonity žalovaného. Je nesporné, že aj skúmanie bonity je dôležitým úkonom banky/dodávateľa, ktorý poskytuje spotrebiteľovi úver, z dôvodu, či bude schopný tento splácať. Posúdenie schopnosti splácať úver, teda skúmanie bonity, vyplýva aj z ustanovenia zákona o bankách, nielen z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.. Skúmaním bonity ako jednej z možností bezúročnosti úveru v danom konaní sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Žalovaný nie je povinný upozorňovať súd na všetky pochybenia veriteľa, pretože súd vo svojej právomoci má preskúmať spotrebiteľskú zmluvu ex offo a zistiť všetky nedostatky, ktoré zakladajú vady v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre ich prijatie alebo odmietnutie a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze III. ÚS 119/03-30. V odvolaní vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zosplatnenie žalovanej pohľadávky nastalo pre omeškanie splátky splatnej za mesiac 4/2020. Ako k takémuto právnemu záveru súd dospel, je pre žalovaného záhadou, keďže vo výzve zo dňa 09.07.2020 je uvedená výška omeškaných splátok 2 771,75 eur, čo predstavuje viac ako 15 omeškaných splátok. Považoval za povinnosť súdu postupovať v súlade so zákonom, vysporiadať sa s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, preskúmať spotrebiteľskú zmluvu a vysporiadať sa s nedostatkom odbornej starostlivosti na strane veriteľa pri uzatváraní zmluvy.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, s rozsudkom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil. Zastával názor, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. V doplnenom vyjadrení uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t. j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Príjmy žiadateľa boli vo výške 816,- eur a boli overené dopytom to Sociálnej poisťovne. Existujúce záväzky predstavovali sumu 268,- eur. Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov zodpovedá 55 % z akceptovaného príjmu. Ukazovateľ schopnosti splácať vyjadruje disponibilný zostatok 181,- eur (816,- eur x 55 % - 268,- eur =
181 eur). Nakoľko splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. S poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere je zrejmé, že v prípade, ak žalobca predložil potvrdenie, že poskytovateľ nahliadol do registra bankových informácií, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Predložením potvrdenia o nahliadnutí do bankového registra došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
4. Ďalšie vyjadrenia k veci podané neboli. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
6. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Námietky žalovaného v podanom odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
7. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom a ustálenou rozhodovacou praxou. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
8. K odvolacej námietke žalovaného, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či tento splnil svoju povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP, teda či určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a či uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že konajúci súd o splnení či nesplnení takejto povinnosti nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia nič uvádzať. Takýto údaj je pre rozhodnutie vo veci samej a jeho odôvodnenie irelevantný, žiadny právny predpis jeho uvedenie v odôvodnení rozhodnutia súdu nevyžaduje. Podstatné je len to, či konajúci súd si uvedenú povinnosť splnil alebo nie. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.01.2022 (na pojednávaní súdu sa žalovaný nezúčastnil) vyplýva, že súdom bolo dané predbežné právne posúdenie, súd uviedol, že za nesporné považuje uzavretie úverovej zmluvy a poskytnutie finančných prostriedkov a za sporné považuje aktívnu vecnú legitimáciu, dodržanie náležitostí zmluvy a premlčanie, nakoľko tieto žalovaný namietol. Nakoľko súd na pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie uplatneného nároku a uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia za nesporné nepovažuje, nemožno za dôvodnú považovať námietku, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
9. Ďalšou odvolacou námietkou, na ktorej žalovaný založil podané odvolanie, je, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať aktívnu legitimáciu v spore, nakoľko nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky. Podľa názoru žalovaného bol porušený § 92 ods. 8 zákona o bankách, z čoho žalovaný vyvodil podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Namietal, že žalobca nepreukázal riadne doručenie výzvy žalovanému, ako to predpokladá § 92 ods. 8 zákona o bankách.
10. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, ktorú namietal žalovaný, ale ktorú súd skúma aj z úradnej povinnosti, sa zaoberal splnením zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vecou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
11. Všeobecne platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa.
12. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je takým ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky (popri všeobecných v Občianskom zákonníku), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to ak je pohľadávka 1. splatná, a to až po predchádzajúcej 2. písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené 3. omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
13. Písomná výzva banky dlžníkovi je tak prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.
14. Žalobca v konaní preukázal, že výzvou zo dňa 09.07.2020 D. D.. ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, ktorý bol ku dňu 09.07.2020 v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 2 771,75 eur, na splnenie si povinnosti, zároveň bol žalovaný upozornený, že ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Žalobca preukázal, že žalovanému doručoval na adresu J. XX L. doporučený list. Uvedená zásielka bola doručená na adresu žalovaného, zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a bola dňa 04.08.2020 právnemu predchodcu žalobcu vrátená.
15. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.08.2020 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že nastal prípad porušenia produktových obchodných podmienok, a preto ku dňu 10.08.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 9 356,49 eur do 15 dní. Žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu uvedené oznámenie doručoval žalovanému na adresu J. XX L., žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote, rovnako žalovaný neprevzal v odbernej lehote ďalšiu zásielku, ktorou právny predchodca žalobcu dňa 10.09.2020 žalovaného opäť vyzval na úhradu dlhu vo výške 9 420,62 eur.
16. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov upravuje ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Ide o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon.
17. V posudzovanej veci bol dlžník (v omeškaní) písomnou výzvou banky vyzvaný na plnenie a dlžník bol následne nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 dní, čo sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané a žalovaný to nijako nerozporuje, že po uvedenej výzve právneho predchodcu žalobcu žalovaný svoj dlh na omeškaných splátkach úveru nezaplatil. Listom zo dňa 11.08.2020 preto právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Od výzvy právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie omeškaného dlhu (zo dňa 09.07.2020) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (11.08.2020) uplynulo nepochybne viac ako 15 dní. S ohľadom na výšku omeškaného dlhu žalovaného v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (9 356,49 eur) a výšku dojednaných mesačných splátok úveru (182,30 eur) je tiež úplne zrejmé, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalovaný v omeškaní s niektorými splátkami úveru po dobu viac ako 3 mesiace.
18. Zo strany právneho predchodcu žalobcu boli teda dodržané všetky podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Čo sa týka určitosti uvedených právnych úkonov právneho predchodcu žalobcu z pohľadu žalovaným namietaného neuvedenia konkrétnej omeškanej splátky úveru, teda konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, podľa odvolacieho súdu sú tieto právne úkony dostatočne určité a z tohto pohľadu platné. Nedôvodná je preto námietka žalovaného, že v danom prípade nie je určitá splátka, pre ktorú sa stal splatným celý dlh. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje takéto osobitné náležitosti uvedených právnych úkonov, ktoré vyžaduje žalovaný. Samotná výzva na zaplatenie omeškaného dlhu nie je pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ani zákonom vyžadovaná. Postačuje upozornenie veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Ani pre samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zákon (§ 53 ods. 9 a § 566 Občianskeho zákonníka) nevyžaduje uviesť, pre ktorú omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ mimoriadnu splatnosť. Táto skutočnosť nemá na platnosť a účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žiadny vplyv, relevanciu. Rozhodujúcou sa stáva až v okamihu námietky premlčania zo strany dlžníka, pretože pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v § 103 druhá veta osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatnenému dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Preto má uvedenie omeškanej splátky, pre ktorú vyhlasuje veriteľ mimoriadnu splatnosť celého dlhu, svoj význam. Ak veriteľ vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti uvedie presne omeškanú splátku, pre ktorú zosplatnil celý dlh, je bez ďalšieho zrejmé, odkedy začala premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu plynúť. Ak však veriteľ sám vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu neurčil, pre ktorú omeškanú splátku dlhu vyhlasuje predčasnú splatnosť, nie je síce možné bez ďalšieho určiť, od splatnosti ktorej splátky je potrebné počítať plynutie premlčacej doby, ale aj táto situácia má svoje riešenie. V takýchto prípadoch je dôvodné počítať počiatok premlčania práva na zaplatenie zosplatneného dlhu od splatnosti tej omeškanej splátky dlhu, ktorej termín splatnosti je najbližší ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu za dodržania lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takýto postup vychádza z prezumpcie platnosti právneho úkonu mimoriadneho zosplatnenia dlhu a zároveň predstavuje spravodlivé usporiadanie vzájomného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Z uvedeného potom vyplýva, že ani k riadnemu posúdeniu premlčania mimoriadne zosplatneného dlhu nie je nutné vyžadovať uvedenie konkrétnej omeškanej splátky dlhu, pre ktorú bol mimoriadne celý dlh zosplatnený v právnom úkone veriteľa - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu.
20. Odvolací súd tak dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že právny predchodca žalobcu platne a účinne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý žalovaný čerpal. Nakoľko k zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú dňa 28.04.2020, tak ako správne uvádza súd prvej inštancie, týmto dňom začala plynúť premlčacia doba, ktorá neuplynula skôr, ako bola žaloba zo dňa 29.07.2021 na súde podaná. Odvolacia námietka o premlčaní uplatneného nároku nie je preto dôvodná.
21. Nedôvodné boli podľa odvolacieho súdu aj odvolacie námietky žalovaného ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný zastával názor, že nepreskúmaním bonity žalovaného pred poskytnutím úveru právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou neposúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Podľa tvrdení žalobcu v odvolacom konaní, ktoré žalovaný v konaní nespochybnil (k tvrdeniu žalobcu sa nevyjadril), bola odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver zachovaná, do úvahy boli vzaté všetky dostupné informácie vrátane údajov zo spoločného bankového / úverového registra a výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti / schopnosti splácať daný úver.
22. Dôsledky porušenia povinnosti upravuje § 11 zák. č. 129/2010 Z.z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 01.03.2016. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S ohľadom na to, že žalobca splnil svoju povinnosť preskúmať spôsobilosť žalovaného splácať úver stanovenú v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 01.03.2016, nedošlo k hrubému porušeniu uvedených zákonných povinnosti, úver sa nestal bezúročný a bezpoplatkový, nebol daný dôvod pre postup podľa § 11 ods. 2 veta druhá zák. č. 129/2010 Z.z.,
23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré v odvolaní žalovaným neboli spochybnené.
24. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).