Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/14/2015

Potvrdené rozhodnutím 3Sžf/25/2016
„Identifikačné číslo spisu: 8015200358 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200358.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: COMPRO Trade, s.r.o., IČO: 36 503 312, Petrovany - Vysielač 573, Petrovany, zastúpený: JUDr. Martin Kirňák, advokát, Hlavná 29, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/59013/2015/5057 zo dňa 6. februára 2015, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/14/2015-82 zo dňa 29. januára 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/14/2015-82 zo dňa 29. januára 2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu COMPRO Trade, s.r.o., so sídlom Budovateľská 50, 080 01 Prešov, IČO: 36 503 312, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vl. č. 15975/P, zastúpeného konateľom spoločnosti M. Y., právne zastúpeného JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom so sídlom vo Prešove, Advokátska kancelária, Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 06. februára 2015 č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. februára 2015 č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Martina Kirňáka, advokáta v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Ďalej v žalobe argumentoval tým, že vo veci rozhodol správny orgán už tretí krát, pričom zrušil rozhodnutia správcu dane a vytkol mu nedostatky, pričom žalobca zdôraznil, že zásadnou vadou trpí celé daňové konanie, a to z dôvodu neprimeranej dĺžky daňovej kontroly. Ďalšou vadou podľa neho je spôsob vykonaného dokazovania správcom dane a vyhodnotenie dôkazov. V žalobe ďalej argumentoval tým, že žalovaný v rozhodnutí zo dňa 09.06.2014 vyslovil právny názor, ktorým sa správca dane neriadil, vyzval žalobcu dňa 01.08.2014, aby sa vyjadril, akú časť z celkového rozsahu poskytnutých reklamných služieb uvedených vo faktúrach od dodávateľa W.. predstavovala suma za deklarované zabezpečenie billboardovej kampane. Tento postup považuje žalobca za nezákonný, v snahe správcu dane preniesť svoje povinnosti na neho ako daňový subjekt. Podľa žalobcu úlohou správcu dane bolo vo vyrubovacom konaní nie získanie nových dôkazov, ale správne vyhodnotenie a potvrdenie už získaných dôkazov a pritom brať v úvahu, že časť reklamnej kampane bola uskutočnená. Žalobca považuje postup správcu dane v rozpore s právnym názorom žalovaného a dôvodí v žalobe ďalej tým, že jeho odberatelia potvrdili dodanie reklamných služieb (T. V. - T., Q. Q. - W., Q. V. - P., W. M. - M.), pričom žalovaný právne uzavrel, že medzi daňovým subjektom a spoločnosťami nemohlo dôjsť k dodaniu reklamných služieb, pričom správca dane vychádzal z toho, že spoločnosť Z.P. spol. s r.o. a T. Y., s.r.o. jednoznačne popreli poskytnutie reklamných služieb a nebral v úvahu, že všetky

ostatné spoločnosti poskytnutie reklamných služieb potvrdili. Za základnú chybu v postupe správcu dane žalobca považuje to, že tento nezisťoval u dožadovaných daňových subjektov, čo boli s poskytnutím služieb spokojní.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 28.05.2015 vyjadril žalovaný, pričom v celom rozsahu zotrval na dôvodoch a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd preukázané, že prvostupňový správny orgán Daňový úrad W., rozhodnutím zo dňa 04.11.2014 pod č. XXXXXXX/X/XXXXXX/X/XXXX/Sed podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty spoločnosti E. C., s.r.o. so sídlom A. XX, XXX XX W., s príslušným IČO, DIČO, IČ pre daň rozdiel v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010. Daňový úrad W. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume XX XXX,XX Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX Eur. Správca dane odôvodnil predmetné rozhodnutie poukazom na vykonanú daňovú kontrolu u platiteľa dane na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010. O výsledku kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vyhotovil správca dane Protokol č. XXXX/XXX/XX-PD/XXXX/ Rusn zo dňa 04.01.2012. Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010 u daňového subjektu bola začatá 19.01.2011. Ako vyplýva z predmetu podnikania daňový subjekt E. C. s.r.o. sa v kontrolovanom zdaňovacom období zaoberal predovšetkým reklamnou činnosťou. Na účely vykonávania tejto činnosti daňový subjekt obstarával reklamné služby od tuzemského dodávateľa W. B., s.r.o., ktoré následne dodával svojim tuzemským dodávateľom. Zároveň poskytoval merchandising pre svojho tuzemského odberateľa a obdržal osobné motorové vozidlo s oslobodením od dane. Okrem odpočítania dane v obstarávaní reklamných služieb si platiteľ dane uplatňoval právo na odpočítanie z obstaraného osobného motorového vozidla a ďalších tovarov a služieb súvisiacich s prevádzkou daňového subjektu. Ďalej správca dane poukázal na celý postup, ktorý predchádzal samotnému vydaniu protokolu a dôvodil poukazom na vykonané dôkazné postupy a dôkazy, ktoré v rámci výkonu daňovej kontroly boli správcom dane u daňového subjektu vykonané. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia na základe výsledkov preverovaní správca dane preukázateľne zistil dodanie reklamných služieb - poskytnutie reklamného priestoru W. B. s.r.o. od jednotlivých subdodávateľov, ktorí sú uvedení pod bodom 1 - 14 v tabuľkovom prehľade na čl. 62 rozhodnutia správcu dane. Daňový subjekt E. C. s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložil žiadne doklady preukazujúce akú časť z celkovej fakturovanej reklamnej služby od W. B., s.r.o. predstavovalo vo finančnom vyjadrení poskytnutie reklamného priestoru na billboardoch. Ako vyplýva z konštatovaní správcu dane na základe výsledkov dokazovania vykonaného vo veci vyrubenia rozdielu dane správca dane dospel k záveru, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, nakoľko si ako platiteľ odpočítal od dane, ktorú bol povinný platiť daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku zo služieb, ktoré mu neboli a ani nemohli byť dodané v takom rozsahu, ako to vyplýva z faktúr od spoločnosti W. B., s.r.o. Správca dane preto na základe vyššie uvedených dokladov získaných v predchádzajúcom konaní, ako aj v konaní vo veci vyrubenia rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2010 na základe rozhodnutia FR SR č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2014 v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu uznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z preukázane dodanej časti reklamnej služby vo výške XXX,XX Eur, t. j. znížil odpočítanie dane uplatnené daňovým subjektom E. C. s.r.o. na základe faktúr od dodávateľa W. B., s.r.o. so sumy XX XXX,XX Eur na sumu XXX,XX Eur . Na základe uvedených skutočností správca dane v priebehu konania vo veci vyrubenia rozdielu za zdaňovacie obdobie október 2010 dospel k záveru, že reklamné služby uvedené na faktúrach od dodávateľskej spoločnosti W. B., s.r.o. neboli daňovému subjektu E. C. s.r.o. dodané v deklarovanom rozsahu, nemohli byť predmetné reklamné služby v tomto rozsahu poskytnuté ani zo spoločnosti E.Z. s.r.o. pre jeho odberateľov. Správca dane v tomto prípade ponecháva výšku odvedenej dane v nezmenenej výške z dôvodu uplatnenia ustanovenia § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O odvolaní, ktoré obsahovalo identické skutočnosti, ako sú uvádzané v žalobe, rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 06.02.2015 pod č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX tak, že rozhodnutie správcu dane vydané 04.11.2014 pod príslušným číslom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (Daňového poriadku) potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na dôvody uvádzané daňovým subjektom v celom rozsahu a preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, pričom poukázal v rozhodnutí na postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu predmetného rozhodnutia a citoval príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, konkrétne § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), ako aj zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, konkrétne § 2 ods. 1, ods. 3, § 15 ods. 1, ods. 17, § 29 ods. 2, ods. 4, ako aj príslušné ustanovenia Daňového poriadku zákona č. 563/2009 Z.z. a to § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 14 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 4, § 165 ods. 4, ods. 5 a § 165b ods. 1. Zároveň odvolací orgán sa vyjadril ku všetkým námietkam, ktoré boli uvedené daňovým subjektom v odvolaní, pričom zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu E. C. s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010, pri ktorej preveroval u daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následne vyrubovacie konanie, pri ktorých sa riadil právnym názorom odvolacieho orgánu vyslovený v rozhodnutí FR SR č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 12.11.2012, ako aj rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2014, ktorými boli zrušené predchádzajúce dodatočné platobné výmery a to z 01.03.2010 a z 28.11.2013 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane. Žalovaný zároveň popísal postup pri zisťovaní skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že v rámci preverovania dodania služieb zo strany odberateľov daňového subjektu títo uviedli, že spolupracovali so spoločnosťou E. C. s.r.o. a to na základe zmlúv o poskytovaní reklamných služieb a faktúry od spoločnosti E. C. s.r.o. majú zaúčtované vo svojom účtovníctve. Prijatie reklamných služieb preukázali záverečnými správami vypracovanými spoločnosťou W. B. s.r.o., ktoré sú totožné so záverečnými správami predloženými daňovým subjektov E. C. s.r.o. Z výsledkov dokazovania správcu dane v rámci vyrubovacieho konania vyplývajú skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, pričom správca dane zdôraznil, že čo sa týka uskutočnenia billboardovej kampane spoločnosťou euroP., spol. s r.o. A. sa medzi objednávateľom reklamy a daňovým subjektom E. C. s.r.o., ako aj W. B., s.r.o. nenachádzajú akcie „Halloween party" a „Módna show List" a v predložených výstupoch sa nevyskytujú. Daňový subjekt euroP. s.r.o. za rok 2010 neeviduje na tieto daňové subjekty žiadne odberateľské faktúry a opakovane poprel dodanie služieb. Takisto zareagovala aj spoločnosť G. V. s.r.o. K.. Správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že billboardové kampane z celkového počtu 95 kusov billboardov sa vykonaným dokazovaním podarilo stotožniť iba 3 ks billboardov, v prípade akcie Módna show List. Podľa správcu dane daňový subjekt nepredložil správcovi dane okrem záverečných správ iné dôkazy o tom, aké konkrétne reklamné služby a v akom rozsahu ponúkol a následne aj zabezpečil pre svojich odberateľov od dodávateľa W. B. s.r.o. a je v rozpore s bežnou odbornou praxou, aby si odberateľ od dodávateľa záväzne objednal akúkoľvek službu bez toho, aby bol rozsah služieb nejakým spôsobom špecifikovaný, t. j. aby prakticky nevedel, za aké konkrétne služby sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú cenu. Ďalej správca dane uviedol, že nikdy nespochybnil, že uskutočnenie reklamných akcií došlo, avšak spoločnosť euroP. s.r.o. opakovane poprela poskytnutie reklamnej služby, ktorá mala podľa fotodokumentácie predloženej daňovým subjektom spočívať v umiestnení veľkoplošných plagátov na akciách Módna show R. a Halloween party na reklamných paneloch uvedenej spoločnosti a zároveň v prípade spoločnosti T. s.r.o., ktorá mala zabezpečovať čas billboardovej kampane k obidvom reklamných akciám bolo opakovane zistené, že základné fotografie pri podujatí „Módna show List", a čiastočne pri podujatí „Halloween party" sa úplne zhodovali s fotografiami billboardov uvedenými v záverečných správach predložených daňovým subjektom E. C. s.r.o. Správca dane odôvodnil neuznanie uplatneného odpočítania dane tým, že podľa záverečných správ k obom reklamným akciám reklamné služby fakturované tak reklamnou agentúrou W. B. s.r.o. a následne aj jednotlivým odberateľom daňového subjektu mali obsahovať aj zabezpečenie billboardovej kampane v určených mestách v rámci Slovenska, že uvedené reklamné služby boli fakturované ako komplex reklamných služieb vrátane billboardových kampaní. Na základe týchto skutočností správca dane dospel k záveru, že reklamné služby zo strany spoločnosti W. B. s.r.o. neboli poskytnuté v rozsahu uvedenom v záverečných správach k akciám „Módna show List" a „ Halloween party" predložených daňovým subjektom. Poukazom na získané dôkazy správca dane vzal v úvahu skutočnosť, že na základe dokladov, ktoré mal k dispozícii bolo preukázané dodanie časti reklamnej služby vo výške XXX,XX Eur, pričom vychádzal z dôkazov, ktorými boli faktúry vystavené jednotlivými poskytovateľmi reklamného priestoru pre odberateľa

W. B. s.r.o., ktoré správca dane získal preverovaním vykonaným formou dožiadania u jednotlivých vysielateľov, vydavateľov, resp. billboardových spoločností, ktoré identifikoval na základe fotografií billboardov predložených daňovým subjektom. K jednotlivým námietkam daňového subjektu, ktoré boli uvedené v odvolaní žalovaný uviedol, že podkladom na vydanie rozhodnutia boli výsledky dokazovania vykonané správcom dane v konaní vo veci určenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 a to na základe rozhodnutia FR SR z 09.06.2014, ktorému predchádzalo odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 12.11.2012. Odôvodnenie rozhodnutia preto v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili vyhodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. K námietke daňového subjektu, že v zmysle § 19 ods. 2 zápisnica o ústnom pojednávaní z 01.08.2014 nebola vykonaná v súlade s týmto ustanovením, iba bol opísaný priebeh celej daňovej kontroly a celého vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že nepovažuje túto námietku za opodstatnenú, pretože predmetom ústneho pojednávania o priebehu ktorého bola spísaná zápisnica zo dňa 01.08.2014 bolo okrem iných skutočností aj vyjadrenie spoločnosti E. C. s.r.o. k poskytnutiu reklamných služieb. K ďalšej námietke odvolací orgán uviedol, že správca dane vypočul konateľku spoločnosti W. B. s.r.o. Z. A. v konaní vo veci určenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty vykonávanom na základe rozhodnutia FR SR zo dňa 12.11.2012. Svedkyňa v čase uskutočnenia ústneho pojednávania dňa 29.04.2013 už nebola konateľkou spoločnosti W. B. s.r.o. a teda nedisponovala dokladmi spoločnosti. Navyše jej tvrdenia, že časť reklamnej služby spočívala v poskytnutí reklamného priestoru na billboardoch spoločnosti Z.P. s.r.o. a T. s.r.o. bola uskutočnená sú nedôveryhodné, pretože ako je zrejmé z dokazovania spoločnosť euroP. spol. s r.o. na svojich billboardoch neposkytla reklamný priestor za účelom propagácie reklamných akcií „Módna show List" a „ Halloween party" a spoločnosť T. s.r.o. iba čiastočne. Vychádzajúc z toho správca dane nepripísal výpovedi bývalej konateľky spoločnosti W. B. s.r.o. hodnovernosť, dôkaznú silu, pretože svedkyňa pri ústnom pojednávaní dňa 29.04.2013 na väčšinu otázok správcu dane uviedla, že sa nepamätá. V spornej otázke billboardovej kampane sa jej vyjadrenia nezakladali na pravde a nedisponovala žiadnymi dokladmi, ktoré by preukazovali jej tvrdenia. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku ohľadom zásady objektívnej pravdy. Podľa žalovaného správca dane na základe vykonaného dokazovania preukázal, že k dodaniu reklamných služieb od dodávateľa W. B., s.r.o. a tým aj k vzniku daňovej povinnosti v rozsahu uvedenom na vystavených faktúrach nedošlo a daňový subjekt nepreukázal opak. Správca dane pritom vychádzal zo skutočností, že na uznanie nároku na odpočítanie dane nepostačuje iba deklarovanie dane zdaniteľného obchodu dokladmi a to najmä vtedy, keď má správca dane pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti predložených dokladov. K námietke daňového subjektu, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nerešpektoval maximálnu dĺžku konania daňovej kontroly, čím porušil nielen ustanovenia § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní odvolací orgán uviedol, že sa vysporiadal s touto otázkou už v rozhodnutí zo dňa 12.11.2012 a zo dňa 09.06.2014. Opätovne uviedol, že ako dôkaz nemožno použiť v ďalšom konaní protokol, ktorý v dôsledku nedodržania lehoty na ukončenie daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku (nález Ústavného súdu SR č. ). Uvedené však zároveň nevylučuje, aby sa ďalšie konanie po rozhodnutí odvolacieho orgánu vykonávalo ako vyrubovacie konanie, pretože dôkazy získané v čase výkonu daňovej kontroly od 19.01.2011 do 19.01.2012 (od jej začatia do zákonnej lehoty na jej ukončenie), boli získané zákonným spôsobom a môžu byť v ďalšom konaní použité. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie a stotožnil sa so záverom správcu dane. Z dôvodu, že reklamné služby zo strany spoločnosti W.O B., s.r.o. neboli poskytnuté v rozsahu uvedenom v záverečných správach, teda, že neboli dodané v takom rozsahu, ako to vyplýva z faktúr od spoločnosti W. s.r.o., z ktorých si daňový subjekt E. C.,s.r.o. uplatnil v celom rozsahu odpočítanie dane, priznal správca dane napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom nárok na odpočítanie dane z časti služieb, pri ktorých bolo jednoznačne preukázané, že boli dodané. Na základe týchto skutočností Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ako vyplýva z dôvodov žaloby a napokon aj z rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.

Z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.

Ako vyplýva z ustanovenia 249 ods. 2 O.s.p., súd sa v tomto konaní riadi dispozičnou zásadou.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. l Zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. l prvé dve vety citovaného zákona, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predlženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 18 citovaného zákona, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predlžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 15 ods. 19 citovaného zákona, lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadame orgánov činných v trestnom konaní.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 165 ods. 4 citovaného zákona, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 citovaného zákona, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165b ods. 1 citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe je vada, ktorá bola spôsobená v konaní správcu dane, ako aj žalovaného prekročením maximálnej dĺžky daňovej kontroly, ďalej nezákonnosť Protokolu č. XXXX/XXX/XX-PD/XXXX/Rusn zo dňa 04.01.2012 ako dôkazu získaného nezákonným postupom Daňového úradu W., ako aj nezákonné doplnenie dokazovania v rámci konania správcu dane po zrušení predchádzajúcich rozhodnutím správcu dane a to Dodatočného platobného výmeru zo dňa 01.03.2010 rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR z 12.11.2012 a následne zrušenie Dodatočného daňového výmeru Daňového úradu W. zo dňa 28.11.2013 rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 09.06.2014 pod príslušnými číslami, v ktorých podľa žalobcu bol jednoznačne vyslovený právny názor odvolacieho orgánu, že vykonaná daňová kontrola bola nezákonná a takisto bol nezákonný aj dôkaz získaný z uvedenej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 a tým bol protokol zo dňa 04.01.2012. Z týchto dôvodov považuje žalobca rozhodnutie žalovaného vydané dňa 06.02.2015 č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX za nezákonné, v rozpore nielen z Ústavou SR, ale aj s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní zákona č. 511/1992 Zb., konkrétne ustanovenia § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.

Preskúmaním veci súd zistil, že daňová kontrola vykonávaná u daňového subjektu spoločnosti E.O C., s.r.o. bola začatá 19.01.2011. Správca dane následne požiadal žiadosťou zo dňa 04.07.2011 daňové riaditeľstvo o predĺženie daňovej kontroly do 19.01.2012. O vykonanej daňovej kontrole bol spísaný Protokol č. XXXX/XXX/XX/PD/XXXX/Rusn zo dňa 04.01.2012, ktorý bol prerokovaný s daňovým subjektom dňa 27.02.2012 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 22.02.2012.

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu výzva na prerokovanie protokolu z 26.01.2012 bola doručená daňovému subjektu 30.01.2012.

Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že protokol o výsledku daňovej kontroly mal byť prerokovaný 19.01.2012.

V tejto súvislosti poukazuje súd na správnu argumentáciu žalobcu čo sa týka plynutia lehôt na vykonanie daňovej kontroly s poukazom na ustanovenie § 30a ods. 7 a § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. účinného v čase vydania dodatočného platobného výmeru.

Súd poukazuje pritom na judikatúru Ústavného súdu SR nález č. -57 z 29.06.2010, ďalej uznesenie č. -28 z 10.12.2009, uznesenie č. -32 z 24.03.2010, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR z 29.01.2009, z 06.11.2013, zo dňa 17.12.2013, ako aj zo dňa 03.03.2015. Z uvedenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že lehota, ktorá bola stanovená v § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. je lehotou zákonnou a pre správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Ako vyplýva z obsahu citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu, ako aj právneho názoru Ústavného súdu SR táto lehota nie je poriadkovou, ale zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon určil na vykonanie daňovej kontroly, počas ktorej je daňový subjekt povinný trpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať s lehotami na rozhodnutie podľa § 30a ods. 1 až ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje

požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom, ktoré upravuje ustanovenie § 2 ods. 2 a § 15 ods. 1 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. Túto požiadavku v niektorých prípadoch zákonodarca formuloval celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu.

Pri daňovej kontrole boli v čase jej vykonávania u žalobcu, uvedené limity obmedzujúce dĺžku daňovej kontroly ustanovené v § 15 ods. 1 druhej vete a v § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. Z týchto ustanovení vyplýva, že daňovú kontrolu tak nemožno vykonávať dlhšie, ako to ustanovuje citovaný zákon, preto ani druhostupňový správny orgán nie je oprávnený túto lehotu nad zákonom stanovenú hranicu predlžovať. Ak správca dane t. j. Daňový úrad W. nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Túto skutočnosť napokon deklarovalo aj Finančné riaditeľstvo SR v rozhodnutiach zo dňa 12.11.2012 pod č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX, ako aj v rozhodnutí zo dňa 09.06.2014 pod č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX. V týchto rozhodnutiach odvolací orgán ako vyplýva z ich odôvodnenia konštatoval, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že takýto protokol ako dôkazný prostriedok použitý bol je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takej kontrole je rovnako nezákonné. Ukončením daňovej kontroly dôjde k prerokovaniu protokolu po uplynutí zákonnej lehoty, čím vzniká nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly a protokol z nej nadobúda charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Zákonnosť daňovej kontroly po uplynutí lehoty na jej vykonanie možno konvalidovať súhlasom daňového subjektu. V predmetnej veci však k súhlasu žalobcu v pokračovaním daňovej kontroly po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie nedošlo. Súd ďalej konštatoval, že hoci sa daňové orgány vo svojich rozhodnutiach, ktorými rušili predchádzajúce dodatočné platobné výmery správcu dane touto skutočnosťou zaoberali, poukázali na to, že daňová kontrola bola vykonaná nezákonne a Protokol zo dňa 04.01.2012 bol získaný ako dôkaz nezákonne, správca dane aj napriek týmto skutočnostiam pristúpil v rámci vyrubovacieho konania k vyrubeniu daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2010, pričom prekročenie maximálnej dĺžky daňového konania stanovenej zákonom zdôvodnil tým, že po zrušení rozhodnutí správcu dane pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe dokladov získaných tak v predchádzajúcich ako aj vo vyrubovacom konaní, pričom sa riadil právnym názorom odvolacieho orgánu v rozhodnutí zo dňa 09.06.2014. Tento záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí je podľa názoru súdu nesprávny a v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Z.z., na ktoré súd vyššie poukázal.

K ostatným námietkam žalobcu uvádzaných v žalobe sa preto súd s poukazom na rozhodujúcu námietku žalobcu ohľadom prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly konkrétne nezaoberal, pretože v danom prípade sú tieto námietky s tohto pohľadu bezpredmetné.

Prekročenie maximálnej dĺžky daňovej kontroly, vypracovanie protokolu o výsledku daňovej kontroly a jeho prerokovanie po uplynutí maximálnej dĺžky daňovej kontroly a samotné rozhodnutie Daňového úradu W. a rozhodnutie žalovaného vydané na základe tohto nezákonne získaného dôkazu považuje súd za takú vadu konania, následkom ktorej sú rozhodnutia daňových orgánov nezákonné. Na túto vadu konania je súd povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania. S poukazom na obsah nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 29.06.2010 súd konštatoval, že v danom prípade nemohol správca dane vytýkať žalobcovi ani tú skutočnosť, že by neposkytoval potrebnú súčinnosť správcovi dane v rozsahu, v akom správca dane požadoval, pretože táto nebola v konaní zistená.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. , daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu kontrolovaným daňovým subjektom, alebo jeho zástupcom. V danom prípade protokol z daňovej kontroly bol s daňovým subjektom prerokovaný až 27.02.2012, teda až po dátume 19.01.2012, t. j. po prekročení zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly.

Správca dane prerokoval so žalobcom Protokol z daňovej kontroly číslo XXXX/XXX/XX-PD/XXXX/ Rusn zo 04.01.2012 dňa 27.02.2012 a následne vydal rozhodnutie zo dňa 01.03.2012 č. XXXXXXX/

X/XXXXXX, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel z dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume XX XXX,XX Eur v rozpore so zákonom.

Zdôrazňujúc obsah nálezu Ústavného súdu SR č.k. -57 z 29.06.2010, ako aj zákonom stanovenú lehotu na ukončenie daňovej kontroly, ktorá zo strany správcu dane nebola dodržaná a protokol z daňovej kontroly, ktorý bol prerokovaný až po uplynutí 12 mesačnej lehoty uvedenej v § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nebolo možné použiť.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia postupu žalovaného v medziach žaloby dospel jednohlasne k záveru, že v konaní daňových orgánov bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.02.2015 číslo: XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Zistenie vady konania spôsobenej prekročením maximálnej dĺžky daňovej kontroly aj napriek skutočnosti, že vypracovanie protokolu o výsledku daňovej kontroly bolo v rámci plynutia maximálnej dĺžky daňovej kontroly, avšak k samotnému prerokovaniu protokolu z daňovej kontroly došlo správcom dane (Daňovým úradom W.) až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dňa 27.02.2012, čím protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Na základe takto nezákonne získaného dôkazu je preto konanie zaťažené takou vadou, následkom ktorej je rozhodnutie žalovaného nezákonné. Neobstojí tvrdenie žalovaného v rozhodnutí, že protokol z daňovej kontroly nemožno použiť, avšak dôkazy získané v čase výkonu daňovej kontroly od 19.01.2011 do 19.01.2012 môžu byť použité v ďalšom konaní ako dôkazy získané zákonným spôsobom. Podľa názoru súdu uvedené tvrdenie postráda logiku.

V ďalšom konaní bude povinnosťou daňových orgánov postupovať v naznačenom smere dôsledne sa vysporiadať s postupom správcu dane pri prekročení maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a zvážiť vplyv tejto skutočnosti na záver takto vykonanej daňovej kontroly. V prípade preukázania zákonnosti postupu správcu dane bude povinnosťou žalovaného zaoberať sa aj ďalšími žalobnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo oporu v zákone aj v preukázaných skutočnostiach.

Súd zdôrazňuje, že na túto vadu konania je povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vyčísleného právnym zástupcom podľa Vyhlášky č. 655/2004 vo výške XXX,XX Eur a to za vykonané právne úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia XXX,XX Eur,

- písomné podanie vo veci samej z 01.04.2015 vo výške XXX,XX Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 29.01.2016 vo výške XXX,XX Eur,

- režijný paušál za rok 2015 X,XXx2 + za rok 2016 X,XX

- zaplatený súdny poplatok na základe výzvy vo výške 70,00 Eur, z 02.11.2015 ako to vyplýva z č.l. 73. Náhrada trov právneho zastúpenia spolu s náhradou za súdny poplatok a režijný paušál vo výške XXX,XX je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Martina Kirňáka, vedeného v L. W., IBAN: B., SWIFT: UNCRCZPXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.