Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozhodnutie_5P-17-2014.pdf
PDF · 109.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/17/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : maloleté dieťa: P. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. N.. B. XXX/XX, F. B., zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: V. - Z. N., N.. XX.XX.XXXX, A. N.V.. B. XXX/XX, F. B., P. Y. - W. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. X, A., o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Malol. P. Y., N.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia zastupujú dieťa v bežných veci a spravujú majetok dieťaťa.
Otec je povinný platiť na výživu V.. P. mesačne sumou 70,-€ vždy do 15- ho dňa toho-ktorého mesiaca predom k rukám matky počnúc od 12.11.2014.
Dlh na zročnom výživnom od 12.11.2014 do 29.1.2016 v sume 1.022,-€ je otec povinný platiť v mesačných splátkach po 25,-€ spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 12.11.2014 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k malol. P. Y., N.. XX.X.XXXX s odôvodnením, že s otcom malol. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 22.12.2013, keď od tej doby otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Okrem tohto dieťaťa má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoleté dieťa na ktoré poberá mesačne výživné 55,-€. Rovnako otec malol. dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktoré dieťa platí mesačne 70,-€.
Otec malol. dieťaťa vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a stanovením navrhovaného výživného 70,-€.
Kolízny opatrovník navrhol malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, odvolávajúc sa na vykonané šetrenia z výchovného prostredia, ktoré hodnotil pozitívne a určiť výživného v súlade s návrhom rodičov.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, zadovážením správy zo šetrenia z výchovného prostredia malol. dieťaťa, vykonané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdením o poberaní prídavkov matkou za rok 2015, potvrdením Sociálnej poisťovne o zamestnávateľovi otca , potvrdenie o príjme otca od spoločnosti E. Z. X. P. B..T..Y.., ku dňu 31.8.2015, potvrdenie o príjme otca od Špeciálnej základnej školy a materskej školy Bratislava, od septembra do decembra 2015, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Malol. Dieťa sa narodilo rodičom Z. N. P. W. Y., dňa XX.X.XXXX, ku ktorému bolo uznané otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov.
Matka dieťaťa býva s malol. dieťaťom , ktoré navštevuje predškolské zariadenie , kde mesačné náklady na školné predstavujú 12,-€, a strava 30,-€. Ročne školné 15,-€., nepravidelné náklady sú zošity pre deti v predškolskom veku 3,-€, poistné 3,-€, a iné kultúrne aktivity organizované materskou školou 15,- €. Inak uviedla bežné náklady na oblečenie a stravovanie, a nepravidelné výdavky pri chorobe dieťaťa.
Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom Bratislava I súhlasil so zverením dieťaťa matke, ako aj stanoveným výživným 70,-€. V čase výsluchu bol otec nezamestnaný s tým, že sa mal zamestnať pri výstavbe B. V.. Inak vykonával prácu len brigádnicky v službe SBS s priemerným príjmom 480,- € až 500,-€. Svoje náklady mesačné neuviedol, keď bývanie má bezplatne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť , na ktoré platí platí 70,-€ mesačne stanovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, ktoré bližšie nevedel špecifikovať.
Podľa § 36 Zákona o rodine, Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších prípadoch
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Vzhľadom na súhlasný návrh rodičov a záujem malol. dieťaťa v predškolskom veku, ktoré je jednoznačne zvyknutné na výchovné prostredie u matky, súd rozhodol o zverení dieťaťa matke , ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o malol dieťa , ktoré kolízny opatrovník tiež hodnotil pozitívne.
Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 77 Zákona o rodine , Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov , t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou je nárast spotreby. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb, možno súhlasiť s názormi, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Požiadavka rozvoja dieťaťa je nesporná, jej nadštandardné podmienky však musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle
predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu (pri deťoch s dlhodobým ťažkým zdravotným postihnutím). Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia v čase styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky.
Vychádzajú z možnosti a z schopnosti rodičov, kde matka dieťa je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, s tým, že poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 €,. Posledné zamestnanie matky bolo v Bratislave. Ďalej vykonávala prácu opatrovateľky do mája 2015 z ktorého zamestnania bola prepustená z dôvodu zániku tohto zamestnania, kde zarábala priemere 165,-€ mesačne. Jej mesačné náklady predstavujú 175,-€ nájomné, 32,-€ elektrina, plyn 7,-€, internet 14,-€. Finančnú výpomoc jej poskytujú plnoleté deti z ktorých jedno býva s ňou v spoločnej domácnosti.
Podľa potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa Špeciálna základná škola s materskou školou za mesiace september až december 2015 činil 353,46 €.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností v prípade malol. dieťaťa v predškolskom veku, kde má matka pravidelné výdavky mesačne 50,-€, len na náklady na materskú škôlku, a okrem toho nepravidelné výdavky na stravovanie a ošatenie dieťaťa, súd považoval návrh rodičov na výšku výživného 70,-€ primerané , vzhľadom na pomery na strane matky, ktorá v čase rozhodovania vo veci je evidovaná ako nezamestnaná. Posledné zamestnanie bol zrušené z dôvodu zániku pracovného miesta. Otec malol. dieťaťa podľa svojich možnosti a schopnosti je schopný zabezpečiť navrhované výživné 70,-€ na malol. Dieťa, keď po pritom platí výživné na ďalšie dieťa 70,-€ mesačne. Rovnako matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktoré dieťa s ňou žije v spoločnej domácnosti a čiastočne náklady na dieťa sú hradené z výživného 55,-€. Vzhľadom na stanovisko aj kolízneho opatrovníka, ktorý sa stotožnil s návrhom na výšku výživného, súd určil výživné navrhovanej výške , kde pri započítaní rodinných prídavkov na jedno dieťa 23,-€, predmetnú sumu považoval za úmernú k odôvodneným potrebám malol. dieťaťa vo veku 6 rokov.
Matka žiadala priznať dlžné výživné od 1.10.2014, keď návrh podala až 12.11.2014. obdobie od 1.10.20014 do podania návrhu bližšie nezdôvodnila, aké boli prekážky pre ktoré návrh na úpravu práv a povinností nepodala. Vychádzajúc z ustanovenia § 78 Zákona o rodine za toto obdobie nárok na určenie výživného preto nevznikol. Súd priznal dlžné výživné za čas od 12.11.2014 do rozhodnutia vo veci 29.12.2016 vo výške 1.022,-€, pri počítaní 18 dní, v mesiaci november , kde výživné pripadajúce na jeden deň predstavuje 70,-€ : 30 dňami, činí 2,33 €, krát 18 dní, rovná sa 42,-€. 12 mesiacov roku 2015 predstavuje 70,-€ krát 12 mesiacov rovná sa 840,-€, a výživné za mesiac január 2016 70,-€.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 25 € spolu s bežným výživným až do úhrady, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Súd vychádzal z pomerov otca dieťaťa , ktorý má príjem do 400,-€, z ktorého platí výživné na ďalšie dieťa a výška zročného výživného v prípade úhrady naraz by zjavne nemohla byť vymožiteľná z takéhoto príjmu otca.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď konanie bolo začaté bez návrhu.
Poučenie:
Matka sa návrhom zo dňa 12.11.2014 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k malol. Alexovi Očenášovi, nar. 10.6.2010 s odôvodnením, že s otcom malol. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 22.12.2013, keď od tej doby otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Okrem tohto dieťaťa má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoleté dieťa na ktoré poberá mesačne výživné 55,-€. Rovnako otec malol. dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktoré dieťa platí mesačne 70,-€.
Otec malol. dieťaťa vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a stanovením navrhovaného výživného 70,-€.
Kolízny opatrovník navrhol malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, odvolávajúc sa na vykonané šetrenia z výchovného prostredia, ktoré hodnotil pozitívne a určiť výživného v súlade s návrhom rodičov.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, zadovážením správy zo šetrenia z výchovného prostredia malol. dieťaťa, vykonané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdením o poberaní prídavkov matkou za rok 2015, potvrdením Sociálnej poisťovne o zamestnávateľovi otca , potvrdenie o príjme otca od spoločnosti CETRAL EUROPEN GARD ADMINISTRATION s.r.o., ku dňu 31.8.2015, potvrdenie o príjme otca od Špeciálnej základnej školy a materskej školy Bratislava, od septembra do decembra 2015, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Malol. Dieťa sa narodilo rodičom Eve Nimmerfollovej a Petrovi Očenášovi, dňa 10.6.2010, ku ktorému bolo uznané otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov.
Matka dieťaťa býva s malol. dieťaťom , ktoré navštevuje predškolské zariadenie , kde mesačné náklady na školné predstavujú 12,-€, a strava 30,-€. Ročne školné 15,-€., nepravidelné náklady sú zošity pre deti v predškolskom veku 3,-€, poistné 3,-€, a iné kultúrne aktivity organizované materskou školou 15,- €. Inak uviedla bežné náklady na oblečenie a stravovanie, a nepravidelné výdavky pri chorobe dieťaťa.
Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom Bratislava I súhlasil so zverením dieťaťa matke, ako aj stanoveným výživným 70,-€. V čase výsluchu bol otec nezamestnaný s tým, že sa mal zamestnať pri výstavbe Starého Mosta. Inak vykonával prácu len brigádnicky v službe SBS s priemerným príjmom 480,-€ až 500,-€. Svoje náklady mesačné neuviedol, keď bývanie má bezplatne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť , na ktoré platí platí 70,-€ mesačne stanovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, ktoré bližšie nevedel špecifikovať.
Podľa § 36 Zákona o rodine, Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších prípadoch
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Vzhľadom na súhlasný návrh rodičov a záujem malol. dieťaťa v predškolskom veku, ktoré je jednoznačne zvyknutné na výchovné prostredie u matky, súd rozhodol o zverení dieťaťa matke , ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o malol dieťa , ktoré kolízny opatrovník tiež hodnotil pozitívne.
Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 77 Zákona o rodine , Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov , t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou je nárast spotreby. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb, možno súhlasiť s názormi, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Požiadavka rozvoja dieťaťa je nesporná, jej nadštandardné podmienky však musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu (pri deťoch s dlhodobým ťažkým zdravotným postihnutím). Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia v čase styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky.
Vychádzajú z možnosti a z schopnosti rodičov, kde matka dieťa je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, s tým, že poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 €,. Posledné zamestnanie matky bolo v Bratislave. Ďalej vykonávala prácu opatrovateľky do mája 2015 z ktorého zamestnania bola prepustená z dôvodu zániku tohto zamestnania, kde zarábala priemere 165,-€ mesačne. Jej mesačné náklady predstavujú 175,-€ nájomné, 32,-€ elektrina, plyn 7,-€, internet 14,-€. Finančnú výpomoc jej poskytujú plnoleté deti z ktorých jedno býva s ňou v spoločnej domácnosti.
Podľa potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa Špeciálna základná škola s materskou školou za mesiace september až december 2015 činil 353,46 €.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností v prípade malol. dieťaťa v predškolskom veku, kde má matka pravidelné výdavky mesačne 50,-€, len na náklady na materskú škôlku, a okrem toho nepravidelné výdavky na stravovanie a ošatenie dieťaťa, súd považoval návrh rodičov na výšku výživného 70,-€ primerané , vzhľadom na pomery na strane matky, ktorá v čase rozhodovania vo veci je evidovaná ako nezamestnaná. Posledné zamestnanie bol zrušené z dôvodu zániku pracovného miesta. Otec malol. dieťaťa podľa svojich možnosti a schopnosti je schopný zabezpečiť navrhované výživné 70,-€ na malol. Dieťa, keď po pritom platí výživné na ďalšie dieťa 70,-€ mesačne. Rovnako matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktoré dieťa s ňou žije v spoločnej domácnosti a čiastočne náklady na dieťa sú hradené z výživného 55,-€. Vzhľadom na stanovisko aj kolízneho opatrovníka, ktorý sa stotožnil s návrhom na výšku výživného, súd určil výživné navrhovanej výške , kde pri započítaní rodinných prídavkov na jedno dieťa 23,-€, predmetnú sumu považoval za úmernú k odôvodneným potrebám malol. dieťaťa vo veku 6 rokov.
Matka žiadala priznať dlžné výživné od 1.10.2014, keď návrh podala až 12.11.2014. obdobie od 1.10.20014 do podania návrhu bližšie nezdôvodnila, aké boli prekážky pre ktoré návrh na úpravu práv a povinností nepodala. Vychádzajúc z ustanovenia § 78 Zákona o rodine za toto obdobie nárok na určenie výživného preto nevznikol. Súd priznal dlžné výživné za čas od 12.11.2014 do rozhodnutia vo veci 29.12.2016 vo výške 1.022,-€, pri počítaní 18 dní, v mesiaci november , kde výživné pripadajúce na jeden deň predstavuje 70,-€ : 30 dňami, činí 2,33 €, krát 18 dní, rovná sa 42,-€. 12 mesiacov roku 2015 predstavuje 70,-€ krát 12 mesiacov rovná sa 840,-€, a výživné za mesiac január 2016 70,-€.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 25 € spolu s bežným výživným až do úhrady, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Súd vychádzal z pomerov otca dieťaťa , ktorý má príjem do 400,-€, z ktorého platí výživné na ďalšie dieťa a výška zročného výživného v prípade úhrady naraz by zjavne nemohla byť vymožiteľná z takéhoto príjmu otca.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď konanie bolo začaté bez návrhu.