Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-318-2015.pdf
PDF · 107.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. D. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov E.. P. D. nar. X.XX.XXXX trvale bývajúcej v P. na D. ulici č. XX toho času na E. č. XX právne zastúpenej JUDr. Marcelu Grancovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kováčskej ulici č. 27 a E.. S. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na R. ulici č. X právne zastúpeným JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 344/2014 z 12.6.2015 takto
rozhodol:
Mení rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom tak, že výživné 160 EUR mesačne je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa vopred matke maloletého dieťaťa počnúc dňom 16.12.2014 do budúcna.
Dlžné výživné 827,42 Eur za obdobie od 16.12.2014 do 30.6.2015 je otec povinný uhradiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrok o určení výšky nespotrebovaného výživného a spôsobe jeho zaplatenia potvrdzuje.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú A. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Rodičom priznal právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 160 Eur mesačne počnúc dňom 1.12.2014 do budúcna, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa. Dlžné výživné 910 Eur za obdobie od 1.12.2014 do 30.6.2015 určil otcovi zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Nespotrebované výživné 440,70 Eur na maloletú A. za obdobie od 1.12.2014 do 30.6.2015 uložil otcovi zaplatiť matke dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh na určenie výživného od 1.11.2014 do 30.11.2014 a zastavil konanie o úpravu styku otca s maloletou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodol tak na základe návrhu matky z 16.12.2014, ktorým sa domáhala, aby súd zmenil rodičovskú dohodu o zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti otca tak, že zverí maloletú A. do jej osobnej starostlivosti, určí, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispieval na jej výživu 67 Eur mesačne počnúc od 1.11.2014 do budúcna. Súčasne navrhovala, aby súd upravil styk otca s maloletou každý párny víkend v roku, každý nepárny týždeň okrem prázdnin. Návrh odôvodnila tým, že maloletá je vo veku 16 rokov, prejavila vôľu žiť s ňou, pričom od novembra 2014 sa k nej aj natrvalo presťahovala. Zdôraznila, že akceptovala názor maloletej, ktorá uviedla, že s otcom má
nezhody dlhodobejšieho charakteru. Otec okrem maloletej A. má ďalšie dve deti E. nar. 2011 a D. nar. XXXX, ktoré s ním bývajú v spoločnej domácnosti. Aj v tejto súvislosti maloletá negatívne znášala nedostatok súkromia a pokoja na štúdium v domácnosti. Otec maloletej od novembra 2014 na jej výživu neprispieval, pričom naďalej poberal rodinné prídavky. Matka preto žiadala určiť výživné na maloletú vo výške 180 Eur mesačne z dôvodu, že otcovi stále prispieva na výživu maloletej na základe rozsudku, kedy bola zaviazaná prispievať 66,39 Eur. V priebehu konania návrh o úpravu styku zobrala späť v celom rozsahu. Konajúci súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9.10.2008 č.k. 31C 9/2008-44 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené platiť výživné 2.000 Sk mesačne (66,39 Eur). Súčasne bol upravený styk matky s maloletou. Priemerný mesačný zárobok otca bol 23.405,60 Sk (776,92 Eur) a príjem matky bol 13.860 Sk (460,07 Eur). Konajúci súd ďalej zistil, že maloletá A. prišla bývať ku matke v novembri 2014, navštevuje druhý ročník gymnázia, stravuje sa v školskej jedálni a má diagnózu diabetes od 13. roku veku. V tejto súvislosti matka znáša následky spojené s kúpou inzulínu a diabetických pomôcok čo za obdobie, od kedy je v jej reálnej starostlivosti bolo 57,95 Eur. Uhrádza stravu v školskej jedálni 18 Eur mesačne, školné na pol roka 60 Eur mesačne. Financuje tanečné súťaže, ktoré maloletá navštevuje a všetky náklady spojené so štúdiom. Žijú v dvojizbovom byte v podnájme, býva s nimi aj priateľ matky. Mesačne platia 230 Eur mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec na výživu maloletej od novembra 2014 od kedy je vo výlučnej starostlivosti matky neprispel, prvýkrát prispel vo februári 2015 120 Eur a v marci a v apríli 2015 po 30 Eur mesačne, pričom matka naďalej prispieva otcovi na výživu maloletej v zmysle rozsudku 66,39 Eur mesačne. Priemerný mesačný príjem matky je 723,15 Eur. Otec maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti E. vo veku štyroch rokov a D. vo veku jeden a pol roka, narodené z jeho terajšieho partnerského vzťahu. Priateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203 Eur mesačne. Spoločne žijú v štvorizbovom byte, ktorý je v otcovom výlučnom osobnom vlastníctve. Mesačne uhrádza nájomné 150 Eur až 190 Eur a hypotekárne splátky 287 Eur mesačne. Otec je spoluvlastníkom s bratom a svojou matkou víkendovej chaty. V novembri 2014 si zakúpil motorové vozidlo Seat Leon za 16.500 Eur. Potvrdil skutočnosť, že matka mu naďalej posiela výživné na maloletú A. 66,39 Eur mesačne, pričom z uvedeného výživného uhradil pre maloletú v septembri 2014 školné na pol roka vo výške 60 Eur, teda mesačne 12 Eur. Žiadal, aby uvedené súd započítal za december 2014 a január 2015 po 12 Eur ako spotrebované výživné. Otec je zamestnaný v R. J. a jeho celkový priemerný mesačný zárobok je 1.131,45 Eur. Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa ustanovenia § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 96 ods. 1 O.s.p. a § 160 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu, kedy bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť 66,39 Eur došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá z vlastného rozhodnutia odišla žiť ku matke v novembri 2014, s ktorou od toho času nepretržite žije v spoločnej domácnosti. Otec v konečnom dôsledku súhlasil s týmto rozhodnutím maloletej aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť od 1.11.2014, neuviedla však žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodnil určenie výživného spätne od podania návrhu, preto súd určil výživné od prvého dňa v mesiaci, kedy bol podaný návrh a v časti za obdobie od 1.11.2014 do 30.11.2014 návrh zamietol. Pri určení výšky výživného prihliadol predovšetkým na odôvodnené potreby maloletej, ktorá v čase rozhodnutia bola žiačkou druhého ročníka gymnázia, prihliadol na zvýšené výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom, ochorenie diabetes a tiež v súvislosti so záujmovou činnosťou, keďže maloletá sa venuje tancu, navštevuje tanečný krúžok a tanečné súťaže. Zohľadnil finančné a rodinné pomery otca, ktorého priemerný čistý mesačný zárobok je 1.131,45 Eur a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Dospel k záveru, že výživné vo výške 160 Eur je primerané vzhľadom na všetky takto zistené okolnosti. Konajúci súd rozhodol aj o dlžnom výživnom vzniknutom za obdobie od určenia výživného do 30.6.2015, celkove vo výške 1.120 Eur, od ktorého odpočítal čiastku, ktorú otec doposiaľ na výživu maloletej prispel za uvedené obdobie, a to 210 Eur. Takto vzniknuté výživné 910 Eur uložil uhradiť matke v 90-dňovej lehote s prihliadnutím na jeho finančné možnosti a rodinné pomery. Súčasne rozhodol o tzv. nespotrebovanom výživnom, ktoré vzniklo v dôsledku zmeny pomerov v novembri 2014 kedy maloletá je v starostlivosti matky, pričom matka naďalej prispievala otcovi na jej výživu súdom určenú čiastku 66,39 Eur mesačne, a to aj za obdobie, kedy maloletá s otcom nežila. Otec toto výživné prijal a navyše poberal rodinné prídavky a úľavu na dani. Z uvedenej čiastky 464,73 Eur otec spotreboval na výživu maloletej 24 Eur, a to úhradou školného po 12 Eur za mesiace 12/2014 a 1/2015, preto súd uvedenú čiastku ako spotrebované výživné na maloletú odčítal a rozhodol o povinnosti otca vrátiť zvyšok, teda nespotrebované výživné vo výške 440,73 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to, proti výrokom o určení výživného, dlžnom výživnom a spotrebovanom výživnom. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Vyslovil presvedčenie, že postupom súdu prvého stupňa mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako aj v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa považuje za nedostatočné a nepresvedčivé, čím sa samotný rozsudok stáva nepreskúmateľným. Vytkol konajúcemu súdu, že rozhodol týmto spôsobom po tom, čo nesprávne posúdil skutkový stav a vykonané dôkazy, ako aj nesprávne vec právne posúdil. Neriadil sa dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, ktorým je aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uviedol, že opakovane žiadal doplniť dokazovanie o špecifikáciu príjmov jeho družky a aj jeho ako otca, ako aj na ich výdavky na spoločné maloleté deti. Tieto návrhy otca konajúci súd neakceptoval, naopak konštatoval, že návrhom otca na doplnenie dokazovania nevyhovel, lebo boli dostatočne preukázané výpoveďou otca. Poukázal na ďalšie pochybenie súdu, ktorý ho zaviazal k plateniu výživného od 1.12.2014 s tým, že určil výživné od podania návrhu a návrh v časti určenia výživného od 1.11.2014 do 30.11.2014 zamietol, lebo matka neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti podať návrh skôr. Naproti tomu súd prvého stupňa konštatuje, že matka doručila súdu návrh 16.12.2014. Z uvedeného je preto zrejmý logický rozpor, ktorý len podčiarkuje celkovú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V nadväznosti na to je preto nesprávne vypočítané aj dlžné výživné. K svojim finančným pomerom uviedol, že žije v družobnom pomere s Mgr. P. E.. Z ich vzťahu sa narodili dve maloleté deti E. nar. XX.X.XXXX a D. nar. XX.X.XXXX. Vedú spoločnú domácnosť v štvorizbovom byte na R. ulici č. 7, ktorého on je výlučným vlastníkom. Družka je na rodičovskej dovolenke s maloletou D. a jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti celkovo 250,24 Eur. Je zamestnaný ako IT analytik R. J. v P. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 1.131,45 Eur, ktorý zahŕňa aj nestabilnú a negarantovanú zložku odmien, ktoré závisia od obchodného úspechu zamestnávateľa v polročnom období, teda nie je možné vopred odhadnúť jej výšku do budúcnosti. Poukázal aj na príjem matky, ktorá pracuje ako učiteľka na základnej škole a jej priemerný mesačný zárobok je 740 Eur a na skutočnosť, že matka žije so svojim priateľom, resp. druhom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný, avšak pracuje u svojho brata a dosahuje príjem, z ktorého dôvodne predpokladá, že prispieva na spoločnú domácnosť. Spochybnil tvrdenie matky, že platí nájomné 230 Eur mesačne, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezdokladovala. V rámci odvolacím námietok ďalej otec podrobne rozviedol každodenné náklady maloletej pripadajúce na ňu a spojené s bývaním, stravovaním, cestovaním, zdravotnou starostlivosťou, hygienou, školou, zábavou, módou, bytovou réžiou a iné, ktoré vyčíslil v celkovej sume 270,01 Eur, pričom poukázal na to, že maloletej na tieto výdavky prispieva sociálny systém nasledovnými mesačnými príspevkami a platbami, a to bonus 21,41 Eur, prídavok na dieťa 23,52 Eur a príspevok na kompenzáciu ZŤP 18,39 Eur, celkove spolu 63,32 Eur mesačne. Čisté mesačné výdavky matky na maloletú A. sú preto 206,69 Eur. Dôsledne ďalej poukázal na jeho mesačné výdavky, a to je splátka hypotéky 272,44 Eur, splátka pôžičky od S. R. pri kúpe auta 166,67 Eur, splátka pôžičky V. D. 86,67 Eur, splátka pôžičky M. E. 66,67 Eur, SIPO 205,77 Eur vrátane preplatkov, nedoplatkov, internet, poistné, poistné na jeho životné poistenie, cestovné náklady celej rodiny a mobily. Je spoluvlastníkom chaty v A. U., za čo uhrádza podiel na dani z nehnuteľností a nákladov na elektrine, spolu 5,50 Eur mesačne. Uhrádza všetky náklady spojené s výchovou a výživou maloletého E. a D.. Maloletý E. navštevuje škôlku, kde uhrádza spolu s obedmi 35 Eur mesačne a platí všetky ostatné výdavky na ošatenie, obuv, hygienu, športové a kultúrne vyžitie. Nesúhlasil ani s vyčíslením nespotrebovaného výživného, ktoré má matke vrátiť. Vyslovil názor, že vyčíslená suma by mala byť znížená o podiel maloletej na nákladoch na bývanie titulom nedoplatku na energiách, ktoré boli spotrebované v čase, keď s nimi žila, t.j. 1/5 z nedoplatku na ročnom vyúčtovaní SBD Košice I v celkovej sume 413,71 Eur, ďalej A. vydal z predošlých zásob inzulín najmenej na obdobie troch mesiacov v cene minimálne 10,- Eur, ako aj vitamín D, dávka na 4 mesiace 5,25 Eur. Uvedené finančné čiastky žiadal započítať do nespotrebovaného výživného. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a zákonný. K námietke otca, že konaním súdu mu bola odobratá možnosť konať
pred súdom o dôsledku nesprávneho postupu súdu uviedla, že otec bol riadne predvolaný, bol vypočutý k predmetu konania, lehota na prípravu na pojednávanie spočívajúca aj v príprave dôkazných listín a špecifikácia výdavkov bola tak otcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi zachovaná, pričom otec v rámci svojej výpovede dostatočne uviedol súdu, aké výdavky mu každý mesiac vznikajú. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd žiadnym spôsobom procesne nepochybil a neodňal možnosť otcovi konať pred súdom. Vyslovila názor, že určené výživné vo výške 160,- Eur mesačne je výživným primeraným na pokrývanie bežných primeraných a odôvodnených potrieb maloletej v súvislosti s jej vekom, zdravotným stavom, mimoškolských záujmov a štúdiom, a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca takto určené výživné platiť bez akéhokoľvek finančného ohrozenia jeho rodiny. Poukázala na majetkové pomery otca v súvislosti s vlastníctvom štvorizbového bytu, podielového vlastníctva k chate, auta a ostatné majetkové pomery. Zdôraznila, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Úvahu otca znížiť sumu nespotrebovaného výživného o podiel na nedoplatku otca, ktorý vyplýva z ním predloženého vyúčtovania za obdobie od 1.12.2014 do 31.12.2014 považuje za absolútne absurdnú a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, že už v mesiacoch november a december 2014 mal. A. žila u matky, teda už v tomto období nemal otec s mal. A. žiadne výdavky. Za obdobie od 1.1.2014 do 31.10.2014 matka prispievala na výživu mal. A. riadne výživné a teda aj na náklady súvisiace s bývaním. V závere uviedla, že došlo k poklesu jej príjmu o sumu 153,- Eur v hrubom u zamestnávateľa Základná škola, D. XX v P. vzhľadom na to, že pracovnú zmluvu na druh práce odborný administratívny pracovník (projektový koordinátor) s úväzkom 33 % mala uzavretú len na dobu určitú do 30.6.2015. Na základe uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Otec maloletej sa následne vyjadril k vyjadreniu matky k odvolaniu otca. Uviedol, že jej vyjadrenie je plné vykonštruovaných situácií, domnienok, omylov a zámerných klamstiev. Matka opakovane skrýva zásadné skutočnosti, používa vo svojich vyjadreniach citové prvky, ktoré majú vzbudiť subjektívny odpor voči otcovi a preto treba zvlášť dbať na ním dodané podklady a nenechať sa manipulovať spomenutými praktikami do role obrancu matky. Zdôraznil, že on vedie usporiadaný rodinný život, riadne si plní rodinné i občianske povinnosti, považuje svoju čestnosť a spravodlivosť za svoju súčasť a výsadu. Svoje morálne zásady stavia nad materiálny zisk a o všetky tri deti sa vždy staral s láskou, oduševnením, vedomý si výchovných cieľov k samostatnosti, odhodlaniu, pravde, odvahe, súcitu a pomoci druhým, pracovitosti a ďalším prvkom morálneho, hodnotného a duševne uspokojivého života. Základnou pohnútkou otca k námietkam voči určenému výživnému je výrazná nerovnováha v sume, ktorú bude mať k dispozícii na živobytie A. a ktoré budú mať ďalšie dve deti otca. V jeho záujme je, aby všetky jeho deti mali rovnakú životnú úroveň. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby zvážil dodané informácie dôkladne, spravodlivo a aby sa v prípadnom rozpore morálky a zákona priklonil k rozhodnutiu v súlade s vedomím a cťou.
Ostatné výroky rozsudku odvolaním napadnuté neboli, preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom preskúmania odvolacieho konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného, dlžnom výživnom a nespotrebovanom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav (§ 120 ods. 1 O.s.p.), posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine ako nepochybne vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Správne určil rozsah výživného, ale nesprávne rozhodol o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti, keď určil od prvého dňa v mesiaci, kedy bol návrh podaný a nie odo dňa podania návrhu 16.12.2014. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú na vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia postačí na záver o tom, že súd z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov. Teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca, ktoré je v zásade totožná s jeho argumentáciou v priebehu konania na súde prvého stupňa. Dodáva, že na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa sa majú a musia podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je však limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že majetkové, finančné a rodinné pomery otca sú dostatočné na to, aby mohol plniť súdom určené výživné na maloletú a konštatuje, že takto určené výživné bolo určené správne aj s prihliadnutím na ďalšie vyživovacie povinnosti v novom vzťahu otca s jeho terajšou družkou. Pre úplnosť dodáva, že vyživovacie povinnosti otca z terajšieho vzťahu nemôžu byť na úkor a nemôžu znižovať životnú úroveň maloletého dieťaťa zo vzťahu predchádzajúceho. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne vypočítal aj priemerný mesačný zárobok otca za obdobie, z ktorého pri určení výšky výživného vychádzal a nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky otca týkajúce sa jeho priemerného mesačného príjmu, ktorý sa môže v budúcnosti zmeniť. Odvolací súd ďalej dodáva, že zo zákonných ustanovení týkajúcich sa určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne podľa okolnosti každého konkrétneho prípadu sú závislé od veku dieťaťa a jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a jeho prípravy na budúce povolanie, záujmové činnosti a pod. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb je daná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to, že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú výlučne jeho bežné potreby nepresahujúcu obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravý a všestranný rozvoj. Na strane povinných osôb v danom prípade otca súd zisťuje jeho reálny príjem, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada i na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti ako aj pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa, tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné preto nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a vyhodnotenia dôkazov sa preto odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s určením výživného 160,- Eur mesačne, čo považuje v danom prípade s prihliadnuc na všetky zákonné podmienky za primerané a dostatočné, tak s prihliadnutím na pomery maloletého dieťaťa, ako aj na pomery otca. Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže konajúci súd dôsledne nerešpektoval uvedené ustanovenie Zákona o rodine a priznal výživné od 1.12.2014, t.j. od prvého dňa v mesiaci, v ktorom návrh matka podala, odvolací súd zmenil v tejto časti výrok o určení výživného a určil výživné od 16.12.2014 do budúcna, t.j. od podania návrhu. Dodáva, že sa stotožnil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým návrh o spätné určenie zamietol, keďže matka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je možné spätné výživné priznať. V dôsledku zmeny počiatku výšky výživného odvolací súd zmenil aj dlžné výživné, ktoré určil za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré za obdobie od 1.12. do 16.12. predstavuje dlžnú sumu 827,42 Eur. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Odvolací súd konštatuje, že z citovaného zákonného ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. nepochybne vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je pri rozhodovaní potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v lehote 90 dní, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a finančným pomerom otca, ale najmä so zreteľom na to, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa do rozhodnutia súdu odvolacieho došlo k časovému obdobiu, kedy otec mohol dôvodne predpokladať, že dlžné výživné vznikne a preto sa mohol naňho finančne pripraviť, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotou splatnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a dlžnú čiastku určil otcovi zaplatiť v lehote troch dní. Rovnako rozhodol o napadnutom výroku o nespotrebovanom výživnom, kedy konajúci súd rozhodol správne tak o dôvodnosti nároku, výške dlhu a jeho splatnosti. Preto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. výrok o nespotrebovanom výživnom potvrdil v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.