Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-491-2015.pdf
PDF · 76.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/491/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q. poisťovňa so sídlom v B., pobočka A., G. námestie l, A., D.: XX XXX XXX proti povinnému: bezlik, s.r.o., X. 4, A., D.: XX XXX XXX vedenej súdnou exekútorkou P.. F. X., V. XXXX/X, K. pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX pre vymoženie X.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.7.2015 č. k. 48Er/1003/2012-15, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenej súdnej exekútorke P.. F. X. so sídlom v K., V. XXXX/X trovy exekúcie XX,XX eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa XX.X.XXXX poveril súdnu exekútorku P.. F. X. vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Podaním z XX.X.XXXX súdna exekútorka navrhla exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Uviedla, že povinný neprevzal upovedomenie o začatí exekúcie, na adrese sídla podľa výpisu z obchodného registra je neznámy a od novembra XXXX nemá konateľa.
Citujúc ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vzhľadom na zistenia súdnej exekútorky súd prvého stupňa exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.
O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 16 ods. 2, § 5 ods. 1 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške XX,XX eura, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny vo výške XX% zo základu na jej určenie, t. j. zo sumy XXX,XX eura, ktorú povinný uhradil oprávneného, čím došlo k čiastočnému uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, ktorá činí XX,- eur, z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške X,XX eura a z XX% DPH z odmeny a náhrady v sume XX,XX eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal požadovanú náhradu vo výške X,XX eura za tlačivá a spotrebný materiál, ktorého náhrada je zahrnutá v odmene ako náhrada za administratívne práce.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie o zastavení exekúcie a o povinnosti oprávneného uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie. Uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX a dňa X.X.XXXX mu bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie a Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Dňa X.X.XXXX povinný do pokladne pobočky oprávneného v X. zaplatil poistné spolu vo výške XX.XXX,XX eura na pohľadávky, ktoré boli vymáhané v exekučnom konaní súdnymi exekútormi P.. X., P.. F.. L. a P.. W., o čom boli títo súdni exekútori upovedomení oprávneným dňa XX.X.XXXX. Oprávnený zastával názor, že súdna exekútorka v predmetnom exekučnom konaní nevykonala dostatočné šetrenie majetkových pomerov povinného a nevykonala iné úkony na vymoženie pohľadávky oprávneného, preto so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného nesúhlasil. Oprávnený nesúhlasil ani s priznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Mal za to, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať odmenu podľa § 4 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z., lebo ani časť vymáhanej sumy nebola súdnou exekútorkou vymožená jej činnosťou, súdna exekútorka iba konštatuje nemajetnosť povinného. Uviedol, že ak by súd napriek týmto argumentom ustálil nemajetnosť povinného, potom by súdnemu exekútorovi patrila iba paušálna odmena podľa § 14 a nasl. vyhlášky, ktorú nemožno počítať aj zo sumy, ktorú povinný uhradil oprávnenému. Oprávnený zastával názor, že XX% DPH z poštovného ako verejnoprospešnej služby sa neodvádza, a preto nie je správne priznať ju v rámci náhrady trov exekúcie, keďže podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd od dane oslobodené univerzálne poštové služby.
Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla odvolanie podané ako nedôvodné zamietnuť. Zotrvala na dôvodoch zastavenia exekúcie, ktoré trvali v priebehu exekučného konania a tiež v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedla, že dôvody zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevylučuje ani skutočnosť tvrdená oprávneným, že povinný zaplatil do pokladne pobočky oprávneného dňa X.X.XXXX vo výške XX.XXX,XX eura, z ktorej sumy pripadla na úhradu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní čiastka XXX,XX eura. Zdôraznila, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu len v rámci zákona a nemá možnosť použiť také donucovacie prostriedky, ktorými by prinútil povinného vydať zatajovanú hotovosť alebo požičať si na úhradu dlhu. V tomto prípade povinný nemal finančné prostriedky na účte, nemal konateľa, s ktorým by bolo možné prejednať majetkové pomery povinného, v sídle podľa výpisu z obchodného registra sa nenachádzal a nie je známe iné miesto, kde by bolo možné zisťovať majetok povinného. Súdna exekútorka poukázala na to, že oprávnený v odvolaní neuviedol, v čom spočíva nedostatočné šetrenie exekútora a nešpecifikoval aké iné úkony mal súdny exekútor urobil pre vymoženie jeho pohľadávky. K priznaným trovám exekúcie súdna exekútorka uviedla, že po začatí exekučného konania povinný vymáhanú pohľadávku čiastočne uhradil. Zdôraznila, že pre priznanie odmeny nie je podstatné, či povinný plnil exekútorovi alebo priamo oprávnenému, preto je odmena vypočítaná správne podľa § 16 ods. 1 s odkazom na § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., t. j. 20% zo sumy vymoženej, teda zo sumy XXX,XX eura.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil skutočnosti tvrdené konajúcou súdnou exekútorkou
- povinnému (pôvodne podnikajúcim pod obchodným menom O., s.r.o.) nebolo možné doručiť Upovedomenie o začatí exekúcie ani Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, pretože podľa oznámenia poštového doručovateľa bol neznámy na adrese zapísanej ako sídlo obchodnej spoločnosti
X., A.. Podľa zistenia súdneho exekútora povinný nemal zriadený účet, v katastri nehnuteľností nebol evidovaný ako vlastník a ani oprávnený nemal vo svojich záznamoch ďalšiu ako už uvedenú registráciu povinného.
Odvolací súd zastáva názor, že súdny exekútor vykonal vo veci potrebné šetrenie a ani oprávnený neuviedol, že sú mu z jeho činnosti známe iné skutočnosti, z ktorých by vyplývala existencia majetku povinného a neuviedol ani, aké úkony súdny exekútor nevykonal a mal vykonať v súvislosti so šetrením majetku povinného.
Povinný je preukázateľne v mieste sídla neznámy, iné miesto výkonu podnikateľskej činnosti súdny exekútor nezistil a o tom, že spoločnosť zrejme nevykonáva činnosť svedčí aj to, že od roku XXXX nemá konateľa. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra zistil aj to, že jeden z dvoch spoločníkov povinného (obidve obchodné spoločnosti) zanikol výmazom z obchodného registra a druhá obchodná spoločnosť je síce zapísaná v obchodnom registri, ale nemá ani jedného spoločníka (vymazaný z obchodného registra). Preto možno uveriť tvrdeniu súdneho exekútora, že neexistuje osoba, s ktorou by mohol prejednať majetkové pomery povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Oprávnený namietal aj správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie. Odvolanie oprávneného proti výroku napadnutého uznesenia o trovách exekúcie nie je odvolací súd podľa platnej právnej úpravy oprávnený prejednať.
Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a príslušné ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
O zastavení exekúcie v predmetnej veci a o náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa uznesením dňa XX.X.XXXX.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku).
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné iba podľa právnej úpravy účinnej do XX.XX.XXXX. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 znamená, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v uznesení o zastavení exekúcie nie je prípustné.
Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré vydal vyšší súdny úradník, dňa X.XX.XXXX, teda po účinnosti novej právnej úpravy, ktorá odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa. Vzhľadom však na to, že vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník, proti rozhodnutiu ktorého je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O. s. p.), podaním odvolania oprávneným proti výroku napadnutého uznesenia o trovách exekúcie sa uznesenie v tomto napadnutom výroku zo zákona zrušilo a o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie musí rozhodnúť opätovne sudca súdu prvého stupňa, ktorého rozhodnutie je konečné, pretože nie je proti nemu prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto vracia vec súdu prvého stupňa, aby o odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa.
V novom rozhodnutí o trovách exekúcie rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.