Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-59-2007.pdf
PDF · 111.38 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/59/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: ŽS Bratislava, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Sliačska č. 10, IČO: 31 405 096, zast. JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Lužická č. 7, proti odporcom: v. 1. rade : M.. G. H., P.. XX.X.XXXX, Y. Y., S.. B. Č.. XX, v 2. rade: SOLARFILM, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Jančova č. 15, IČO: 31 347 126, obaja zast. JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Vazovova č. 9/A, o uloženie povinnosti strpieť užívanie nehnuteľností, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania, k rukám ich právneho zástupcu, vo výške 459,96 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 30. 08. 1999 pôvodne domáhal vydania predbežného opatrenia voči odporcovi v 1. rade, ktorým by mu súd zakázal obsadiť nebytové priestory, zapísané na LV č. XXXX, par. č. XXXXX/XX, stavba so súp. č. XXXX, k. ú. Y. P. D., a zároveň tieto priestory zariadiť, prenajať alebo akokoľvek užívať do rozhodnutia súdu vo veci samej. Druhým výrokom sa domáhal, aby súd nariadil odporcovi v 1. rade, aby s vecami, ktoré protiprávne odviezol dňa 27. 08. 1999 nijako nenakladal, aby tieto bezodkladne nasťahoval späť do nebytových priestorov označených v bode I., aby okamžite odvolal z predmetného objektu nachádzajúcu sa tam objednanú bezpečnostnú službu a aby súd nariadil navrhovateľovi, aby v lehote do 15 dní podal na súde návrh na určenie práva tak, že vypratanie nebytových priestorov označených v bode I. a odvezenie vecí z tohto objektu bolo vykonané právom. Svoj návrh odôvodnil tým, že predošlý vlastník spornej nehnuteľnosti, JUDr. M.. I. Ď., podal na tunajšom súde žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá je vedená pod č. 12 C 64/99 a ako vlastník podal tiež dňa 28. 08. 1997 návrh na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej pod sp. zn. 38 K 111/98, ktoré konania ešte nie sú právoplatne skončené a preto rozporuje vlastníctvo odporcu v 1. rade, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Ohrozenie svojho postavenia vidí v tom, že niekoľko desiatok ľudí prišlo o prácu a násilným deložovaním došlo k zrušeniu informácií v počítačoch, pričom medzi navrhovateľom a predošlým vlastníkom existuje doposiaľ platná nájomná zmluva zo dňa 27. 12. 1995 dodnes nedošlo k jej skončeniu. Tunajší súd uznesením č. k. 6Nc 124/99 ( pôvodnej sp. zn.) vydal dňa 06. 09. 1999 v spojení s uznesením Krajského súdu b Bratislave č. k. 12 Co 242/00 predbežné opatrenie, ktorým odporcovi v 1. rade zakázal užívať a prenajať nebytové priestory, zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX, súp. č. XXXX, stavba k. ú. Y. - P. D., vo zvyšku konanie zastavil.
Na návrh navrhovateľa tunajší súd uznesením č. k. 6Nc 124/99-156 zo dňa 11. 05. 2006 pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ako odporca v 2. rade Solarfilm. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2006. Po pristúpení odporcu v 2. rade do konania súd uznesením č. k. 42 C 59/2007-215 zo dňa 28. 01. 2008 pripustil podľa § 95 ods. 1 O. s. p. zmenu petitu tak, že i odporca v 1. a 2. rade sú povinní strpieť užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci: Bratislava m.č. P. D., k.ú. Nové mesto, zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX spoluvlastnícky podiel 1/1, zapísanej na LV č. XXXX, parcela: XXXXX/XX spoluvlastnícky podiel 1/1 a umožniť nerušene užívať predmetnú nehnuteľnosť v celosti, dnes vedenú na parcele č. XXXXX/XX a na parcele č. XXXXX/XX. Tun. súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 42 59/2007-261 zo dňa 10.10.2008 tak, že návrh zamietol, z dôvodu nadobudnutia vlastníctva odporcov v súvislosti s konkurzným konaním. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 5 Co 9/2009 -376 zo dňa 27.2.2015 rozsudok tun. súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, navrhovateľ s vtedajším vlastníkom uzavrel nájomnú zmluvu dňa 27.12.1995, na dobu neurčitú, z ktorej vyplýva, že od 1.1.1996 užíval nehnuteľnosti zapísané v tom čase na LV č. XXXX, k. ú. Nové Mesto, teraz vo vlastníctve odporcov ( LV č. XXXX, administratívna budova na pozemku parc. č. XXXXX/XX a LV č. XXXX, administratívna budova na pozemku parc. č. XXXXX/XX). So zreteľom na tvrdenia navrhovateľa o trvaní nájmu, bude treba vykonať dokazovanie, či nájomný vzťah medzi navrhovateľom, ako nájomcom a vlastníkmi prenajatej veci trvá, nakoľko k zániku nájomného vzťahu nedochádza v súvislosti s konkurzným konaním, pokiaľ tento nebol vypovedaný správcom konkurznej podstaty. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, nájomnou zmluvou zo dňa 27. 12. 1995, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30. 04. 1992, zmenami spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992, 14. 12. 1992, rozsudkami Najvyššieho súdu SR, zápisom o prevzatí privatizovaného majetku zo dňa 29. 05. 1992, a inými listinnými dôkazmi v spise založenými a zistil tento skutkový stav: Zmluvou o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/90 Zb. v platnom znení zo dňa 27. 12. 1995, prenajímateľ, Stavebno obchodná firma A-Z, Mešťanská 9, Hodonín, zastúpená : JUDr. Ing. Dušanom Ďurďovičom, prenajal o. i., v časti : predmet zmluvy, bod 2.1, 8, navrhovateľovi, ako nájomcovi - parc. č. XXXXX/XX- administratívnu budovu, na dobu neurčitú, od 01. 01. 1996, s výpovednou lehotou 3 mesiace. Prenajímateľ svoje výlučné vlastnícke právo k predmetu nájmu deklaroval LV č. XXXX. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vl. č. XXXX/B súd zistil, že spoločnosť navrhovateľa, ŽS Bratislava, spol. s r.o. IČO : 31 405 096 založila 10.10.1995, p. D. X., manželka G.. M.. I. Ď., prenajímateľa spornej nájomnej zmluvy, ktorá je jeho jedinou spoločníčkou a konateľkou. Z úplného výpisu obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne, oddiel A, vl. č. XXXX mal súd za preukázané, že : Stavebne obchodní firma A - Z bola zapísaná dňa 10. 10. 1991, vymazaná dňa 9. 1. 1997. G.. M.. I. Ď., zapísaný dňa 9. 1. 1997, vymazaný 24. 1. 1997, JUDr. M.. I. Ď. - Stavební firma Hodonín zapísaná 24. 1. 1997, vymazaná, 27. 1. 1997. JS.. M.. I. Ď. - Stavebne obchodní firma Hodonín, zapísaný dňa 27. 1. 1997, so sídlom Hodonín, Gorkého 9, dňa 10. 10. 1991 a vymazaný 9. 1. 1997, so sídlom Hodonín, Mešťanská 9, zapísaný 9. 1. 1997, IČ : 105 79 281, zapísaný dňa 10. 10. 1991, právna forma : fyzická osoba - podnikateľ. Zo Živnostenského registra ČR súd zistil, že JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič bol zapísaný ako obchodná firma : JUDr. M.. I. Ď. - Stavebne obchodní firma Hodonín, zapísaný od 27. 1. 1997, so sídlom Mešťanská 9, Hodonín, IČO : 10579281, zapísaný od 27. 9. 1996. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2 Obo 170/96 zo dňa 14. 05. 1997, právoplatným dňa 9.7.1997, teda dva roky pred podaním žaloby rozhodol, že JUDr. Dušan Ďurďovič stavebno-obchodná firma, A-Z Bratislava a Hodonín 1. zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 o založení spol. s r. o., Želstav A- Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, do spol. Zelstav A-Z. V tomto konaní bolo preukázané, že zmena spoločenskej zmluvy bola podpísaná vtedajšími spoločníkmi, vrátane jeho manželky D. X., ako konateľky navrhovateľa a ich podpisy boli overené Obvodným úradom Bratislava I. Návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy zaslal na Štátne notárstvo Bratislava I. a návrh podpísal konateľ, JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič dňa 23. 12. 1992. Štátne notárstvo zaregistrovalo zmenu spoločenskej zmluvy podľa návrhu záznamom zo dňa 28. 12. 1992 pod č. RI 587/92. Vlastníctvo na Želstav, A-Z spol. s r.o., prešlo dňom registrácie zmluvy, ako to vyplýva z LV č. XXX, dňa 28.12.1992. Z pripojeného spisu Správy katastra nehnuteľností mal súd za preukázané, že v petite uvádzané sporné nehnuteľnosti sú v ňom evidované nasledovne: Na LV č. XXXX sa nachádza parc. č. XXXXX/XX, sklad so súp. č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľ v 1. rade, avšak sklad nie je predmetom žaloby.
Na LV č. XXXX je zapísaná parc. č XXXXX/XX a jej výlučným vlastníkom je subjekt odlišný od odporcov v 1. a 2. rade. Parc. č. XXXXX/XX je zapísaná na LV č. XXXX, v petite neuvedenom. Z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že parc. č. XXXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve odporcu v 2. rade. Právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že navrhovateľ je stále v nájme, nájom nebol vypovedaný a dodnes trvá a prenajímateľ je povinný túto právnu skutočnosť akceptovať, umožniť mu riadne užívanie nehnuteľnosti, aby si mohol z nej riadne brať úžitky v zmysle § 663 Obč. zákonníka. V súhrne týchto okolností má za to, že odporca zavinil, že navrhovateľ bol povinný podať žalobu a preto žiada, aby trovy konania zaplatil odporca. Právny zástupca odporcov pred súdom uviedol, že za dlhú dobu došlo k zmenám skutkového stavu, pretože časť nájomných priestorov už vôbec neexistuje a časť existuje v inej podobe a bola prestavaná. Reálny stav nie je odrazom petitu a zápisom v katastri nehnuteľnosti, pretože časť týchto nehnuteľností je zbúraná a prestavaná. Naviac došlo k zmenám v právnej oblasti, konkrétne odporca v 1. rade nie je vlastníkom žiadnej zo sporných nehnuteľností. Parc. č. XXXXX/XX, administratívnu budovu, predal pred viac ako 4 rokmi. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parc.č. XXXXX/XX, administratívna budova, túto odpredal asi pred 4 rokmi, v celosti firme P+K, Kovošrot , s.r.o.. a teda nie je v konaní pasívne legitimovaný. Je pravdou, že odporca v 2. rade vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX a to parc. č XXXXX/XX. Jeho klienti nemali vedomosť o tomto nájomnom vzťahu, tento nevypovedali, a tvrdia, že to bolo účelovo a podvodne vyrobené, a to spornou nájomnou zmluvou, čo malo napomôcť nechutnému boju o bývalý štátny majetok, ktorý predtým vlastnila spol. ŽELSTAV. Návrh žiadal zamietnuť, trovy konania si uplatnil. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na LV č. XXXX sa nachádza parc. č. XXXXX/ XX, sklad so súp. č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom je síce navrhovateľ v 1. rade, avšak táto nehnuteľnosť nie je predmetom žaloby. Na tomto LV, ako to zmätočne v petite uvádza navrhovateľ, sa nenachádzajú parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX ( parc. č. XXXXX/XX je zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX je zapísaná na LV č. XXXX ), ktoré v petite navrhovateľ neuviedol, a jej výlučným vlastníkom je subjekt odlišný od odporcov v 1. a 2. rade. Parc. č. XXXXX/XX - sklad, je vo výlučnom vlastníctve G. H., titulom kúpy - V - XXXX/XX zo dňa 14. 2. 2002, ale je zapísaný na inom LV a to č. XXXX, ktorý v petite uvedený nie je. Na túto skutočnosť poukazovala v konaní i protistrana, preto súd vyžiadal z katastra nehnuteľností informácie o zápisoch vlastníckych práv k navrhovateľom v petite označených LV a to č. XXXX N. XXXX, a hoci súd na pojednávaní konanom dňa 29.1.2016 oboznamoval, že Správa katastra zaslala požadované doklady, navrhovateľ, v konaní zastúpený zástupcom z radov advokátov, nežiadal o zmenu petitu, aby tento zosúladil so stavom v katastri nehnuteľností. Ustanovenia § 90 až § 94 Občianskeho súdneho poriadku upravujú, kto je účastníkom konania. Pri účastníkoch konania treba rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Vecnú legitimáciu vymedzuje právo hmotné a kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie. Ak niekto v konaní nie je aktívne alebo pasívne legitimovaný, nie je možné voči nemu rozhodnúť v konaní inak, než tak, že sa návrh na začatie konania zamietne. Tun. súd sa preto zaoberal námietkou pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade a zistil, že vo vzťahu k predloženému petitu, tento nie je vlastníkom žiadnej zo sporných nehnuteľností, a preto súd žalobný návrh voči nemu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Procesnú zodpovednosť za
označenie účastníkov v návrhu nesie navrhovateľ, ktorý zodpovedá za nesprávne označenie vecne legitimovaných účastníkov konania. Súd k tejto vade konania prihliadol prihliadol z úradnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha voči odporcom povinnosti strpieť užívanie sporných nehnuteľností z titulu podľa navrhovateľa platnej a odporcami doposiaľ nevypovedanej nájomnej zmluvy. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 12. 1995 súd zistil, že navrhovateľ, ako nájomca si prenajal od : Stavebnoobchodná firma A - Z, Mešťanská 9, Hodonín, zast. : JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - konateľ, IČO : 10579281, okrem iných, ktoré nie sú predmetom sporu, iba parc. č. XXXXX/ XX - administratívna budova. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1. 1. 1996, s výpovednou lehotou 3 mesiace. V tom čase bola konateľom a spoločníkom spoločnosti navrhovateľa i D. X., manželka G.. M.. I. I. ( 3. 11. 1995 do 11. 3. 1996) a ich ďalší rodinný príslušník, Y. X., ( 3. 11. 1995 do 4. 3. 1999). Za spoločnosť konal a podpisoval konateľ, každý samostatne. Aktuálne je jedinou konateľkou a spoločníčkou dlhodobo, od 21.5.1999, p. D. X.. K predmetu sporu sa viaže jediná nehnuteľnosť, v nájomnej zmluve uvedená a to parc. č. XXXXX/XX, ktorá sa aktuálne nachádza na LV č. XXXX a je vo výlučnom vlastníctve odporcu v 2. rade. Ostatné nehnuteľnosti v nájomnej zmluve uvedené, sa predmetu sporu netýkajú. Na základe vyššie uvedeného súd prejudiciálne skúmal platnosť predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 27. 12. 1995, na ktorú sa navrhovateľ odvolával a v ktorej označený prenajímateľ: Stavebnoobchodná firma A - Z, Mešťanská 9, Hodonín, zast. : JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, deklaruje, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Toto jeho tvrdenie mal súd za nepravdivé, nakoľko to skonštatoval už Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2 Obo 170/96 zo dňa 14. 05. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.1997, teda dva roky pred podaním žaloby a ktorý rozhodol, že JUDr. Dušan Ďurďovič stavebno-obchodná firma, A-Z Bratislava a Hodonín 1. zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 o založení spol. s r. o., Želstav A-Z spol. s r.o., vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy do spol. Zelstav A-Z s r.o. V tomto konaní bolo preukázané, že zmena spoločenskej zmluvy bola podpísaná vtedajšími spoločníkmi, vrátane jeho manželky D. X., ako konateľky navrhovateľa a ich podpisy boli overené Obvodným úradom Bratislava I. Návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy zaslal na Štátne notárstvo Bratislava I. a návrh podpísal konateľ, JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič dňa 23. 12. 1992. Štátne notárstvo zaregistrovalo zmenu spoločenskej zmluvy podľa návrhu záznamom zo dňa 28. 12. 1992 pod č. RI 587/92. Vlastníctvo na Želstav, A-Z spol. s r.o., prešlo dňom registrácie zmluvy, ako to vyplýva z LV č. XXX, dňa 28.12.1992. To, že navrhovateľ a prenajímateľ podľa spornej nájomnej zmluvy , JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebne obchodní firma Hodonín, neakceptujú zákon v tom, že osobitným prípadom zmluvného nadobudnutia vlastníctva je nepeňažný vklad do majetku právnických osôb, vyplýva i z toho, že sa i v konaní pred tun. súdom sp. zn. 12C 64/1999 domáha určenia, že nehnuteľnosť parc. č. XXXXX/ XX, zapísaná na LV č. XXXX ( ktorá je predmetom sporu), je v jeho vlastníctve a to návrhom zo dňa 9.6.1999, ktorý návrh tun. súd zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, pričom JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, podal voči nemu dovolanie, čo tiež svedčí o tom, že v katastri nehnuteľností ako vlastník dlhodobo zapísaný nie je. Podobne to konštatoval Krajský súd v Bratislave v konaní 81 Cb 80/97-859, pričom konanie je opäť viac ako 10 rokov právoplatne skončené, dňa 5.1.2004, v ktorom sa JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, Stavebno- obchodná firma Hodonín, Mešťanská 9, domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty, týkajúce sa i prejednávaných nehnuteľností, ktorý opätovne konštatoval, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že vlastníkom celého majetku, ktorý je uvedený v súpise podstaty, je Želstav A-Z spol. s r.o., a to od 28.12.1992. Je však pravdou i to, že JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, Stavebno-obchodná firma Hodonín, Mešťanská 9, vedie množstvo súdnych sporov z titulu zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30. 04. 1992, pričom niektoré, najmä správne orgány, mu v zápise do katastra nehnuteľností vyhoveli, avšak treba poukázať i na to, že išlo o rozhodnutia z 90-tych rokov, ktoré boli napokon zrušené, pre vec právne bezvýznamné, na ktoré sa sústavne odvoláva bez ohľadu na plynutie a času a množstvo cca 36 súdnych rozhodnutí, ktoré zhodne uvádzajú, že od 28.12.1992 bol vlastníkom sporných nehnuteľností Želstav A-Z spol. s r.o., a to až do 1.2.1996, kedy bol na jeho majetok vyhlásený konkurz Uznesením Mestského súdu v Bratislave, č.k. 38 K 111/95-59. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri a preto sporná nájomná zmluva zo dňa 27. 12. 1995 obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom a v zmysle § 39 Obč. zákonníka je absolútne neplatná.
Takto vykonaný dokazovaním mal súd za preukázané, že v čase podpisu spornej nájomnej zmluvy, t.j. dňa 27. 12. 1995, bol vlastníkom nehnuteľností v nájomnej zmluve uvedených, Želstav A-Z spol. s r.o. a nie JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, Stavebno-obchodná firma Hodonín, Mešťanská 9, ktorý sa v nej prezentoval ako prenajímateľ a cítil sa neoprávnene byť ich vlastníkom. Preto v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má, nemohol prenajímateľ, JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, Stavebno-obchodná firma Hodonín, Mešťanská 9, platne, niečo čo nevlastnil, prenajať spoločnosti navrhovateľa, ktorá ako bolo vyššie uvedené, bola a je rodinne prepojená s JUDr. Ing. Ďurďovičom, keďže jej jedným z jej konateľov v tom čase i dnes, bola D. X., ako jeho manželka, teda ona ako jeden z konateľov navrhovateľa vedela, že predmet nájmu už patrí inej spoločnosti, rozdielnej od prenajímateľa, pričom sa na prevode obchodného podielu sama podieľala. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Jeho neplatnosť nastáva priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10 : Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Na základe toho mal súd predloženú nájomnú zmluvu z 27.12.1995 od počiatku za neplatnú, teda nulitnú a preto z nej pre odporcov z nej žiadne povinnosti nevyplývajú. Naopak, navrhovateľ na jej základe nebol oprávnený podať túto žalobu, teda nemal vo veci aktívnu legitimáciu. Súd uznesením na pojednávaní návrh právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania o nariadenie identifikácie pôvodných priestorov s terajším stavom, zamietol, podobne jeho ďalší návrh na vyžiadanie rozhodnutí Okresného stavebného úradu BA III týkajúce sa administratívnej budovy parc.č. 13461/22, zamietol z dôvodu, že tieto nekorešpondujú žalobnému návrhu, povinnosti strpieť užívanie sporných nehnuteľností a pre posúdenie veci boli nehospodárne a nadbytočné. Súd tiež v súlade s ust. § 77 ods. 2 O. s. p., poukazuje na to, že nakoľko sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, zaniká tiež vo veci vydané predbežné opatrenie. Pokiaľ ide o návrh právneho zástupcu navrhovateľa, aby súd odporcov zaviazal na úhradu trov konania jemu, ako v spore neúspešnému navrhovateľovi, súd konštatuje, že tento jeho návrh bol pre súd nezrozumiteľný, avšak pokiaľ tým právny zástupca navrhovateľa chcel poukázať na ust. § 150 O.s.p., podľa ktorého : ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, Ust. §150 O.s.p. síce dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v ňom uvedených výnimočne nepriznal náhradu trov konania účastníkovi konania, avšak zákonná dikcia obsiahnutá v ust. § 150 ods. 1 O.s.p., vyžaduje naplnenie dvoch podmienok a to, že musia byť v danom prípade pre aplikáciu moderačného práva zjavné dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať tak v charaktere určitého druhu konania, alebo môžu vyplývať z určitej procesnej situácie. Je potrebné tiež zohľadňovať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov a prihliadať i na postoj toho ktorého účastníka v konaní. Z obsahu spisu mal tun. súd za preukázané, že tvrdenie navrhovateľa, že mal s odporcami platnú nájomnú zmluvu, že zmluvný vzťah trvá, čím odporcovia zavinil podanie návrhu, nie sú okolnosťami, na ktoré by mohol súd v súlade s ust. § 150 O.s.p. prihliadať. Naopak, navrhovateľ podal predmetný návrh, spor teda vyvolal a len skutočnosť, že bol v spore neúspešný, nemôže byť dôvodom na aplikáciu ust. § 150 Os.p. V sporovom konaní si musí byť navrhovateľ ako „pán sporu" vedomý neistoty požadovaného výsledku v konaní. Súd by pochybil, ak by jeho návrhu vyhovel, tiež nezohľadnením toho, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka); v danom prípade sa ochrany práva domáha ten, kto vedome konal v rozpore s právom, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania a preto o trovách konania rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní priznal odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby účelne vynaložených na bránenie
práva podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.). Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. na jednu trinástinu výpočtového základu, nakoľko v prejednávanej veci nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Súd priznal odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5.12.2007 - spoločný úkon pri zastupovaní 2 účastníkov - základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 20 % v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: (1 úkon á 45,51 eur - 20 %) x 2 + 5,91 eur režijný paušál za rok 2007 = 78,73 eur 2. Písomné podanie na súd - odvolanie proti rozhodnutiu o pripustení zmeny návrhu zo dňa 14.12.2007
- základná sadzba tarifnej odmeny znížená v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: 1 úkon á 1 z 45,51 eur - 20 %) x 2 + 5,91 eur režijný paušál za rok 2007 = 42,32 eur 3. Účasť na pojednávaní dňa 30.4.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci - v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny: (1 úkon á 1 z 48,63 eur) x 2 + 6,31 eur režijný paušál za rok 2008 = 30,63 eur 4. Účasť na pojednávaní dňa 5.9.2008: (1 úkon á 48,63 eur - 20 %) x 2 + 6,31 eur režijný paušál za rok 2008 = 84,12 eur Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení: 5. Účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015: 1 úkon á 64,53 eur + 8,39 eur režijný paušál za rok 2015 = 72,92 eur 6. Účasť na pojednávaní dňa 29.1.2016: 1 úkon á 66,- eur + 8,58 eur režijný paušál za rok 2016 = 74,58 eur Odmena za 6 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom predstavuje sumu 383,30 eur. Keďže právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa celková výška trov právneho zastúpenia o 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Celková výška účelne vynaložených trov právneho zastúpenia odporcov v 1. a 2. rade predstavuje spolu 459,96 eur (383,30 eur + 20 % DPH). Súd nepriznal odporcom v 1. a 2. rade odmenu vo výške 668,78 eur, uplatňovanej v podaní zo dňa 3.2.2016, nakoľko pri výpočte výšky trov konania právny zástupca neprihliadal na § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, ktorý upravuje prípady, kedy za úkon právnej služby prislúcha odmena vo výške jednej polovice príp. jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 10.10.2008 nebol právny zástupca odporcov prítomný, preto mu neprináleží odmena, ktorú si uplatnil za toto pojednávanie. V týchto prípadoch súd krátil odmenu právneho zástupcu v zmysle uvedených ustanovení.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 459,96 eur, k rukám ich právneho zástupcu na účet vedený v Č. A. Y., a.s., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť, vrátane jeho príloh, v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.