Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci navrhovateľky: V. E., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. B. XXX, zastúpenej JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -157 zo dňa 16.10.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu s navrhovateľkou zo dňa XX.X.XXXX je neplatné, vo výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Gerharda Zvoláneka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“)napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou odporcu zo dňa XX.X.XXXX je neplatné. Zamietol návrh na začatie konania navrhovateľky v časti o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky a odporcu trvá. Zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 452,48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Gerharda Zvoláneka, advokáta. Taktiež zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.9.2012 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou odporcu zo dňa XX.X.XXXX a určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom trvá. Podaný návrh navrhovateľka odôvodňovala neplatnosťou výpovede odporcu zo dňa XX.X.XXXX týkajúcej sa skončenia jej pracovného pomeru a to z viacerých dôvodov. Namietala, že výpoveď trpí formálnymi a obsahovými vadami (len vo všeobecnosti bez bližšej konkretizácie), tvrdila, že pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, majúceho podľa výpovede spočívať v nadbytočnosti po zrušení referátov cestnej výpravy a koľajovej výpravy, zriadení oddelenia výpravy, a s tým spojeným znížením počtu zamestnancov, nebol daný hmotnoprávny predpoklad v podobe rozhodnutia o takejto organizačnej zmene odporcom, keďže rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX zamestnávateľ v skutočnosti nesledoval zmenu úloh technického vybavenia, či zníženie počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia práce, ale chcel ním dosiahnuť skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou, s cieľom nahradiť ju mladším, novo nastúpeným zamestnancom. Medzi takouto, podľa navrhovateľky

účelovou, organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľky, nebola podľa jej tvrdenia daná príčinná súvislosť.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a tvrdil, že pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce bol v danom prípade splnený i materiálny predpoklad v podobe nadbytočnosti navrhovateľky, založenej rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene. Poukazoval na to, že predstavenstvo spoločnosti odporcu dňa X.X.XXXX schválilo organizačnú zmenu, ktorou s účinnosťou od 1.2.2012 došlo k zrušeniu referátov cestnej výpravy a koľajovej výpravy a k zriadeniu oddelenia výpravy, čo bolo uskutočnené v súvislosti s ukončením používania starého informačného systému „MAMS“ a zavedením do praxe nového softwaru „FS software„ pričou ňou došlo k zníženiu počtu pracovných miest o dva miesta.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 15 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), § 16 ZP, § 17 ZP, § 38 ZP, § 43 ods. 1 ZP, § 47 ods. 1 ZP, § 61 ods. 1 až 3 ZP, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 ZP, § 77 ZP.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom došlo Pracovnou zmluvou (čl. 6) k založeniu pracovného pomeru na dobu neurčitú, ktorý medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol dňom dojednaným ako deň nástupu do práce, teda XX.X.XXXX a trval i v čase doručenia výpovede (čl. 11) odporkyni dňa XX.X.XXXX. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (čl. 7), ktorá bola poslednou zmenou pracovných podmienok navrhovateľky pred uplatnením výpovede odporcom, mal súd prvého stupňa za preukázané, že od XX.X.XXXX navrhovateľka vykonávala pre odporcu práce referenta cestnej výpravy, s tým, že tieto práce vykonávala podľa organizačnej štruktúry spoločnosti odporcu účinnej do 31.1.2012 (čl. 30) - organizačne zaradená na úseku riadenia dopravy v referáte cestnej výpravy. Pracovné činnosti, ktoré mala navrhovateľka v rámci dohodnutého druhu prác pre odporcu vykonávať, špecifikoval odporca v popise pracovnej činnosti (čl. 8), pričom na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd postupom podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p v tejto súvislosti skutkovo osvojil, že navrhovateľka v rámci výkonu prác pre odporcu pracovala (spoločne s M.E. O. T. T. Q.) i na zavádzaní nového informačného systému (FS Software) v podmienkach odporcu.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou odporcu zo dňa XX.X.XXXX je dôvodný. Vychádzal z toho, že odporca ako zamestnávateľ skutkovým vymedzením dôvodu výpovede zo dňa XX.X.XXXX pri skončení pracovného pomeru výpoveďou uplatnil voči navrhovateľke výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, spočívajúci podľa zákonného vymedzenia v nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Uplatnenie tohto výpovedného dôvodu predpokladá, aby o zmene úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo iných organizačných zmenách zamestnávateľ prijal rozhodnutie, podľa ktorého sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným práve v dôsledku takého rozhodnutia (príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami). Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ je súčasne charakteristické, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť zamestnanca nevyžaduje absolútne zníženie počtu zamestnancov u zamestnávateľa. Poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.9.1998 sp. zn. , uverejnený v časopise Soudní rozhledy č. 11, ročník 1999), rozsudok NS Českej republiky z 27.4.2004 sp. zn. , uverejnený pod č. 54 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2005), ako aj rozsudok NS Českej republiky z 27.4.2004 sp. zn. , uverejnený v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2005) týkajúcich sa sa formy, ako aj prijatia rozhodnutia zamestnávateľom a tým splnenia hmotnoprávneho predpokladu pre uplatnenie platnej výpovedi z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Predstavenstvo spoločnosti odporcu schválilo uznesením zo dňa 4.1.2012 organizačnú zmenu, spočívajúcu v nahradení zrušených referátov cestnej výpravy a koľajovej výpravy, na ktorých (mimo vodičov) dovtedy pracovalo 20 zamestnancov (z toho 5 referentov, 2 hlavní referenti a 1 pracovník spracovania dát), jedným oddelením výpravy, do ktorého sa malo v rámci novej organizačnej štruktúry preradiť z oboch zrušených referátov 12 pracovných miest výpravcov koľajovej dopravy a cestnej dopravy a nanovo zriadiť 6 pracovných miest, z toho jedno pracovné miesto vedúceho oddelenia

výpravy, štyri pracovné miesta samostatných referentov výpravy a jedno pracovné miesto výpravcu cestnej dopravy. Týmto organizačným opatrením preto formálne došlo k zrušeniu dvoch referentských pracovných miest a zároveň i k zníženiu celkového počtu zamestnancov, dovtedy pracujúcich na oboch zrušených referátoch o dvoch zamestnancov (z 20 na 18). Avšak celkom nepochybne náplň oddelenia výpravy po organizačnej zmene bol zhodný s náplňou referátov cestnej výpravy a koľajovej výpravy. Preto podstatou organizačnej zmeny nebola zmena úloh a činnosti, ale redukovanie počtu pracovníkov pri plnení tých istých úloh. Zo záverov vykonaného dokazovania vyplynulo, že organizačnou zmenou sa stal nadbytočný práve ten počet zamestnancov, ktorý krátko pred organizačnou zmenou bol na uvoľnených referentských pracovných miestach obsadený novoprijatými zamestnancami (D.. P. L. Z. L. XX.XX.XXXX na uvoľnené pracovné miesto hlavného referenta cestnej výpravy a D.. V. M. Z. L. X.X.XXXX na uvoľnené pracovné miesto referenta nepravidelnej a trolejbusovej výpravy) a organizačnou zmenou naviac došlo de facto k zrušeniu pracovného miesta referenta cestnej výpravy pre FS Software, ktoré krátko predtým bolo ako novovytvorené a rovnako obsadené novoprijatým zamestnancom (D.. I. J.). Odporca bol s plnením pracovných úloh navrhovateľkou a ďalších jej dvoch kolegýň (M.Í. O. T. T. Q.) nespokojný a to až do tej miery, že otvorene hovoril o potrebe ich nahradenia a v prípade navrhovateľky a M. O., ktoré odmietli preradenie na inú práce, dokonca aj cestou skončenia pracovného pomeru s nimi. V kontexte dočasnej povahy pracovného miesta referenta cestnej výpravy pre FS Software, ako aj dôvodovej správy k organizačnému opatreniu zamestnávateľa, vypracovanej dňa 10.11.2011, odporca dňa 15.11.2011 obsadil uvoľnené pracovné miesto hlavného referenta cestnej výpravy novým zamestnancom a dokonca len 3 dni pred prijatím spornej organizačnej zmeny, novým zamestnancom aj uvoľnené pracovné miesto referenta nepravidelnej a trolejbusovej výpravy. Z pohľadu posúdenia týchto skutočností sa navrhovateľka nestala podľa súdu prvého stupňa nadbytočnou v príčinnej súvislosti s organizačným opatrením zamestnávateľa, ale preto, že prijatiu organizačného rozhodnutia, predchádzali opatrenia zamestnávateľa, ktorými on sám vynútil potrebu neskorších racionalizačných opatrení. Zvlášť v tomto smere súd prvého stupňa poukázal na vytvorenie ďalšieho referentského miesta odporcom na obdobie necelých dvoch mesiacov, ktoré naviac bolo obsadené novoprijatým zamestnancom bez akýchkoľvek skúseností s prácou s novozavádzaným informačným systémom, preto rozhodnutím o organizačnej zmene odporca podľa záveru súdu od počiatku sledoval iný cieľ, než zmenu úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov, za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu, pomocou ktorej mal byť regulovaný počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávateľ naďalej zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Teda zamestnávateľ v skutočnosti iba predstieral prijatie organizačného opatrenia. Súd prvého stupňa vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam konštatoval, že rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté v danom prípade nebolo, a preto nebol splnený hmotnoprávny predpoklad pre uplatnenie platnej výpovede z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP.

Pokiaľ ide o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá, posúdiac tento nárok podľa § 80 písm. c/ O.s.p. súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže rozhodnutie, ktorým súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou je spôsobilé poskytnúť navrhovateľke ochranu ohrozeného práva bez potreby meritórneho deklarovania trvania pracovného pomeru. Z toho dôvodu návrh v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie s odkazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Za procesný neúspech navrhovateľky (i keď súd v tejto časti návrh zamietol), súd nepovažoval zamietnutie návrhu v časti o určenie trvania pracovného pomeru, keďže tento popri neplatnosti skončenia pracovného pomeru prakticky predstavoval podľa názoru súdu len spôsob formálneho vymedzenia nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a nakoľko navrhovateľka bola v konaní od platenia súdneho poplatku za návrh oslobodená a v konaní úspešná, na zaplatenie poplatkovej povinnosti v plnom rozsahu zaviazal odporcu. Výšku poplatku určil v súlade s položkou 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti rozsudku voči výrokom 1,3 a 4 podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté výroky zmenil tak, že návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietne (§ 220 O.s.p.) alebo v zmysle § 221 O.s.p. rozsudok v tomto rozsahu zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorým zdôvodnil vyhovujúci výrok. Uviedol, že nie je pravdou, že organizačnou zmenou účinnou od 1.2.2012 došlo iba k formálnemu zrušeniu dvoch referentských pracovných miest, k zrušeniu dvoch pracovných miest z počtu 20 na 18 došlo de facto, presne ako to vyplýva z organizačnej štruktúry platnej po predmetnej organizačnej zmene (ďalej len „OZ“) u odporcu. boli fakticky zrušené dva pracovné miesta konkrétne miesta „Referentov cestnej výpravy", ktoré sa v novej organizačnej štruktúre odporcu už preukázateľne nenachádzali a neboli ani následne znovu vytvorené. To, že odporca tesne pred prijal do pracovného pomeru dvoch zamestnancov v žiadnom prípade nepreukazuje účelovosť OZ, resp. iný cieľ. Išlo o uvoľnené pracovné miesta, na ktoré následne nastúpili novoprijatí zamestnanci (D.. L. T. D.. M.), keď tieto miesta bolo po ich uvoľnení nevyhnutne potrebné obsadiť okamžite, aby nedošlo ku komplikáciám s výpravou, zaraďovaním vozidiel do prevádzky (zákon č. 462/2007 Z.z.). Predmetné prijatie dvoch nových zamestnancov preukázateľne nemalo žiaden ani najmenší súvis s pripravovanou organizačnou zmenou u odporcu a následným skončením pracovného pomeru pre nadbytočnosť s dvoma zamestnancami (navrhovateľkou a p. O.). V tejto súvislosti poukazoval na to, že D.. L. nastúpila dňa XX.XX.XXXX na uvoľnené pracovné miesto „hlavný referent cestnej výpravy" po p. A., ktorý ukončil pracovný pomer A. XX.XX.XXXX dohodou a Ing. Eliášová nastúpila dňa 1.1.2012 na uvoľnené pracovné miesto „referent nepravidelnej a trolejbusovej výpravy" po p. Q., ktorá bola preradená na vlastnú žiadosť na pozíciu „Výpravcu CV". V žiadnom prípade, teda nešlo zo strany odporcu o účelové prijatie nových zamestnancov zo zámerom následne ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou a p. O. pre nadbytočnosť. Noví zamestnanci boli preukázateľne prijatí na uvoľnené pracovné miesta, ktoré bolo nevyhnutné okamžite obsadiť. Pokiaľ ide o ďalšie podľa prvostupňového súdu účelové prijatie nového zamestnanca - D.. J. na pred novovytvorené pracovné miesto „Referenta cestnej výpravy pre FS Software" a ktoré bolo následne k 1.2.2012 zrušené, uviedol, že odporca postupoval presne v súlade s obsahom Dôvodovej správy k účinnej od 16.11.2011 (ktorou bolo toto pracovné miesto u odporcu zriadené), keď uvedené miesto bolo preukázateľne a nesporne zriadené za účelom zabezpečenia a dokončenia spustenia "FS Softwaru" a ukončenia prác v v tom čase používanom systéme MAMS k 1.1.2012 s poukazom na ich vyjadrenia, ako aj predložené doklady. Predmetné miesto obsadené p. J. bolo zriadené ako miesto dočasné a tak po naplnení účelu, na ktorý bolo zriadené, toto bolo aj zrušené. Zdôraznil, že výlučne v novom systéme „FS Software" sa začalo u odporcu pracovať od X.X.XXXX, čo má svedčiť o reálnom naplnení účelu, za akým bolo pracovné miesto obsadené p. J. zriadené. Preto mal za to, že len znížením počtu zamestnancov mohol odporca dosiahnuť splnenie hore uvedených úloh a preto navrhovateľka sa stala nadbytočnou v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou odporcu vzhľadom k tomu, že prijatiu organizačného rozhodnutia predchádzali opatrenia zamestnávateľa, ktorými on sám vynútil potrebu neskorších racionalizačných opatrení. Konštatoval, že nespochybniteľným cieľom bol v súvislosti so spustením „FS Softwaru" zabezpečiť efektívnosť a kvalitu práce u odporcu, úsporu finančných prostriedkov vynaložených na mzdové a materiálové náklady a zníženie stavu zamestnancov na th.č. 18 zamestnancov. To zvýšilo efektívnosť práce, dosiahnutím takého počtu zamestnancov, v takom kvalifikačnom zložení, ako to zodpovedá potrebám odporcu (viď. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 27.4.2004), v zmysle ktorého rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť účelové, ako aj rozhodnutie NS ČR č.k. . Existenciu písomného rozhodnutia o organizačnej zmene odporca preukázal, ako aj jej vymedzenie v jasnej, zrozumiteľnej a konkrétnej forme vychádzajúc aj zo skúmania ďalšej podmienky a to nadbytočnosti zamestnanca, čo v tomto konaní odporca v žiadnom prípade nespôsobil, keďže k odôvodnenému prijatiu nových zamestnancov došlo pred organizačnou zmenou u odporcu. V danej veci bola naplnená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, keďže v čase podania výpovede bol zamestnanec nadbytočný, nakoľko počet zamestnancov presahuje znížený počet pracovných miest (R 57/1968). Podľa názoru odporcu došlo k naplneniu zákonného predpokladu platnej výpovede z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ a to existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (účastníkmi konania v priebehu konania nespochybnená), reálnosť zmeny organizačnej štruktúry zamestnávateľa (v doterajšom konaní podľa názoru odvolateľa a aj v tomto odvolaní dostatočne preukázaná) a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a výpoveďou danou zamestnankyni, ako aj hmotnoprávna podmienka platnej výpovede, ktorou je splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa (účastníkmi nespochybnená), podľa § 63 ods. 2 ZP.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny s odkazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a uplatnila trovy odvolacieho konania v sume 72,92 eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie. Podľa jej názoru v danom prípade predmetnou organizačnou zmenou a to rozhodnutím zo dňa 4.1.2014 odporca v skutočnosti nesledoval zmenu úloh, technického vybavenia, či zníženia počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia práce, ale chcel ňou dosiahnuť skončenie pracovného pomeru s ňou, s cieľom nahradiť ju mladším novonastúpeným zamestnancom. Išlo o účelovú organizačnú zmenu a medzi touto a jej nadbytočnosťou nebola daná príčinná súvislosť. Uviedla, že v odvolaní odporca neuviedol nič nové, čím by sa nebol prezentoval vo svojich výpovediach a podaniach, nepoukázal na žiadne nové tvrdenia, ani dôkazy. Stotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v súvislosti s organizačnou zmenou, ktorá prebehla v súvislosti s organizačnými zmenami u odporcu sa nestala nadbytočnou a z toho dôvodu neboli splnené ani predpoklady pre uplatnenie výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odporca odvolanie podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch 1., 3 a 4 podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v intenciách ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Odporca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. predpokladá existenciu niektorých vád v konaní, ktoré sú ustanovené v § 221 ods. 1 O.s.p. ako dôvody pre zrušenie rozsudku.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p..

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky odporcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutých výrokoch a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce účinného v čase dania výpovede zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod.

Dokazovanie, vykonané pred súdom prvého stupňa dáva dostatočný skutkový základ pre záver, že u odporcu nedošlo k takej organizačnej zmene, ktorá by robila navrhovateľku nadbytočnou z hľadiska funkcie, na ktorú bola uzavretá jej pracovná zmluva.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u odporcu formálne síce došlo k viacerým organizačným zmenám, ktoré na seba nadväzovali, stalo sa tak ale v krátkom časovom rozpätí (H. XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX) a nadbytočnými sa stali práve tí zamestnanci, ktorí boli prijatí počas tohto obdobia odporcom.

Záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku organizačných zmien sa navrhovateľka nestala nadbytočnou vzišiel z výsledkov vykonaného dokazovania a tento záver odvolací súd považuje za vecne správny.

Keďže organizačné zmeny prijaté odporcom sa navrhovateľky nedotýkali, z tohto dôvodu ani výpoveď danú navrhovateľke z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nemožno považovať za opodstatnenú.

Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi, že v prejednávanej veci potrebu a opodstatnenosť prijatia nových zamestnancov na uvoľnené pracovné miesta preukázal. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý po vyhodnotení organizačnej štruktúry odporcu a organizačných zmien, ku ktorým pristúpil, správne uzavrel, že navrhovateľky sa táto organizačná zmena výslovne nedotýkala.

Otázka posudzovania zákonných dôvodov dania výpovede zo strany odporcu navrhovateľke v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sa skúma ku dňu doručenia výpovede navrhovateľke, preto otázka, kedy došlo ku skončeniu výpovednej doby, a tým aj kedy malo dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru u odporcu je z tohto pohľadu irelevantná a nemôže mať vplyv na otázku posudzovania dôvodnosti výpovede. Z tohto dôvodu odvolacie námietky odporcu v tomto smere nemajú svoje opodstatnenie.

Odvolací súd preto v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku, ktorým súd urči neplatnosť výpovede potvrdil.

Ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách konania a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Preto navrhovateľke odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ a § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 64,53 eur, a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu a režijný paušál 8,39 eur, čo spolu činí 72,92 eur v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.