Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1798-2011.pdf
PDF · 70.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1798/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KIMVEST s.r.o., naposledy so sídlom Kpt. Nálepku 10, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 598 101, pre vymoženie pohľadávky 20,- eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou Ex 2896/2011, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 41,39 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 17. 10. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 2896/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 20,- eur, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1911217511-GC04/11 zo dňa 23. 8. 2011. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 032920* zo dňa 7. 11. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 20,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
V priebehu konania adresoval súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie - povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný súd je zároveň povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví. Na základe podnetu súdneho exekútora bola zistená skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/196/2014-46 zo dňa 24. 8. 2015 bol povinný zrušený bez likvidácie a na základe tohto rozhodnutia bola obchodná spoločnosť KIMVEST s.r.o., naposledy
so sídlom Kpt. Nálepku 10, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 598 101, v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra dňom 5. 11. 2015. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 42,95 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ako si túto uplatnil. Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (1,30 eur), nakoľko takto vynaložené náklady súd považoval na základe predloženého exekútorského spisu za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri určení výšky poštovného súd vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vznik iných nákladov spojených s doručovaním nebol zo strany súdneho exekútora preukázaný.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu a náhrady priznané v celkovej výške 34,49 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 6,90 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 41,39 eur, z toho na odmenu súdneho exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 1,30 eur a na DPH 7,21 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.