Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 232 471, proti žalovaným 1/ T. F., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX/ XX, XXX XX O., 2/ U. F., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX O., obidvaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 22.129,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -135 z 28. júla 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. -177 z 15. marca 2022 a s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. -189 z 21. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -135 z 28. júla 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. -177 z 15. marca 2022 a s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. -189 z 21. júna 2022, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 07. 2021 v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie č.k. -177 zo dňa 15. 03. 2022 a s opravným uznesením súdu prvej inštancie č.k. -189 zo dňa 21. 07. 2022 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 22.129,93 Eur, úrok 6.898,75 Eur, úrok z omeškania 17,42 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 22.056,78 Eur od 16. 04. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne istiny 22.129,93 Eur, úroku 6.898,75 Eur, úroku z omeškania 17,42 Eur a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 22.056,78 Eur od 16. 04. 2019 do zaplatenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli dňa 17. 12. 2015 Úverovú zmluvu, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 30.000,- Eur, ktorý sa zaviazali vrátiť v mesačných splátkach podľa zmluvy. V dôsledku omeškania so splátkami veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 15. 04. 2019. Ďalej v súlade s Obchodnými podmienkami mali žalovaní 1/-2/ povinnosť za poskytnutý úver uhrádzať aj úroky, ktoré boli v zmluve dojednané na 8,9 % ročne. Pre prípad zosplatnenia úveru mal žalobca právo nesplatenú istinu naďalej úročiť dojednaným úrokom. V prípade riadneho plnenia povinností by žalovaní 1/, 2/ na úroku uhradili celkom 13.678,54 Eur, avšak žalovaní 1/, 2/ na úroku doposiaľ uhradili sumu 6.779,79 Eur, preto má žalobca nárok na neuhradené úroky vo výške 6.898,75 Eur. Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. dňa 23. 03 2021 podali žalovaní 1/, 2/ včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedli, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznávajú. Poukázali na zákonnú úpravu náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na právnu úpravu, keď zmluva neobsahuje predpísané náležitosti, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva síce obsahuje výšku splátok, počet splátok, neobsahuje však termíny splátok, istiny, ani úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú priraďovať splátky k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaní 1/, 2/ taktiež vzniesli námietku premlčania a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,Z“), , , o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“ resp. ,,ZoSÚ“), , Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca a žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci uzavreli Zmluvu o úvere

- lepšia splátka dňa 17. 12. 2015 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“ resp. ,,zmluva“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 30.000,- Eur. Bola dojednaná výška úrokovej sadzby 8,9 % ročne, odplata 10,58 % ročne, RPMN 9,3 %, priemerná RPMN 10,97 %, celková čiastka, ktorú mali žalovaní 1/, 2/ zaplatiť, bola vo výške 43.699,38 Eur.

Bolo tiež dojednané komplexné poistenie. Počet splátok bol dojednaný na 108 mesiacov vo výške 446,63 Eur mesačne, a to vždy k 15-temu dňu v mesiaci od 15. 01. 2016, s termínom konečnej splatnosti - 15. 12. 2024. Úver bol dojednaný predovšetkým na splatenie predchádzajúcich záväzkov žalovaných 1/, 2/ špecifikovaných v zmluve. V bode 5.4. bolo dojednané, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia OP, VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ZoÚ a právnym poriadkom SR. Dlžník/spoludlžník sa oboznámil s podmienkami a súhlasí s nimi. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ na základe Zmluvy o úvere istinu vo výške 30.000,- Eur, žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali úver spolu s dojednaným úrokom vrátiť formou splátok. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní 1/, 2/ spočiatku splátky uhrádzali, neskôr tieto prestali platiť a od splátky splatnej 15. 12. 2018 žalobca eviduje nezaplatené splátky. Medzi zmluvnými stranami bolo dojednané, že ak žalovaní 1/, 2/ splátky nebudú uhrádzať riadne a včas, môže žalobca pristúpiť k zosplatneniu dlhu. Žalobca v súlade s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa upozornil žalovaných 1/, 2/ na omeškanie dlhu a upozornil ich na možnosť zosplatnenia dlhu. Žalovaní 1/, 2/ na výzvu žalobcu nereagovali, preto žalobca oprávnene pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 15. 04. 2019, čo žalobca žalovaným 1/, 2/ oznámil a vyzval ich na úhradu dlhu. Žalovaní 1/, 2/ voči žalobe namietli skutočnosť, že zmluva neobsahuje predpísané náležitosti v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ex offo preskúmal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti. Žalovaní 1/, 2/ konkrétne namietali tú skutočnosť, že hoci zmluva obsahuje výšku splátky a počet splátok, neobsahuje termíny splatnosti splátok istiny, úrokov a poplatkov. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané splácanie úveru anuitnými splátkami, t.j. v splátke bol zahrnutý úrok aj istina, ako aj poplatok za poistenie. Splatnosť splátok bola v bode 2.2 zmluvy dojednaná od splátky splatnej 15. 01. 2016, splácanie mesačných úhrad vždy k 15-temu dňu v mesiaci s konečnom splatnosťou úveru 15. 12. 2024. Podľa názoru súdu prvej inštancie splatnosť splátok bola dojednaná celkom určite, jednoznačne, zrozumiteľne, a teda nezistil, že by zmluva nemala obsahovať predpísanú náležitosť. Pokiaľ odporom žalovaní 1/, 2/ mienili namietať, že nie je uvedená konkrétna splatnosť splátky oddelene istiny, úroku či poplatku, súd prvej inštancie konštatoval, že splátky v sebe zahŕňali ako istinu, tak úrok aj poplatky, a preto určenie splatnosti splátky sa vzťahovalo na všetky tieto súčasti splátky. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval námietku žalovaných 1/, 2/ za nedôvodnú.

Ohľadne námietky premlčania vznesenej žalovanými 1/, 2/ súd prvej inštancie konštatoval, že po preskúmaní nároku žalobcu došlo k zosplatneniu úveru 15. 04. 2019 pre neplnenie splátok splatných od 15. 12. 2018. V spotrebiteľských vzťahoch sa premlčanie počíta od splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený, v spotrebiteľských úveroch v čase zosplatnenia musí byť spotrebiteľ v omeškaní so splátkami najmenej 3 mesiace. V tomto prípade uvedenú podmienku spĺňala splátka splatná 15. 12. 2018 a pri uplatnení 3 ročnej premlčacej lehoty by premlčacia doba uplynula 15. 12. 2021. Keďže žaloba bola podaná na súde 26. 02. 2021, súd prvej inštancie nezistil premlčanie uplatneného nároku, preto námietku žalovaných 1/, 2/ súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Pretože súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za dôvodný, preukázaný, uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ním uplatnený nárok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( v znení neskorších právnych predpisov- ďalej aj ,,CSP“). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku ( ).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaní 1/, 2/ podali včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi nahradiť im trovy konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili odvolacím dôvodom podľa . Uviedli, že uzatvorenie Zmluvy o úvere nepopreli, pretože k nemu reálne došlo. Zdôraznili, že medzi nimi a žalobcom (poskytovateľom úveru) došlo k vzniku spotrebiteľského vzťahu, na úpravu ktorého sa vzťahujú špecifické právne predpisy a normy, pričom je venovaná zvýšená na ich strane ochrana (spotrebiteľa). Zmluva o úvere síce obsahuje výšku splátky a počet splátok, neobsahuje však termíny splátok istiny, ani úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový ( ZoSÚ) Je teda zrejmé, že nárok, ktorý žalobca svojou žalobou uplatnil nekorešponduje s tým, na čo môže mať žalobca po aplikácii všetkých pridružených právnych predpisov a noriem eventuálne zákonný nárok. Podotkli, že ochrana spotrebiteľa požíva možnosť tzv. nepravej retroaktivity - pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 06. 2010.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že sa plne stotožňuje s posúdením veci prvoištančným súdom tak, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, rešpektujúc tak zásadu kontradiktórnosti konania a vzhľadom na prejudikovaný otázku ohľadom náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyslovil názor, že zmluva spĺňa predpísanú náležitosť a splatnosť splátok je dojednaná určite, jednoznačne a zrozumiteľne. Medzi stranami bola nesporná skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ uzatvorili s ním spotrebiteľskú Zmluvu o úvere dňa 17. 12. 2015 a je nesporná aj skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ čerpali úveru vo výške 30.000,- Eur. K teórii uplatnenia nepravej retroaktivity uviedol, že aj za predpokladu jej aplikácie, t.j. interpretácie ustanovenia podľa novšej právnej úpravy možno dospieť k rovnakému posúdeniu tejto zmluvnej náležitosti, než k akej dospel súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa aktuálnej právnej úpravy je postačujúce v zmluve uviesť, výšku, počet a frekvenciu splátok. Tieto údaje sú v zmluve uvedené bez akýchkoľvek pochýb. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 , bez nariadenia pojednávania podľa , a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami ako vecne správny podľa , potvrdil.

5. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaných 1/, 2/ v odvolaní.

8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaných 1/, 2/ odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie boli do ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

11. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

12. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že v posudzovanej veci žalobca (v pozícii veriteľa) uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ (v pozícii spoludlžníkov) dňa 17. 12. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy.

13. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Žalobca pri uzatváraní Zmluvy o úvere vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúkala a poskytovala spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1/, 2/ vystupovali v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebitelia - fyzické osoby, ktorým bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Odvolací súd podotýka, že Zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom s cieľom účinným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, na základe čoho by spotrebiteľ mohol lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy.

16. Pokiaľ teda súd prvej inštancie skúmal, či Zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ZoSÚ, považuje odvolací súd za vecne správne.

17. Podľa ustanovenia ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ,,SD EÚ“) vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, Súdny dvor Európskej únie odpovedal na prejudiciálne otázky, položené Okresným súdom Dunajská Streda v spore medzi žalobcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou Klárou Bíróovou, predmetom ktorého bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky ako nedoplatku z úverovej zmluvy pozostávajúcej z hlavného textu a úverových podmienok, keďže mal pochybnosti o tom, či sú niektoré náležitosti vyžadované v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Z odpovede SD EÚ vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že článok 10 ods. 2 písm. h), i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z odpovede SD EÚ na tretiu a štvrtú otázku položenú národným súdom vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v odpovedi na piatu a šiestu otázku je uvedené, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a teda obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a podobne. Vyplýva z nich tiež to, že ustanovenia Smernice 2008/48/ES bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa odpovede na siedmu otázku môže vnútroštátna právna úprava stanoviť sankciu za neuvedenie niektorých podstatných náležitostí Zmluvy o úvere tak, že táto sa bude považovať za dohodnutú bez úrokov a bez poplatkov.

20. Pokiaľ ide judikatúrny záver Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, je nesporné, že tento je v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie záväzným výkladovým rámcom a prameňom pre výklad a aplikáciu noriem úniového práva vo všetkých členských štátoch EÚ, s retrospektívnym účinkom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/94 Richardson) s tým, že výklad úniového práva poníma záväznosť nielen s účinkami per partes, ale s ohľadom na jednotu systému EÚ (na účely používania úniového práva), má aj všeobecnú záväznosť.

21. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 02. 2018 vyplýva: ,,24. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

25. Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či text „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá textu „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už ale bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k , bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii 26. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

27. Z dôvodovej správy k v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe, teda nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice...“

,,...28.4 Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod 53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku).

29. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

30. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“

22. Uvedený právny názor bol vyjadrený aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. 04. 2018.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca sa so žalovanými 1/, 2/ v Zmluve o úvere dohodli, že poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 30.000,- Eur, a to s prihliadnutím na celkovú čiastku, ktorú mali žalovaní 1/, 2/ zaplatiť vo výške 43.699,38 Eur, zaplatia anuitnými splátkami v počte 108 vo výške 446,63 Eur mesačne, pričom v splátke boli zahrnuté úroky vrátane istiny vo výške 404,63 Eur a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 42,- Eur, a to vždy k 15. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá ku dňu 15. 01. 2016 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 15. 12. 2024, a teda splatnosť splátok bola dojednaná celkom určite, jednoznačne, zrozumiteľne.

24. Pokiaľ súd prvej inštancie zistil, že Zmluva o úvere má všetky obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, s týmto právnym záverom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje, preto v posudzovanej veci neboli dané dôvody opodstatňujúce záver, že žalobcom žalovaným 1/, 2/ poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval ustanovenie s prihliadnutím na zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu).

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1/, 2/, ktorí sú povinní ju zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne.

27. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.