Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/75/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: E.. Z.. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 76, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 372536/2021 zo dňa 05.08.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 372536/2021 zo dňa 5. augusta 2021, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Finančného riaditeľstva SR - generálny riaditeľ sekcie, osobný úrad č. 212296/2021 zo dňa 26. mája 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobcovi ako ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, služobne zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii referent výcviku na oddelení výcviku, odbor akadémia finančnej správy, sekcia osobný úrad, v orgáne finančnej správy Finančné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava (ďalej aj len ,,príslušník FS“) bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR - generálny riaditeľ sekcie, osobný úrad (orgán verejnej správy 1. stupňa) č. 212296/2021 zo dňa 26.05.2021 uložené disciplinárne opatrenie podľa o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,Zákon o finančnej správe“), a to zníženie služobného platu o 15 % na jeden mesiac za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa Zákona o finančnej správe, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, a ktorého sa mal dopustiť proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa a o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,Zákon o priestupkoch“) a to tým spôsobom, že dňa 24.09.2020 o 19:57 hod. pri návrate zo služobnej cesty z Michaloviec na rýchlostnej ceste R1 v 54.km smer Bratislava, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb EČV: R., prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy 130 km/h o 53 km/h a nepredložil osvedčenie o evidencii vozidla (osvedčenie o evidencii časť I) a povinné zmluvné poistenie (zelenú kartu) a tým porušil a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,Zákon o cestnej

premávke“) v spojení s ustanovením o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,Zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke“) a s ustanovením o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“).

2. Orgán verejnej správy 1. stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na prepravu výzbrojného materiálu podľa čl. 78 interného riadiaceho aktu č. 5/2020 - Smernica o výzbrojnom materiáli vo finančnej správe je možné použiť aj iné služobné motorové vozidlo, ako vozidlo s právom prednostnej jazdy. Nadriadený preveril možnosť prideliť na prepravu výzbrojného materiálu služobné motorové vozidlo, ktoré nie je vybavené odnímateľnými zvláštnymi zvukovo - svetelnými výstražnými zariadeniami a nepriehľadnými fóliami na oknách, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke aj na sekcii ekonomiky, odbor správy hnuteľného majetku a autoprevádzky, oddelenie autoprevádzky. Podľa vyjadrenie oddelenia autoprevádzky zo dňa 23.02.2021 služobné motorové vozidlo EČV: R. nebolo určené za služobné motorové vozidlo s právom prednostnej jazdy v zmysle nariadenia ministra financií Slovenskej republiky č. 5/2019 - Určenie vozidiel s právom prednostnej jazdy, ktoré určuje vozidlá s právom prednostnej jazdy, a nebolo ani určeným služobným motorovým vozidlom, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa - Určenie okruhu osobitných úloh, pri ktorých plnení vodiči služobných motorových vozidiel finančnej správy nie sú povinní dodržiavať najvyššie povolené rýchlosti. Z vyjadrenie oddelenia autoprevádzky vyplýva, že išlo o služobné motorové vozidlo pridelené na dispečing Finančného riaditeľstva SR v Bratislave, ktoré nie je vybavené odnímateľnými zvláštnymi zvukovo-svetelnými výstražnými zariadeniami ani nepriehľadnými fóliami na oknách. Napriek tomu, že v žiadosti bol uvedený účel cesty ,,Základný výcvik OPFS - prevoz výzbrojného materiálu zbraní a streliva“, predmetné služobné motorové vozidlo bolo príslušníkovi FS pridelené vzhľadom na možnosti a stav vozového parku dispečingu Finančného riaditeľstva SR.

3. Služobné motorové vozidlo, ktoré bolo pridelené, hoci aj na prepravu výzbrojného materiálu, neoprávňovalo príslušníka FS nedodržiavať najvyššiu dovolenú rýchlosť. Interný riadiaci akt č. 6/2020

- Smernica o organizácií a riadení prevádzky služobných motorových vozidiel vo finančnej správe jasne definuje služobné motorové vozidlá s právom prednostnej jazdy. Nie každé služobné motorové vozidlo použité na prepravu výzbrojného materiálu je vozidlom s právom prednostnej jazdy a nie na každé takéto vozidlo sa vzťahuje výnimka z dodržiavania najvyšších povolených rýchlostí.

4. Príslušník FS dňa 24.09.2020 o 19:57 hod. podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa prekročil rýchlosť jazdy 130 km/h o 53 km/h, čím porušil povinnosť podľa § 16 ods. 2 Zákona o cestnej premávke a dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 Zákona o priestupkoch.

5. V súvislosti s nepredložením dokladov potrebných k vedeniu motorového vozidla orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že z úradného záznamu z objasňovania priestupku vyplynulo, že príslušník FS bol na ich predloženie niekoľkokrát vyzvaný, pričom napokon predložil len vodičský preukaz. Osvedčenie o evidencii časť. I a zelenú kartu nepredložil. S ohľadom na vyjadrenie príslušníka FS, že osvedčenie o evidencii časť I. nevedel nájsť a našiel ho až na záver kontroly, ale príslušníci Policajného zboru SR ho už po predchádzajúcej komunikácii nechceli, uviedol, že vodič je povinný mať predmetné doklady pri sebe a na výzvu policajta ich predložiť. Hľadanie dokladov a ich nepredloženie na výzvu je porušením povinnosti vodiča v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o cestnej premávke a v zmysle § 22 ods. 1 písm. m) Zákona o priestupkoch priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

6. V rámci odôvodnenia sankcie uviedol, že rozhodol s prihliadnutím na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo konanie spáchané, na jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj príslušníka FS k plneniu služobných povinností.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 372536/2021 zo dňa 05.08.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

8. Odvolacie námietky žalobcu považoval žalovaný za nedôvodné. Poukázal na závery rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a tieto považoval za správne.

9. Žalovaný uviedol, že preskúmaním skutkového stavu bolo zistené, že konanie žalobcu pri preukazovaní dokladov k vozidlu a k svojej osobe, na ktoré bol vyzvaný hliadkou Policajného zboru SR dňa 24.09.2020 počas vykonávania cestnej kontroly, možno vyhodnotiť v neprospech žalobcu, keď ako ozbrojený príslušník finančnej správy si mal byť plne vedomý svojich povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov. Skutočnosť, že predpísané doklady nevedel na výzvu policajnej hliadky predložiť, hoci ich podľa vyjadrenia žalobcu aktívne hľadal, je negatívnou skutočnosťou, nakoľko bol vodičom služobného motorového vozidla prevážajúcim výzbrojný materiál. Mal byť pripravený na jazdu a mal mať doklady pri sebe, preto sa žalovaný nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu a mal za to, že porušil povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o cestnej premávke.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že mal preukázané, že žalobca dňa 24.09.2020 bez náležitej a dostatočnej vedomosti o tom, že mu nebolo pridelené služobné motorové vozidlo určené za vozidlo, pri ktorom ako vodič môže uplatňovať výnimku podľa § 16 ods. 8 a § 40 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, prekročil zákonom dovolenú rýchlosť o viac ako 50 km/h. Podľa žalovaného bolo zo spisového materiálu dostatočne preukázané, že žalobca síce v služobnom motorovom vozidle prepravoval výzbrojný materiál finančnej správy, ale táto skutočnosť ho sama o sebe neoprávňovala na prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, a to aj napriek skutočnosti, že z hľadiska posúdenia žalobcom plnených služobných úloh by tieto mohli byť zahrnuté medzi osobitné úlohy, ktorých okruh určil minister financií SR v príslušnom nariadení. Pre uplatnenie tejto výnimky však nebola splnená zásadná a nevyhnutná podmienka, ktorá by ho na prekročenie rýchlosti oprávňovala, a síce, že vozidlo nemalo status takto určeného vozidla, ktoré v podmienkach finančnej správy priznáva ustanoveným spôsobom len prezident finančnej správy. Bez splnenia tejto rozhodujúcej podmienky žalobca nemohol pridelené služobné motorové vozidlo, hoci by ním aj prepravoval výzbrojný materiál, používať v zákonnom režime, ktorý prináleží len zákonom určeným vozidlám. Podľa žalovaného bol dostatočne zistený skutkový stav a nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhovaný výsluch svedka.

11. Žalovaný mal za preukázané, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu 1. stupňa je dostatočné aj vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa vyhodnotenia povahy protiprávneho konania, okolností, za ktorých bolo spáchané, jeho následkov, miery zavinenia a doterajší postoj žalobcu ako príslušníka FS k plneniu služobných úloh. Zvolený druh a výšku sankcie považoval za sankciu s priaznivým dopadom, nakoľko toto opatrenie sa nevymyká z medzí ustanovených zákonom, naopak v porovnaní so sankciou, ktorá by žalobcovi hrozila v prípade, keby nebol príslušník finančnej správy, by nepochybne výsledok konania za priestupok viedol k prísnejšiemu postihu.

Správna žaloba žalobcu (žalobné body)

12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

13. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spisom a nemá v ňom oporu, čo má za následok nezákonné rozhodnutie.

14. Žalobca poukázal na to, že si je vedomý, že pri návrate zo služobnej cesty služobným motorovým vozidlom prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť a na úvod kontroly nevedel predložiť osvedčenie o evidencii vozidla a povinné zmluvné poistenie ihneď, ale preukázateľne aktívne urobil viacero úkonov, aby údaje od služobného vozidla preukázal a na záver kontroly doklady našiel a snažil sa ich predložiť. Žalobca tiež uviedol, že uvedené skutočnosti namietal už v odvolaní, no žalovaný sa k ním v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevyjadril a obsiahlejšie sa touto argumentáciou ani nezaoberal. Ďalej uviedol, že pre časové posúdenie danej situácie je podstatné, či došlo k disciplinárnemu porušeniu a vyššie uvedené skutočnosti na toto posúdenie majú zásadný vplyv. Žalobca už aj v odvolaní poukázal na to, že volal s kolegom Z. Z., ktorého navrhol vypočuť aj ako svedka, ktorý by vedel potvrdiť, že žalobca sa ho počas kontroly pýtal, či nevie, kde sú doklady od auta. Následne však policajná hliadka ani nevyžadovala predloženie dokladov, nakoľko si vylustrovala auto, ktoré je v evidencii ako vlastníctvo

Slovenskej republiky. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že zákon nešpecifikuje kedy sa po výzve policajtov musí preukázať dokladmi, aktívne ich sám hľadal a následne našiel a ani s tým sa žalovaný nevysporiadal.

15. Žalovaný neprihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností, respektíve z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, či tieto aspekty žalovaný vôbec bral do úvahy. Žalovaný absolútne nepreskúmal a neprihliadal na históriu žalobcu ako vodiča, kde od roku 2004 nemal ani jeden závažnejší priestupok, a to ani pri rozhodovaní o prípadnej výške disciplinárneho trestu. Žalobca do času predmetnej kontroly pôsobil vo finančnej správe bez jediného disciplinárneho previnenia, nemal jedno negatívne služobné hodnotenie. Žalovaný neuviedol prečo má byť finančný trest primeraný, prečo nepostačovala výčitka v zmysle § 129 Zákona o finančnej správe.

16. Žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, a to v prvom rade úradný záznam z udalosti spísaný dňa 24.09.2020, ďalej dve vyjadrenia zo dňa 21.10.2020 a 22.12.2020, pričom ani jedno z nich nebolo zohľadnené v konaní. Taktiež svedok npor. Z.. Z. Z. nebol vypočutý. Ďalej nebol zohľadnený zvukový záznam z časti priebehu kontroly, ktorý by pomohol objasniť neštandardný postup policajtov pri výkone kontroly. Žalobca tiež poukázal na § 131 ods. 2 Zákona o finančnej správe, a to že jeho konanie nedosahovalo takú protiprávnu intenzitu, aby bol potrebné vec riešiť v disciplinárnom konaní, nakoľko na plnenie úloh v rámci výkonu štátnej služby má toto konanie zanedbateľný vplyv, respektíve nemá žiadne následky ako napríklad nehoda.

17. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, a to že nemal povinnosť dodržiavať najvyššiu povolenú rýchlosť, keďže z predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že výnimka sa týka všetkých vozidiel ozbrojených zborov pri plnení osobitných úloh bez ďalšej zákonom určenej podmienky. Pridelené služobné vozidlo iba formálne nespĺňalo zaradenie do interného zoznamu vozidiel, čím sa nevylúčila zákonná podmienka ustanovená v § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, nenastal rozpor so zákonom. S okruhom úloh, ktoré mal žalobca v danom čase plniť, bol žalovaný riadne oboznámený a ich plnenie schválil v plnom rozsahu. Žalobca požadoval od žalovaného vozidlo vhodné na plnenie takýchto úloh. V žiadanke od žalobcu o pridelenie motorového vozidla bolo riadne uvedené o aké úlohy sa jedná ,,Výcvik a preprava výzbrojného materiálu a streliva“. Žalovaný (sekcia ekonomiky, oddelenie autoprevádzky) predmetné vozidlo schválil. Z toho vyplýva, že žalobca sa svojím konaním nemohol dopustiť disciplinárneho previnenia, nemohlo dôjsť k porušeniu služobných povinností žalobcu a ani k disciplinárnemu previneniu tak ako je žalobcovi kladené za vinu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

19. Žalovaný uviedol, že žalobca zamieňa disciplinárne previnenie s konaním majúcim znaky priestupku podľa Zákona o priestupkoch. Disciplinárnym previnením v zmysle § 127 ods. 1 Zákona o finančnej správe je zavinené porušenie služobných povinností príslušníka finančnej správy, ak nie je trestným činom alebo konaním, ktoré má znaky priestupku. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v Zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 10 Zákona o priestupkoch osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.

20. Žalovaný poukázal na § 127 ods. 2 Zákona o finančnej správe, podľa ktorého sa podľa tohto zákona prejedná aj „priestupok“ spáchaný príslušníkom finančnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Preto je potrebné rozlišovať medzi zavineným porušením povinností príslušníka finančnej správy, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákona o finančnej správe a konaním príslušníka finančnej správy majúcim znaky priestupku. Predmetom konania o uložení disciplinárneho opatrenia vo vzťahu k žalobcovi nebolo jeho disciplinárne previnenie ale konanie, ktoré malo znaky priestupku.

21. Žalovaný uviedol, že žiadna z námietok žalobcu nie je spôsobilá ovplyvniť posudzovanie zákonnosti ním napadnutých rozhodnutí. Žalobcom uvádzané skutočnosti, na ktoré poukazoval už aj v predchádzajúcom konaní o uložení disciplinárneho opatrenia, nie sú takými skutočnosťami a dôvodmi, ktoré by mohli spochybniť právne závery o existencii a relevantnosti dôvodov, na základe ktorých nadriadený vyvodil voči žalobcovi disciplinárnu zodpovednosť za konanie majúce znaky priestupku.

22. Subjektívny názor žalobcu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré v konaní vzniesol, nie je takým relevantným dôvodom, ktorý by mohol založiť nezákonnosť rozhodnutia. Odôvodnenie ako nevyhnutná obsahová súčasť individuálneho správneho aktu nemusí odpovedať na každú námietku účastníka konania alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre dané rozhodnutie. V prípade žalobcu jeho nadriadený - generálny riaditeľ sekcie, osobný úrad v rozhodnutí o uložení disciplinárneho opatrenia, a v odvolacom konaní viceprezident finančnej správy, uviedli všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, vrátane úvah, ktorými boli vedení pri hodnotení dôkazov a pri použití všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých základe vo veci žalobcu rozhodli.

23. V súvislosti s nevykonaním dôkazu výsluchom svedka žalovaný uviedol, že návrh na vykonanie tohto dôkazu nepovažoval nadriadený za relevantný pre posúdenie konania žalobcu, keďže vykonaním tohto dôkazu by nedošlo k overeniu, resp. vyvráteniu tvrdenej skutočnosti, že žalobca v čase vykonania cestnej kontroly na výzvu policajtov nevedel predložiť doklady od služobného motorového vozidla. Potvrdenie skutočnosti, že žalobca tieto doklady od vozidla „aktívne“ hľadal napr. výsluchom navrhnutého svedka, by bolo na účely predmetného konania nadbytočné a bez vypovedacej hodnoty vo vzťahu k posúdeniu skutku žalobcu. Ak vodič priebeh vykonávanej cestnej kontroly zdržiava tým, že nevie v primeranom čase na výzvu policajného orgánu predložiť potrebné doklady, ktoré zo zákona musí mať pri sebe, toto jeho konanie možno považovať za marenie výkonu cestnej kontroly. Súčasne je k veci potrebné uviesť, že žalobca podľa „Úradného záznamu spísaného k priestupku proti BaPCP“ č. KRPZ-NR-KDI6-43/2020-P zo dňa 24.09.2020 na výzvu policajtov odmietol predložiť doklad totožnosti a vodičský preukaz. Po opakovanej výzve policajtov nakoniec z požadovaných dokladov predložil len vodičský preukaz.

24. Neschopnosť vodiča preukázať sa na výzvu policajného orgánu potrebnými dokladmi, ktoré podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o cestnej premávke vodič motorového vozidla musí mať pri sebe, znamená porušenie jeho povinností. Po zastavení motorového vozidla policajná hliadka je oprávnená požadovať od vodiča predloženie dokladov k vedeniu vozidla. Ide o prvotné a neopakovateľné úkony, ktoré je vodič povinný strpieť. Pri prvotných a neopakovateľných úkonoch, ktorými sú aj úkony spojené so zastavením vozidla policajnou hliadkou, ktorá má oprávnenie požadovať od vodiča predloženie dokladov k vedeniu vozidla, nie je časový priestor na „hľadanie dokladov“, keďže, ako bolo uvedené, ide o prvotné úkony, ktoré je vodič povinný strpieť a neodkladne plniť a ich okamžitým nerealizovaním by bol zmarený ich význam.

25. Vo vzťahu k námietke žalobcu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. februára 2018, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníkov polície o nimi zdokumentovanom skutku, bolo by potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a správnym poriadkom zadovážiť a vykonať ďalšie dôkazy.“ Prípad odvolateľa, ktorý bol predmetom konania vedenom na najvyššom súde, je s vecou žalobcu podobný v tom, že išlo o dopravný priestupok objasnený na základe výpovede dvoch policajtov, pričom odvolateľ, ktorý bol uznaný vinným z konania, ktoré má znaky priestupku, tvrdil opak vo vzťahu k tvrdeniam policajtov. Kasačný súd uzavrel, že „v prejednávanej veci správne orgány správne vyhodnotili dôkazy, keď na základe výpovedí svedkov (príslušníkov PZ) skonštatovali, že sťažovateľ počas jazdy používal telefónny prístroj“. Aj v nadväznosti na toto rozhodnutie možno vyvodiť, že objasnenie konania žalobcu dvomi policajtmi bolo na účely vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti v danom prípade dostatočné. Nadriadený skutok žalobcu následne právne správne vyhodnotil ako porušenie zákona na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a voči žalobcovi vyvodil disciplinárnu zodpovednosť.

26. Pokiaľ ide o posúdenie žalobcovho ďalšieho konania, ktorého sa dopustil pri jazde služobným motorovým vozidlom dňa 24.09.2020, keď prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť na diaľnici o viac ako 53 km/h, aj v tomto prípade bol skutok posúdený v súlade so zákonom. Žalobcom namietaná skutočnosť,

že ako vodič, ktorý v tom čase prepravoval výzbrojný materiál, automaticky bez ďalšieho nemusel dodržiavať stanovené rýchlosti, lebo sa na neho mala vzťahovať zákonná výnimka v zmysle § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, nie je dôvodná a oprávnená.

27. Sčasti možno súhlasiť so žalobcom v tom, že v praxi môže dôjsť k situáciám, kedy konanie, ktoré má zdanlivo znaky priestupku, nie je konaním protiprávnym, ak sa ho dopustí napr. policajt, resp. iný príslušník ozbrojeného zboru pri plnení svojich úloh. Pri týchto konaniach musia byť kumulatívne splnené určité podmienky - konania sa dopustil policajt, išlo o plnenie služobných úloh a boli splnené iné podmienky ustanovené osobitnými predpismi. Inou podmienkou ustanovenou osobitnými predpismi je napr. aj podmienka ustanovená v § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, a to podmienka zákonom tolerovaného excesu z povinnosti dodržiavať maximálnu stanovenú rýchlosť (okruh špeciálnych úloh, pri ktorých sa toleruje exces z povinností, je nevyhnutné definovať interným aktom riadenia).

28. Interným aktom riadenia na daný účel vo vzťahu k žalobcovi ako príslušníkovi finančnej správy bolo nariadenie ministra financií SR ( - Určenie okruhu osobitných úloh, pri ktorých plnení vodiči služobných motorových vozidiel finančnej správy nie sú povinní dodržiavať najvyššie dovolené rýchlosti), a v nadväznosti naň následne príslušný interný riadiaci akt prezidenta finančnej správy, ktorý presne špecifikuje konkrétne vozidlo s takto určenou výnimkou. Podľa príkazu prezidenta FS č. 32/2019, ktorý určil okruh a povinností vodičov služobných motorových vozidiel finančnej správy oprávnených si uplatniť zákonnú výnimku podľa platí, že služobné motorové vozidlo (ďalej aj len ,,SMV“) slúžiace na plnenie osobitných úloh určuje príkazom prezident finančnej správy, pričom oprávnenie uplatnenia zákonnej výnimky preukazuje vodič určeného SMV preukazom, ktorý schvaľuje prezident finančnej správy, za súčasného splnenia podmienky, že vodič určeného SMV je povinný pri jeho prevádzke na pozemných komunikáciách mať v tomto vozidle preukaz vyhotovený podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 tohto príkazu, ako aj kópiu nariadenia ministra financií SR č. 4/2019, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 tohto príkazu.

29. Zo skutkového stavu možno jednoznačne vyvodiť, že žalobca počas jazdy SMV zn. Škoda Superb EČV: R. dňa 24.09.2020, kedy v ňom prepravoval výzbrojný materiál, ako vodič SMV žiadnu z uvedených podmienok pre uplatnenie výnimky podľa § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke nesplnil. Pri kontrole sa nevedel preukázať žiadnym oprávnením na použitie výnimky zo zákona v súvislosti s dodržiavaním povolenej rýchlosti, nakoľko jemu pridelené vozidlo nebolo osobitným interným riadiacim aktom určené prezidentom finančnej správy ako vozidlo SMV plniace osobitné úlohy v zmysle nariadenia ministra financií SR, pričom táto skutočnosť mala byť zrejmá žalobcovi hneď od začiatku jazdy, keď si mal vopred skontrolovať doklady k tomuto vozidlu, ktorých nevyhnutnou súčasťou by bol aj preukaz SMV s vin číslom, ktorý by ho oprávňoval na použitie zákonnej výnimky. Žalovaný vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že jemu pridelené služobné vozidlo „iba formálne nespĺňalo zaradenie do interného zoznamu vozidiel, čím sa nevylúčila zákonná podmienka ustanovená v § 16 ods. 8.“. Táto evidentná a zrejmá nevedomosť a neznalosť určených podmienok stanovených pre možnosť uplatnenia výnimky v zmysle § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke žalobcu ako vodiča SMV, ktorý je navyše ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, neospravedlňuje a nemôže zlegalizovať jeho neštandardné správanie sa na vozovke dňa 24.09.2020, v dôsledku ktorého bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru SR. Argumenty použité žalobcom na svoju obranu, že v jeho prípade neboli v konaní zohľadnené objektívne dôvody prekročenia rýchlosti, keď v danom čase sám vykonával prepravu veľkého počtu zbraní, nie je možné vyhodnotiť ako dôvodné na posúdenie závažnosti jeho konania. Z interného riadiaceho aktu č. 5/2020 - Smernica o výzbrojnom materiáli vo finančnej správe okrem iného vyplýva, že na prepravu výzbrojného materiálu sa použijú „spravidla“ neoznačené SMV, ktoré boli vybavené odnímateľnými zvláštnymi zvukovo-svetelnými výstražnými zariadeniami, sú vybavené zvonku nepriehľadnými fóliami na oknách, a na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke v nadväznosti na príslušný interný riadiaci akt, a súčasne platí, že preprava výzbrojného materiálu musí byť zabezpečená sprievodom „spravidla“ minimálne dvoch ozbrojených príslušníkov finančnej správy, ktorých hlavnou úlohou je zabrániť jeho poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu alebo zneužitiu. Slovo „spravidla“ znamená, že v praxi môžu nastať aj prípady, kedy tieto pravidlá nemusia byť pri preprave výzbrojného materiálu dodržané. To bol aj prípad žalobcu, kedy mu sekcia ekonomiky na účel predmetnej služobnej cesty poskytla SMV bez špeciálnych výnimiek, a to v nadväznosti na aktuálny stav a možnosti vozového parku žalovaného, a taktiež, že prepravu výzbrojného materiálu v danom čase vykonával žalobca ako ozbrojený príslušník finančnej správy sám. V tejto súvislosti sa javí ako nedôvodná aj

argumentácia žalobcu, že prepravu výzbrojného materiálu mal uskutočňovať bez možnosti prerušiť jazdu a nechať vozidlo s výzbrojným materiálom bez dozoru. Obmedzenia podmienok prerušenia jazdy pri preprave výzbrojného materiálu sa v tejto súvislosti vzťahujú k povinnosti vodiča zabezpečiť výzbrojný materiál proti odcudzeniu alebo zneužitiu a v prípade krátkodobého prerušenia jazdy, napr. z dôvodu nutnosti čerpania pohonných látok do vozidla, bolo postačujúce pridelené SMV v čase prerušenia jazdy riadne uzamknúť.

30. Pokiaľ vykonanie služobnej úlohy, ktorú mal žalobca v danom čase na pokyn nadriadeného uskutočniť, podľa jeho uváženia vyžadovalo pridelenie špeciálneho služobného motorového vozidla a sekcia ekonomiky žalobcovi na daný účel takéto vozidlo na základe jeho žiadosti nepridelila, mohol a podľa skutočnosti aj žalobca reálne mal vyhodnotiť danú situáciu ako prekážku riadneho plnenia jeho služobných úloh. Žalobca napriek jeho vedomosti, že jemu pridelené služobné vozidlo nespĺňalo určené kritériá požadované na vozidlo, ktoré má prepravovať výzbrojný materiál (t. j. plniť osobitné úlohy), takéto služobné vozidlo prevzal, následne v ňom prepravoval výzbrojný materiál a pri jazde s týmto vozidlom súčasne porušil zákonné predpisy.

31. K námietke žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje použitie správnej úvahy vo vzťahu k posúdeniu závažnosti skutku žalobcu a jeho následnému vyhodnoteniu, žalovaný uviedol, že nadriadeným uložená sankcia - disciplinárne opatrenie v podobe zníženia služobného platu o 15 % na jeden mesiac (v prepočte cca 323 eur) zodpovedala závažnosti skutku, ktorého sa žalobca dopustil. V prípade, že by žalobca daný skutok spáchal ako civilná osoba, ktorá nie je príslušníkom finančnej správy, za priestupok uvedený v § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 Zákona o priestupkoch by mu bolo možné uložiť pokutu v rozmedzí od 150 eur do 600 eur a za priestupok uvedený v § 22 ods. 1 písm. m) tohto zákona pokutu do 100 eur. Žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave o zamietnutí žaloby žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku z dôvodu prekročenia ustanovenej rýchlosti 90 km/h o 51,6 km/h, keď súčasne nerešpektoval dopravné značenie a prechádzal na mieste, kde je to zakázané a pri kontrole hliadkou PZ bolo zistené, že nemal pri sebe vodičský preukaz. Za daný skutok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov.

32. Nadriadený mohol o veci rozhodnúť aj tak, že by žalobcovi uložil sankciu zníženia služobného platu až na obdobie troch mesiacov. Nadriadený v prípade žalobcu súčasne nezačal konanie o disciplinárnom previnení, tak ako vyplývalo z návrhu listu riaditeľa odboru právnych služieb a bezpečnosti č. 72037/2021 zo dňa 16.02.2021. Práve zohľadnenie všetkých s vecou súvisiacich skutočností, t. j. povahy protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností príslušníka finančnej správy, viedlo nadriadeného k uloženiu tohto disciplinárneho opatrenia.

33. V konaní vo veci žalobcu bolo zadovážených dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, bol vo veci zistený skutočný stav, konalo sa v súčinnosti so žalobcom a výsledné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. V následnom odvolacom konaní viceprezident finančnej správy po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, je náležite odôvodnené, s uvedením úvah, ktorými bol nadriadený vedený pri hodnotení dôkazov, obsahujúce úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých vo veci rozhodol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

34. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ak bolo jeho konanie v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona, vinu nesie žalovaný, ktorý plnenie úloh žalobcu schválil v plnom rozsahu, nakoľko ozbrojený príslušník finančnej správy síce bol so svojimi úlohami riadne oboznámený, avšak bol povinný plniť úlohy uložené mu príkazmi a pokynmi svojich nadriadených. Žalobca sa preto svojim konaním nemohol dopustiť daného disciplinárneho previnenia, nemohlo dôjsť k takémuto porušeniu služobných povinností žalobcu a ani k disciplinárnemu previneniu tak ako je žalobcovi kladené za vinu.

35. Žalobca síce pri návrate zo služobnej cesty služobným motorovým vozidlom prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť a na úvode kontroly nevedel predložiť osvedčenie o evidencii vozidla a povinné

zmluvné poistenie ihneď, ale na záver kontroly doklady našiel a snažil sa ich predložiť. Zákon nikde nedefinuje časový úsek, v ktorom je potrebné doklady po výzve policajta predložiť, preto tieto mohol žalobca predložiť kedykoľvek do ukončenia predmetnej kontroly, čo aj urobil. Žalobca to namietal, ale v písomnostiach sa s tým žalovaný riadne nevysporiadal.

36. Žalobca nemal povinnosť dodržiavať najvyššiu povolenú rýchlosť. Poukázal na § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, keďže z predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že výnimka sa týka všetkých vozidiel ozbrojených zborov pri plnení osobitných úloh bez ďalšej zákonom určenej podmienky. Pridelené služobné vozidlo iba formálne nespĺňalo zaradenie do interného zoznamu vozidiel, čím sa nevylúčila vyššie uvedená zákonná podmienka, teda nenastal rozpor so zákonom.

37. Žalobca požadoval od žalovaného vozidlo vhodné na plnenie zadaných úloh. V žiadanke od žalobcu o pridelenie služobného motorového vozidla bolo riadne uvedené o aké úlohy sa jedná. Žalovaný (sekcia ekonomiky, oddelenie autoprevádzky) predmetné vozidlo schválil a bez pripomienok pridelil služobné motorové vozidlo, ktoré nespĺňalo požadované parametre.

38. Žalobca tiež uviedol, že neboli zobraté do úvahy objektívne dôvody prekročenia rýchlosti, keď vykonával prepravu veľkého počtu zbraní (útočné pušky vz. 58, brokovnice, pištole a strelivo) sám z Michaloviec do Bratislavy 500 km bez možnosti prerušiť jazdu a nechať vozidlo s výzbrojným materiálom bez dozoru. Žalovaný v rámci odôvodnenia disciplinárneho rozkazu sa uvedeným nezaoberal, avšak žalobca ako dôvod svojho konania uviedol rozpor s ods. 79 smernice č. 5/2020 o výzbrojnom materiáli, kde sa jednoznačne ukladá povinnosť pre ozbrojených príslušníkov finančnej správy, ktorí prepravujú výzbrojný materiál, dbať na to, aby nedošlo k jeho odcudzeniu, strate alebo poškodeniu. Ak to situácia vyžaduje, môžu príslušníci použiť zvukovo-svetelné výstražné zariadenia v súlade s podmienkami ustanovenými platnou legislatívou v oblasti premávky na pozemných komunikáciách. Vzhľadom na skutočnosť, že pridelené služobné vozidlo nebolo vybavené zvukovo-svetelným výstražným zariadením, v prípade krízovej situácie by žalobca nemal možnosť situáciu bezpečne riešiť a zvládnuť. Toto je skutočnosť, ktorá je od začiatku podceňovaná a opakovane prehliadaná.

39. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu vysporiadal s jeho námietkami iba v malom rozsahu a nedostatočne. Práve časové posúdenie danej situácie je podstatné pre ustálenie, či došlo k disciplinárnemu previneniu žalobcu a vyššie uvedené okolnosti na toto posúdenie majú zásadný vplyv, preto bolo potrebné, aby sa s nimi žalovaný vysporiadal.

40. Žalobca opätovne poukázal na ustanovenie §131 ods. 2 Zákona o finančnej správe s tým, že žalovaný na okolnosti vymedzené v tomto ustanovení vôbec neprihliadal a nebral ich do úvahy, keďže predmetné aspekty vo svojich písomnostiach síce spomína, ale neaplikuje ich. Vzhľadom na absenciu vysporiadania sa s uvedenými aspektmi možno považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

41. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia nepostupoval tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci. Niektoré skutočnosti dôležité v danom konaní neboli preukázateľne preskúmané. V prvom rade to bol úradný záznam z udalosti spísaný dňa 24.09.2020. Ďalej to boli dve vyjadrenia zo dňa 21.10.2020 a 22.12.2020, pričom ani jedno z nich nebolo zohľadnené v konaní. Taktiež svedok npor. Z. Z. nebol vypočutý. Ďalej nebol zohľadnený zvukový záznam z časti priebehu kontroly, ktorý by pomohol objasniť neštandardný postup policajtov pri výkone kontroly.

42. Žalobca ďalej uviedol, že viackrát zasielal žalovanému žiadosť o informáciu podľa o slobodnom prístupe k informáciám, ktorou sa dotazoval, či žalovaný už rozhodoval o obdobných prípadoch ako je žalobcov a ak áno, aké uložil disciplinárne opatrenia. Žalovaný však jeho žiadosti zamietol a požadované informácie nesprístupnil. Tento postup označil žalobca za diskriminačný s tým, že mu informácie neboli poskytnuté účelovo, aby neboli sprístupnené informácie o nerovnakom zaobchádzaní pri ukladaní trestov za dopravné priestupky.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

43. Žalovaný zotrval na svojom predošlom vyjadrení a uviedol, že replika žalobcu neobsahuje žiadne relevantné a dôvodné argumenty viažuce sa k posúdeniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žalobca

vo svojich vyjadreniach opakuje svoje predošlé námietky, ku ktorým žalovaný v predchádzajúcom správnom konaní, ako aj v rámci súdneho konania vo vyjadrení k podanej žalobe, zaujal jednoznačné stanovisko majúce základ v riadne zistenom skutkovom a právnom stave.

44. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojich vyjadreniach nerozlišuje medzi zákonom určenými a kvalitatívne odlišnými pojmami ako „disciplinárne previnenie“ a „konanie majúce znaky priestupku“. Neznalosť žalobcu týkajúca sa posúdenia jeho konania, za ktoré mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na jeden mesiac, je zrejmá aj z jeho posledného vyjadrenia. Žalobcovi bolo ako príslušníkovi finančnej správy uložené dané disciplinárne opatrenie za konanie, ktoré malo znaky priestupku, ktorého sa žalobca dopustil proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2. a § 22 ods. 1 písm. m) Zákona o priestupkoch, nie za disciplinárne previnenie.

45. Tvrdenie žalobcu o tom, že jazdu SMV dňa 24.09.2020 na trase z Michaloviec do Bratislavy vykonával na pokyn žalovaného bez možnosti prerušenia jazdy a ponechania vozidla s výzbrojným materiálom bez dozoru, nie je pravdivé. Z priloženého účtovného dokladu z čerpacej stanice Slovnaft je zrejmé, že žalobca jazdu SMV dňa 24.09.2021 na trase z Michaloviec do Bratislavy preukázateľne minimálne raz prerušil, a to za účelom čerpania pohonných látok do vozidla.

46. Námietka žalobcu, že vinu za jeho konanie nesie žalovaný, „ktorý plnenie úloh žalobcu schválil v plnom rozsahu, nakoľko ozbrojený príslušník finančnej správy síce bol so svojimi úlohami riadne oboznámený, avšak bol povinný plniť uložené úlohy mu príkazmi a pokynmi svojich nadriadených“, je absolútne nedôvodná a z pohľadu skutkového stavu alibistická. Žalobca sa svojej zodpovednosti za konanie majúce znaky priestupku, ktorého sa dňa 24.09.2020 dopustil ako príslušník finančnej správy pri plnení služobných úloh, nemôže zbaviť spôsobom, ktorý deklaruje. Žalobca sa nemôže následkov svojho vlastného konania zbaviť ich prenášaním na žalovaného, a to ani vtedy, ak žalovaný nenaplnil očakávania žalobcu. Žalobca mal totiž vo svojom konaní počítať s predvídateľnými vonkajšími prekážkami, k akým patrila aj možnosť, že mu na prevoz výzbrojného materiálu nebude pridelené špeciálne vozidlo.

47. Argumentácia žalobcu uvedená v súvislosti so žiadosťami o sprístupnenie informácií nijako nesúvisí s predmetom prebiehajúceho správneho súdneho konania. Režim sprístupňovania informácií podlieha osobitnému konaniu, ktoré upravuje príslušný právny predpis. Otázka diskriminačného konania, na ktorú žalobca v tejto súvislosti poukazoval, nemôže byť prejednávaná správnym súdom.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

48. Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa , nariadil na prejednanie veci pojednávanie podľa . Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalobca a poverený zástupca žalovaného. Účastníci konania sa na pojednávaní vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov. Správny súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov prednesené žalobcom, a to výsluch svedka Z. Z. (kolegu žalobcu, s ktorým telefonoval v momente, keď pri kontrole hľadal doklady) a zvukový záznam z mobilného telefónu žalobcu o priebehu kontroly.

49. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nie len v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale aj z dôvodov uvedených v , a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa podľa v spojení s zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Mimo žalobných bodov správny súd nezistil v postupe orgánov verejnej správy a v preskúmavaných rozhodnutiach také vady, na ktoré by bol povinný prihliadať v zmysle alebo .

50. Podľa ; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa ; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa ; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

54. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

55. Podľa ; Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

56. Podľa § 191 ods. 1 písm. d); Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

57. Podľa a ; Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa . (4)Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

58. Podľa , ; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné proti právne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

59. Podľa ; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,

c)ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

60. Podľa § 127 Zákona o finančnej správe; (1) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie služobných povinností príslušníka finančnej správy, ak nie je trestným činom alebo konaním, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok"). (2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

61. Podľa § 128 Zákona o finančnej správe; Disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% najdlhšie na tri mesiace, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

62. Podľa § 130 ods. 3 Zákona o finančnej správe; Za priestupok možno príslušníkovi finančnej správy uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 128 písm. a), b), d) alebo e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 128 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

63. Podľa § 131 ods. 1, 2 a 3 Zákona o finančnej správe; (1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušníkovi finančnej správy musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností. (3) O viacerých disciplinárnych previneniach a priestupkoch, o ktorých sa nadriadený dozvie pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, rozhoduje nadriadený súčasne; pri uložení úhrnného disciplinárneho opatrenia za takéto disciplinárne previnenia a priestupky postupuje nadriadený podľa § 130 ods. 1, pričom okrem okolností podľa odseku 2 prihliada aj na počet týchto disciplinárnych previnení a priestupkov; tým nie je dotknutá možnosť uložiť za prejednávaný priestupok disciplinárne opatrenia podľa § 128 písm. d) a e), ak sú splnené podmienky podľa § 130 ods. 4.

64. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o priestupkoch; Osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.

65. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 Zákona o priestupkoch; Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 21 až 50 km.h na -1 alebo mimo obce o 31 až 60 km.h na -1.

66. Podľa § 22 ods. 1 písm. m) Zákona o priestupkoch; Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

67. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o cestnej premávke; Vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

68. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o cestnej premávke; Vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1. Na diaľnici vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1.

69. Podľa § 39 ods. 6 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke; Vodič vozidla, ktoré podlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, je povinný mať osvedčenie o evidencii časť I pri vedení vozidla vždy pri sebe; to neplatí pri prevádzke vozidla v cestnej premávke na území Slovenskej republiky najviac do 30 dní odo dňa vydania osvedčenia o evidencii časti II, keď je oprávnený mať pri sebe osvedčenie o evidencii časť II. Po doručení osvedčenia o evidencii časti I vodič vozidla počas vedenia vozidla v cestnej premávke nesmie mať pri sebe osvedčenie o evidencii časť II, pričom sa osvedčenie o evidencii časť II považuje za neplatné na vedenie vozidla, ak sa ním vodič vozidla pri vedení vozidla preukáže po 30 dňoch odo dňa jeho vydania; to neplatí, ak nastanú okolnosti ustanovené osobitnými predpismi.

70. Podľa ; Pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe zelenú kartu, ktorú je povinný na výzvu príslušníka Policajného zboru predložiť; ak bolo dojednané poistenie podľa , je túto skutočnosť vodič povinný preukázať.

71. Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej správnej žaloby je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorým bola voči žalobcovi ako príslušníkovi finančnej správy vyvodená zodpovednosť za konanie, ktoré vykazovalo znaky priestupku, konkrétne proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 a § 22 ods. 1 písm. m) Zákona o priestupkoch a ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 24.09.2020 o 19:57 hod. pri návrate zo služobnej cesty z Michaloviec na rýchlostnej ceste R1 v 54.km smer Bratislava, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb EČV: R., prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy 130 km/h o 53 km/h a nepredložil osvedčenie o evidencii vozidla (osvedčenie o evidencii časť I) a povinné zmluvné poistenie (zelenú kartu) a tým porušil a Zákona cestnej premávke v spojení s ustanovením Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a ustanovením . Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa Zákona o finančnej správe, konkrétne zníženie služobného platu o 15% na jeden mesiac.

72. K prvej žalobnej námietke žalobcu správny súd uvádza, že považuje skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy za dostatočný tak ako bol zdokumentovaný v obsahu administratívneho spisu a vyhodnotený v preskúmavaných rozhodnutiach. Ako aj sám žalobca uviedol, v prejednávanej veci nebolo sporné, že pri návrate zo služobnej cesty služobným motorovým vozidlom prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť a že na úvod kontroly bol vyzvaný na predloženie občianskeho preukazu a dokladov o vozidle. Žalobca predložil služobný preukaz čo hliadka - príslušníci Policajného zboru SR nepovažovali za dostatočné. Následne po odkaze žalobcu na príslušný právny predpis bol akceptovaný služobný preukaz a následne bol zo strany žalobcu predložený vodičský preukaz. Nie je sporné ani to, že žalobca hľadal osvedčenie o evidencii motorového vozidla a doklad o povinnom zmluvnom poistení, ale, ako sám žalobca uvádza, a vyplýva to aj zo samotnej formulácie námietky, reálne k predloženiu týchto dokladov nedošlo. Sám žalobca uviedol, že hliadkou boli urobené úkony za účelom vyhľadania motorového vozidla v evidencii a následne už hliadka predloženie dokladov nežiadala. Nie je sporné, že žalobca hľadal doklady, ktoré následne aj našiel, a preto aj správny súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka Z. Z. -kolegu žalobcu, s ktorým mal telefonovať v momente, keď pri kontrole hľadal doklady. Rovnako zamietol aj návrh na vykonanie dôkazu zvukovým záznamom z mobilného telefónu žalobcu o priebehu kontroly. Správny súd dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený orgánmi verejnej správy dostatočne a vykonaním dôkazov by neboli zistené iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplývajú z už vykonaného a zdokumentovaného dokazovania. Výsluch svedka - kolegu žalobcu správny súd pre objasnenie veci nepovažoval za relevantný, nakoľko svedok nebol bezprostredne prítomný pri vykonávanej kontrole, bol len v telefonickom spojení so žalobcom. Navrhovaný svedok nebol bezprostredne prítomný pri vykonávaní kontroly a mohol by sa vyjadriť len k tej okolnosti, že žalobca doklady, t.j. osvedčenie o evidencii a povinné zmluvné poistenie hľadal, pričom ale táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Nebolo potrebné zisťovať ďalšie skutočnosti o priebehu vykonávanej kontroly, pretože to nebolo podstatné ani pre preukázanie prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, ktoré bolo zdokumentované príslušným zariadením, a nebolo to podstatné ani pre preukazovanie nepredloženia dokladov, keďže nie je sporné, že žalobca ich na začiatku kontroly nevedel predložiť a hľadal ich, ale reálne ich nepredložil.

73. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že niektoré skutočnosti neboli zohľadnené, t.j. úradný záznam, správa spísaná bezprostredne pri kontrole a úradný záznam, ktorý bol spísaný príslušníkom Policajného zboru, ani táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že jeho súčasťou je Úradný záznam spísaný k priestupku proti BaPCP č. KRPZ-NR-KDI6-43/2020-P zo dňa 24.09.2020,

Správa o výsledku objasňovania/záznam o priestupku na úseku cestnej dopravy č. KRPZ-NR- KDI6-43/2020-P zo dňa 14.09.2020, úradný záznam spísaný žalobcom zo dňa 24.09.20120, ako aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.12.2022. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že sa orgány verejnej správy s týmto listinnými dokumentmi zaoberali a ich obsah vyhodnocovali.

74. Nie je dôvodná ani žalobná námietka o tom, že žalobcovo konanie nebolo takej intenzity, že by ho bolo potrebné prejednať v rámci disciplinárneho konania. V danom prípade, ako správne poukázal aj žalovaný, konanie žalobcu nebolo vyhodnotené ako disciplinárne previnenie. Žalobca svojím konaním naplnil znaky priestupkov zadefinovaných v Zákone o priestupkoch a tohto konania sa dopustil ako príslušník finančnej správy. Ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona o priestupkoch umožňuje, aby osobitné predpisy vymedzili okruh osôb, ktoré sa dopustia priestupku, voči ktorým nebude vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť za priestupok v zmysle Zákon o priestupkoch, ale v zmysle osobitných predpisov. Osobitné predpisy potom vymedzujú okruh osôb, ktorých priestupky budú prejednané v rámci disciplinárneho konania. Jedným z takýchto osobitných predpisov je aj Zákon o finančnej správe, ktorý v § 127 ods. 2 zakotvuje, že podľa Zákona o finančnej správe sa prejedná aj priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Preto aj bola vec správne postúpaná Finančnému riaditeľstvu SR na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za konanie napĺňajúce znaky priestupku v administratívnom konaní vedenom podľa Zákona o finančnej správe.

75. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom možnosti prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti v súvislosti s plnením osobitných služobných úloh správny súd uvádza, že podľa § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 až 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Zákon o cestnej premávke splnomocňuje príslušného ministra, v tomto prípade ministra financií, na vymedzenie okruhu úloh, pri plnení ktorých je možné prekročiť najvyššiu povolenú rýchlosť. Minister financií SR v nariadení č. 4/2019 - Určenie okruhu osobitných úloh, pri ktorých plnení vodiči služobných motorových vozidiel finančnej správy nie sú povinní dodržiavať najvyššie dovolené rýchlosti - v prílohe tohto nariadenia vymedzil osobitné úlohy, pri plnení ktorých vodiči služobných motorových vozidiel nie sú povinní dodržiavať najvyššie dovolené rýchlosti a preprava výzbrojného materiálu v tejto prílohe ani nie je uvedená. Minister financií zároveň splnomocnil prezidenta finančnej správy na určenie služobných motorových vozidiel, ktoré majú slúžiť na plnenie osobitných úloh podľa prílohy nariadenia. Podľa interného riadiaceho aktu č. 32/2019 - príkazu prezidenta finančnej správy - Uplatňovanie zákonnej výnimky podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s nariadením ministra financií č. 4/2019, si zákonnú výnimku môžu uplatniť len vodiči určených služobných motorových vozidiel resp. osoby, ktoré vodič vezie určeným služobným motorovým vozidlom, ktorí plnia osobitné úlohy podľa nariadenia ministra financií č. 4/2019 a tieto úlohy sú súčasťou ich pracovných činností uvedených v pracovnej náplni s tým, že služobné motorové vozidlá slúžiace na plnenie osobitných úloh určí príkazom prezident finančnej správy. Oprávnenie uplatnenia zákonnej výnimky preukazuje vodič určeného služobného motorového vozidla preukazom, ktorý schvaľuje prezident finančnej správy. Vodič takéhoto motorového vozidla je povinný podľa príkazu prezidenta finančnej správy mať pri sebe tento preukaz (vyhotovený podľa vzoru, ktorý je obsiahnutý v prílohe č. 1 tohto príkazu) a kópiu nariadenia ministra financií SR č. 4/2019 (ktoré je obsiahnuté v prílohe č. 2 tohto príkazu).

76. Žalobcom namietaná skutočnosť, že ako vodič, ktorý prepravoval výzbrojný materiál, automaticky bez ďalšieho nemusel dodržiavať stanovené rýchlosti, lebo sa na neho mala vzťahovať zákonná výnimka v zmysle - Určenie okruhu osobitných úloh, pri ktorých plnení vodiči služobných motorových vozidiel finančnej správy nie sú povinní dodržiavať najvyššie dovolené rýchlosti, a v nadväznosti naň následne príslušný interný riadiaci akt prezidenta finančnej správy č. 32/2019, ktorý presne špecifikuje konkrétne vozidlo s určenou výnimkou na účely , ktorý určil okruh a povinností vodičov služobných motorových vozidiel finančnej správy, oprávnených si uplatniť zákonnú výnimku podľa , platí, že služobné motorové vozidlo slúžiace na plnenie osobitných úloh určuje príkazom prezident finančnej

správy, pričom oprávnenie uplatnenia zákonnej výnimky preukazuje vodič určeného služobného motorového vozidla preukazom, ktorý schvaľuje prezident finančnej správy a že vodič určeného vozidla je povinný pri jeho prevádzke mať v tomto vozidle preukaz vyhotovený podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 tohto príkazu, ako aj kópiu nariadenia ministra financií SR č. 4/2019, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 tohto príkazu. Žalobca sa pri kontrole hliadkou Policajného zboru SR dňa 24.09.2020 nevedel preukázať žiadnym oprávnením na použitie výnimky zo zákona v súvislosti s dodržiavaním povolenej rýchlosti, nakoľko jemu pridelené vozidlo nebolo určené prezidentom finančnej správy ako vozidlo plniace osobitné úlohy v zmysle uvedeného nariadenia ministra financií SR, a preto takýmto oprávnením nedisponoval. V tomto prípade nemožno prisvedčiť žalobcovmu názoru, že jemu pridelené služobné vozidlo „iba formálne nespĺňalo zaradenie do interného zoznamu vozidiel, čím sa nevylúčila zákonná podmienka ustanovená v § 16 ods. 8. Zákona o cestnej premávke“.

77. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že z interného riadiaceho aktu žalovaného č. 5/2020 - Smernica o výzbrojnom materiáli vo finančnej správe okrem iného vyplýva, že na prepravu výzbrojného materiálu sa použijú „spravidla“ neoznačené služobné motorové vozidlá, ktoré boli vybavené odnímateľnými zvláštnymi zvukovo-svetelnými výstražnými zariadeniami, sú vybavené zvonku nepriehľadnými fóliami na oknách, a na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke v nadväznosti na príslušný interný riadiaci akt a súčasne platí, že preprava výzbrojného materiálu má byť zabezpečená sprievodom „spravidla“ minimálne dvoch osobitných príslušníkov finančnej správy (čl. 78 a 80 Smernice). Žalobca mal k dispozícii služobné motorové vozidlo, ktoré nebolo vybavené odnímateľnými zvláštnymi zvukovo-svetelnými výstražnými zariadeniami ani nepriehľadnými fóliami na oknách a nebolo preukázané, že sa na neho vzťahovala výnimka podľa § 16 ods. 8 Zákona o cestnej premávke. Ani skutočnosť, že žalobca vykonal prepravu výzbrojného materiálu sám, ho nemôže zbaviť zodpovednosti za protiprávne konanie.

78. Služobné motorové vozidlo, ktoré viedol žalobca, nedisponovalo oprávnením na prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, a preto správny súd neuznal správnu žalobu ako dôvodnú v tých námietkach, kde žalobca opakovane uvádzal, že skutkový stav nebol v súvislosti s oprávnením prekročiť najvyššiu povolenú rýchlosť dostatočným spôsobom zistený a že žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa voči nemu v tomto smere nesprávne vyvodili zodpovednosť.

79. Za dôvodnú správny súd považoval námietku žalobcu o tom, že žalovaný pri ukladaní úhrnného disciplinárneho opatrenia neprihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo konanie spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu ako príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností. Z odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, vôbec zrejmé, akým spôsobom boli tieto aspekty vyhodnocované.

80. Podľa § 130 ods. 3 Zákona o finančnej správe za priestupok možno príslušníkovi finančnej správy uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 128 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, b), d) alebo e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu, a disciplinárne opatrenia uvedené v § 128 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2019/35/20220601> a b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/35/20220601> nemožno uložiť súčasne. Podľa § 131 ods. 2 Zákona o finančnej správe pri viacerých disciplinárnych previneniach a priestupkoch, o ktorých sa nadriadený dozvie pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, rozhoduje nadriadený súčasne a pri uložení úhrnného disciplinárneho opatrenia za takéto disciplinárne previnenia a priestupky postupuje podľa § 130 ods. 1, pričom okrem okolností podľa odseku 2 prihliada aj na počet týchto disciplinárnych previnení a priestupkov. Podľa § 131 ods. 2 Zákona o finančnej správe sa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností.

81. V prejednávanej veci sa orgán verejnej správy 1. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodnení a na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností, rozhodol nadriadený tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s takýmto odôvodnením sankcie, na čo žalovaný uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia bolo zo strany prvostupňového orgánu dostatočné aj vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa

povahy protiprávneho konania, okolností, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Zvolené disciplinárne opatrenie vyhodnotil žalovaný z hľadiska charakteru a závažnosti konania žalobcu ako opatrenie v celku s pozitívnym dopadom na žalobu, keď sa nevymykalo z medzí ustanovených zákonom a v porovnaní so sankciou, ktorá by žalobcovi hrozila za konanie v prípade, že by nebol príslušníkom finančnej správy, by výsledok konania o priestupku viedol nepochybne k prísnejšiemu postihu (pokuta od 150 eur do 300 eur).

82. Správny súd vyššie uvedené odôvodnenie sankcie nepovažuje za dostatočné. V ustanovení § 131 ods. 2 a 3 Zákona o finančnej správe sú uvedené kritéria, ktoré je potrebné zohľadniť pri ukladaní konkrétnej sankcie - disciplinárneho opatrenia. Pre naplnenie požiadavky, aby bola zrejmá úvaha orgánu verejnej správy vyvodzujúceho zodpovednosť za protiprávne konanie vo vzťahu k druhu a výške ukladanej sankcie, nestačí len zopakovať kritéria, ktoré vymedzuje právna norma, ale je potrebné im priznať konkrétny materiálny obsah. Je potrebné, aby bolo zrejmé, ako vyhodnotil orgán verejnej správy povahu konania, ktorým sa mal obvinený dopustiť priestupku, aké konkrétne okolnosti zohľadnil, aké boli následky protiprávneho konania, aká bola konkrétna miera zavinenia a aký bol doterajší postoj príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností - na čo konkrétne z histórie pôsobenia príslušníka finančnej správy prihliadal, aké mal služobné hodnotenia, či sa v minulosti dopustil porušenia služobných povinností a pod . Je potom nepochybné, že aj všetky okolnosti konania, ako napríklad predloženie dokladov v závere kontroly, okolnosti výkonu služobnej cesty a podobne, môžu byť zohľadnené práve pri ukladanom konkrétnom disciplinárnom opatrení. V zákone všeobecne formulované kritéria musia byť rozvinuté do uvedenia konkrétnych skutočností, a to s vyhodnotením ich dopadu na zvolený druh a prípadne aj výšku ukladanej sankcie. Správny súd preto vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, ktorou namietal, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné v časti odôvodňujúcej uložené disciplinárne opatrenie.

83. V súvislosti so žiadosťou žalobcu vznesenou prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní počas záverečného slova a to, aby správny súd pri rozhodovaní o uloženom disciplinárnom opatrení zohľadnil minulosť žalobcu, mieru intenzity konania a skutočnosť, že išlo o plnenie služobných povinností, správny súd uvádza, že v prípade preskúmavaných rozhodnutí síce ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania, kedy správny súd môže „zasiahnuť“ aj do uloženej sankcie, ale sankčná moderácia podľa je možné len na návrh žalobcu, ktorý v tomto konaní zodpovedajúci návrh nepredniesol.

84. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a vo veciach správneho trestania môže aj sám doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu. Konanie pred správnym súdom ale nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Správny súd preto nemohol v tomto prípade nahradiť absentujúcu úvahu orgánov verejnej správy oboch stupňov pri zvolení konkrétneho disciplinárneho opatrenia, ktorou sa orgán verejnej správy 1. stupňa a žalovaný pri ukladaní sankcie spravovali. V kompetencii správneho súdu nie je odstrániť nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí a doplnenie chýbajúceho odôvodnenia, pretože takýmto postupom by správny súd práve nahrádzal činnosť orgánov verejnej správy, čo nie je úlohou správneho súdneho konania.

85. Skutkový stav bol zo strany orgánov verejnej správy dostatočne zistený avšak ich rozhodnutia s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) trpia vadou nezákonnosti, pretože nebola dostatočným spôsobom odôvodnená uložená sankcia a z rozhodnutí nie je zrejmé ako boli vzaté do úvahy všetky kritériá vymedzené v § 131 ods. 2 a 3 Zákona o finančnej správe, preto sú rozhodnutia v tejto časti nepreskúmateľné. Správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Úlohou orgánu verejnej správy 1. stupňa bude v rámci ďalšieho konania opätovne rozhodnúť tak, aby bolo rozhodnutie v časti odôvodňujúcej konkrétne ukladané disciplinárne opatrenie dostatočne odôvodnené - aby bolo z rozhodnutia zrejmé, ako boli kritéria uvedené v Zákone o finančnej správe vyhodnotené.

86. Správny súd záverom dodáva, že rozsah a predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu a predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby sú iba tie rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré žalobca označí v správnej žalobe - proti ktorým podá správnu žalobu. Pokiaľ prebiehali súbežne aj iné administratívne konania na základe žiadostí žalobcu o poskytnutie informácií a ich výsledkom boli rozhodnutia, s ktorými bol žalobca nespokojný, mohol zvoliť priliehavé prostriedky

právnej ochrany. Tieto rozhodnutia ale na základe žalobcom podanej správnej žaloby v tejto veci nie sú v tomto konaní predmetom súdneho prieskumu.

87. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, správny súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník podľa .

88. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci