Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-470-2012.pdf
PDF · 91.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19Er/470/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: V. Y., nar. XX.X.XXXX, C. Y. 5, XXX XX U., zast. JUDr. Dušan Slanina so sídlom Bradlanská 2, 917 01 Trnava, proti povinnému: I. T., nar. XX.X.XXXX, V.: XX XXX XXX, Q. XX, XXX XX U., zast. Pacalaj, Palla a Partneri, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Marcel Kroupa so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1 374,85 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 239,12 EUR a trovy exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 133302 zo dňa 20.06.2012 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 37Rob/47/2009-zo dňa 17.09.2009 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Trnave č.k. 9Cb/69/2010-53 zo dňa 21.03.2012.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 16.07.2012. Dňa 30.07.2012 doručil povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor dňa 06.08.2012 predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli teda podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas.
Povinný namieta, že v súdnom konaní 14C/43/2009 Okresný súd Trnava uznesením č.k. 14C/43/2009-119 zo dňa 2.10.2009 schválil zmier medzi povinným a spoločným veriteľom povinného a oprávneného, v zmysle ktorého mal povinný zaplatiť a aj zaplatil spoločnému veriteľovi sumu 8.713,90 eur. Podľa tvrdenia povinného je z titulu uzatvorenia Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 9.1.1993 (nakoľko pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia priamo súvisí s účelom vymedzeným v uvedenej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným) povinný oprávnený nárokovať si od oprávneného v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný nárok vo výške jednej polovice uhradenej sumy, t.j. sumu 4.356,95 eur. Ďalej povinný aplikuje § 580 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa navzájom započítava pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu s regresným nárokom povinného voči oprávnenému, čím ku dňu 26.06.2012 ako dňu, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli, zanikli obe pohľadávky v započítanom rozsahu nakoľko sa vzájomne kryjú v sume 2 616,26 EUR.
Na výzvu súdu sa k tvrdeniam povinného vyjadril aj oprávnený, ktorý namietol existenciu regresného nároku z dôvodu postúpenia tohto nároku na spoločnosť MILS, s.r.o., o čom ho povinný informoval oznámením zo dňa 22.4.2010, kópiu ktorého oprávnený predložil súdu.
Dňa 28.01.2013 rozhodol vyšší súdny úradník uznesením č.k. 19Er/471/2012-21 o zamietnutí námietok proti exekúcii, pretože po ich preskúmaní zistil, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť.
Povinný doručil súdu dňa 15.02.2013 odvolanie voči uzneseniu č.k. 19Er/471/2012-21 zo dňa 28.01.2013. Lehota na podanie odvolania začala povinnému plynúť odo dňa doručenia uznesenia č.k. 19Er/471/2012-21 zo dňa 28.01.2013 povinnému. Uznesenie bolo povinnému doručené dňa 11.02.2013 a keďže povinný podal odvolanie osobne na súd dňa 15.02.2013, odvolanie bolo podané v zákonnej lehote.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Nakoľko proti rozhodnutiu o námietkach povinného proti exekúcii č.k. 19Er/471/2012-21 zo dňa 28.01.2013, ktorým sa námietky zamietli a ktoré vydal vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava, nie je prípustné odvolanie v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, toto rozhodnutie sa v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku zrušilo a vo veci námietok povinného rozhodol sudca.
Odvolanie bolo podané včas, pričom povinný argumentoval, že súd neuviedol žiadnu právnu kvalifikáciu akým spôsobom dospel k rozhodnutiu o zamietnutí námietok, súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami povinného o započítaní a o tom, že exekúcia je neprípustná v zmysle § 57 ods. 1 písm. b), najmä vrátane tvrdení o tom, ktoré veci povinného nemôžu byť predmetom exekúcie.
Dňa 26.03.2013 oprávnený doručil vyjadrenie k odvolaniu povinného, v ktorom uviedol, že odvolanie povinného je účelové. Povinný nemá od roku 2010 k dispozícii voči oprávnenému žiadnu aktívnu legitimáciu v súvislosti zo započítaním, pretože v apríli 2010 sa zbavil svojej poslednej pohľadávky voči oprávnenému postúpením na spoločnosť MILS, s.r.o. Povinný postúpením pohľadávky voči oprávnenému stratil postavenie veriteľa voči oprávnenému a teda nemá čo započítavať v tejto exekúcii. Oprávnený doložil oznámenie povinného zo dňa 22.4.2010 o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z regresného nároku náhrady platobného rozkazu č.k. 17Ro/102/2007-66 zo dňa 30.10.2007 na spoločnosť MILS, s.r.o.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku: Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Uvedené exekučné konanie bolo začaté dňa 07.06.2012 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, teda pred 01.11.2013, to znamená, že na toto konanie súd aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Súd opätovne preskúmal námietky a odvolanie povinného proti exekúcii a spisový materiál a zaujal nasledovné stanovisko:
V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
V zmysle § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka druhá veta, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať ani pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
V zmysle § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
S ohľadom na osobitosť konania o námietkach súd predtým, ako by pristúpil k vyhodnoteniu dokazovania, t.j. či povinný a oprávnený majú skutočne vzájomné pohľadávky rovnakého druhu spôsobilé na započítanie a či sa skutočne vzájomne kryjú, skúma, či k zániku pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní malo dôjsť pred alebo po začatí exekučného konania.
Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (hmotného i procesného práva), ktoré nastali a vznikli po vydaní exekučného titulu. Ak ide pritom o zánik vymáhaného nároku, táto skutočnosť, ak vznikla počas trvania exekúcie, nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, nakoľko v konaní o námietkach má súd posúdiť, či sa exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či boli v čase podania návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady ustanovené pre výkon exekúcie, a to najmä podmienka existencie nároku oprávneného voči povinnému vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Táto skutočnosť môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v tom prípade, ak k splneniu predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie. V prípade, ak k zániku záväzku vyplývajúceho z exekučného titulu došlo až po začatí exekúcie, má sa za to, že exekúcia začala oprávnene a exekútor má nárok na trovy exekúcie, ktoré mu boli riadne priznané na základe poverenia.
Povinný vo svojich námietkach uvádza, že k započítaniu oboch pohľadávok (t.j. z titulu regresného nároku a z titulu odplaty za výlučné užívanie nehnuteľnosti s pohľadávkou vyplývajúcou z exekučného titulu) došlo ku dňu 26.06.2012, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli.
Ak povinný súčasne s námietkou proti exekúcii (procesno-právna námietka) podá námietku započítania vzájomnej pohľadávky (hmotno-právna námietka), treba mať na zreteli, že započítanie je voči oprávnenému účinné až okamihom, kedy započítací prejav povinného dôjde oprávnenému. Vzájomné pohľadávky pritom zanikajú spätne ku dňu, kedy sa stali spôsobilými na započítanie (§ 580 Občianskeho zákonník).
Povinný bez odôvodnenia určil za deň vzájomného krytia pohľadávok deň 26.06.2012, pričom sa žiadnym spôsobom nevyjadril k otázke k ich splatnosti. V prípade, že splatnosť nebola dohodnutá a ani nevyplýva z právneho predpisu, je nutné postupovať v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Súčasne so vznikom práva na plnenie totiž zásadne nenastáva jeho splatnosť, pretože je buď určená dobou, v ktorej je dlžník povinný podľa zmluvy, právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu splniť svoj záväzok, alebo, ak nie je takto určená, vyvolá ju veriteľ tým, že požiada dlžníka o plnenie. Splatnosť záväzku
pritom nastáva deň nasledujúci po uplynutí (najneskoršieho) času splnenia dlhu, v tomto momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo na súde (aktio nata)
V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Existencia dvoch a inak na započítanie spôsobilých pohľadávok na započítanie ipso de iure započítanie nespôsobujú, toto možno privodiť len na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa alebo dlžníka. Ak bol kompenzačný prejav urobený až potom, čo sa pohľadávky stretli, má kompenzačný prejav spätné právne účinky k okamihu stretu pohľadávok, t.j. k okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatná neskôr.
Podľa námietok by dátumom “stretu pohľadávok“ mal byť deň 26.06.2012, povinný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tento deň mal byť dňom splatnosti jednej (či oboch) pohľadávok podľa jeho názoru spôsobilých na započítanie. V námietkach neuviedol, podľa akej dohody či právneho predpisu nastala splatnosť pohľadávok, resp. či splatnosť podľa jeho názoru vyplýva z povahy záväzku a v nadväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka súdu nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že povinný oprávneného už požiadal o plnenie.
Odhliadnuc od skutočnosti, že ak by aj došlo k zániku vymáhanej pohľadávky k tomuto dátumu, nie je táto skutočnosť dôvodom na vyhovenie námietkam, nakoľko exekúcia začala už 07.06.2012 ( § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). To isté platí, ak by bol oprávnený oboznámený so splatnosťou dlhu až prostredníctvom podania námietok, nakoľko tieto mu boli zo strany súdu logicky doručené až v priebehu exekučného konania.
Ďalej povinný v podaných námietkach poukazuje na § 115 ods. 1, § 115 ods. 2 písm. d) a h) Exekučného poriadku, ktoré s ohľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu možno aplikovať v rámci námietok za účelom zastavenia exekúcie. Fakt, že je povinný momentálne v podnikateľskej strate, považuje za dostatočný dôvod neprípustnosti exekúcie, ďalej má za to, že z dôvodu nevyporiadaných záväzkov s oprávneným nemôže ukončiť podnikateľskú činnosť. K uvedenému súd len uvádza, že v zmysle § 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon sa živnosť prevádzkuje na vlastnú zodpovednosť, čo znamená, že majetkovú zodpovednosť za riziká živnostenského podnikania nesie výlučné podnikateľ. Nevyrovnané záväzky súvisiace s podnikaním teda žiadnym spôsobom nezakladajú prekážku ukončenia podnikateľskej činnosti, nakoľko ručenie povinného - živnostníka je neobmedzené a za svoje záväzky ručí celým svojim majetkom.
V zmysle § 115 ods. 1 Exekučného poriadku, z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
V zmysle § 115 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura. V zmysle § 115 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené hotové peniaze do sumy 99,58 eura.
V upovedomení doručenom povinnému súdny exekútor oznámil začatie exekúcie a upovedomil povinného, že exekučné konanie vykoná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním inej peňažnej pohľadávky, zrážkami zo mzdy a zrážkami z iných príjmov, t.j. žiadnym spôsobom nešpecifikoval konkrétne účty, peňažné pohľadávky či príjmy, ktoré postihne exekúcia, ktorú reálne ešte ani nezačal vykonávať. V tomto prípade ide o najčastejší postup, kedy súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie uvedie všetky prípustné spôsoby exekúcie, ktoré podľa jeho názoru bude možné vykonať u povinného. Povinný, ako i vyplýva zo samotných námietok, sám nevie, ktorý jeho majetok by nemal podliehať exekúcii, jeho argumentácia je všeobecná a poukazuje len na jeho nepriaznivú finančnú situáciu a skutočnosť, že v prípade výkonu exekúcie nemôže ďalej reálne vykonávať svoje živnostenské oprávnenie.
Účelom exekučného konania je pritom vymoženie judikovanej pohľadávky a je vylúčené, aby výkon exekúcie bol v prípade podnikateľa ručiaceho za záväzky celým svojim majetkom viazaný na jeho úspech v podnikaní. Pri takomto chápaní exekučného konania by nepochybne pravidelne dochádzalo k poškodeniu oprávneného, ktorý si len nárokuje preukázateľne priznané právo.
Ako už bolo uvedené vyššie, povinný vo svojich námietkach žiadnym spôsobom neindividualizoval, ktoré veci postihnuté exekúciou z jeho majetku exekúcii podľa jeho názoru nepodliehajú, a tak ani nie je možné konkrétne ustanovenia aplikovať na argumentáciu povinného smerujúcu k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Ustanovením § 115 ods. 1 Exekučného poriadku mal zákonodarca zjavne na mysli situácie vzniknuté pri súpise majetku, kedy povinný, resp. súdny exekútor sám zistí, že exekúcii nepodlieha majetok nevyhnutný na uspokojovanie hmotných potrieb povinného a jeho rodiny, resp. na plnenie pracovných úloh či na podnikanie a i veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami. Je zjavné, že takýmito vecami sú veci naozaj nevyhnutné pre život povinného a jeho rodiny, napr. bežné súčasti odevov, obuv, nevyhnutné vybavenie domácnosti, resp. pokiaľ ide o rozpor s morálnymi zásadami, napr. snubný prsteň, obrúčka atď. Nemožno sa stotožniť s argumentáciu povinného, v zmysle ktorej je v rozpore s dobrými mravmi exekúciou postihovať aj jeho dôchodok, nakoľko nepostihovať príjem, čo i len jediný, je v ostrom rozpore s účelom exekúcie. Exekučný poriadok má pri zrážkach zo mzdy (resp. iných príjmov ako je napr. dôchodok) na zreteli uspokojovanie základných potrieb povinného a jeho rodiny, čo sa v zákone prejavilo zaradením § 70 do Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma, spôsob ktorej výpočtu ustanovuje nariadenie vlády.
Pokiaľ ide o veci slúžiace na podnikanie, v zmysle § 115 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku skutočne nemožno postihnúť veci povinného slúžiace na podnikanie do výšky 331,94 eur, nakoľko však povinný žiadnym spôsobom nešpecifikoval ktorý jeho konkrétny majetok by nemal podliehať exekúcii, nie je možné jeho námietke vyhovieť. Exekútor v zmysle zákona pri výkone exekúcie najprv postihne veci neslúžiace na podnikanie; ak ich hodnota nepostačuje na uspokojenie oprávneného, postupne zahŕňa do súpisu aj veci, ktoré síce súvisia s podnikaním, ale bez ktorých je podnikanie možné. Až nakoniec v prípade nedostatku tohto majetku možno postihnúť aj veci, bez ktorých je podnikanie nemožné. Aj pri dodržiavaní tohto postupu je potrebné mať na zreteli vylúčenie vecí slúžiacich na podnikanie do hodnoty 331,94 eura. Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako podnikateľ vlastní veci na podnikanie len do tejto hodnoty, tieto exekúciou postihnuté byť nemôžu, aj keď by bez nich podnikanie bolo možné. Pri zachovaní poradia a dodržania minimálnej hodnoty vecí, ktoré sa nemôžu exekúciou postihnúť, môže sa však exekúcia týkať aj tých vecí, ktoré sú pre podnikanie nevyhnutné.
Argumentácia povinného sa nezakladá na žiadnom právnom základe. Uvedené sa týka aj použitia ustanovení § 115 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorých je len už z ich znenia zjavné, že ich možno aplikovať len v prípade výkonu exekúcie prostredníctvom osobnej či domovej prehliadky.
Na záver súd dodáva, že nakoľko rozhoduje výlučne na návrh účastníka konania, t.j. nerozhoduje o námietkach z úradnej povinnosti, ex officio, dôkazné bremeno nesie výlučne povinný, pričom neunesenie dôkazného bremena má za následok negatívne rozhodnutie súdu. Tunajší súd teda námietky posudzoval len na základe tvrdení a dôkazov, ktoré mu predložil povinný, pričom s ohľadom na koncentračnú zásadu tak musel urobiť v zákonnej 14-dňovej lehote na vznesenie námietok.
Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že námietky povinného sú nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.