Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_49P-232-2015.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/232/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Alenou Čakváriovou v právnej veci navrhovateľky: H. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. K. Č.. XX, L. proti odporcovi: Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. K. Č.. XX, L., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: R. X., nar. X.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, Bratislava takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov H. X., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a Z. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 14.07.2001, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. A., vo zväzku M., ročník XXXX , na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a . Maloleté dieťa R. X., nar.XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške 80 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk odporcu s maloletou R. bude neobmedzený. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 1.10.2015, doplneným podaním zo dňa 2.11.2015, domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že vzťah medzi manželmi je vážne narušený, vzájomne sa odcudzili, manželstvo neplní svoj účel, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželstvo nevytvára ani vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Súčasne žiadala o zverenie mal. R. do svojej osobnej starostlivosti, určenie, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, určenie výživného na mal. R. vo výške 100 eur mesačne a úpravu styku odporcu s maloletou neobmedzene. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Taktiež súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, určením, že navrhovateľka bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a s neobmedzenou úpravou styku otca s maloletou. Súhlasil s určením výšky výživného na dieťa 80 eur mesačne. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu manželstva súhlasila s navrhovanou rodičovskou dohodou, ktorú účastníci navrhli schváliť na pojednávaní dňa 28.1.2016.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením s vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu: sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o nákladoch na dieťa, prehľadom príjmu navrhovateľky a odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja sú národnosti slovenskej. Z ich manželstva pochádza maloletá R. X., nar. X.XX.XXXX. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé, u odporcu o
manželstvo druhé. Príslušnosť tunajšieho súdu je daná v súlade s ust. § 88 písm. a/ O.s.p., keďže posledné spoločné bydlisko manželov sa nachádza v okrese Bratislava II.
Účastníci uzavreli manželstvo po dvojročnej známosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľky manželstvo bolo od začiatku narušené, pretože odporca rád požíval alkoholické nápoje. Spočiatku jej to nevadilo. Myslela si, že po narodení dieťaťa bude zodpovednejší, mýlila sa. Odporca naďalej požíval alkohol. Kvôli dieťaťu mala udržať manželstvo funkčné za predpokladu, že odporca prestane požívať alkohol. Nestalo sa tak, odporca sa začal správať ku nej agresívne, udrel ju. Počas manželstva sa pokúšal prestať piť a liečil sa v J. Y. J. nemocnici od roku 2008 viackrát, avšak bezúspešne. Jej city voči nemu ochladli. V júni 2013 podala žiadosť o rozvod manželstva. Po sľuboch odporcu zobrala návrh späť. K náprave nedošlo, odporca naďalej pije, vyhadzuje ju z domu, je agresívny a vulgárny. Od septembra 2015 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie spolužitia.
Odporca spočiatku nesúhlasil s rozvodom manželstva, žiadal o poskytnutie jednej šance. V priebehu pojednávania svoj názor zmenil. Súhlasil s rozvodom. Uviedol, že je alkoholik, absolvoval liečenie v J., ale nepomohlo mu to. Veľmi ho to mrzí, alkohol pije dvadsať rokov, nevie prestať. Vie, že keď požije alkohol, odpovedá manželke neadekvátne ako opitý človek. Je si vedomý toho, že manželka s ním nechce žiť.
Maloletá R. navštevuje 7. ročník základnej školu. Matka uhrádza poplatok za ZRPŠ vo výške 30 eur ročne, príspevok do triedneho fondu vo výške 20 eur. Dieťa sa v škole nestravuje. Nenavštevuje žiadne krúžky. Maloletá nemá zdravotné problémy. Navrhovateľka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva s dcérou u svojej matky, ktorej nemusí prispievať na bývanie, len občasnými nákupmi do domácnosti. Navrhovateľka je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem činí 427 eur netto, nespláca žiadne pôžičky. Exekučne je jej zrážaná suma 30 eur mesačne. Navrhovateľka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Odporca nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v 3-izbovom rodinnom dome sám, vlastníkom domu je jeho otec. Náklady na bývanie odporca uhrádza vo výške 78,43 eur mesačne poplatok za elektriku, odvoz odpadu vo výške 9 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti. Odporca je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem činí 462 eur netto, nespláca žiadne pôžičky. Podľa vyjadrenia odporcu v rámci exekúcie mu je zrážaná suma 160 eur mesačne, niekedy 200 eur mesačne. Navrhovateľka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Na pojednávaní dňa 28.1.2016 obaja účastníci žiadali o schválenie rodičovskej dohody, ktorou bude mal. R. zverená do osobnej starostlivosti matke, s určením, že matka bude oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, odporca sa zaviaže prispievať na výživu dieťaťa sumou 80 eur mesačne a styk odporcu s maloletou bude neobmedzený. Pred vyhlásením rozsudku odporca opustil pojednávaciu miestnosť a svojim podpisom nepotvrdil navrhovanú rodičovskú dohodu. Podľa § 23 ods. l Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivostí, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia súd mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nemôže plniť spoločenskú funkciu. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľka absolútne odmieta spolužitie a nemá záujem o obnovenie ich vzťahu. Súd ustálil príčinu rozvratu manželstva v nezodpovednom prístupe odporcu k manželstvu a rodine, keďže odporca požíva alkoholické nápoje, čo ovplyvňuje jeho správanie, jeho náprava v tomto smere nie je možná. Pre jednoznačný postoj oboch účastníkov konania, najmä navrhovateľky a jej nezáujem obnoviť manželské spolužitie nevidel súd nádej, že by v budúcnosti došlo k zmene ich vzťahu, preto návrhu na rozvod manželstva za akceptácie oboch účastníkov konania vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Pokiaľ ide o návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. R., súd vyhovel návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Súd mal preukázané, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje navrhovateľka od ukončenia spolužitia manželov, odporca nevyslovil žiadne výhrady k tejto časti návrhu a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky akceptoval.
Súd súčasne oprávnil navrhovateľku maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok za súhlasu odporcu, prihliadajúc na nezodpovedné správanie odporcu.
Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa súd prihliadal na vek dieťaťa a jeho potreby, zabezpečenie pravidelných mesačných platieb pre mal. R.. Súčasne zohľadnil príjmy a pomery oboch rodičov, ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Súd mal preukázané, že príjem navrhovateľky činí 420 eur mesačne netto, nie je zaťažená pôžičkami, je nemajetná, má povinnosť uhrádzať si náklady súvisiace s bývaním. Odporca dosahuje príjem vo výške 460 eur mesačne netto, pričom sám obýva rodinný dom a hradí náklady na bývanie v tomto dome, je nemajetný. Pokiaľ argumentuje prebiehajúcimi exekučnými konaniami a splátkami titulom exekúcie, uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd má za to, že odporca má možnosti poskytnúť maloletej výživné vo výške ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Napokon, s uvedenou výškou výživného súhlasil. Súd dáva do pozornosti odporcovi, že jeho prvoradou povinnosťou je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, pričom výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Súd určil styk odporcu s mal. R. bez obmedzenia v zmysle návrhu oboch účastníkov majúc za to, že pokiaľ sa rodičia vedia dohodnúť na stretnutiach s maloletou, je v záujme dieťaťa stretnutia realizovať a ponechať na dohode rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko /§ 27 ods. 1 Zákona o rodine/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.