Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/31/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: B.. B. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom L. XX/XXX, F. - L., právne zastúpeného: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 42 204 046, proti žalovanému: B.. D. W., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom E. XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou 957 01, IČO: 36 789 925, o zaplatenie 25.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -213 zo dňa 10. decembra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu v celom rozsahu a výrokom II. určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia 25.000 Eur s príslušenstvom z titulu odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalovanému vyplatil dohodnutú cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000 Eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že podľa zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej so žalovaným dňa 01.06.2015 zaplatil dohodnutú cenu vo výške 25.000 Eur žalovanému pred podpisom zmluvy, čo žalovaný svojim podpisom v zmluve výslovne potvrdil a že na základe uvedeného mal žalovaný následne zabezpečiť zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti E., s.r.o. za účelom schválenia prevodu obchodného podielu a vykonanie ďalších dohodnutých úkonov. Žalovaný tak neurobil a valné zhromaždenie nezvolal, a to napriek tomu, že ho žalobca viackrát vyzýval na splnenie predmetnej povinnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca listom z 25.05.2018 odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu a súčasne žalovaného požiadal o vrátenie vyplatenej ceny za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Eur. Žalovaný mu do dňa podania žaloby čiastku 25.000,- Eur nevrátil, túto ma stále u seba.

1.2. Súd prvej inštancie z dokazovania vykonaného výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov G.. C. I., B.. N. W. a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu mal za preukázané, že žalobca ako nadobúdateľ

a žalovaný ako prevádzateľ uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu. Žalovaný podpísal predmetnú zmluvu dňa 01.06.2015, pričom svoj podpis úradne osvedčil. Žalobca svoj podpis na zmluve uznal za svoj vlastný dňa 15.06.2015. Predmetom tejto zmluvy bol prevod časti obchodného podielu žalovaného v nominálnej hodnote 25.000,- Eur, ktorý vlastnil v spoločnosti E., s.r.o.. Podľa čl. II. zmluvy mal dohodnutú cenu obchodného podielu žalobca zaplatiť žalovanému pred podpisom tejto zmluvy, čo žalovaný podpisom na tejto zmluve výslovne potvrdil. Prvoinštančný súd mal ďalej vo veci za nesporné, že k zápisu tohto prevodu do obchodného registra nedošlo. Z čl. IV. ods. 4 Spoločenskej zmluvy spoločnosti E., s.r.o. zo dňa 31.10.1996, vyplynulo, že so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka. Súhlas valného zhromaždenia je potrebný aj na prevod obchodného podielu na inú osobu ako spoločníka. Listom zo dňa 17.06.2015 žalobca žiadal žalovaného o zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti E., s.r.o. so schválením prevodu obchodného podielu a zvolením žalobcu za konateľa spoločnosti v súlade s podpísanými dokumentmi. Listom zo dňa 25.05.2018 adresovaným žalovanému, žalobca odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.06.2015, čo odôvodnil nesplnením povinností žalovaného v zmysle uvedenej zmluvy. Podpis žalobcu na tomto odstúpení nebol úradne osvedčený. Z výpovede svedka G.. I. v rámci konania ČVS: ORP-224/2-VYS-TN-2016 zo dňa 27.05.2016 v spojení s dodatkom zo dňa 05.08.2016, vyplynulo, že podľa žalobcu mal žalovanému zaplatiť za prevod obchodného podielu po podpise predmetných zmlúv, avšak svedok nevedel uviesť, akou formou. Svedok ani na výsluchu na pojednávaní dňa 10.11.2021 nepotvrdil vyplatenie sumy 25.000,- Eur v hotovosti zo strany žalobcu žalovanému, uviedol však, že text zmluvy o prevode obchodného podielu pred jej podpísaním zmluvnými stranami mal v dôsledku ich pripomienok viacero variantov. Zo záznamu o podaní vysvetlenia p. R. zo dňa 08.07.2016 v rámci konania ČVS: ORP-224/2-VYS-TN-2016 vyplynulo, že o prevode obchodného podielu spoločnosti E., s.r.o. na žalobcu mal vedomosť, avšak o tom, či žalobca vyplatil sumu 25.000,- Eur za tento prevod žalovanému, nevedel. Vo výpovedi zo dňa 08.08.2016 O. L. v rámci konania ČVS: ORP-224/2-VYS-TN-2016 uviedla, že jej manžel - žalobca, mal pred podpisom zmlúv o prevode obchodného podielu vyplatiť cenu za odplatu obchodného podielu v hotovosti. Tieto peniaze vybrala z pokladne ich spoločnosti a osobne ich aj odovzdala žalobcovi, ktorý ich následne vyplatil žalovanému, avšak pri odovzdávaní týchto peňazí osobne nebola. Svedkyňa B.. C. W., manželka žalovaného, pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 24.09.2021 uviedla, že žalovaný žiadne peňažné prostriedky od žalobcu neobdržal, a to ani v hotovosti, ani na bankový účet. Ak by ich bol obdržal, určite by o tomto vedela. Z uznesenia vyšetrovateľa ČVS: ORP-224/2-VYS-TN-2016 zo dňa 06.10.2016 vyplynulo, že po vykonaní viacerých dôkazov vo forme výsluchov svedkov jednoznačne nevyplýva, že žalovaný prevzal finančnú hotovosť vo výške 25.000,- Eur za prevod obchodného podielu spoločnosti E., s.r.o. od žalobcu. V danej veci sa výpovede strán sporu rozchádzali, pričom podľa vyšetrovateľa išlo o tvrdenie proti tvrdeniu. Taktiež z výpovede samotného žalobcu je zrejmé, že pri odovzdávaní finančnej hotovosti žalovanému nebol okrem nich nikto prítomný a ani nebol medzi ním a žalovaným spísaný žiaden doklad o úhrade. Z uvedených dôvodov bolo predmetné trestné stíhanie prerušené.

1.3. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z , 15 ods. 1, 2 , z ust. , , veta prvá , ako aj z ust. , Obch. zák. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu) ďalej z ust. Obch. zák., ako aj z ust. , a Obč. zák. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na vrátenie údajne zaplatenej ceny za prevod obchodné podielu v spoločnosti E., s.r.o., ktorý mu mal vzniknúť po tom, ako od predmetnej zmluvy po nesplnení povinnosti zo strany žalovaného odstúpil, nárok žalobcu uplatnený žalobou vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 01.06.2015 uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bola časť obchodného podielu v spoločnosti E., s.r.o. Išlo o väčšinový obchodný podiel v spoločnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že uzatvoreniu tejto zmluvy predchádzali vzájomné rokovania, v rámci ktorých sa riešila aj cena obchodného podielu, ktorá bola najskôr stanovená na sumu 18.000,- Eur a neskôr bola zmenená na sumu 25.000,- Eur. Sporným v tomto spore bol, okrem iného, predovšetkým spôsob vyplatenia tejto ceny, ktorý sa odvíjal od ustanovenia čl. II predmetnej zmluvy. Podľa žalobcom predloženého vyhotovenia, ktorého pravosť žalovaný počas celého konania namietal, mala byť cena obchodného podielu dohodnutá v sume 25.000,- Eur zaplatená

žalobcom žalovanému pred podpisom tejto zmluvy, čo žalovaný podpisom na tejto zmluve výslovne potvrdil. Žalovaný však namietal, že dohodnutá cena mala byť zaplatená zo strany žalobcu prevodom na jeho bankový účet, a teda písomné vyhotovenie zmluvy predložené žalobcom nikdy nepodpísal. K ani jednému spôsobu vyplatenia dohodnutej ceny za obchodný podiel však podľa žalovaného nedošlo. Súd prvej inštancie po preskúmaní predmetnej zmluvy z hľadiska náležitostí vymedzených v ust. § 115 ods. 11 Obch. zák. v znení účinnom v čase jej uzavretia konštatoval jej neúčinnosť pre absenciu súhlasu valného zhromaždenia s prevodom väčšinového obchodného podielu na žalobcu. Uviedol, že o jej neúčinnosti svedčí aj skutočnosť, že zápis prevodu do obchodného registra nebol vykonaný. Zdôraznil, že zo zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, nevznikli práva ani povinnosti a nemožno teda ani uvažovať o platnom odstúpení od takejto zmluvy. Aj v prípade pripustenia možnosti odstúpenia od zmluvy medzi stranami sporu poukázal na to, že k formálnym náležitostiam odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu patrí nielen písomná forma odstúpenia, ale aj úradne overený podpis oprávnenej osoby pod týmto právnym úkonom. Keďže zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 01.06.2015 nenadobudla účinnosť, účastníkom z nej nevznikli práva a povinnosti a v prípade, ak by sa v konaní preukázalo vyplatenie ceny za obchodný podiel žalovanému, išlo by o bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol žalovaný povinný vydať žalobcovi. Žalobca v konaní tvrdil, že dohodnutú cenu za väčšinový obchodný podiel žalovanému zaplatil, ktoré tvrdenia boli v celom rozsahu žalovaným rozporované.

1.4. Vykonaným dokazovaním dospel prvoinštančný súd k záveru, že tvrdenia žalobcu o zaplatení ceny za obchodný podiel sa nezakladajú na pravde a suma 25.000,- Eur nebola žalovanému vyplatená tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe. Pri prijímaní tohto záveru vychádzal najmä z výpovedí strán sporu, ako aj výpovedí svedkov nielen na pojednávaní, ale aj v rámci konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní v pripojených vyšetrovacích spisoch. Konštatoval, že nemal dôvod neuveriť výpovedi svedkov, nakoľko v ich výpovediach sa nevyskytli žiadne rozporné tvrdenia, ktoré by svedčili o ich nedôveryhodnosti. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal len na ustanovenie čl. II zmluvy, podľa ktorej mala byť cena vyplatená pred podpisom zmluvy, avšak toto tvrdenie nemal súd za preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov. Žiaden z vypočutých svedkov nebol osobne prítomný pri údajnom odovzdaní sumy 25.000,- Eur. Pri tak vysokej sume, akou je žalovaná istina 25.000,- Eur podľa prvoinštančného súdu vyvstáva otázka, prečo si žalobca nezabezpečil potvrdenie preukazujúce prevzatie sumy žalovaným v hotovosti, prípadne si nezabezpečil prítomnosť svedka pri jej odovzdávaní. Z vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že napriek tomu, že by žalovaný podpísal v uzatvorenej zmluve o prevode obchodného podielu vyhlásenie, že k zaplateniu ceny došlo pred podpisom tejto zmluvy, v konaní sa preukázala nepravdivosť tohto vyhlásenia. Uzavrel, že nakoľko žalobca dostatočne dôveryhodne nepreukázal vyplatenie ceny za obchodný podiel žalovanému, ale naproti tomu žalovaný predloženými dôkazmi dostatočne dôveryhodne preukázal, že k vyplateniu ceny tak, ako to popisuje žalobca v žalobe, nedošlo, zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania ohľadom pravosti zmluvy o prevode obchodného podielu z 01.06.2015 predloženej žalobcom, tento zamietol, lebo znalecké dokazovanie považoval za nehospodárne a nadbytočné. Žalovaný totiž počas celého konania rozporoval ustanovenie čl. II zmluvy, t. j. že žalobca mal cenu za obchodný podiel vyplatiť na bankový účet žalovaného. Obe strany sporu v priebehu konania súdu potvrdili, že peniaze na bankový účet žalovaného nikdy ani neboli odoslané. Preukázanie pravosti, prípadne nepravosti žalobcom predloženej zmluvy by nemalo na právne posúdenie veci súdom žiaden význam. Výrok o nároku úspešného žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi odôvodnil ust. . 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v ust. , , . Na rozdiel od zistenia a názoru prvoinštančného súdu žalobca vyjadril presvedčenie, že preukázal svoje tvrdenia uvedené v žalobe. Zdôraznil, že medzi ním a žalovaným nebolo sporné, že prišlo k rokovaniam ohľadom prevodu obchodného podielu, nebolo sporné, že zmluvu o prevode obchodného podielu vyhotovil G.. C. I.. Zmluva bola viackrát pripomienkovaná zo strany žalovaného a bola prispôsobená jeho požiadavkám a následne bol vypracovaný aj dodatok č. 1 k tejto zmluve. Pokiaľ prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že on vierohodným spôsobom nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny, podľa žalobcu práve z výsluchu svedka G.. I., ktorý podrobným spôsobom opísal postup prípravy zmlúv ako aj záujem žalovaného a jeho nepriaznivú finančnú situáciu, bolo preukázané, že

k obchodu došlo a zo zápisnice z trestného konania svedkyne O. L. vyplynulo, že jej manžel - žalobca mal vyplatiť odplatu za prevod obchodného podielu v hotovosti, tieto finančné prostriedky vybrala z pokladne spoločnosti a osobne ich aj odovzdala žalobcovi, ktorý ich následne vyplatil žalovanému. Tieto isté skutočnosti potvrdil aj svedok p. R., ktorý o prevode obchodného podielu mal vedomosť. Je pravdou, že pri odovzdávaní finančnej hotovosti bol prítomný iba žalobca a žalovaný, minimálne však skutočnosť, že osoby G.. I., O. L., p. R. a dokonca aj samotný žalovaný potvrdili úmysel o prevode obchodného podielu , bolo zárukou, že k tejto transakcii aj dôjde. Nemožno dať na ťarchu žalobcu, že zmluva o prevode obchodného podielu, ktorá bola vypracovaná advokátom, nebola vypracovaná v súlade s obsahom spoločenskej zmluvy, lebo žalovaný bol ten, ktorý mal advokátovi, ktorý tieto zmluvy vypracoval, poskytnúť súčinnosť a predložiť mu aj úplné znenie Spoločenskej zmluvy spoločnosti E. s.r.o. Je teda na zvážení odvolacieho súdu, či práve táto skutočnosť nezakladá pochybnosti o pravosti tvrdení žalovaného o tom, že sumu 25.000 Eur neprevzal. Nakoľko zmluva o prevode obchodného podielu bola podpísaná žalovaným a notársky bol jeho podpis overený, je možné pochybovať o jeho tvrdeniach, že takéto znenie nepodpísal a že prišlo k manipulácii s obsahom zmluvy. Toto tvrdenie vyvrátil svedok G.. I., pričom je bežné, že zmluvy obsahujú ustanovenie o odovzdaní finančných prostriedkov a nie je zákonom výslovne uvedené, že je nutné, aby sa dodatočne potvrdzovalo ďalším dokladom odovzdanie a prijatie takto označených finančných prostriedkov priamo v jednotlivej zmluve. Išlo by o duplicitné potvrdenie toho, čo je súčasťou zmluvy tak, ako to bolo aj v tomto prípade v čl. II zmluvy o prevode obchodného podielu. Prijatie týchto finančných prostriedkov žalovaným bolo notársky overené. Ak by zákonodarca chcel duplicitné potvrdzovanie odovzdania a prevzatia finančných prostriedkov, tak by to upravil zákonom. Žalobca zdôraznil, že jeho tvrdenia potvrdzujú aj následné jeho kroky, a to preukázané zaslanie výzvy na zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 17.06.2015 vrátane doručeniek ako aj následné odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2018 vrátane doručeniek. Je zarážajúce, že práve žalovaný najskôr popieral, že by prišlo k doručeniu výzvy zo strany žalovaného, čo však bolo relevatne preukázané, že prišlo nielen k odoslaniu tejto výzvy, ale aj k prevzatiu tejto zásielky ako zásielky označenej ako odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca ani na jednu výzvu nereagoval s odôvodnením, že k odovzdaniu žiadnych finančných prostriedkov neprišlo, ale tieto výzvy odignoroval, čo zakladá pravdepodobnosť tvrdení žalobcu o odovzdaní týchto finančných prostriedkov. Takýto postoj a obranu, že k odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo, použil až po vydaní platobného rozkazu a na tomto tvrdení zotrval počas súdneho konania. Podľa názoru žalobcu žalovanému nič nebránilo zvolať valné zhromaždenie, avšak žalobca sa domnieval, že žalovaný zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvoril v rozpore so spoločenskou zmluvou a preto sa obával zvolania valného zhromaždenia. On, žalobca urobil všetky kroky k riadnemu nadobudnutiu obchodného podielu obchodnej spoločnosti E. s.r.o., a to žiadal o zvolanie valného zhromaždenia a keď k takému kroku žalovaný nepristúpil tak žalobca odstúpil od zmluvy. Nakoľko nemal inú možnosť, odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu. Ak súd považoval túto zmluvu o prevode obchodného podielu za neplatnú, táto teda neexistovala, je teda nevyhnutné, aby si zmluvné strany vrátili to, čo plnili. V tomto prípade žalovaný neplnil, avšak k finančnému plneniu prišlo a preto je nevyhnutné, aby žalovaný vydal finančné prostriedky vo výške 25.000 Eur, teda o čo sa bezdôvodne obohatil. Žalobca zdôraznil, že je na zvážení súdu, aby posudzoval aj samotné konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti E. s.r.o., keďže žalovaný uzatvoril zmluvu bez zvolania valného zhromaždenia i napriek tomu, že ako spoločník mal vedomosť o obsahu spoločenskej zmluvy spoločnosti E. s.r.o. V priebehu konania bolo preukázané že medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou žalobcu došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. K plneniu zo strany obchodnej spoločnosti nedošlo a preto si túto sumu žiadnym spôsobom nenárokoval. Je teda na zvážení súdu správanie žalovaného, keď v priebehu súdneho konania nazval žalobcu podvodníkom. V prípade, ak by žalobca finančné prostriedky nikdy neodovzdal, tak by nemal snahu o nadobudnutie obchodného podielu spoločnosti E. s.r.o. a neurobil by žiadne kroky, ak by neprišlo k riadnemu uzatvoreniu obchodu. Žalovaný ako aj svedkyňa B.. C. W. uviedli, že spoločnosť mala dlhodobo finančné problémy, že danú spoločnosť dotovali z iných zdrojov a to bolo podnetom na predaj časti obchodného podielu. Po uskutočnení tohto obchodu a odovzdaní finančných prostriedkov bola rodina žalovaného na dovolenke a žalobca sa nevedel so žalovaným skontaktovať. Popieranie prevzatie finančných prostriedkov zo strany žalovaného žalobca označil za obranu v snahe vyhnúť sa plneniu voči nemu. On, žalobca nepochybne disponoval v čase odovzdania

finančných prostriedkov týmito finančnými prostriedkami, ktoré boli podľa slov svedkyne O. L. vybraté z pokladnice, preto nie je možné akceptovať ani tvrdenie, že by on v čase uzatvárania zmluvy nedisponoval dostatočnou finančnou hotovosťou. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby jeho žalobe vyhovel.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2022 k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval neúčinnosť predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu s poukazom na ust. § 115 ods. 11 Obch. zák. a keď vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania konštatovaním, že tvrdenia žalobcu o zaplatení ceny za obchodný podiel sa nezakladajú na pravde, lebo nebolo preukázané, že suma 25.000 Eur bola žalovanému vyplatená, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe. Pri prijatí tohto záveru prvoinštančný súd správne vychádzal najmä z výpovedí strán sporu, ako aj výpovedí svedkov nielen na pojednávaní, ale aj v rámci konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní v pripojených vyšetrovacích spisoch. Súd nemal dôvod neuveriť výpovedi svedkov, nakoľko v ich výpovediach sa nevyskytli žiadne rozporné tvrdenia, ktoré by svedčili o ich nedôveryhodnosti. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal len na ustanovenie čl. II zmluvy, podľa ktorej mala byť cena vyplatená pred podpisom zmluvy, avšak toto tvrdenie nemal súd správne za preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov. Žiaden z vypočutých svedkov nebol osobne prítomný pri údajnom odovzdaní sumy 25.000,- Eur. Pri tak vysokej sume, akou je žalovaná istina 25.000,- Eur vyvstáva otázka, prečo si žalobca nezabezpečil potvrdenie preukazujúce prevzatie sumy žalovaným v hotovosti, prípadne si nezabezpečil prítomnosť svedka pri jej odovzdávaní. Z vykonaného dokazovania preto prvoinštančnýsúd dospel k správnemu záveru, že napriek tomu, že by žalovaný podpísal v uzatvorenej zmluve o prevode obchodného podielu vyhlásenie, že k zaplateniu ceny došlo pred podpisom tejto zmluvy, v konaní sa preukázala nepravdivosť tohto vyhlásenia. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že za stavu, keď žalobca dostatočne dôveryhodne súdu nepreukázal vyplatenie ceny za obchodný podiel žalovanému, ale naproti tomu žalovaný predloženými dôkazmi dostatočne dôveryhodne preukázal, že k vyplateniu ceny tak, ako to popisuje žalobca v žalobe, nedošlo, zamietol súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu prezentovanou v odvolaní, že práve z výsluchu svedka G.. I. a O. L. malo vyplynúť, ako bola pripravená zmluva o dielo o prevode obchodného podielu a odplatu za prevod obchodného podielu v hotovosti, že tieto finančné prostriedky mala O. L. vybrať z pokladne spoločnosti a osobne ich aj mala odovzdať žalobcovi, ktorý ich následne mal vyplatiť žalovanému. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, teda že žalobcom predloženú zmluvu o prevode obchodného podielu nikdy nepodpísal v takom znení, v akom bola predložená žalobcom súdu. Nejde o zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorá bola v skutočnosti podpísaná medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko jej prvá strana je vymenená. Poukázal na to, že podpisoval zmluvu o prevode obchodného podielu v N. dňa 01.06.2016 a žalobca podpisoval zmluvu o prevode obchodného podielu v neznámom dátume a dňa 15.06.2015 uznal svoj podpis za vlastný pred matrikou mesta D.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný po tom, ako podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu (kde bol dojednaný prevod na jeho bankový účet), tak túto žalovaný zaniesol advokátovi G.. C. I.. Túto zmluvu žalovaný neodovzdával podpísanú žalobcovi, a teda nemôže byť ani pravda, že by žalobca žalovanému odovzdal peniaze pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že na poslednej strane originálu zmluvy o prevode obchodného podielu je len pečiatka mesta D., z čoho jednoznačne vyplýva, že keď podpisoval žalovaný predmetnú zmluvu o prevode obchodného podielu dňa 01.06.2015 v obci N., ako to vyplýva aj z predloženej pečiatky, tak táto zmluva nebola zviazaná (matrika, kde overoval podpis žalovaný totiž nemá povinnosť zväzovať listiny, na ktorých sa podpis osvedčuje). Zároveň z originálu zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva, že je zložená z dvoch listov:

- prvý list na ktorom sa nachádza inkriminovaný článok II., o ktorom žalovaný tvrdí, že bola táto strana vymenená, keďže pôvodne boli účastníci sporu dohodnutí, že sumu 25.000,- Eur aj v súlade so zákonom o zákaze platiť v hotovosti žalobca žalovanému pošle na číslo účtu,

- originál zmluvy o prevode obchodného podielu potvrdzuje, že žalovaný zmluvu o prevode obchodného podielu na druhej strane listu podpísal, že zmluva o prevode obchodného podielu bola rozštiknutá a znovu na tom istom mieste zaštiknutá a následne bola k nej prištiknutá osvedčovacia doložka podpisu žalobcu dňa 15.06.2015 a zviazaná dňa 15.06.2015 pracovníkom mesta D.. Žalovaný opätovne

poukázal, že dojednania obsiahnuté na prvej strane zmluvy o prevode obchodného podielu neboli nikdy medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, a to pokiaľ ide o text, že žalobca ako nadobúdateľ mal žalovanému ako prevádzateľovi zaplatiť cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Eur pred podpisom zmluvy. V skutočnosti bolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané, že žalobca má vyplatiť žalovanému sumu 25.000,- Eur do 7 dní odo dňa podpisu zmluvy na účet určený žalovaným, vedeným v E. E., a.s. č.ú. XXXXXXXX/XXXX. K zaplateniu ceny za prevod obchodného podielu žalobcom však nikdy nedošlo. Žalovaný poprel, že by podpísal takú zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorá obsahovala dojednania nachádzajúce sa na prvej strane zmluvy o prevode obchodného podielu predloženej žalobcom. Ďalej žalovaný poukázal na okolnosti predchádzajúce o uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pred podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu so žalobcom uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti E., s.r.o. s p. K. U.. Kúpnu cenu p. K. U. žalovanému uhradil, avšak nedošlo k zápisu skutočností vyplývajúcich z tejto zmluvy o prevode obchodného podielu do obchodného registra a táto bola zrušená. Aj za účelom vrátenia ceny za prevod obchodného podielu K. U. žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorá však obsahovala dojednanie, že suma 25.000,- Eur bude vložená na účet žalovaného. Z tejto sumy malo byť 18.000,- Eur použitých na vrátenie kúpnej ceny za obchodný podiel p. K. U. a sumu 7.000,- Eur má žalovaný použiť na nadobudnutie obchodných podielov od ostatných spoločníkov spoločnosti E., s.r.o. Nakoľko k úhrade ceny žalovanému za prevod obchodného podielu v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcom nedošlo, bol nútený si žalovaný za účelom vrátenia ceny vo výške 18.000,- Eur za prevod obchodného podielu p. K. U. požičať túto sumu, pričom K. U. vrátil cenu za prevod obchodného podielu prevodom na jeho účet dňa 22.12.2015. Zmluva s K. U. ako aj doklad o bezhotovostnom prevode sumy 18.000,- Eur na účet K. U. je súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-224/2-VYS-TN-2016. Aj uvedené preukazuje, že žalovaný neobdržal od žalobcu žiadne peňažné prostriedky, nakoľko ak by ich obdržal tak ako tvrdí žalobca pred podpisom zmluvy (t.j. pred 01.06.2015), nebol by dôvod si požičiavať peniaze na výplatu K. U. a už vôbec nie vracať cenu za zrušený prevod obchodného podielu až 22.12.2015. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že mal byť žalovaný po podpise zmluvy na dovolenke, nielenže nebola tvrdená skutočnosť preukázaná, ale rovnako nebolo preukázané, aké výdavky s údajnou dovolenkou mal mať žalovaný a už vôbec nie súvis s podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu. Tvrdenie žalobcu, že cena za prevod obchodného podielu mala byť uhradená v hotovosti pred podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.06.2015, je absolútne nereálne. Žalovaný nikdy do svojej domácnosti nepriniesol hotovosť 25.000,- Eur. Okrem toho je absolútne neštandardné, aby nadobúdateľ uhradil sumu 25.000,- Eur v hotovosti pred podpisom akejkoľvek zmluvy, a tiež bez akéhokoľvek dokladu, zvlášť v období platnosti zákona o zákaze platieb v hotovosti. Žalovaný zdôraznil, že jeho tvrdenie o neobdržaní ceny za prevod obchodného podielu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal zaplatenie sumy 25.000,- Eur žiadnym iným dokladom, ako listinou predloženou súdu, ktorú celý čas žalovaný rozporoval. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie vyšetrovateľa ČVS: ORP-224/2-VYSTN- 216 zo dňa 06.10.2016, kde po podrobne vykonanom dokazovaní vyšetrovateľ dospel k záveru, že ani z jedného výsluchu nevyplýva, že by mal žalovaný prevziať finančnú hotovosť vo výške 25.000,- Eur. Je potrebné brať na zreteľ aj skutočnosť, že vyšetrovateľ potvrdil, že tvrdenia sa rozchádzajú a z vykonaných výsluchov svedkov nie je preukázané, že k vyplateniu finančnej hotovosti za prevod obchodného podielu spoločnosti E., s.r.o. skutočne došlo. Čo sa týka údajnej pôžičky, žalovaný poukázal na zaujímavosť, že sám žalobca v spore potvrdil, že pôžičku spoločnosti E., s.r.o. poskytol prostredníctvom svojej spoločnosti L.-XX, s.r.o., ktorú mu spoločnosť E., s.r.o. včas nevyplatila, preto sa rozhodol zaslať obchodným partnerom E., s.r.o. list zo dňa 12. novembra 2015 poškodzujúci meno spoločnosti so súčasnou ponukou na odkúpenie pohľadávok voči E., s.r.o. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že z vykonaného dokazovania jednoznačne a nepochybne nebolo preukázané, že by bol niekedy prevzal od žalobcu sumu 25.000,- Eur alebo inú sumu za účelom úhrady ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti E., s.r.o., a ani za iným účelom, čo správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. V súvislosti s neplatnosťou odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaný poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa zmluva o prevode obchodného podielu nestala účinnou voči tretím osobám zverejnením zápisu žalobcu ako spoločníka do obchodného registra s poukazom na ust. § 115 ods. 11 a § 27 ods. 3 Obch. zák., z takejto zmluvy nemohli vzniknúť práva ani povinnosti, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy. V prípade ak by sa v konaní preukázalo vyplatenie ceny za obchodný podiel žalovanému, išlo by o bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol on, žalovaný povinný vydať žalobcovi, avšak pre tento prípad žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa tvrdenia mala byť údajná cena uhradená pred podpisom zmluvy t.j. pred 01.06.2015 a

návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 31.05.2018, teda po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nebolo preukázané odovzdanie sumy 25.000 Eur žalobcom jemu, žalovanému, nemal dôvod zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2022 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.01.2022 uviedol, že pokiaľ žalovaný spochybňoval zmluvu o prevode obchodného podielu a tvrdil, že v takom znení, ako bola predložená súdu, ju nepodpísal, z výsluchu svedka G.. I. jednoznačne vyplynulo, že zmluva prešla viacerými opravami na podnet zmluvných strán a v takom znení, ako bola predložená súdu, ju vypracoval. Žalobca poukázal na to, že manipulácia prípadne pozmenenie tejto listiny neboli nikdy spochybnené súdom ani orgánmi činnými v trestnom konaní a podpis žalovaného bol overený dodatočne. Nakoľko podpis bol overený dodatočne, je zrejmé, že žalovaný bol s obsahom zmluvy uzrozumený a podpísal zmluvu tak, ako bola predložená súdu. Uvedené teda platí aj vo vzťahu k vyplateniu sumy 25.000 Eur. Podľa názoru žalobcu pri hodnotení dôkazov preukazujúcich okolnosti vyplatenia uvedenej sumy súd prvej inštancie postupoval selektívne, keď na jednej strane konštatoval, že nemá preukázané vyplatenie uvedenej sumy, a teda neuveril tvrdeniam žalobcu, a na druhej strane uveril všetkým tvrdeniam žalobcu o tom, že k jednaniam a vypracovaniu zmluvy došlo a že bola doručená aj výzva na zvolanie valného zhromaždenia a došlo aj k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca opätovne zdôraznil, že nakoľko zmluva o prevode obchodného podielu obsahovala notársky overené podpisy, samotná predstavuje doklad o vyplatení 25.000 Eur, a to bez potreby vystavovania osobitného príjmového pokladničného dokladu alebo iného dokladu o prevzatí hotovosti. V prípade, ak by sa mal vyhotovovať samostatný doklad, išlo by o duplicitné potvrdenie čiastkových ustanovení každej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že zmluva o prevode obchodného podielu bola vypracovaná advokátom a bola viackrát pripomienkovaná zo strany žalovaného. Žalobca mal záujem o kúpu obchodného podielu a žalovaný mal záujem predať svoj obchodný podiel za vopred dohodnutých podmienok. Je preto zarážajúce, že žalovaný popiera iba tú časť tvrdení žalobcu, ktoré by ho zaväzovali k plneniu. Ak by žalovaný predmetnú sumu nikdy neprevzal, mal a mohol reagovať na výzvu na zvolanie valného zhromaždenia a aj na odstúpenie od zmluvy a spochybňovať vyplatenie sumy 25.000 Eur. K takémuto konaniu však zo strany žalovaného nedošlo. Každý obchod musí mať aj logiku a zároveň každý obchodník funguje na princípe sedliackeho rozumu. Ak by žalovaný sumu 25.000 Eur neprevzal, prečo následne overoval svoj podpis na predmetnej zmluve o prevode obchodného podielu a prečo by nereagoval na jeho výzvy, ak žiadnu sumu neprevzal. Otázne je tiež, prečo by sa žalobca domáhal zvolania valného zhromaždenia a následne by zaslal odstúpenie od zmluvy. Nikdy nebolo v konaní spochybnené, že by žalobca sumou 25.000 Eur disponoval a preto v tomto smere ani súd dokazovanie nevykonal. Spochybnené bolo iba odovzdanie finančných prostriedkov. Žalobca, žalovaný a svedkovia dosvedčili pravdivosť o snahe uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, potvrdili zlú finančnú situáciu žalovaného a žalobca je toho názoru, že súd selektívne vybral tvrdenie, ktorému neuveril a všetkým ostatným uveril. Je bežné, že zmluvy obsahujú ustanovenie o odovzdaní finančných prostriedkov a nie je zákonom výslovne uvedené, že je nutné , aby sa dodatočne potvrdzovalo ďalším dokladom odovzdanie a prijatie takto označených finančných prostriedkov priamo v jednotlivej zmluve. Išlo by o duplicitné potvrdenie toho, čo je súčasťou zmluvy tak, ako to bolo aj v tomto prípade v čl. II zmluvy o prevode obchodného podielu s tým, že podpis žalovaného bol overený notárom. Ak by zákonodarca chcel duplicitné potvrdzovanie odovzdania a prevzatia finančných prostriedkov, tak by to upravil zákonom. Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní.

5. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 25.02.2022 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09.02.2022 uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že z výsluchu G.. I. malo jednoznačne vyplynúť uzavretie zmluvy tak, ako to uvádza žalobca. Žalovaný zdôraznil, že ani z výpovede svedka G.. I. na pojednávaní konanom dňa 10.01.2021 v predmetnom spore a ani z jeho výpovede v rámci trestného konania jednoznačne nevyplýva, že by žalovaný viackrát pripomienkoval zmluvu; jediné čo pripomienkoval, bola cena, ktorá bola pôvodne nesprávne uvedená vo výške 18.000 Eur a následne bola opravená na sumu 25.000 Eur. Žalovaný zdôraznil, že výpovede G.. I. pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní tak jednoznačne popierajú nielen konštrukciu údajnej kvitancie na zmluve o prevode obchodného podielu, ale aj tvrdenia žalobcu o „sedliackom rozume“, že údajne nie je logické, ak by žalovaný

25.000 Eur neprevzal, prečo následne overoval svoj podpis na predmetnej zmluve. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že práve preto, že podpisoval zmluvu o prevode obchodného podielu, na ktorej bolo uvedené, že cenu za prevod obchodného podielu mu žalobca vyplatí bezhotovostne na účet, nemal dôvod svoj podpis na zmluve neoveriť. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že nakoľko mal byť podpis overený dodatočne, má byť zrejmé, že on, žalovaný mal byť s obsahom zmluvy uzrozumený a mal podpísať zmluvu tak, ako bola predložená súdu, žalovaný sa s týmto tvrdením absolútne nestotožnil, nakoľko nielenže jeho podpis nebol overovaný dodatočne - bol to práve žalobca, ktorý zmluvu podpísal a podpis overil až 15.06.2015, avšak ani tvrdenie žalobcu nepreukazuje, že by mal byť žalovaný s obsahom zmluvy (ktorá bola predložená žalobcom súdu) uzrozumený. Žalovaný opätovne zdôraznil, že podpis na predmetnej zmluve bol overený ním v deň podpisu zmluvy, avšak na zmluve, kde na prvej strane bolo uvedené, že žalobca uhradí cenu na účet práve žalobcom a nie žalovaným. Zmluvu, ktorú predložil žalobca súdu, on nikdy nepodpísal. Z vykonaného dokazovania v danom spore vyplynulo, že žalovaný po tom, ako podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu (kde bol dojednaný prevod na jeho bankový účet), tak túto žalovaný zaniesol advokátovi G.. C. I.. Túto zmluvu žalovaný neodovzdával podpísanú žalobcovi, a teda nemôže byť ani pravda, že by žalobca žalovanému odovzdal peniaze pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu. Napokon aj sám žalobca a svedkovia v rámci trestného konania ČVS: ORP-224/2-VYS-TN-2016 potvrdzovali, že údajnú cenu za prevod obchodného podielu mal žalobca údajne odovzdať až po podpise zmluvy (čo teraz sám žalobca nelogicky rozporuje). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v zmysle čl. II predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu ma vyplývať, že „Cena obchodného podielu mala byť medzi účastníkmi tejto zmluvy o prevode obchodného podielu dohodnutá vo výške 25.000 Eur, ktorú dohodnutú cenu mal zaplatiť nadobúdateľ prevádzateľovi pred podpisom tejto zmluvy“, čo prevádzateľ podpisom na tejto zmluve mal výslovne potvrdzovať, žalovaný toto v celom rozsahu rozporuje a považuje za hrubú nepravdu a v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.09.2021 v predmetnom spore, kde na otázku prvoinštančného súdu akým spôsobom zaplatil cenu za obchodný podiel uviedol, že v hotovosti, ale presný deň si nepamätá a že bolo to vtedy, keď mu žalovaný priniesol zmluvu podpísanú z jeho strany. Žalobca vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní tiež uviedol ,že presný dátum si nepamätá, že sa stretli na parkovisku pri OC M., kde mu žalovaný odovzdal podpísané zmluvy a on mu odovzdal peniaze v hotovosti, avšak nominálnu hodnotu bankoviek si nepamätal. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že sám žalobca nevie, kedy a ako mu mal údajne odovzdať peniaze, čo potvrdzuje jeho tvrdenia, že mu nikdy žiadne peniaze za prevod obchodného podielu neodovzdal. Tvrdenie žalobcu, že cena za prevod obchodného podielu mala byť uhradená v hotovosti pred podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.06.2015 je absolútne nereálne. Žalovaný nikdy do svojej domácnosti nepriniesol hotovosť 25.000,- Eur. Okrem toho je absolútne v rozpore s akoukoľvek logikou, aby nadobúdateľ uhradil sumu 25.000,- Eur v hotovosti pred podpisom akejkoľvek zmluvy a tiež bez akéhokoľvek dokladu, zvlášť v období platnosti zákona o zákaze platieb v hotovosti. Žalovaný uviedol, že v predmetnom spore sa jednoznačne preukázalo, že žalovaný zmluvu o prevode obchodného podielu (avšak s tým textom na prvej strane) overil, poslal žalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) a následne čakal na peniaze od žalobcu, ktoré doposiaľ neprišli. Žalovaný naviac k zvolaniu valného zhromaždenia uvádza, že všetci spoločníci spoločnosti E., s.r.o. mali v danom čase vedomosť o tom, že žalovaný chce svoj obchodný podiel predať, no títo chceli, aby sa žalovaný vyrovnal aj s nimi (teda aby odkúpil a následne odpredal aj ich obchodné podiely), na čo mali byť použité práve peniaze z prevodu obchodného podielu (preto bola suma z pôvodných 18.000,-Eur navýšená na 25.000,- Eur). Všetky tieto skutočnosti uviedol žalovaný aj pri podaní trestného oznámenia. Žalovaný bez ostatných spoločníkov by vyššie uvedené nikdy nerealizoval. Žalovaný zároveň už len naviac poukázal na to, že zvolať valné zhromaždenie spoločnosti E., s.r.o. mal práve žalobca, keď už mal zmluvu o prevode obchodného podielu v dispozícii. Rovnako žalobca mohol preukázaním zmluvy o prevode obchodného podielu požiadať konateľa spoločnosti o zvolanie valného zhromaždenia a zverejnenie zmluvného vzťahu do obchodného registra. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nemal k dispozícii podpísané a ani nepodpísané zmluvy o prevode obchodného podielu, a teda ani nemohol zvolať valné zhromaždenie, keďže mal za to, že keď nedostal peňažné prostriedky, tak ich žalobca ani nepodpísal. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

6. Ďalšie písomné podania strán sporu odvolaciemu súdu neboli doručené.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

12. Žalobca v odvolaní namietol odvolacie dôvody podľa , a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 17. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré

majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

19. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval tým, že už samotná zmluva o prevode obchodného podielu podpísaná žalovaným s úradne osvedčeným podpisom je relevantným dôkazom preukazujúcim jeho nárok uplatnený žalobou, lebo obsahovala klauzulu o tom, že cena za prevod obchodného podielu vo výške 25 000,- Eur bola žalovanému vyplatená pred podpisom predmetnej zmluvy, čo žalovaný podpisom na zmluve výslovne potvrdil, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala pre zmluvné strany povinnosť duplicitného potvrdzovania odovzdania a prevzatia týchto peňažných prostriedkov a že okolnosti prípravy textu zmluvy a vyplatenia uvedenej sumy potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia G.. C. I. a O. L., odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že nakoľko žalobca nepreukázal vyplatenie ceny za obchodný podiel žalovanému v sume 25.000,- Eur, neuniesol v predmetnom spore dôkazné bremeno o nároku na vrátenie tejto sumy od žalovaného.

22. Z vykonaného dokazovania totiž nesporne vyplynulo, že okrem zmluvy o prevode obchodného podielu, od ktorej čl. II žalobca odvodzoval nárok na vrátenie sumy 25.000,- Eur a ktorá bola podpísaná tak, že žalovaný ako prevádzateľ ju podpísal s úradne osvedčeným podpisom dňa 01.06.2015 a žalobca ako nadobúdateľ uznal podpis na nej za svoj vlastný dňa 15.06.2015, žalobca žiadnymi inými dôkazmi nepreukázal zaplatenie uvedenej sumy žalovanému.

23. Vyplatenie sumy 25.000.- Eur žalovanému v čase pred podpísaním zmluvy o prevode obchodného podielu žalobca nepodložil žiadnym listinným dokladom, napríklad výpisom z účtu alebo pokladničným dokladom, resp. písomným potvrdením o prevzatí peňazí a pokiaľ ide o svedkov, žiaden z nich vo svojej výpovedi nepotvrdil odovzdanie uvedenej sumy žalobcom žalovanému. Žalobca nepreukázal ani to, kedy a kde konkrétne malo dôjsť k odovzdaniu peňazí a v akých bankovkách.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové zistenia súdu prvej inštancie, podľa ktorých nebolo náležite, bez akýchkoľvek pochybností, preukázané vyplatenie tak vysokej peňažnej sumy, akou nesporne je 25.000,- Eur, a to navyše za situácie, keď k odovzdaniu peňazí malo dôjsť v presne nezistenom čase, skôr, než bola zmluva podpísaná a keď žalovaný namietal žalobcom predložené znenie zmluvy oproti skutočne dohodnutému zneniu, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedok G.. C. I. vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že pred podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu vykonával zmeny v jej texte, variantov bolo niekoľko, lebo žalobca i žalovaný zmluvu viackrát pripomienkovali. K okolnostiam týkajúcim sa odplaty za prevod obchodného podielu svedok uviedol, že si z dôvodu časového odstupu nepamätá, ako bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý spôsob vyplatenia finančných prostriedkov, pričom poukázal na svoj prvý výsluch v trestnom konaní. Z uvedeného výsluchu svedka v trestnom konaní vyplynulo, že žalobca mal žalovanému odplatu za prevod obchodného podielu zaplatiť po podpise predmetnej zmluvy, avšak svedok nevedel uviesť, akou formou. Svedok G.. I. vyplatenie sumy 25.000,- Eur žalobcom žalovanému nepotvrdil. Rovnako ani svedkyňa O. L., manželka žalobcu a ani svedok p. R. neboli prítomní pri odovzdaní sumy 25.000,- Eur žalovanému, takže ani títo

svedkovia nepotvrdili odovzdanie peňazí žalovanému, i keď vypovedali, že mali vedomosť o uvedenom kontrakte medzi žalobcom a žalovaným a svedkyňa L. vypovedala, že vybrala peniaze z pokladne a odovzdala ich žalobcovi za účelom vyplatenia ceny za obchodný podiel žalovanému.

25. Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie potom súd prvej inštancie správne uzavrel, že nakoľko žalobca dôveryhodne nepreukázal vyplatenie sumy 25.000,- Eur titulom ceny za prevod obchodného podielu žalovanému, jeho žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust.§ 451 ods. 1, 2, Obč. zák. nebolo možné vyhovieť.

26. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

33. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).