Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-185-2015.pdf
PDF · 109.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/185/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa : D.. A. Ř., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.. K. Č.. XX, XXX XX D., zastúpeného A. D., nar. XX. XX. XXXX bytom B.. K. Č.. XX, XXX XX D. proti odporcovi: X.. C. Ř. , nar. XX.X.XXXX, bytom B.. Na W. Č.. XX, D., zastúpený: STEFANKOVA | law office s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 47 239 077, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie výživného na plnoleté dieťa takto,
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu D. X. C. D. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXP/XX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v D. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXCoP/XXX/XXXX-XX, ktorým bolo naposledy určené výživné odporcovi na navrhovateľa v sume 170,- eur mesačne sa m e n í tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu 250,- € mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľovi vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počínajúc dňom 31. 3. 2015.
Zročné výživné za dobu od 31. 3. 2015 do 29. 01. 2016 v sume 794,83 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku . Súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného vo zvyšku z a m i e t a.
Súd vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v konaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného.
Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a proti odporcovi náhrada trov konania v konaní o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie výživného.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. 03. 2015, doručeným na súd 31. 03. 2015 domáhal, od odporcu zvýšenia výživného zo sumy 170,- € mesačne na sumu 340,-€ mesačne. Odporca bol zaviazaný na platenie výživného naposledy rozsudkom Okresného súdu D. X. v D. zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatným dňa XX. XX. XXXX č. k. XXP XX/XXXX -XX na sumu 170,- € mesačne od podania návrhu na súd. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že v tom čase bol študent gymnázia a ubehlo 6 rokov. U navrhovateľa sa zmenili pomery od 01.09.2011, kedy začal študovať na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave, odbor sociológia. Uvedené štúdium je spoplatnené, kedy navrhovateľ za prvé tri roky zaplatil za zápisné a školné sumu 670,-€ ročne. Momentálne je navrhovateľ vo štvrtom ročníku. Už 6 rokov sa aktívne venuje športu, s čím sú spojené zvýšené náklady na poplatky a hygienu. Aby si zarobil aspoň na výdavky na kultúru a život mladého človeka, chodí brigádovať. Od 01. 9. 2013 nastúpil na vysokoškolské
štúdium aj jeho mladší brat. Všetku starostlivosť o neho a jeho brata zabezpečuje matka a matka platí všetky náklady na školu, telefón, električenku, stravu, oblečenie, drogériu, úvery a poplatky spojené s bývaním, internet, poistky. Matka má príjem iba z hlavného pracovného pomeru. Otec poberá vojenský výsluhový dôchodok, ktorý bol v roku 2010 v sume 782,53€ a každý rok bol valorizovaný a pokiaľ má vedomosť, otec je ešte zamestnaný.
Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa zo dňa 07. 7. 2015 na zvýšenie výživného žiadal, aby súd tento návrh zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ spolu s matkou a bratom žijú v 3- izbovom byte, ktorý im odporca po rozvode prenechal, a to bez nároku na akúkoľvek odmenu. Čo sa týka štúdia navrhovateľa na Vysokej škole uviedol, že on nesúhlasil s tým, aby navrhovateľ študoval na súkromnej škole resp. navrhovateľ ho o tejto skutočnosti neinformoval, pričom navrhovateľ si mal možnosť vybrať si štúdium na štátnej vysokej škole. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ je plnoletý, zdravý a má možnosť si na štúdium privyrábať brigádnickou alebo inou prácou. Odporca taktiež zdôraznil, že k zmene pomerov došlo na jeho strane a to tým, že po rozvode manželstva bol Rozsudkom Okresného súdu D. X. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zaviazaný povinnosťou platiť výživné na tretieho syna C. Ř., nar. XX.XX.XXXX vo výške 160,-€ mesačne. Spolu na všetky tri deti platí odporca výživné spolu vo výške 500,-€, pričom žije v prenajatom byte so svojou priateľkou, ktorá je od 01.06.2015 nezamestnaná. Mesačné nájomné za byt platí od 01.06.2015 vo výške 500,-€, pričom jeho príjem tvorí výsluhový dôchodok vo výške 807,36 € a plat vo výške 635,77 €, čo spolu predstavuje príjem vo výške 1.443,13 € mesačne. Jeho mesačné výdavky sú spolu 1.448,8 € ( výživné 500,- €, nájomné za byt 500,- €, strava 360,- €, drogéria 15, - €, električenka 26,90 €, oblečenie 20,-€). Nakoľko podľa odporcu jeho mesačné výdavky presahujú jeho príjmy podal odporca spolu s vyjadrením zo dňa 07. 07. 2015 proti navrhovateľovi vzájomný návrh na zníženie výživného na sumu 100,- € mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu. Odôvodnil to tým, že vzhľadom k tomu, že mesačné výdavky presahujú mesačné príjmy odporcu, odporca má za to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť naďalej navrhovateľovi výživné v sume 170,- € mesačne.
Navrhovateľ nesúhlasil so vzájomným návrhom odporcu na zníženie výživného a tento ako nedôvodný navrhol zamietnuť.
Vykonaným dokazovaním výpoveďami účastníkov konania, oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ je synom odporcu. Vyživovacia povinnosť odporcu voči vtedy plnoletému A. Ř. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu D. X. C. D. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXP/XX/XXXX- XX , právoplatným dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v D. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXCoP XXX/XXXX-XX, ktorým bola zvýšená zo sumy 3.500,- Sk mesačne na sumu 170,- €. V tom čase bol mal. A. študentom štvrtého ročníka gymnázia. Do školy cestoval MHD, za lístok matka uhrádzala mesačne 10,- €. Vtedy maloletý A. sa aktívne venoval športu s čím boli taktiež spojené nie malé výdavky aj keď nie pravidelné.
Matka bola rozvedená, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi N. Ř., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol študentom 2. ročníka gymnázia. Bývala spolu so synmi v 3-izb. byte, náklady na bývanie boli mesačne v sume 200,-€. Na kúpu bytu si zobrala úver, ktorý splácala mesačnými splátkami 59,22 €. Vlastnila motorové vozidlo zn. Nissan rok výroby 2000. Za obdobie od októbra 2009 do septembra 2010 zarábala priemerne mesačne netto 1.082,- € , vrátane daňového bonusu, poberala rodinné prídavky na obidve deti.
Otec bol ženatý, býval v rodinnom dome, ktorého vlastníkom bola jeho svokra. Náklady na bývanie boli 329,- € mesačne. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi N. ( navrhovateľov brat), ktorému platil výživné 170,- € mesačne. V domácnosti otca žil maloletý syn C., narodený dňa XX.X.XXXX z vtedajšieho manželstva, ktorý bol žiakom 2. ročníka základnej školy, navštevoval školskú družinu, za ktorú otec platil 12,5 € mesačne, za obedy platil cca 23,- €. Maloletý C. navštevoval záujmové krúžky v škole, za ktoré otec hradil približne 14,- € mesačne. V spoločnej domácnosti s odporcom žil aj maloletý A. I., syn odporcovej manželky z predchádzajúceho vzťahu, ktorý žil striedavo u matky a u otca. Manželka odporcu bola zamestnaná, zarábala 580,- € mesačne. Odporca užíval motorové vozidlo zn. Kia Rio, ktoré mal na leasing so splátkami 296,65 € mesačne. Splácal úver v Tatrabanke , a.s. mesačnými splátkami 144,97 €. Mal uzavreté životné poistenie s mesačnými platbami 26,- €. Odporca
poberal vojenský výsluhový dôchodok 782,53 € mesačne a zarábal v pracovnom pomere jeho 601,03 € mesačne netto.
V súčasnosti má navrhovateľ 24 rokov a z Potvrdenia vydaného Vysokou školou Zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave vyplýva, že v akademickom roku 2014/2015 je riadnym študentom 1. ročníka magisterského štúdia na vyššie uvedenej Vysokej škole. Uvedené vysokoškolské štúdium je spoplatnené. Matka navrhovateľa ako jeho splnomocnená zástupkyňa v tomto konaní vo výpovedi pred súdom uviedla, že jej čistý mesačný príjem je vo výške 1.084,71 €, pričom jej výdavky sú vo výške 1.679,-€ mesačne ( nájomné vo výške 206,-€, elektrika vo výške 40,-e, internet vo výške 20,-€, káblová televízia vo výške 10,-€, mobilné telefóny 100,-€, čistiace prostriedky a drogéria 70,-€, potraviny 1.000,- €, splátka úveru 104,-€, splátka hypotekárneho úveru vo výške 59,80,-€, životné poistky vo výške 70,- €). Okrem týchto výdavkov platí matka navrhovateľa ročnú električenku vo výške 105,-€ a polročné školné vo výške 490,-€ + 100,-€ zápisné. Matka navrhovateľa pred súdom ďalej uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného mala 3 zamestnania, čo už v súčasnosti nie je zo zdravotných dôvodov možné. Tvrdenia odporcu o tom, že jej ako aj ich synom prenechal 3-izbový byt bez odplaty odmietla, pričom zdôraznila, že ona mala tento byt prenajatý od rezortu Ministerstva obrany SR od 01. 09. 2013. Čo sa týka kontaktovania sa navrhovateľa s odporcom uviedla, že navrhovateľ sa s odporcom nesnažil kontaktovať, preto lebo nemal k nemu vyvinutý žiaden vzťah a to z dôvodu, že odporca sa nesprával tak ako by sa mal správať otec k synovi a ani odporca sa nekontaktoval s ním.
Odporca vo výpovedi pred súdom uviedol, že jeho príjem pozostáva výlučne z výsluhového dôchodku a mzdy z jeho pracovného pomeru, tak ako to vyplýva z jeho potvrdenia o príjme. Taktiež uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, pričom býva v prenajatom byte a nevlastní ani motorové vozidlo.
Osobný stav matky navrhovateľa sa nezmenil, vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Matka navrhovateľa je v pracovnom pomere v spoločnosti MILKING, spol. s.r.o. Bratislava, kde zarába mesačne netto 1.084,- € vrátane daňového bonusu na dve deti, na ktoré poberá aj rodinné prídavky, na každé dieťa po 23,52 € mesačne. Ako uviedla vo výpovedi pred súdom obidvom synom ako aj sebe platí životnú poistku okolo 70,- € mesačne. Býva stále aj spolu so synmi v 3-izbovom byte v jej vlastníctve. Platí mesačné úhrady za služby spojené s užívaním bytu 206,- €, za elektrinu 40,- €, káblovú TV 10,- €, internet 20,- € , plyn a koncesionársky poplatok RTVS spolu 10,- €. Okrem bytu vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, rok výroby 2006. Spláca ďalej úver na kúpu bytu mesačnými splátkami v sume 60,- €, ktorý úver bol 251.727,- Sk, z neho je nesplatených asi 2.160,- € a od októbra 2015 má ďalší spotrebiteľský úver z Tatra banky, a.s. v sume 10.500,- €, ktorý spláca mesačnými splátkami 148,- €.
U odporcu sa osobné pomery zmenili v tom, že manželstvo odporcu s K.. E. Ř., uzavreté dňa XX. X. XXXX, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu D. X. C. D. zo dňa XX. XX. XXXX, č.k. XXP/ XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa XX. XX. XXXX. Z tohto manželstva pochádza maloletý C. Ř., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky pričom otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 160,- € mesačne. Súd v rozsudku upravil aj styk otca s maloletým synom. Zmenili sa aj pomery odporcu v bývaní, keď už pred rozvodovým konaním býval aj so svojou priateľkou v prenajatom dvojizbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom o výmere 60 m? Na W. Č.. XX C. D. na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01. 3. 2013, s dohodnutým nájomným 450,- € mesačne, v ktorom sú zahrnuté aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Podľa tvrdenia odporcu, od 01. 09. 2015 býva v tomto byte už sám. Odporca je od januára 2015 leasingovým nájomcom osobného motorového vozidla Kia Sportage, rok výroby 2014, ktorého cena vrátane DPH bola 23.586,75 €, prenajímateľom je UniCredit Slovakia,a.s. Bratislava. Prvá leasingová splátka bola splatná dňa 29.1.2015 v sume 4.717,34 € ,druhá dňa 05. 10. 2015 v sume 4.769,04 € , ďalšia bude splatná dňa 05.7.2016 v sume 4.769,04 €. Odporca uviedol pred súdom na pojednávaní nariadenom na 13. 11. 2015 vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XXC XXX/XXXX, pričom súd tento dôkaz vykonal prečítaním výpovede odporcu zo zápisnice z pojednávania uviedol, že leasingové splátky má platiť jeho matka - dôchodkyňa , o čom odporca predložil úradne neosvedčenú fotokópiu čestného vyhlásenia W. Ř. , bývajúcej v H. C. Č. W., dané v V. dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené , že menovaná poskytla odporcovi finančnú hotovosť na kúpu motorového vozidla KIA Sportage a naďalej mu poskytuje financie na leasingové splátky. Odporca naďalej poberá výsluhový dôchodok od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave, aktuálne v sume 809,91 € mesačne a je v pracovnom pomere v spoločnosti B.O.B. Security, spol. s.r.o. Bratislava, kde zarába mesačne netto 636,- €. Od 09.01.2014 do
30.10.2014 bol odporca jedným z dvoch spoločníkov a aj konateľom v obchodnej spoločnosti IFRAM, s.r.o., Bratislava, zapísanej do obchodného registra 09. 01. 2014, so splateným vkladom 5.000,- € a základným imaním 5.000,- €. Zmluvou o prevode obchodného podielu, uzavretou dňa 01. 10. 2014, odporca bezodplatne previedol svoj obchodný podiel 100 % v tejto spoločnosti na druhého spoločníka. Na pojednávaní nariadenom na 29. 01. 2016 vedenom na OS D. X. pod sp.zn. XXC XXX/XXXX odporca predložil súdu čestné vyhlásenie ohľadom predaja obchodného podielu z obsahu ktorého vyplýva, že tento bol prevedený na S.. C. K., pričom táto spoločnosť nevykazovala žiaden zisk. Zároveň právna zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca bol doposiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu D. X. sp. zn. XXC XXX/XXXX zaviazaný povinnosťou platiť výživné na brata odporcu vo výške 250,-€ mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine "), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods. 1 O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne -vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
S poukazom na zistený skutočný stav a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na primerané zvýšenie výživného a to najmä z dôvodu , že u navrhovateľa došlo k podstatným a trvalým zmenám jeho pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. V konaní nebolo sporné, že výdavky navrhovateľa spojené s jeho nástupom na vysokoškolské štúdium v roku 2011nepochybne zvýšili jeho odôvodnené potreby tak v súvislosti s vekom, ako aj štúdiom. Pod odôvodnenými potrebami navrhovateľa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady na štúdium ( školné, učebnice , skriptá ) ako na aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúra. Pokiaľ by aj súd pri svojom rozhodnutí zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ má občasný príjem z brigádnickej práce študenta, avšak súd má za to, že tento príjem nemožno považovať za pravidelný a závisí od toho, ako ho navrhovateľovi umožňujú dosahovať jeho študijné povinnosti, pričom v žiadnom prípade nemôže nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov a nie je ho možné považovať za dostatočný zárobok na osamostatnenie dieťaťa.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania matka navrhovateľa v podstatnej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v peniazoch tým, že uspokojuje jeho potreby na bývanie , pričom od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa jej nezmenili osobné, majetkové a ani príjmové pomery a ani jej nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na výdavky matky navrhovateľa, ktorými sú splátky spotrebiteľských úverov, súd nemohol prihliadať, pretože výživné na dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Pri rozhodovaní súdu o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného vychádzal súd zo zistení, že odporcovi sa síce zmenili osobné pomery tým, že jeho druhé manželstvo skončilo rozvodom, avšak nezanedbateľnou je aj tá skutočnosť, že súčasne tým zanikla zo zákona vzájomná vyživovacia povinnosť manželov, teda zanikla jeho vyživovacia povinnosť k bývalej manželke. Súd nemohol opomenúť ani tú skutočnosť, že v čase rozvodu druhého manželstva, kedy trvala vyživovacia povinnosť odporcu už v tej dobe k plnoletým deťom z prvého manželstva 22-ročnému A. a 21-ročnému N. po 170,- € mesačne, sa odporca zaviazal v uzavretej rodičovskej dohode prispievať na výživu v tej dobe 11- ročného syna C. sumou 160,- € mesačne, teda o 10,- € mesačne menej, ako plnoletým synom vysokoškolákom, z čoho je zrejmé, že odporca považoval toto výživné za primerané na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, žiaka základnej školy, kde suma výživného v žiadnom prípade nemôže zodpovedať odôvodneným potrebám plnoletých detí. Túto skutočnosť mal odporca pri uzatváraní rodičovskej dohody vziať do úvahy. Čo sa týka odporcom tvrdených výdavkov na bývanie platením nájomného za prenajatý byt v sume 500,- € mesačne, odporca v konaní nepreukázal, že skutočne platí nájomné v tejto sume, keď podľa ním predloženej nájomnej zmluvy má s prenajímateľmi dohodnuté mesačné nájomné 450,- €. Odporca vo výpovedi pred súdom uviedol, že v prenajatom byte býva sám avšak vzhľadom na skutočnosť, že k nemu chodieva jeho maloletý syn je nevyhnutné aby mal v byte dve izby. Súd má však za to, že ide o nadštandardné bývanie , keď odporca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že pre realizovanie súdom upraveného styku s mal. synom C. musí tomuto poskytnúť samostatnú izbu. Súd preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného pri skúmaní možností odporcu nebral do úvahy jeho výdavky na bývanie v takej sume, v akej ich deklaroval odporca, keďže odporca má možnosť riešiť uspokojovanie svojej bytovej potreby nájmom menšieho bytu s nižším mesačným nájomným , v ktorom môže plnohodnotne realizovať aj styk s mal. synom poskytnutím mu samostatného lôžka.
Podstatnou skutočnosťou pri rozhodnutí súdu o zvýšení výživného bolo zistenie, že odporca v januári 2015 uzavrel leasingovú zmluvu na nájom motorového vozidla zn. KIA Sportage, rok výroby 2014. Napriek tomu, že odporca predložil súdu Čestné prehlásenie podpísané matkou odporcu z obsahu , ktorého vyplýva, že matka odporcu mu poskytla finančnú hotovosť ( bližšie nešpecifikovanú) na kúpu motorového vozidla zn. Kia Sportage, pričom motorové vozidlo využíva v jej prospech na to aby ju vozil k lekárom súd považuje tento dôkaz za nevierohodný. Z čestného prehlásenia vyplýva, že matka odporcu poskytla odporcovi finančné prostriedky na kúpu vozidla, pričom odporca vozidlo nekupoval, ale vozidlo má v leasingovom nájme. Skutočnosť, že matka odporcu reálne disponovala hotovosťou potrebnou na kúpu motorového vozidla odporca preukázal Kúpnou zmluvou uzavretou medzi matkou odporcu a O. D., ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.040.000,- Kč. Z predloženej Kúpnej zmluvy však vyplýva, že zmluva bola uzavretá dňa 20. 04. 2015, pričom odporca uzavrel leasingovú zmluvu v mesiaci január 2015 t.j. pred tým, ako jeho matka predala predmetné nehnuteľnosti. Z odporcom predloženého splátkového kalendára vyplýva, že mu dňom 29. 01. 2015 kedy mu bolo motorové vozidlo
odovzdané začína splátkové obdobie, ktoré má trvať 36 mesiacov. Aj tento argument vyhodnotil súd ako nevierohodný.
V tomto prípade nemožno opomenúť, že odporca v čase posledného rozhodnutia o výživnom navrhovateľa bol leasingovým nájomcom motorového vozidla KIA Rio a leasingový nájom prakticky nového vozidla KIA Sportage v cene 23.586,75 € v čase, keď má tri vyživovacie povinnosti je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Kúpou predmetného motorového vozidla v konečnom dôsledku došlo k zvýšeniu životnej úrovne odporcu, na ktorej sa má právo podieľať aj navrhovateľ. Čo sa týka príjmu odporcu, tento sa mu zvýšil o 63,- € mesačne netto.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že suma výživného 250,- € mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu ako aj právu navrhovateľa podieľať sa na terajšej životnej úrovni odporcu, preto návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného vo zvyšku ako nedôvodný zamietol a z rovnakých dôvodov ako neopodstatnený zamietol aj vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného. Pri rozhodovaní súdu o zvýšení výživného pre navrhovateľa súd neprihliadal na doposiaľ neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu D. X. č. k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým súd zvýšil výživné na brata navrhovateľa zo sumy 170,-€ na sumu 250,-€.
V súlade s § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine súd priznal navrhovateľovi zvýšené výživné odo dňa začatia súdneho konania, teda od 31. 3. 2015.
Zvýšením výživného zo sumy 170, € mesačne na sumu 250,- € mesačne ( o 80,- € mesačne) od 31. 3. 2015 do vyhlásenia rozsudku dňa 29. 01. 2016, vzniklo zročné výživné 794,83 € /za jeden deň v marci 2015 v sume 2,63 € ( 80,- € x 12 mesiacov = 960,- € ročne : 365 dní = 2,63 € denne ) + za deväť mesiacov ( apríl 2015 až december 2015 po 80,-€ mesačne ) = 720 ,- € + za 29 dní v januári 2016 po 2,63 € denne = 76,27 €, spolu 794,83 € /, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania v konaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ mal v tomto konaní proti odporcovi čiastočný úspech, pričom jeho čiastočný neúspech bol zároveň čiastočným úspechom odporcu v konaní proti nemu, preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v konaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného .
O náhrade trov konania v konaní o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie výživného rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal v tomto konaní plný úspech, mal preto právo na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému odporcovi. Nakoľko navrhovateľ nepodal návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) v konaní o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie výživného a ani mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd nepriznal navrhovateľovi proti odporcovi náhradu trov konania v konaní o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie výživného.
Konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je oslobodené od súdneho poplatku ( § 4 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).