Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-8-2022.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa v súčasnosti už plnoletého U. F. nar. 29.4.2003 bývajúceho v K. W. na J. ulici č. XXX/X proti povinnému Q. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcom v V. X na G. ulici č. X/XX v E. republike za účasti matky U. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. W. na J. ulici č. XXX/X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/285/2019 - 81 zo dňa 1.10.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 7P/285/2019 - 141 zo dňa 19.11.2021 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením tak, že:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/22/2008 - 74 zo dňa 12.6.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/2014/2008 - 91 zo dňa 23.8.2009 vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od povinného Q. Z., nar. X.X.XXXX pre navrhovateľa U. F., nar. XX.X.XXXX zo sumy 1.500 Sk na sumu 80 Eur mesačne od 1.11.2019 do budúcna, ktoré je povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné od povinného Q. Z. pre navrhovateľa U. F. za obdobie od 1.11.2019 do 30.9.2020 v sume 330 Eur povoľuje povinnému splácať navrhovateľovi v mesačných splátkach 30 Eur splatných spolu s bežným výživným od vykonateľnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením výrokom I. zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. 7P/22/2008 - 74 zo dňa 12.6.2008 tak, že zvýšil výživné pre v tom čase mal. U. od povinného zo sumy 1.500 Sk na 80 Eur mesačne od 1.11.2019 vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca matke. Výrokom II. zaviazal povinného zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.11.2019 do 30.9.2020 v sume 330 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku matke pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením č.k. 7P/285/2019-141 zo dňa 19.11.2021 opravil záhlavie rozsudku v dátume narodenia navrhovateľa, ktoré je správne 29.4.2003.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine tým, že odôvodnené potreby v tom čase mal. U. sa od predchádzajúcej úpravy
výživného v roku 2008 zvýšili jednak v dôsledku jeho rastu a fyzického dospievania ako aj v dôsledku toho, že od septembra 2019 sa pripravuje na budúce povolanie na strednej odbornej škole. Konštatoval, že jeho zvýšené potreby súvisia s každodennými potrebami, s jeho zdravotným stavom ako aj s jeho mimoškolskou záujmovou činnosťou. Zdôraznil, že na zvýšených potrebách maloletého sa majú podieľať obaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Zistil, že matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom. U svojho zamestnávateľa dosahovala nízku mzdu, od 30.6.2020 bola nezamestnaná, jej príjem tvorila iba podpora v nezamestnanosti, ktorú poberala v sume 220 Eur mesačne. Mal preukázané, že povinný bol riadne zamestnaný, v dobe od 15.7.2020 pracoval a poberal základnú mzdu 24.050 Kč mesačne. Tým mal preukázané, že jeho finančné pomery sa zlepšili a boli podstatne lepšie ako v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, keď poberal iba opatrovateľský príspevok. Právne uzavrel, že napriek tomu, že povinný mal vyživovaciu povinnosti voči ďalším dvom nezaopatreným deťom bol schopný sa podieľať aj na zvýšených potrebách pre v tom čase mal. U.. Preto súd zvýšil výživné pre navrhovateľa od 1.11.2019, ako žiadala matka v návrhu na sumu 80 Eur mesačne. Keďže súd prvej inštancie zvýšil výživné od 1.11.2019, povinnému vyčíslil aj dlžné výživné ako rozdiel medzi ním plateným výživným 50 Eur mesačne a zvýšeným výživným 80 Eur mesačne. Nedoplatok na výživnom od 1.11.2019 do 30.9.2020 vyčíslil na sumu 330 Eur, ktorý povolil povinnému splácať spolu s bežným výživným po 30 Eur mesačne s tým, že pokiaľ povinný možnosť splátok nevyužije bude nútený naraz uhradiť celý dlh. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vypočítaným dlžným výživným, ktoré mu bolo určené za obdobie od 1.11.2019 do 30.9.2020 z dôvodu, že v dobe od 1.11.2019 do 15.7.2020 bol zamestnaný ako upratovač a jeho mzda nebola taká, aby mohol platiť výživné 80 Eur mesačne, preto žiadal o zvýšenie výživného až od 15.7.2020, kedy sa zamestnal v Dopravnom podniku Praha, a.s. a jeho príjem sa zvýšil a bol schopný hradiť čiastku 80 Eur mesačne. Uviedol, že do 11/2019 bol vo väzbe v Prahe na Pankráci a nemal žiaden príjem. Napriek tomu úhrady výživného posielal. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné od 15.7.2020, čiže od času, kedy sa jeho príjem zvýšil a aby mohol riadne žiť a plniť si svoje povinnosti aj voči svojim dcéram.
4. Matka navrhovateľa, ktorá v tom čase konala za maloletého navrhovateľa ako jeho zákonná zástupkyňa, vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že tento mal v období od 1.11.2019 do 15.7.2020 príjem a bol zamestnaný. Z toho vyplýva, že mohol platiť dlžné výživné pre navrhovateľa. Zdôraznila, že navrhovateľ mal v tom čase 17 rokov a súdom priznané výživné 80 Eur mesačne považovala pre jeho potreby za nepostačujúce. Konštatovala, že v tom čase bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a mala ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, o ktoré sa starala sama. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Kolízny opatrovník, ktorý v tom čase v konaní zastupoval maloletého navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu povinného, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu matky navrhovateľa uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2019, ktoré doručil súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6. Povinný v stanovisku k vyjadreniu matky v tom čase maloletého navrhovateľa, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 25.1.2021 uviedol, že zotrváva na dôvodoch odvolania. Zdôraznil, že dňa 9.12.2020 bol jeho pracovný pomer zrušený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Predložil potvrdenie Úradu práce Českej republiky o podaní žiadosti o sprostredkovaní zamestnania od 16.12.2020. Konštatoval, že dlžné výživné 330 Eur nie je schopný zaplatiť.
7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ako aj konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
11. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. V priebehu odvolacieho konania dňa 29.4.2021 dosiahol navrhovateľ U. F. plnoletosť, t.j. stal sa v plnom rozsahu procesne spôsobilým ako účastník tohto konania. Z uvedených dôvodov už nemusí byť zastúpený kolíznym opatrovníkom a všetky písomnosti sa doručujú priamo jemu. Znamená to tiež, že zvýšené výživné a dlžné výživné je otec povinný platiť priamo U. a nie matke, pretože dovŕšením plnoletosti U. zo zákona zaniklo aj zákonné zastúpenie matkou. Z uvedených dôvodov odvolací súd musel zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.
18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spojený s opravným uznesením aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od povinného pre teraz už plnoletého U. zo sumy 1.500 Sk (v prepočte 49,79 Eur) mesačne na sumu 80 Eur mesačne od 1.11.2019 do budúcna. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2008 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného pre navrhovateľa v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov u navrhovateľa odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom danej uplynutím 12 rokov od poslednej úpravy výživného, ako aj prechodom navrhovateľa na vyšší stupeň školskej dochádzky. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami povinného, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
19. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. K odvolacej námietke povinného, že sa musí starať aj o svoje ďalšie dve dcéry (Q. r. XXXX a W. r. XXXX), odvolací súd dodáva, že tieto sú približne v rovnakom veku ako navrhovateľ. Na ich výživu uzavrel povinný dobrovoľne Dohodu o úprave výživného dňa 1.8.2020 s tým, že na každú dcéru bude platiť výživné 2.000 Kč mesačne, čo je v prepočte 80 Eur. Preto ani odvolací súd nevidel dôvod, aby na výživu navrhovateľa platil menej, resp. až od 15.7.2020. Ďalej odvolací súd konštatuje, že prezentované výdavky navrhovateľa v súvislosti so zabezpečením všetkých jeho odôvodnených potrieb nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Pomery povinného, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené zvýšením výživného len o 30 Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorý nadobudol v priebehu odvolacieho konania plnoletosť a odstup času od predchádzajúcej úpravy výživného by opodstatňovali zvýšenie výživného vo vyššom rozsahu. Pokiaľ ide o pomery povinného, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal ako murár na základe živnostenského oprávnenia príjem 12.500 Kč mesačne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie od 22.11.2019 pracoval u Jana Kříže v Prahe na základe dohody o prevedení práce, zarábal 13.500 Kč (540 Eur) mesačne plus prémie až do 100 % mzdy v hotovosti. Od 15.7.2020 sa zamestnal ako traťový robotník v Dopravnom podniku Hlavného mesta Prahy a.s. so základnou mzdou 24.050 Kč (962 Eur) mesačne. Pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe dňa 9.12.2020. Dňa 16.12.2020 podal žiadosť na úrad práce o sprostredkovanie zamestnania. Odvolací súd poukazuje na § 75 ods. 1 Zák. o rodine, v zmysle ktorého je súd povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na tzv. potencialitu príjmov povinného rodiča. Potenciálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odhliadnuc od toho, povinný vo svojom odvolaní ani nenamietal sumu, na ktorú mu bolo výživné zvýšené, ale dobu od ktorej bolo zvýšené. Navrhol zvýšenie výživného až od 15.7.2020, kedy sa zamestnal v Dopravnom podniku Hlavného mesta Prahy a.s. K tomu odvolací súd dodáva, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v súlade s § 121 CMP dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ako súd prvej inštancie správne konštatoval, u navrhovateľa od roku 2008, kedy bolo naposledy určené výživné, došlo nepochybne k takej podstatnej zmene pomerov, že vyžadovala aj zvýšenie výživného už od 1.11.2019, ako to bolo žiadané v návrhu na zvýšenie výživného. Navrhovateľ fyzicky vyrástol, postupne menil stupne školskej dochádzky, čím sa podstatne zvýšili jeho potreby. Preukázaná zmena pomerov nastala aj u povinného, ktorému sa zvýšil jeho príjem zo sumy 12.500 Kč na sumu 13.500 Kč plus prémie a to už v novembri (listopadu) 2019, teda v čase od kedy žiadal navrhovateľ zvýšenie výživného. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zvýšení výživného od povinného pre teraz už plnoletého U. zo sumy 1.500 Sk (v prepočte 49,79 Eur) mesačne na sumu 80 Eur mesačne od 1.11.2019 do budúcna a preto zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/22/2008 - 74 zo dňa 12.6.2008, avšak opomenul, že tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/2014/2008 - 91 zo dňa 23.8.2009 a neuviedol to do výroku rozhodnutia. Preto odvolací súd musel v zmysle § 388 CSP zmeniť výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.
20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ak súd zvýši výživné spätne ku dňu začatia konania, musí sa v rozsudku vysporiadať aj s otázkou dlžného výživného. V takomto prípade je pri vyčíslení jeho výšky povinný vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávnenému v posudzovanom období a započítať ich s určenou sumou výživného. Vyčíslený nedoplatok dlžného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 44 CMP) predbežne vykonateľný bez obmedzenia. Prelomiť v časti dlžného výživného predbežnú vykonateľnosť možno len využitím možnosti určenia dlhšej lehoty (§ 232 ods. 3 CSP), alebo využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach (§ 232 ods. 4 CSP). Právo na povolenie plnenia dlžného výživného s dlhšou lehotou splatnosti alebo v splátkach nemôže súd aplikovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá musí byť riadne odôvodnená.
21. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného od povinného pre navrhovateľa od 1.11.2019, matematicky správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, pričom odvolací súd sa vzhľadom na majetkové pomery povinného stotožnil aj poskytnutou možnosťou povolenia splátok. Súd prvej inštancie však nesprávne rozhodol o lehote splatnosti dlžného výživného s poukazom na ust. § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Preto musel v zmysle § 388 CSP zmeniť výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
25. O náhrade trov konania (vrátane odvolacieho konania) odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený (ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP).
26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).