Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1044/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Vítkovské stajne, spol. s r. o., so sídlom Kuzmice, Vítkovce 64, IČO: 36 544 761, zast. JUDr. Petrom Timkom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 6, IČO: 42 124 026 proti odporkyni: M. I., miesto podnikania U., C. XXXX/XX, zast. Dudzík & Gerová, advokátske združenie, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, o náhradu škody, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25. septembra 2015 č. k. -59 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil zistením, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne náhrady škody vo výške 31.573,96 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že odporkyňa prevádzala u navrhovateľa chemické ošetrenie krmiva, v dôsledku čoho došlo k úhynu koní, pričom v priebehu konania a to po výsluchu odporkyne, ako aj svedkov zobral navrhovateľ podaním zo dňa 17. 09. 2015 svoj návrh späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že náhradu škody si v samostatnom súdnom konaní uplatnil proti N. I. st. a N. I. ml. Odporkyňa súhlasila so späťvzatím žaloby a zastavením konania, a preto súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1, 2 OSP konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo až po prvom pojednávaní, tak navrhovateľovi nemohol byť vrátený zaplatený súdny poplatok za podaný návrh v sume 1.894 eur. Okrem toho, súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania a to podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené, i keď navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v sume 1.894 eur za zaplatený súdny poplatok a odporkyňa náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.464,56 eura. Zastal názor, že v tomto prípade nebolo možné rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle § 146 ods. 2 OSP, ale súd pri svojom rozhodovaní musel v zmysle § 150 ods. 1 OSP prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo možné priznať ani jednému z účastníkov náhradu trov konania celkom. Pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že odporkyňa nereagovala pred podaním návrhu na súd na písomnú výzvu navrhovateľa na náhradu škody a svoju pasívnu legitimáciu namietala až v priebehu konania po doručení návrhu, keď sa písomne vyjadrovala k podanému návrhu, avšak ani v tomto svojom podaní neuviedla všetky skutkové okolností, ktoré by umožnili navrhovateľovi zobrať návrh späť ešte pred prvým pojednávaním, v dôsledku čoho by mu mohol byť vrátený súdny poplatok. Až na druhom pojednávaní dňa 14. 04. 2015 po výsluchu svedkov N. I. st. a N. I. ml. navrhovateľ mohol dospieť k záveru, že náhrady škody sa musí domáhať od uvedených svedkov, avšak napriek predchádzajúcej signalizácii (č. l. 33) o možnom rozšírení okruhu odporcov po výsluchu svedkov nepristúpil k tomuto procesnému úkonu, a teda nerozšíril okruh účastníkov na strane odporcov

a ani nenavrhol zámenu účastníkov, ale iba zobral návrh späť a medzitým podal ďalší návrh proti N. I. ml. a staršiemu, čím došlo k tomu, že súdny poplatok mu nemohol byť vrátený a tejto situácii mohol predísť pokračovaním v tomto súdnom spore pri rozšírení okruhu odporcov alebo ich zámene. K začatiu tohto súdneho konania došlo v dôsledku správania sa odporkyne, ktorej podnikateľskú pečiatku použil jej brat s otcom a odporkyňa mohla súdnemu konaniu predísť, pokiaľ by reagovala na výzvu navrhovateľa a ozrejmila mu tieto okolnosti a na druhej strane navrhovateľ nemusel prísť o zaplatený súdny poplatok, pokiaľ by v súdnom spore pokračoval s inými účastníkmi na strane odporcov a nebolo potrebné podávať novú žalobu. Z týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP súd prvého stupňa nerozhodoval o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP, ale podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, namietajúc, že argumentácia súdu prvého stupňa nie je správna a je porušením princípu, ktorý platí pre náhradu trov konania u neúspešného účastníka konania. Mala za to, že navrhovateľ mal povinnosť vybaviť svoju žalobu tak, že ju nemusel potom brať späť. Dôvodom späťvzatia bola len tá skutočnosť, že nebola v konaní pasívne legitimovaná. Zdôraznila, že žalovaná suma je pre fyzickú osobu obrovské množstvo peňazí a ak chce niekto podať takúto žalobu, potom by si mal dať tú námahu, aby si vo vlastnej réžii zabezpečil a zistil aspoň základný skutkový stav. Navrhovateľ predsa musel vedieť, že pri deratizačných prácach nebola žiadna žena. Naviac, otec s bratom tieto práce u navrhovateľa mnohokrát robili, a preto presne vedel, kto tieto práce vykonával. Okrem toho dodala, že pre navrhovateľa urobila maximum a to, že list odovzdala svojmu otcovi. Nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť fakt, že úplnou náhodou bolo pre účtovanie týchto prác použité jej razítko, ktoré ležalo medzi ostatnými razítkami používanými pri práci v podnikateľskej činnosti. Dňa 04. 11. 2014 podala na súd svoje vyjadrenie k veci, teda už vtedy navrhovateľ vedel, že nežaluje správnu osobu, a napriek tomu so žalobou neurobil nič. S poukazom na uvedené žiadala odstrániť nespravodlivosť a navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutej časti tak, že zaviaže navrhovateľa k náhrade trov právneho zastúpenia odporkyne.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu odporkyne podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ svojím žalobným návrhom zo dňa 19. 09. 2014 domáhal náhrady škody v sume 31.573,96 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18. 09. 2012 odporkyňa vykonala objednané služby prostredníctvom poverených pracovníkov, avšak nerešpektovala pokyny uvádzané na etikete prípravku a chemicky ošetrené objekty nijako neoznačila. V dôsledku toho došlo k otrave koní, pričom niektoré uhynuli okamžite, niektoré museli byť uspaté a ostatné museli podstúpiť liečbu u veterinárneho lekára, pričom došlo ku škode vo výške 31.573,96 eura.

Podaním zo dňa 03. 11. 2014 sa odporkyňa vyjadrila k veci samej, namietajúc svoju pasívnu legitimáciu. Následne skutočnosti uvádzané odporkyňou boli preukázané aj na pojednávaniach konaných vo veci, v dôsledku čoho podaním zo dňa 17. 09. 2015 došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom. Ako dôvod uviedol výsledky procesných výpovedí, ktoré dňa 14. 04. 2015 urobili pred súdom svedkovia N. I. (nar. XXXX) a N. I. (nar. XXXX). V rámci trov konania si uplatnil súdny poplatok vo výške 1.894 eur.

Odporkyňa so späťvzatím návrhu súhlasila a uplatnila si náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 2.464,56 eura.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.

V danej veci odporkyňa podaným odvolaním napadla výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Keďže v danej veci konanie bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť bez toho, aby odporkyňa splnila, avšak z dôvodu, že v priebehu konania zistil, že odporkyňa nie je pasívne legitimovaná, pričom v čase podávania návrhu bol uvedený do omylu tým, že na zákazkovom liste bola označená práve odporkyňa, ktorú aj žaloval a odporkyňa pred podaním návrhu žiadnym spôsobom túto skutočnosť nepoprela, nebolo možné ustáliť, že by niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Bol to nevyhnutný dôsledok priebehu konania, ktorý zodpovedal hospodárnosti konania. Naviac, odporkyňa pochybila svojím konaním a to v prvom rade tým, že nereagovala na predžalobnú výzvu navrhovateľa, ako aj tým, že nezodpovedne pristúpila k úschove pečiatok a uvedený omyl neriešila v mimosúdnom konaní. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že pri realizácii zákazky sa nevyskytovala žena, nakoľko ako navrhovateľ sám uviedol, odporkyňa dňa 18. 09. 2012 vykonala objednané služby prostredníctvom poverených pracovníkov. Rovnako tak nebolo možné ustáliť, že pre správanie odporkyne sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pretože odporkyňa nesplnila žalovanú povinnosť, a preto aplikácia § 146 ods. 2 OSP neprichádzala do úvahy a súd prvého stupňa správne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. l, § 142 ods. l OSP, avšak v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ako ani mu nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.