Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/98/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci oprávneného: K.. L. L., W.. XX.XX.XXXX, F. V. X, F., právne zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava, IČO: 36 820 059 a povinnej: Y.. E.. E. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. V. X, F., právne zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka so sídlom Koreničova 2, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, Bratislava, o výkon rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletej T. L., W., XX.XX.XXXX, F. G. Y., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. -851 zo dňa 17.05.2022, pomerom hlasov 3:0 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. -851 zo dňa 17.05.2022, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konajúci osobou sudcu, zastavil konanie o výkon rozhodnutia, začaté na návrh otca mal. dieťaťa. V odôvodnení uznesenia uviedol, že otec maloletej T. (oprávnený), sa domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -496 zo dňa 10.02.2017, upravujúceho styk otca s dieťaťom tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou okrem sviatkov a prázdnin, ktoré sú upravené osobitne, vždy od štvrtka v párnom kalendárnom týždni od 14:00 h, kedy si otec maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do nasledujúceho pondelka do 08:00 h, kedy otec maloletú odovzdá v školskom zariadení. 2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že za účelom zistenia aktuálneho stavu veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila iba povinná. Vykonaným výsluchom povinnej dňa 09.05.2022 zistil, že v poslednú dobu je kontakt maloletej s otcom minimálny. Naposledy sa v zmysle súdom upraveného styku tento realizoval v roku 2018. Je tomu tak aj preto, že oprávnený trávi pol aj trištvrte roka v zahraničí a na Slovensku je minimálne. Mnohokrát maloletá na otca čakala, tento na styk neprišiel a ani nedal vedieť, prečo nepríde a kde sa nachádza. Keď bol v zahraničí, oprávnený sa styku ani nedožadoval, pritom povinnej napísal správu, že mu bráni byť s dcérou, pričom bol v tom čase na Bali. K vôli obmedzenému kontaktu oprávneného s maloletou sa oprávnený maloletej odcudzil, maloletá od roku 2018 odmietala chodiť k nemu úplne. 3. Súd prvej inštancie mal zo zápisnice z pojednávania konanom vo veci samej na Okresnom súde Bratislava I dňa 17.01.2022 pod č. k. za preukázané, že dňa 17.01.2022 vyhlásil súd rozhodnutie, ktorým zmenil exekučný titul a to v časti II. výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že styk otca s maloletou neupravil a návrh otca zamietol. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Zo zápisnice o výsluchu maloletej zo dňa 15.11.2021 v konaní vo veci samej mal súd ďalej za zistené, že maloletá sa s otcom stretávať chce, ale vzájomné stretnutia by preferovala na báze dobrovoľnosti a vzájomnej dohody medzi ňou a otcom. Uviedla, že povinná jej v stretávaní sa s oprávneným nebráni, avšak uviedla, že nemá k otcovi dôveru a citové puto do takej miery, aby bola schopná sa otcovi zveriť.

4. Súd prvej inštancie z takto vykonaného dokazovania ustálil, že styk bol upravený exekučným titulom pred viac ako 4 rokmi, keď mala maloletá 9 rokov, aktuálne má 15 rokov. Styk sa v tejto podobe dlhodobo nerealizuje najmenej od septembra 2018 pre správanie sa oprávneného, ktorý nebol prítomný najmenej polovicu času, kedy sa mal styk realizovať, ale aj dôvodu, že maloletá vyrástla a v takom rozsahu ako bol styk určený, už tento nie je v záujme maloletej, maloletá nútený styk odmieta. Odmietanie maloletej podporilo aj nevhodné správanie sa oprávneného, ktorý počas realizácie styku prezentuje pred maloletou výhrady voči povinnej ako matke. Uvedené skutočnosti boli pre súd prvej inštancie relevantné pre posúdenie otázky, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné pristúpiť k výkonu rozhodnutia v zmysle vyhlášky č. , v spojení s . Súd prvej inštancie skonštatoval, že v tomto prípade vzhliadol existenciu ospravedlniteľných dôvodov, nakoľko mal za preukázané, že styk v zmysle úpravy existuje len formálne, povinný sa na Slovensku zdržuje minimálne a svojim prístupom dáva najavo, že v skutočnosti o styk záujem nemá, pričom maloletá vo veku 15 rokov styk odmieta, najmä jeho nútenú stránku. Nadväzujúc na vyššie uvedené mal za zrejmé, že existencia ospravedlniteľných dôvodov predstavuje prekážku, pre ktorú nemožno exekučný titul vykonať v zmysle a preto konanie o výkone rozhodnutia zastavil. 5. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním oprávnený z dôvodu, že: neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a priznal mu náhradu trov konania. V odvolacej argumentácii uviedol, že zastavenie konania v zmysle zákon umožňuje v prípade, že je výkon rozhodnutia neprípustný a rozhodnutie nemožno vykonať. Hoci súd prvej inštancie formálne uviedol, že takto situáciu vyhodnotil, neuviedol žiadne dôvody, ktoré by uvedený záver podporovali. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie za neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Aktuálny rozsudok vystupujúci ako exekučný titul, je pre súd konajúci o výkone rozhodnutia záväzný a to bez ohľadu na skutočnosť, či tento bol zatiaľ neprávoplatne zmenený, nakoľko súd je viazaný len právoplatným exekučným titulom. K realizácii styku s maloletou uviedol, že on ako otec netrvá na styku v presne stanovenom čase podľa exekučného titulu, nakoľko si je vedomý, že dcéra je staršia, na styku sa dohaduje podľa situácie, kedy by dcéra mala čas. Žiaľ, ako vyplýva z vyjadrení, väčšinou bez odozvy zo strany dcéry, ktorá síce neuviedla, že by sa s otcom stretávať nechcela, ale reálne sa styku vyhýba a na správy nereaguje. K tvrdeniam, že je stále na dovolenke uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, o čom priložil aj rozpis jeho dovoleniek v roku 2019, z ktorého vyplýva, že v zahraničí bol reálne pár týždňov. Naviac ho matka v júni 2021 oboznámila s programom dieťaťa na mesiac júl, podľa ktorého má mať dieťa nepretržite iný program a čas styku nebrala do úvahy. Nakoľko on nechcel hrotiť situáciu, dohodli sa, že styk sa bude realizovať až v auguste. V prvý augustový týždeň mu maloletá zavolala, že je chorá a že sa ozve, keď vyzdravie, pričom sa už neozvala a nedvíhala telefón. Uvedené vyvracia tvrdenie o nejavení záujmu o maloletú z jeho strany. Uvádzanie súdu, že jeho záujem je iba formálny a matka sa správa neutrálne, je v rozpore s dôkazmi. Podľa jeho názoru nepochopiteľne a účelovo súd prevzal za základ rozhodnutia výlučne nepravdivé informácie prezentované matkou bez toho, aby si ich overil, napr. výsluchom odvolateľa, pritom matka bola počas konania opakovane usvedčená z účelového klamstva. Komunikáciu s matkou maloletej považoval za veľmi problematickú, nakoľko matka s otcom nekomunikovala, na emaily neodpovedala; ak, tak iba vyhýbavo. Na ilustráciu pripojil ako dôkaz email z leta 2018. Z konania matky mal za zrejmé, že ona styk nepodporuje a odmietavý postoj prenáša na maloletú. Odvolateľ v odvolacej argumentácii ďalej poukázal aj na neodkladné opatrenie, ktorým bolo rodičom a maloletej nariadené podrobiť sa poradenstvu za účelom nápravy ich vzťahu a vzájomnej komunikácie, pričom sa však súd nezaujímal o jeho priebeh a dôvod, prečo matka neumožnila prítomnosť dcéry na ňom. Odvolateľ sa tiež nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v tom, že styk otca s maloletou vníma ako ohrozenie jej zdravia, najmä keď on sám deklaroval, že na styku tak, ako bol upravený exekučným titulom netrvá. Ide mu primárne o to, aby zostal s dcérou v kontakte a aby ich citové väzby zostali zachované. Súd podľa neho za 4 roky tohto konania, nevyvinul ani minimálnu snahu o nápravu, či už formou pohovoru, výchovného pôsobenia alebo uloženia pokuty matke. Preto záver súdu o nemožnosti nariadenia výkonu rozsudku považoval za predčasný. 6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne povinná, ktorá uviedla, že ona nikdy nebránila oprávnenému v kontakte s dcérou. Samotný fakt, že otec sa s dcérou nestretával striktne podľa rozhodnutia súdu, podľa jej názoru do veľkej miery súvisel aj s tým, že otec termíny určené v rodičovskej dohode sám nevyužíval, čo vyplýva z jeho životného štýlu, v rámci ktorého sa často zdržiava mimo územia republiky. Napokon toto bolo súdu známe už v rámci konania o ÚPP, ktorým

boli naposledy právoplatne upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej, teda z konania vedeného Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. . Časté dlhodobé zahraničné pobyty otca, na ktoré matka poukazovala a ktoré otec ani nesporil, nikdy neprispievali k budovaniu pravidelného a stabilného kontaktu s dcérou a rovnako tak tomuto neprispievalo autoritatívne správanie sa otca tak smerom k dcére, ako aj k nej ako matke. To, že bol otec mimo Slovenska, mu však nikdy nebránilo, či už formou sms alebo e-mailom oznamovať matke, že sa nevie skontaktovať s dcérou. Povinná opakovane poukazovala na zlú komunikáciu s oprávneným. K prežívaniu dieťaťa uviedla, že dcéra vnímala a vníma, že otec je pomerne veľkú časť roka preč a v rámci tohto času sa o ňu vôbec nezaujíma a dcéra ani nevedela, kedy otec príde, či nepríde. Z pohľadu otca je to možno zástupný problém, ale z pohľadu dieťa to bolo a je dôležité. Otec tak robil v minulosti a robí tak stále. Tvrdenia oprávneného o tom, že sa nikdy nevyhrážal dcére a nikdy ju nestresoval privolávaním policajnej hliadky, nie sú založené na pravde. K tomuto uviedla, že rodičovskej dohode schválenej v konaní sp. zn. predchádzalo niekoľkoročné súdne konanie, v rámci ktorého sa jasne preukázalo, že otec neprimerane tlačí tak na dcéru, ako aj na matku a absolútne nereflektuje potreby a prežívanie dieťaťa. Otec sa už v tom čase správal autoritatívne a primárne riešil seba a svoj život, v rámci ktorého vyžadoval, aby sa všetci prispôsobili jeho životnému štýlu. Otec nikdy nevodil dcéru do škôlky, či do školy alebo na krúžky a zo školy ju začal vyzdvihovať až v čase súdneho konania, čo viedlo k mnohým konfliktom, ktoré museli byť riešené vedením školy za účasti oboch rodičov. Z pohľadu otca však za túto situáciu bola a je zodpovedná výlučne ona. Je presvedčená, že žiadne súdne rozhodnutie ešte nikdy vzťahy v rodine nenapravilo a ani nenapraví. Otec je zjavne toho názoru, že realizovaný výkon rozhodnutia by bol na prospech dcéry a pomohlo by to reparovať ich vzťahy. Dcéra je už vo veku, keď sa môže kedykoľvek kontaktovať s otcom a rovnako tak otec s ňou, či už osobne alebo telefonicky. Trvala na tom, že aktuálny postoj dcéry je dôsledkom dlhodobého vývoja medzi účastníkmi konania. Dieťa je už vo veku, kedy vníma a dokáže vyhodnotiť správanie sa dospelých voči nej, ako aj to, nakoľko sa cíti alebo necíti bezpečne a komfortne v spoločnosti toho ktorého rodiča. Na základe uvedeného považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne a právne správne a navrhla, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. 7. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila aj Okresná prokuratúra, ktorá sa stotožnila s napadnutým uznesením a považovala ho za rozhodnutie zákonné a správne. K tomuto uviedla, že v podstate reaguje na najlepší záujem maloletej, ktorý je prvoradým kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletých týkajú. Na ozrejmenie veci zosumarizovala, že dňa 09.05.2022 sa na Okresnom súde Bratislava I uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právny zástupca otca, právny zástupca matky a matka. Otec sa pojednávania nezúčastnil. V priebehu pojednávania súd zisťoval rozhodné okolnosti brániace matke (povinnej) plniť vykonateľné rozhodnutie. Z výsluchu matky vyplynulo, že povinná nebráni v styku oprávneného s maloletou T.. Počas tohto konania, ako aj konania vo veci samej bolo preukázané, že povinná zaujala k styku oprávneného s maloletou pasívny postoj a nijakým spôsobom nemotivovala maloletú k realizácii styku, ale rešpektovala názor maloletej, ktorá styk odmietala. Na druhej strane podotkla, že otec nevyvíjal dostatočnú snahu k realizácii styku a v prípade, že maloletá styk odmietla, dával to za vinu povinnej. Ak realizácii nejakého styku oprávneného a maloletej došlo, jednalo sa o občasné, nepravidelne prebiehajúce stretnutia, na čom sa okrem nezáujmu maloletej udržiavať pravidelný kontakt s oprávneným, podpísala aj častá neprítomnosť otca na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o názor maloletej, poukázala na to, že maloletá bola vypočutá dňa 15.11.2021 v konaní na Okresnom súde Bratislava I,vedenom pod sp. zn. , počas ktorého uviedla, že jej nevyhovuje nadiktovaný styk, otca môže stretnúť, kedy chce, jej predstava je, že keby nebola pod tlakom presne určených stretnutí, skôr by ju to motivovalo k stretávaniu, matka jej v stretávaní sa nebráni. Maloletou prejavený názor považovala v konaní o výkon rozhodnutia za žiadúci a rozhodujúci, ktorý súd musí vziať do úvahy. Ide o prejavenie názoru 15-ročnej osoby blížiacej sa veku dospelosti, teda osoby s dostatočnou vôľovou a rozumovom zrelosťou a v prípade výkonu rozhodnutia by tak nezáležalo na aktivite povinnej (keďže táto jej v styku nebráni), ale vôli maloletej navštíviť otca. Maloletá svoju vôľu jasne a zreteľne formulovala, pričom táto sa prejavila v tom, že sa styk v podobe upravenej vykonateľným exekučným titulom niekoľko rokov nerealizuje a maloletá dáva prednosť bezpečnému a stabilnému prostrediu u matky. V prípade núteného výkonu rozhodnutia, by išlo o kontraproduktívny krok s ďalekosiahlymi nepriaznivými následkami na psychické prežívanie maloletej. Mala za zrejmé, že plnenie povinnosti z vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -496 zo dňa 10.02.2017 týkajúce sa úpravy styku, sa vymyká sfére vplyvu povinnej. Dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu neboli zistené na strane povinnej, ale pravidelný, rozsudkom upravený styk neprebieha z dôvodu odmietavého postoja na strane maloletej, preto sa po oboznámení s obsahom napadnutým rozhodnutím stotožnila s výrokom o zastavení konania o výkone rozhodnutia,

pričom dôvody oprávneného na zrušenie rozhodnutia prezentované oprávneným v podanom odvolaní sú nedôvodné, opomínajúce najlepší záujem maloletej. 8. K vyjadreniu povinnej a okresnej prokuratúry sa vyjadril oprávnený, ktorý zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v odvolaní. Opätovne zdôraznil, že fakt, že od vydania rozsudku uplynul nejaký čas nie je dôvodom na zastavenie konania, osobitne, ak zavinil sťaženie výkonu rozsudku sud, tento názor je podporený aj rozhodnutím Ústavného súdu -37 v ktorom súd vyslovil, že oprávnenému boli v konaní vedenom pod sp.zn.7Em 1/2017 porušené jeho základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rovnako zopakoval, že súd, matka, ani prokuratúra neuviedli, v čom by výkon rozhodnutia poškodzoval zdravie a rozvoj dieťaťa, ktoré samé uviedlo, že by chcelo byť s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že mu nebolo umožnené sa s dcérou normálne stretnúť, nedokáže s ňou budovať ani normálny vzťah. Taktiež vyjadril presvedčenie, že dcéra nemohla svoj názor vytvárať na základe reálnych zážitkov s ním, ale len na báze projekcií vytváraných matkou a iných vplyvov. Záverom skonštatoval, že súd v tomto konaní nesplnil svoju funkciu, keď nekorigoval postoje matky a nesnažil sa dosiahnuť nápravu. Taktiež ani prokuratúra v tomto smere nepodnikla žiadne kroky, hoci to bola jej úloha. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( - ), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v

- ), bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením (použiteľného cez ), oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v podaniach oprávneného, ako i povinného a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 10. Podľa (ďalej len: „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa , , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 12. Podľa , podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. 13. Podľa , účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. 14. Podľa , na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 15. Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 16. Podľa , , proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 17. Podľa , súd aj bez návrhu, uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. 18. Odvolací súd v rámci postupu odvolacieho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatnou argumentáciou konštatovanou súdom prvej inštancie. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, poprípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Po preštudovaní kompletného spisového materiálu a vyhodnotením skutočností uvádzanými účastníkmi konania v rámci odvolacieho konania, písomným vyjadrením okresnej prokuratúry, mal odvolací súd nepochybne preukázané, že ako exekučný titul v predmetnej veci vystupuje právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.02.2017, č.k. -496, ktorým bol upravený styk otca s maloletou. Okresný súd Bratislava I uznesením z 26.5.2021, č.k. -713, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislave z 31.01.2022, č.k. -799, nariadil výkon tohto exekučného titulu, nakoľko sa styk nerealizoval. Dňa 17.01.2022 rozhodol poručenský súd vo veci samej pod č.k. tak, že zmenil exekučný titul v časti úpravy styku otca s maloletou tak, že tento neupravil. Uvedené rozhodnutie vo veci samej nenadobudlo právoplatnosť pre podanie odvolania otcom a doposiaľ nebolo o ňom rozhodnuté odvolacím súdom. 20. Podľa č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred

vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 21. Podľa veta pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 22. Podľa veta prvá , ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje podľa , až a neuskutoční sa výkon rozhodnutia. 23. Nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku rodiča s dieťaťom predpokladá, že súd zistí porušovanie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktoré porušovanie povinnosti zaviní ten rodič, ktorému vykonávané rozhodnutie ukladá povinnosť dieťa na styk pripraviť. V predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle šetrenie za účelom zistenia skutočností, týkajúcich sa realizácie styku medzi otcom a maloletou, v rámci ktorého bolo súdom nariadené pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom povinnej, ako aj listinami obsiahnutými v súdnom spise. Výsluch oprávneného nevykonal z dôvodu jeho neprítomnosti. Zo strany poručenského súdu bol vo veci samej vykonaný aj osobný výsluch maloletej T. za účelom zisťovania jej názoru a to dňa 15.11.2021, čo je relatívne nedávno. T. je vo veku 15 rokov, kedy je vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť dostatočne schopná formulovať svoje vnútorné prežívanie a vnútorný vzťah a postoj k svojim rodičom. Z tohto výsluchu bolo zrejmé, že maloletá T. sa s otcom stretávať chce, avšak odmieta súdom striktne určený styk, kedy tento vníma nátlakovo. Želala by si, aby sa tento realizoval na báze dobrovoľnosti a vzájomnej dohody medzi ňou a otcom. Na adresu otca uviedla, že k nemu nemá dôveru a citové puto do tej miery, aby bola schopná sa zveriť do jeho starostlivosti. Veľmi negatívne a citlivo maloletá vnímala a vníma správanie sa otca, ktorý jej plánované dovolenky s jeho novou rodinou oznamuje ako hotovú vec, pričom od maloletej očakáva, že sa iba pridá. Matka jej v stretávaní sa s ním nebráni. Na základe uvedeného sa odvolací súd úplne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o danosti ospravedlniteľných dôvodov, nakoľko zo strany samotnej povinnej nedochádza k porušovaniu exekučného titulu. Ako prekážka pri realizáciu styku vyvstáva v danej veci samotný postoj maloletej T., ktorá sa k súdom nútenej realizácii styku stavia odmietavo, čo súvisí aj s prístupom oprávneného, ktorý sa takto určeného styku nátlakovým spôsobom domáha, čo vyústilo do nezáujmu maloletej o styk. 24. S poukazom na konštrukciu je potrebné uviesť, že aj keď úlohou súdu v konaní o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nesporne je zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že subjektom výroku rozhodnutia je maloleté dieťa, ktoré výkon rozhodnutia nemôže pociťovať pre seba nepriaznivo a s obavou. Tak, ako v základnom konaní, aj v konaní o výkon rozhodnutia má záujem maloletého dieťaťa prvoradý význam, ktorý je potrebné vždy skúmať. 25. Dieťa, ktoré je výkonom rozhodnutia priamo dotknuté ako účastník konania, musí v odôvodnených prípadoch dostať priestor vyjadriť svoj názor a súd mu musí poskytnúť nevyhnutnú ochranu v prípade zistenia alebo existencie skutočností spochybňujúcich, že nariadený výkon je v záujme maloletého dieťaťa. Na tento účel zákonodarca vybavil súd kompetenciou rozhodnúť o odklade výkonu rozhodnutia podľa , alebo o zastavení výkonu rozhodnutia podľa . 26. v citovaných osobitných ustanoveniach výkonu rozhodnutia neukladá súdu absolútnu povinnosť, aby po nariadení výkonu rozhodnutia tento výkon aj vždy bezpodmienečne uskutočnil. Súd je povinný skúmať nielen splnenie formálnych, či materiálnych podmienok na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ale aj okolnosti odôvodňujúce prípadný odklad výkonu rozhodnutia, resp. postup podľa niektorého z ustanovení a to v prípade, ak existuje opodstatnený dôvod, pre ktorý by výkon rozhodnutia mohol mať na dieťa negatívny dopad. 27. Exekučný súd tak pri, alebo po nariadení výkonu rozhodnutia musí v ďalšom procesnom postupe skúmať dôvodnosť uskutočnenia výkonu exekučného titulu, v prípade ak mu je známa okolnosť, ktorá uskutočnenie výkonu spochybňuje. Exekučný súd musí s vysokou odbornou starostlivosťou (vyplývajúcou mu z ustanovení pre všetky konania vo veciach maloletých detí) zistiť, či neodkladným a bezprostredným uskutočnením výkonom rozhodnutia nedôjde v psychickom a emočnom prežívaní dieťaťa k stavu, ktorý by dieťa subjektívne vnímalo ako strach, neistotu a stratu bezpečia. Úlohou exekučného súdu, pri dokazovaní, ktoré v tomto konaní realizuje sám, bez dôkaznej povinnosti účastníkov, je v osobitostiach každej kauzy zistiť, či skutočnosti známe mu z vyjadrení účastníkov, predložených listín, odborných správ, správy kolízneho opatrovníka, alebo oznámené mu iným spôsobom, neobsahujú tvrdenia vzbudzujúce pochybnosť o tom, či uskutočnenie výkonu rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa, ako subjektu tohto výkonu.

28. Záujem maloletého dieťaťa musí súd sledovať vždy a prioritne. Zabezpečenie výkonu rodičovských práv, ktoré sleduje exekučný titul nie je možné oddeliť od zabezpečenia práva na zdravý a nerušený vývoj a bezpečné prostredie maloletého dieťaťa. Tento záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP (viď Voleský proti ČR, Kapr proti ČR, Pedovič proti ČR, Drenk proti ČR), ako aj Ústavného súdu SR (, v ktorom sa ústavný súd zoberal prioritou skúmania záujmu mal. dieťaťa). Tento záujem by podľa názoru odvolacieho súdu mali sledovať aj obaja rodičia a dbať, aby dieťa nebolo vystavované neprimeranému stresu. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov môže bezpochyby viesť k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté dieťa, ktoré pozitívne vplýva na osvojenie si hodnôt maloletého dieťaťa na formovanie jeho charakteru. 29. Odvolací súd mal v súvislosti s vyššie uvedeným odôvodnením v bodoch 24 -29 za nesporné, že exekučný súd v danom prípade starostlivo skúmal existenciu opodstatneného dôvodu, pre ktorý by výkon rozhodnutia mal negatívny dopad na maloletú T.Í., tento vzhliadol pre odmietavý postoj maloletej k súdom striktne určenému styku, preto správne rozhodol, keď konanie o výkon rozhodnutia zastavil. 30. Odvolací súd k tomuto naviac dopĺňa, že nútiť maloletú do styku striktne v čase ako bol určený, hoci tento maloletá vnútorne odmieta a vyvíjať v tomto smere zo strany otca na maloletú nátlak, resp. tento styk si vynucovať, by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok väčšiu degradáciu vzťahu medzi maloletou a otcom a v neposlednom rade by to nebolo ani v záujme maloletej T.. Napokon i sám oprávnený vo svojej odvolacej argumentácii zastával názor, že netrvá na striktnom dodržiavaní časov styku určených exekučným titulom, on na maloletú v tomto smere vyvíjať nátlak nechce, nechce ju stresovať a pristúpil by na styk podľa dohody s maloletou. 31. Odvolaciemu súdu v tejto súvislosti tiež neuniklo, že ako hlavný problém v predmetnej veci vyvstáva zlá komunikácia medzi rodičmi maloletej, ktorí sa nevedia medzi sebou dohodnúť na podstatných veciach súvisiacich s ich povinnosťami k maloletej T.. Odvolací súd je toho názoru, že povinná síce nebráni úmyselne oprávnenému v styku s maloletou, ale maloletú nijakým spôsobom k realizácii styku nemotivovala. Otec maloletej taktiež nevyvíjal dostatočnú snahu k realizácii styku a v prípade, že maloletá styk odmietala, dával to za vinu matke maloletej. Problémy pri realizácii styku s dieťaťom sú spôsobené oboma rodičmi z dôvodu nedostatočnej komunikácie a existencie ich vzájomných nedorozumení. Súd nepovažuje takéto konanie rodičov za správne, keďže nie je v záujme maloletej, nakoľko má nepriaznivý vplyv na jej psychický vývoj. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby si svoje vzájomné nezhody neriešili prostredníctvom dieťaťa, ale aby vzájomne rešpektovali svoje rodičovské práva a povinnosti a aby k realizácii styku pristupovali objektívne, zodpovedne, bez presadzovania svojich záujmov a mali na zreteli záujem maloletého dieťaťa. 32. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 33. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Na základe konštatovaného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania o výkone rozhodnutia v zmysle , ako vecne správne potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).