Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-61-2007.pdf
PDF · 64.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/61/2007
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: I. D., nar. XX.X.XXXX, S. X/X, XXX XX C., pre vymoženie istiny vo výške 16,60 eur s prís., takto
rozhodol:
Súd sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Ivony Babuškovej proti uzneseniu č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa 27.04.2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.01.2007 sa pôvodný oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 16,60 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 481827 zo dňa 06.03.2004. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej udelené dňa 19.01.2007. 2. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa 27.04.2022 rozhodol tak, že určil, že dňa 1.1.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo predmetné uznesenie doručené dňa 28.04.2022. 4. Dňa 03.05.2022 bola okresnému súdu doručená sťažnosť súdneho exekútora, v ktorej uviedol, že podľa § 58 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu aj bez návrhu účastníkov konania, ak je dôvod na zastavenie exekúcie. Dôvodom na zastavenie exekúcie v tomto prípade je ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z.z. Súd exekúciu nezastavil, súdny exekútor preto podal dňa 02.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie, o ktorom mal súd rozhodnúť. Nakoľko súd nerozhodol do 01.01.2020, na konanie sa aplikuje ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 233/2019 Z.z. 5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že súdny exekútor nemal právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného konania. 11. Pre úplnosť súd uvádza, že uznesením č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa 27.04.2022 súd správne určil, že k zastaveniu exekúcie došlo ku dňu 01.01.2020, a to podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. Súdny exekútor v sťažnosti nepopiera uplynutie rozhodnej dobe, ani netvrdí, že by v konaní bol dosiahnutý výťažok majúci vplyv na uplynutie tejto doby. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 233/2019 Z.z. súd uvádza, že relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z.z. sa týka len rozhodovania súdu o zastavení exekúcie na návrh povinného, nie rozhodovania bez návrhu, alebo na návrh/podnet oprávneného, či dokonca tretej osoby , ktorá nie je účastníkom konania. Výklad zákona, ktorý by viedol k absurdným výsledkom je potrebné vždy odmietnuť. Nakoľko je povinnosťou súdu počas celého konania ex offo skúmať existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie, vztiahnutie vyššie uvedenej výnimky na toto rozhodovanie by úplne vylúčilo možnosť zastavenia starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, čo je zjavne absurdný výsledok. Rovnako absurdne sa javí, aby ak oprávnený má za to, že stará exekúcia sa mu má zastaviť, skutočnosť, že toto navrhne súdu, naopak zastaveniu exekúcie bránila, či ho oddialila. Rovnako absurdným je, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom konania, mohla svojím podnetom zasahovať do priebehu exekúcie a (prípadne aj proti vôli účastníkov) zabrániť jej zastaveniu. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením súdneho exekútora, že by ním podaný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaných nárokov, či samotná ich prípadná preklúzia, bránili uplynutiu rozhodnej doby a tým aj zastaveniu exekúcie. 12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne, pričom sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa 27.04.2022 bola podaná osobou, ktorá nie je oprávnená na jej podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.