Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/69/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci Ž.: I.-I., W.. S.., S. S. Ž. Č.. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, práv. zast.: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Miletičova č. 23, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: X./. A.. Ľ. D., E.. XX. XX. XXXX, I. A. X. Č.. XXX/XX, XXX XX B. E. T., Š. F. S., Z.. zast.: Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s r.o., v skratke AKKB spol. s r.o., IČO: 54 228 956, so sídlom Štefánikova č. 871/18, 811 04 Bratislava, 2./. O.. A. D. I., X.. I.É., E.. XX. XX. XXXX, Š. Č.. XXX/XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o zaplatenie 803,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. júna 2019, č.k. -244 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovanej 2/ sa nárok na náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému 1/ a žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to spoločne a nerozdielne vo vzťahu k žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 803,80 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 803,80 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že v zmysle zmluvy o výkone správy zo dňa 11.03.2011 uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu s.Č.. XXXX nachádzajúceho sa na ul. Š.C. Č.. XX, I. a ním ako správcom, bol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov poverený zabezpečovať v ich mene a na ich účet správu spoločných zariadení bytového domu, jeho príslušenstva a pozemku s tým, že žalovaní sú vlastníkmi bytu č. 7, na 1. poschodí v predmetnom bytovom dome, pričom na konte žalovaných vznikol nedoplatok vo výške 803,80 Eur z neuhradených mesačných zálohových platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, neuhradených mesačných platieb spojených s užívaním nebytového priestoru a odmien za výkon správy v prospech správcu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca uzavrel dňa 11.03.2011 Zmluvu o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom B. Š. Č.. XX K. I., vrátane žalovaných 1./ a 2./ (pod por. č. 7), ktorej predmetom bola správa spoločných častí a spoločných zariadení a príslušenstva domu s pozemkom a so všetkými súčasťami a príslušenstvom v I. na Š.E. Q.. Č.. XX súp. Č.. XXXXXX, postavený na parc. Č.. XXXX (čl. II. bod 1 zmluvy). Z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu Č.. X za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 (č. l. 117-119) vyplynulo, že žalovaní mali uhradiť 1 504,16 Eur s tým, že predpísaný záloh predstavoval 1 101,88 Eur a skutočné náklady 1 292,82 Eur. Nedoplatok tak predstavoval sumu 190,94 Eur. Vo vyúčtovaní si správca uplatnil aj skutočné náklady za položku studená voda, ktorá nebola predpísaná v rámci mesačných zálohových platieb a to v sume 180,42 Eur. Záver vyúčtovania obsahoval poučenie pre vlastníka, že nedoplatok k 30.04.2013 je povinný uhradiť najneskôr do 30 dní odo dňa prevzatia vyúčtovania na číslo účtu domu s tým, že prípadnú reklamáciu je potrebné predložiť do 15 dní. Z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu č. 7 za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 (č. l. 121-122) vyplynul nedoplatok 518,33 Eur s tým, že vlastník bytu mal uhradiť 1 096,88 Eur, skutočný náklad predstavoval 1 376,01 Eur, rozdiel predstavoval nedoplatok v sume 279,13 Eur. Z vyúčtovania okrem nedoplatku v sume 279,13 Eur vyplýval aj nedoplatok na úroku z omeškania v sume 10,50 Eur. Vo vyúčtovaní si správca uplatnil aj skutočné náklady za položku studená voda, ktorá nebola predpísaná v rámci mesačných zálohových platieb v sume 195,73 Eur. Vlastník bytu bol poučený, aby nedoplatok vzniknutý k 30. 04. 2014 uhradil do 30 dní odo dňa vyúčtovania na číslo účtu domu s tým, že prípadnú reklamáciu mal predložiť správcovi do 15 dní. Zo Sumárnej analýzy platieb žalovaných za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, (č. l. 22) súd prvej inštancie zistil, že nedoplatok žalovaných predstavoval sumu 803,80 Eur. Počiatočný stav predstavoval nedoplatok v sume 239,20 Eur. Za január 2014 mali uhradiť 93,49 Eur, skutočne uhradili 90,99 Eur. Za február 2014 mali uhradiť 90,99 Eur, za tento mesiac nevykonali úhradu. Za marec 2014 mal uhradiť 93,49 Eur, vlastník bytu uhradil 2 x 90,99 Eur. Za apríl 2014 mal vlastník bytu uhradiť 90,90 Eur a nedoplatok 279,13 Eur s tým, že vlastník bytu za toto obdobie nevykonal žiadnu úhradu. Za máj 2014 mal vlastník bytu vykonať úhradu 90,99 Eur, taktiež za mesiace jún 2014, júl 2014 mal vykonať úhradu 93,49 Eur a za mesiac august 2014 90,99 Eur, avšak vlastník bytu za obdobie od apríla 2014 do augusta 2014 nevykonal žiadnu úhradu. Za mesiac september 2014 mal vlastník vykonať úhradu 90,99 Eur a 5,- Eur pokiaľ ide o poplatok za výzvu. Vlastník bytu za mesiac september 2014 vykonal úhradu 4 x á 90,99 Eur. Za mesiac október 2014 mal vlastník vykonať úhradu 90,99 Eur, vlastník bytu vykonal úhradu 2 x á 90,99 Eur. Za mesiace november 2014 a december 2014 mal vlastník bytu vykonať úhradu v sumách po 90,99 Eur, vlastník bytu nevykonal žiadnu úhradu. Z oznámenia žalovanej 2./ zo dňa 17. 02. 2015 (č. l. 81) okresný súd zistil, že po opakovaných vyúčtovaných nedoplatkoch pokiaľ ide o I. Č.. X a po preštudovaní žalobcom doručenej dokumentácie zistila, že žalobca nepostupoval v súlade so zmluvou o výkone správy, nakoľko vytvoril nesprávny predpis zálohových platieb pre I. Č.. X, v rámci ktorého nie je uvedené v kolónke studená voda žiadne číslo, nie je zrejmé či tam nejaká studená voda účtovaná bola alebo či došlo k započítaniu tejto položky v inej kolónke s tým, že po telefonickom rozhovore so zástupcom žalobcu zistila, že tento sa nevedel vyjadriť, ako ku chybe došlo, nakoľko to vyhotovil pracovník, ktorý u žalobcu už nepracuje. Z tohto dôvodu mali byť podľa žalovanej 2./ účtované neprimerané vysoké platby pri vyúčtovaniach nedoplatkov za vodu, čo malo poškodzovať vlastníka I. Č.. X. Z tohto dôvodu reklamovala zálohový predpis pre byt Č.. X a súčasne požiadala žalobcu o prekontrolovanie zálohového predpisu, o doručenie vzorcov pre výpočet zálohového prepisu, o doručenie predpisov pre ostatné byty a pokiaľ ide o obdobie rokov 2012 až 2014 o spätnú opravu zálohového predpisu pre I. Č.. X s tým, že akonáhle bude zistená chyba a vzájomne odsúhlasená, vlastníci obratom uhradia dlžnú čiastku pre I. Č.. X. Z obsahu odpovede žalobcu zo dňa 12. 03. 2015 (č. l. 82) vyplynulo, že po prekontrolovaní vyúčtovania nákladov za obdobie rokov 2011 až 2013 boli náklady za poskytované služby rozpočítané za jednotlivé služby v zmysle zmluvy o výkone správy. Spotreba studenej vody bola vlastníkovi bytu Č.. X vyúčtovaná za roky 2011, 2012 a 2013 na základe odpočtov bytového vodomeru na studenú vodu, ktoré sú vlastníkmi I. Č.. X podpísané. Náklady za studenú vodu vo vyúčtovaniach boli vypočítané na základe skutočnej spotreby a jednotkovej ceny (Eur/m3 studenej vody) za jednotlivé roky s tým, že súčasne vlastníkovi v prílohe doručil zálohový predpis platný od 01. 04. 2015 upravený o položku studená voda. Z odpovede žalobcu zo dňa 25. 03. 2015 (č. l. 83) súd prvej inštancie zistil, že vo vyúčtovaniach za studenú vodu vznikol nedoplatok v stĺpci "rozdiel", nakoľko táto položka nebola uvedená v zálohovom predpise. Náklad za studenú vodu bol vyúčtovaný za roky 2011, 2012 a 2013 na základe odpočtov bytového vodomeru na studenú vodu a skutočne spotrebovanej vody. Akým spôsobom došlo k chybe v zálohovom predpise sa zástupca žalobcu nevedel vyjadriť, nakoľko ho mal vystaviť zamestnanec, ktorý už u žalobcu nepracuje. V rámci prílohy k listu bol doručený zálohový predpis platný od 01. 04. 2015, upravený o položku studená

voda. Z obsahu zálohového predpisu, vystaveného žalobcom dňa 02. 03. 2015 žalovanému 1/ (č. l. 84-85) vyplývala povinnosť uhrádzať mesačne do fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 114,49 Eur s tým, že do mesačného preddavku bola započítaná aj suma 16,31 Eur, ktorá predstavuje náklad za odber studenej vody. Žalovaný taktiež uviedol, že predchádzajúci zálohový predpis obsahoval výpočet mesačného nákladu za odber studenej vody v sume 0,- Eur.

4. Za tohto skutkového stavu, odkazujúc na , , , , , b ods. 1, , , , , , , , , , , čl. III bod 1.1.1, čl. IV bod 11, bod 13, bod 17, čl. V bod 3, bod 4, bod 5 Zmluvy o výkone správy, dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že v danom prípade žalobca od počiatku skutkovo vymedzoval ním uplatnený nárok (žalovanú sumu) ako nedoplatky na mesačných zálohových platbách, pozostávajúcich z úhrad za plnenia, preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmien pre žalobcu za výkon správy za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, pričom v priebehu dokazovania vyšlo najavo, že žalobca si uplatnil nielen nároky za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, ale aj nároky, ktoré vznikli pred dňom 01. 01. 2014 a to titulom nedoplatkov pokiaľ ide o ročné vyúčtovania za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 a za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013. Konkrétne sa malo jednať o nedoplatky za reálny odber studenej vody (za rok 2012 v sume 180,42 Eur a za rok 2013 v sume 195,73 Eur). Okresný súd ďalej ozrejmil, že problém spočíval v tom, že žalobca ako správca na jednej strane v rámci mesačných zálohových platieb nevymáhal od žalovaných úhradu nákladov za odber studenej vody, no na druhej strane si tento náklad uplatnil v rámci ročných vyúčtovaní za obdobie rokov 2012 a 2013, čo však v žalobe vôbec neuviedol. Súd prvej inštancie po preskúmaní listinného dôkazu s názvom ,,Sumárna analýza platieb za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014" dospel k záveru, že sa jedná iba o akýsi interný účtovný doklad žalobcu, ktorý nespĺňa náležitosti Oznámenia o ročnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu v zmysle Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ustanovuje pravidlá pokiaľ ide o ročné vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome (). V prípade, ak vlastníkovi vznikne preplatok, správca má povinnosť poukázať preplatky vlastníkovi, zistené ročným vyúčtovaním do 30 dní od doručenia ročného vyúčtovania pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak (čl. IV. bod 18 zmluvy o výkone správy). Ak vznikne vlastníkovi nedoplatok, správca je povinný v prípade neplatenia mesačných preddavkov alebo ročného vyúčtovania vlastníkmi, ktorí sú v omeškaní s platbami, vyzvať dlžného vlastníka k úhrade nedoplatku (čl. IV. bod 19 prvej vety zmluvy o výkone správy). Pripomenul, že zo súdnej praxe je známe, že ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu sa uskutočňuje na základe Oznámenia o ročnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu, ktoré sa viac menej uskutočňuje do 31. mája toho ktorého kalendárneho roka za predcházajúci kalendárny rok. Oznámenie obsahuje celkový prehľad jednotlivých položiek (napr. studená voda, upratovanie, odvoz a likvidácia odpadu, ...) spolu s vyúčtovaním toho, v akej výške užívateľ uhradil zálohové platby za jednotlivé položky a toho, v akej výške je preplatok alebo nedoplatok za jednotlivé položky. Súčasťou oznámenia je aj poučenie pre užívateľa, že ak s vyúčtovaním nesúhlasí, má možnosť podať v určitej lehote reklamáciu voči ročnému vyúčtovaniu služieb spolu s uvedením dôvodu, v čom spočíva nesprávnosť vyúčtovania. Je potom už na správcovi, ako vyhodnotí dôvody reklamácie voči vyúčtovaniu s tým, že ak tieto vyhodnotí ako nedôvodné, po uplynutí lehoty na úhradu nedoplatku je povinnosťou správcu, aby vymáhal nedoplatok od užívateľa služieb súdneho cestou / v spojení s ust. /. Oznámenie o ročnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu pritom slúži ako podklad na podanie žaloby. Je neštandardné, ak správca namiesto podania žalobného návrhu takýto nedoplatok, ktorý nebol dobrovoľne uhradený zo strany užívateľa služieb zahrnie do nadchádzajúceho Oznámenia o ročnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu. Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie súhlasil s tvrdením žalovaných, že ak žalobca takto postupoval, vytvoril stav akejsi účtovnej neprehľadnosti a zmätočnosti. Ďalej okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia ozrejmil, že ak žalobcovi vznikla voči žalovaným pohľadávka titulom nedoplatku za rok 2012 v sume 373,33 Eur, a ak žalovaní tento nedoplatok v lehote 15 dní nereklamovali, bolo povinnosťou žalovaných tento nedoplatok uhradiť v lehote 30 dní od prevzatia vyúčtovania. Ak by žalovaní neuhradili pohľadávku za rok 2012 ani po lehote jej splatnosti, ročné vyúčtovanie by bolo relevantným podkladom na vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho konania. Žalobca v rámci dokazovania súdu rozumne nevysvetlil, z akého dôvodu nepristúpil k vymáhaniu pohľadávky na základe Oznámenia o ročnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 v súdnom konaní, resp. z akého dôvodu žalobca zahrnul nedoplatok za rok 2012 do Oznámenia o ročnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za rok 2013. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že žalobca rozumne nevysvetlil, z akého dôvodu

nepristúpil k vymáhaniu pohľadávky na základe Oznámenia o ročnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za rok 2013 v súdnom konaní, ale namiesto toho vypracoval neprehľadnú Sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, do ktorej mal zahrnúť aj nedoplatky za obdobie rokov 2012 a 2013, voči ktorej žalovaní nemali možnosť podať reklamáciu. Prvoinštančný súd taktiež konštatoval, že v preskúmavanej veci zistil, že žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky voči žalovaným v roku 2015 a to na podklade interného účtovného podkladu s názvom Sumárna analýza platieb za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, ktorú po materiálnej stránke vyhodnotil ako nepreskúmateľnú. Uzavrel, že v súlade so zásadou, podľa ktorej je povinnosťou správcu dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať záujmy užívateľov služieb pred záujmami správcu / / sa stotožnil s obranou žalovaných, podľa ktorej ak žalobca si na základe neprehľadnej Sumárnej analýzy za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 uplatnil ako správca pohľadávku voči žalovaným, postupoval v rozpore s ust. , v zmysle ktorého pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy. Konkrétne v tomto prípade bolo povinnosťou žalobcu ako správcu, aby predtým ako si uplatnil pohľadávku voči žalovaným súdnou cestou pokiaľ ide o nedoplatok za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, najprv doručil žalovaným jasné, určité a zrozumiteľné Oznámenie o vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 spolu s poučením o možnosti podať voči takémuto oznámeniu reklamáciu ( ). Ak k tomu zo strany správcu nedošlo, nemá až do predloženia riadneho vyúčtovania nárok na platby za správu za uvedené obdobie ( ). V súlade so zásadou bdelým patria práva dospel potom k záveru, že bolo v možnostiach žalobcu, aby nedoplatok za rok 2012 vymáhal od žalovaných bez zbytočného odkladu potom, ako sa stal v roku 2013 splatným. Taktiež bolo v možnostiach žalobcu, aby nedoplatok za rok 2013 vymáhal ihneď potom, ako sa stal v roku 2014 splatným a to vždy na podklade preskúmateľného Oznámenia o vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za konkrétne obdobie. Ak sa žalobca rozhodol vymáhať pohľadávku vo výške 803,80 Eur za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 na podklade iného dôkazu ako Oznámenia o vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, z ktorého vyplývajú konkrétne položky, žalobca postupoval predčasne a v rozpore so a zmluvou o výkone správy bytového domu. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, podľa ktorej správca omylom nezahrnul náklady za odber studenej vody do mesačných zálohových platieb za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 a za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013, v dôsledku čoho je ročné vyúčtovanie nedoplatku za odber studenej vody nenáležité a tvrdenie žalobcu, že žalovaní Oznámenia o vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 2012 a 2013 vôbec nereklamovali, súd prevej inštancie konštatoval, že uvedené by bolo predmetom ďalšieho dokazovania, ak by si správca uplatnil nárok na nedoplatky na podklade Oznámení za obdobie rokov 2012 a 2013. Keďže v tomto konaní si žalobca uplatnil nedoplatok, ktorý mal vzniknúť žalovaným za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, pričom žalobca nepreukázal, že by žalovaným doručil relevantné Oznámenie o vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za toto obdobie, ďalej sa nezaoberal skúmaním toho, či v dôsledku administratívnej chyby pri vystavovaní zálohových predpisov za obdobie rokov 2012 a 2013 v časti nákladov za položku studená voda, ktorej chybu žalobca uznal, vznikla žalovaným povinnosť uhradiť žalobcovi nedoplatok, keďže takéto dokazovanie by presahovalo rámec tohto konania. Vzhľadom na to, že súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, súd sa ďalej nezaoberal dôvodnosťou námietky premlčania uplatnenej zo strany žalovaných.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že „žalobca ako správca na jednej strane v rámci mesačných zálohových platieb nevymáhal od žalovaných úhradu nákladov za odber studenej vody, no na druhej strane si tento náklad uplatnil v rámci ročných vyúčtovaní za obdobie rokov 2012 a 2013, čo však v žalobe vôbec neuviedol.“ Poukázal na to, že toto skutkové tvrdenie doplnil vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2018, v ktorom jasne špecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná istina a tieto skutočnosti podporil predložením dôkazov. Nie je preto podľa odvolateľa zrejmé, na základe

čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že zrozumiteľne nevysvetlil resp. nepredložil riadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Závery napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za zmätočné, nakoľko považoval za nepochybné, že ak žalovaní mali nedoplatok za rok 2012, tak bol nútený tento nedoplatok zahrnúť do ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013. Za nepravdivé považoval tvrdenie súdu, že žalovaní nemali možnosť podať reklamáciu, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 z ktorého vznikol žalovaným nedoplatok vo výške 190,94 Eur, zaslal žalovaným dňa 30.05.2013. Následné Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013 z ktorého vznikol žalovaným nedoplatok vo výške 279,13 Eur, zaslal žalovaným dňa 30.05.2014. Žalovaní tak mali možnosť v súlade s uvedeným ustanovením Zmluvy o výkone správy reklamovať tieto nedoplatky voči nemu, čo však neučinili riadne a včas. Nakoľko tak neurobil, stratili právo namietať skutočnosti uvedené v predmetných vyúčtovaniach. V tejto súvislosti zdôraznil, že prvá a jediná písomná reklamácia bola reklamácia zálohového predpisu a žalovanými bola vyhotovená dňa 17.2.2015 s dátumom doručenia žalobcovi dňa 2.3.2015, teda podaní žaloby žalobcom na tunajšom súde. Tato reklamácia zálohového predpisu bola dňa 12.03.2015 riadne vybavená listom „Reklamácia zálohového predpisu" žalobcu zo dňa 12.3.2015, hoci sa týkala zálohového predpisu za neurčité a nedefinované obdobie a nebolo jasné, čoho konkrétneho sa žalovaní domáhali. Ďalej mal za to, že táto reklamácia bola podaná účelovo a zdôraznil, že sa týkala zálohového predpisu, ktorý sa vydáva vždy na obdobie kalendárneho roka a po tomto období je nahradený novým zálohovým predpisom na ďalší kalendárny rok. Poukázal na to, že v konaní na sude prvej inštancie sa však zámerne miešali dva rôzne inštitúty a to vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a zálohový predpis. Odvolateľ dal do pozornosti súdu, že žalovaná 2/ sa v konaní pred súdom prvej inštancie bránila tým, že všetky zálohové platby boli ňou a žalovaným 1/ uhradené ešte pred podaním predmetnej žaloby, avšak ona ani žalovaný 1/ netvrdili, že uhradili aj ročné vyúčtovanie spojené s užívaním bytu. Zdôraznil tiež, že žalovaní počas celého konania nepopreli, že by bol sporný odber studenej vody. Žalovaná 2/ v konaní niekoľkokrát uviedla, že pokiaľ ide o položku studenej vody nikdy ju od nich neuplatňoval. Pripomenul však, že túto položku uplatnil a uplatňoval v rámci ročného vyúčtovania. Žalovaní neustále argumentovali tým, že žalobca v zálohovom predpise uviedol pri položke studená voda sumu 0 Eur, a preto vznikali nedoplatky. Avšak žalovaným bolo a muselo byť jasné, že používajú vo svojom byte studenú vodu a že raz ju budú musieť zaplatiť. Ak ju neuhradili vo forme pravidelných mesačných preddavkov, tak ju uhradia naraz po doručení ročného vyúčtovania, kde je zhrnutá exaktná ročná spotreba. Avšak žalovaní nezaplatili studenú vodu ani na základe reálnych vyúčtovaní, a to opakovane, za roky 2012 a 2013, hoci studenú vodu spotrebovali. Súd prvej inštancie ďalej tvrdí, že žalobca vytvoril neprehľadnú analýzu platieb, rovnako tak, že žalobca rozumne nevysvetlil z akého dôvodu nepristúpil k vymáhaniu žalovanej istiny za jednotlivé vyúčtovania. Tieto formálne skutočnosti však nemôžu byť dôvodom na odmietnutie oprávneného nároku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX na Q.. Š. XX K. I., ktorí zaplatili žalovanými odobratú studenú vodu od roku 2012 až do roku 2015 zo spoločných prostriedkov združených na Fonde Služieb bytového domu a teda v tomto súdnom konaní si uplatnili svoju pohľadávku voči neplatičom prostredníctvom zákonného zástupcu -správcu. Súd prvej inštancie absurdne ospravedlnil neplatenie za odobratú vodu len nedostatkami v mesačných zálohových predpisoch. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie mal k dispozícii ročné vyúčtovania za rok 2012 a 2013 a dôvod pre ktorý bol ako dôkazný prostriedok použitá analýza platieb od 01.01.2014 do 31.12.2014 bol ten, že žaloba bola podaná dňa 09.01.2015, to znamená v čase, keď ešte nebolo možné mať k dispozícii ročné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014.

7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolaciu argumentáciu žalobcu považovali za nedôvodnú. Zotrvali na svojej obrane uvedenej v priebehu konania, že jednoznačne preukázali, že za roky 2013,2014 a 2015 uhradili všetky predpísané zálohové platby a to už pred podaním predmetnej žaloby. Z uvedeného dôvodu považovali žalobu v rozsahu pôvodnej žaloby, bez akýchkoľvek návrhov na jej zmenu za nedôvodnú. Zdôraznili, že žalobca si v prejednávanej veci uplatňuje zo spotrebiteľského vzťahu, preto sú akékoľvek snahy žalobcu o skutkovú zmenu žaloby v zmysle neprípustné. Napokon v ďalších častiach odvolania žalovaní poukázali na to, že Zmluva o výkone správy zo dňa 12.3.2011 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že konaním žalobcu im vznikla ujma.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných nesúhlasil s ich tvrdením, že si v prejednávanej veci uplatňuje nároky zo spotrebiteľského vzťahu. Uviedol, že toto tvrdenie vychádza z nepochopenia predmetu tohto sporu, nakoľko si neuplatňuje žiadne nároky a už vôbec nie zo spotrebiteľského vzťahu,

ale na základe zákona o vlastníctve bytom a nebytových priestorov. Predmetom súdneho konania je totiž vymáhanie nedoplatkov od neplatičov v prospech ostatných vlastníkov a nie pre správcu. Rovnako mal za to, že v prejednávanej veci nedošlo k rozšíreniu uplatneného práva v žalobe ani k uplatneniu iného práva, nakoľko sa stále jedná o právo na zaplatenie sumy uvedenej v sumárnej analýze uvedenej pri podaní žaloby. Rovnako nedošlo ani k podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností. Vzhľadom na uvedené považoval skutkové tvrdenie žalovaných o neprípustnom návrhu na zmenu žaloby za tendenčné, pretože k zmene žaloby nedošlo. Z tohto dôvodu preto ani nebola na mieste aplikácia , keďže spor nie je spotrebiteľský a k rozšíreniu uplatneného nároku nedošlo. Rovnako mal za ot, že z jeho strany nedošlo ku konaniu v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami. V tejto súvislosti poukázal nato, že v rozpore so zákonnými povinnosťami naopak konajú žalovaní, nakoľko neuhradili ani vyúčtovania za predošlé kalendárne roky.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok a prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( ). Odvolacie námietky žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné.

10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože v ňom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti uplatneného nároku súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bola žaloba zamietnutá.

11. Vo vzťahu k nároku žalobcu na nárok z neuhradených preddavkov za jednotlivé mesiace roku 2014 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb na odmenu za správu, odmenu domovníka a zástupcu vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplatu za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy) pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje aj na dikciu ustanovenia podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním nie neuhradením preddavku. Zálohová platba ku dňu vyúčtovania prestáva byť pohľadávkou a pohľadávkou sa stáva výsledok vyúčtovania. Rovnako aj úroky z omeškania z dlžnej sumy zo zálohových platieb neprichádzajú do úvahy po dni vyúčtovania. Keď má povinná osoba preplatok z vyúčtovania, tak tento preplatok subsumuje aj pohľadávku dlžných úrokov z omeškania zo zálohových platieb. V prípade nedoplatku z celkového vyúčtovania vzniká nové úročenie úrokov z omeškania a to zo sumy konkrétneho výsledného nedoplatku. Okamihom vyúčtovania právo na zálohové platby zaniká.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že predmetom ním uplatneného nároku v prejednávanej veci boli nielen nedoplatky na neuhradených mesačných platbách spojených s užívaním bytu a odmien za výkon správy v prospech správcu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, ale aj staršie nedoplatky na základe vyúčtovania, odvolací súd uvádza, že takéto skutkové vymedzenie žaloby žalobca prvý krát uskutočnil až v priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 14.03.2017. Z uvedeného možno uzavrieť, že neobstojí jeho tvrdenie, že sa nejedná o zmenu petitu. Zmenou petitu v zmysle ustanovenia je totižto aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V prejednávanej veci si žalobca pôvodne na základe jeho výslovnej špecifikácie žalovanej istiny ( vid č.l. 2 spisu) v žalobe podanej na súde prvej inštancie dňa 14.01.2015 uplatňoval žalovanú sumu výlučne titulom toho, že „žalovaným vznikli nedoplatky na mesačných zálohových platbách,

pozostávajúcich z úhrad za plnenia preddavkov do L. W. odmien pre žalobcu za výkon správy, za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014“. Uvedenému skutkovému vymedzenie žaloby potom nasvedčovalo aj to, že žalobca ako jediný dôkaz k žalobe ( okrem dôkazov preukazujúcich aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu v čase rozhodnom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie) priložil žalobca jedine Sumárnu analýzu platieb za pôvodne žalované obdobie, t.j. za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014. Pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 14.03.2017 žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje aj dlh žalovaných, ktorý vznikol z vyúčtovania za byt v roku 2012, z dvoch poplatkov za výzvu, ktoré si žalobca ako správca účtoval za oneskorenú úhradu zálohových predpisov, z úrokov z omeškania, dlh žalovaných, ktorý vznikol z vyúčtovania za byt v roku 2013, žalobca podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne uskutočnil zmenu petitu, nakoľko v zmysle uvedenej špecifikácie vznik dlhu žalovaných žalobca vymedzil skutkovo a časovo odlišne ako v pôvodne podanej žalobe a na jeho preukázanie predložil aj odlišné dôkazy (vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2012 do 31.12.2012, Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2013 do 31.12.2013). Následne na pojednávaní konanom dňa 19.09.2017, žalobca doplnil, že okrem špecifikácie žalovanej sumy, ktorú učinil na pojednávaní konanom dňa 14.03.2017, žalovaná suma pozostáva aj z dvoch nedoplatkov súvisiacich so spotrebou vody. Pokiaľ ide o špecifikáciu žalobcu, že žalovaná suma pozostáva aj z neuhradených troch zálohových predpisov za rok 2014 v sume á 99,99 Eur, odvolací súd odkazuje na bod 11 odôvodnenia tohto rozsudku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor (porovnaj aj rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. ) takáto zmena petitu by bola aj tak vylúčená ( ).

13. Zohľadniac vyššie uvedené možno uzavrieť, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Žalovanej 2/, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).